Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/96/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, práv. zast.: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanej: T. C., M.. XX.XX.XXXX, Q. C. XXXX/XX, XXX XX U., práv. zast.: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r.o., Zelinárska 8, 821 08 Bratislava, v konaní o zaplatenie 7.385,12 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7.385,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.385,12 eur od 21.11.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 16.5.2016 žalobu o zaplatenie istiny 7.385,12 eur s prísl. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná odoberala plyn na odbernom mieste U. W. A. M. C. XX. Pri kontrole odberného miesta dňa 7.6.2014 žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaná odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bola porušená plomba - overovacia a zabezpečovacia značka číselníka meradla, o čom bol vyhotovený zápis. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom č. 651/PL-2014 zo dňa 26.10.2014 znalec I.. U. C. potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. V zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Žalobca uviedol, že o predpoklad zodpovednosti vzniku škody ide, čo aj preukázal, nakoľko žalobcovi vznikla škoda už len z toho dôvodu, že takýmto meradlom bol odoberaný plyn. Údaj z neho nie je použiteľný pre určenie množstva odobratého plynu a teda nie je k dispozícii žiaden relevantný doklad o tom, koľko plynu bolo v predmetnom období spotrebované. Z dôvodu, že údaj z meradla je neplatný, dodávateľ plynu vyúčtoval žalovanému za predmetné obdobie tzv. nulovú spotrebu, ktorá však nulová nebola, pretože plyn bol reálne odoberaný. V prípade neoprávneného odberu dochádza k spotrebe vlastného plynu žalobcu, ktorý má v distribučnej sieti pre účely vyvažovania distribučnej siete. Dodávateľ vykazuje u každého odberateľa takú spotrebu plynu, akú mu oznámi žalobca podľa údajov z plynomerov na jednotlivých odberných miestach.

2. Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu.

3. Právny zástupca žalovanej sa vyjadril s tým, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu a uvádza, že žalovaná nadobudla nehnuteľnosť v roku 2012 a pri preberaní nehnuteľnosti od predávajúceho manžel žalovanej

nadobudol podozrenie, že meradlo vykazuje známky manipulovania plomby. Preto pri prehlasovaní odberateľa plynu túto skutočnosť uviedol spolu s realitnou maklérkou, ktorá zabezpečovala predaj nehnuteľnosti. Stalo sa tak na Zákazníckom centre SPP s tým, že žalovaná a maklérka sú laikmi v oblasti energetiky a nerozlišovali medzi dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete a prevádzkovateľom distribučnej siete. Pani na zákazníckom centre neinformovala žalovanú, že nie je oprávnená riešiť námietky alebo sťažnosti týkajúce sa meradla spotreby plynu, ale povedala, že túto skutočnosť zaznamená do systému a prídu si overiť. Na základe oznámenia kontaktoval žalovanú pán U., ktorý na mieste zistil, že plomby na úchyte plynomeru sú v poriadku, ale manžel žalovanej upozornil, že sa nejedná o žlté plomby, ale o plomby na číselníku meradla, čo sa aj potvrdilo, že bolo ňou manipulované, na čo pán U. uviedol, že on nie je oprávnený toto posúdiť a musí sa na to pozrieť iný technik, ktorého meno si už žalovaný nepamätá a ktorý mu volá, že ide riešiť tú porušenú plombu na meradle, ale manžel žalovanej sa nemohol dostaviť na odberné miesto v čase, ktorý mu oznámil technik, ale súhlasil s tým, aby vykonal úkony, ktoré bude považovať za potrebné. Manžel žalovanej zistil, že plomba bola uložená na mieste. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu a poukazuje na predchádzajúce odbery a že nemali vedomosť o tom, akým spôsobom užíval nehnuteľnosť predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti a žalovaná sa odvoláva iba na spotrebu, ktorá na odbernom mieste bola dosiahnutá.

4. Právny zástupca žalovanej namietal, že v prípade žalovanej neboli zistené vzniknuté predpoklady na vznik škody, lebo žalobca nepreukázal, že mu vznikla škoda, svoje nároky opiera o hypotetické predpoklady a výpočty a takisto poukazuje na zodpovednosť žalobcu za škodu, že tento z dôvodu, že bol reklamovaný plynomer, resp. plomba na plynomeri, tento nevykonal jeho výmenu, ak to bolo potrebné. Ďalej uviedol, že po nadobudnutí nehnuteľnosti, bola táto v pôvodnom stave a prvý rok sa vykonávala rekonštrukcia. Uvedené predmetné nehnuteľnosti neužívala, neboli ubytované žiadne osoby. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovanej zodpovednosť za neoprávnenú manipuláciu s meradlom nesie žalobca, ktorý potom čo ho žalovaná upozornila na takúto manipuláciu, nevykonal úkony súvisiace s tým, aby toto meradlo zdemontoval a overil.

5. Súd vykonaným dokazovaním a to listinnými dôkazmi a to: faktúra zo dňa 5.11.2014, montážny list meradla zo dňa 3.7.2014, znalecký posudok I.. U. C., Q. Q. čl. 6, 7, výpis z LV, výpočet škody čl. 8-9, oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 8.10.2015, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 8.10.2015, námietka voči vyfakturovanej škode zo dňa 13.11.2014, odpoveď na podnet zo dňa 9.1.2015, čestné prehlásenie zo dňa 24.4.2015 J. L., doplnenie námietky zo dňa 24.7.2015, zmluvný účet zo dňa 23.9.2015, zmluvný účet zo dňa 22.9.2014, zmluvný účet zo dňa 20.9.2013, zmluvný účet zo dňa 21.9.2012 a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Prijatý záver, že odber plynu meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii sa považuje za neoprávnený odber podľa § 82 ods.1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z .z. o energetike ( ďalej len „ zákon o energetike“) a odberateľ je povinný nahradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu podľa § 59 ods. 2 cit. zák. ktorú v zmysle § 59 ods. 3 cit. zák.

7. Pokiaľ žalovaná svoju obranu založila na tvrdení, že “... žiadne zákonné ustanovenie nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať, že mu škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania žalovanej..“ je nutné túto obranu vzhľadom na ust. § 59 ods. 1 zákona o energetike považovať za nenáležitú. V prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie (je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil) a teda, pre vznik zodpovednosti za neoprávnený odber dodávateľ nemá povinnosť preukázať, že zaistenie proti neoprávnenej manipulácii porušil (zavinil) sám odberateľ. Táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje dodávateľa plynu, čo je odôvodnené predovšetkým ochranou dodávateľa proti neoprávneným odberom a verejným záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy. Dodávateľ je preto pre tento prípad zodpovednostného vzťahu povinný tvrdiť a preukázať existenciu zmluvného vzťahu na dodávku elektriny v konkrétnom odbernom mieste s odberateľom, neoprávnenosť odberu v podobe porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meracom zariadení a že takýmto spôsobom meraný odber elektriny odoberal odberateľ, čim vznikla dodávateľovi škoda. Naopak, odberateľ sa môže zodpovednosti za neoprávnený odber zbaviť, ak by tvrdil a preukázal, že poškodenie plynomeru spôsobila tretia osoba, prípadne, že k poškodeniu došlo mimo sféru jeho zodpovednosti, k čomu v súdenej veci nedošlo. Samotné porušenie zabezpečovacej plomby a s tým súvisiaci odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je skutočnosťou,

ktorú § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike uvádza ako titul neoprávneného odberu. Problematiku náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu riešil Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 12. marca 2015,sp. zn. 3 Cdo 99/2012, od záveru ktorého nie je dôvod sa odkloniť ani v prejedávanom prípade, v zmysle ktorého možno uzavrieť, že vyššie citovaný zákona o energetike vychádza z objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu za odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

8. Zodpovednosť odberateľa plynu za odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii má teda charakter objektívnej zodpovednosti bez zreteľa na zavinenie. Súd poukazuje tiež na skutočnosť, že dňa 14.1.2012 bol vykonaný prepis odberateľa a zároveň podľa tvrdenia žalovanej bolo oznámenie na porušenie plomby. V skutočnosti postup ako následne prebiehalo ďalšie riešenie žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že následne oznámil pracovník SPP, že ide vyriešiť porušenú plombu. Ďalšie konanie zo strany žalovanej nesmerovalo k tomu, aby riešila existujúci stav porušenia plomby, nakoľko bolo známe žalovanej, že takéto porušenie je. Žalovaná nechala plynúť naďalej stav aký bol a až v roku 2014 prišli zamestnanci SPP vymeniť plynomer. Súd čo sa týka návrhu žalobcu tomuto vyhovel v celom rozsahu. Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalovanej, že v uvedenom prípade má byť uhradená len skutočná škoda a nestotožňuje sa s vyjadrením, že žalobca uviedol len fiktívnu ujmu a škodu a fiktívny výpočet. Súd má za to, že práve zákon o energetike a vyhláška č. 449/2012 pri odbere plynu meradlom s porušeným zabezpečením na číselníku meradla ide o zodpovednosť zo samotného titulu porušenia zabezpečenia bez ohľadu na to, aby sa k tomu pripájala domnienka, aby meradlo okrem porušenej plomby na číselníku meradla aj nesprávne zaznamenávalo spotrebu plynu. Akonáhle je porušená plomba na číselníku, tak už nie je možné sa zaoberať otázkou, či meradlo meria alebo nemeria správne. Pri meradlách je potrebné rozlišovať jednak metrologické vlastnosti meradla, to je správne zaznamenávanie množstva plynu a technické podmienky týchto meradiel, ktoré sú dané vyhláškou č. 210/2000 Z.z. V uvedenom prípade sa rieši neoprávnený odber plynu za obdobie od 19.9.2013 do 2.4.2014. V uvedenom prípade sa jedná výlučne o zodpovednostný vzťah upravený v zákone o energetike. Žalobca nie je zmluvnou stranou so žalovanou, žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete a zmluvu o dodávke plynu odberatelia neuzatvárajú so žalobcom, ale s dodávateľom plynu. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete zabezpečuje distribúciu plynu na základe požiadaviek od jednotlivých dodávateľov plynu, keď distribuuje plyn od jednotlivých dodávateľov plynu k ich zmluvným odberateľom na odberné miesta. Súd námietku žalovanej, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu a že zamestnanec Slovenskej pošty, ktorý vykonáva odpočet plynomeru a kontrolu plynu nie je spôsobilý ani zistiť porušenie plomby nepovažuje za dôvodnú, nakoľko žalobca odôvodnil celý postup dodávania plynu odberateľom a odpisovanie plynomeru nemá súvislosť s úhradou za neoprávnený odber plynu.

9. Súd mal preukázané znaleckým posudkom I.. U. C., P. XX, Q. Q., že vykonal znalecký posudok č. 651/ PL-2014 týkajúceho sa plynomeru s výrobným číslom 6310816-OB9-07-1, ktorý má na počítadle údaj 13388/203. Zo znaleckého posudku vyplýva, že pri pokuse o demontáž plomby, kryt číselníka je možné demontovať bez dodatočného poškodenia plomby. Spodná časť plomby je upevnená na nosnom plechu krytu. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky poškodená a následne zlepená. Nezistil poškodenie krytu ako ani meradla. Znalec vo svojom znaleckom posudku zistil, že na plombe sa nachádza označenie „07-M41“, kde otlačky porovnával s kontrolnými otlačkami plombovacích klieští, ktoré prevzal od zástupcu žalobcu. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných otlačkov. Na základe optického skúmania potvrdil, že sporné otlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné otlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého prístroja.

10. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu tak obchodná spoločnosť SPP distribúcia a.s. postúpila časť pohľadávky v sume 1.061,47 eur a to SPP a.s. a zvyšná časť pohľadávky zostala pôvodnému veriteľovi a to SPP distribúcia a.s. a to v časti istiny 7.385,12 eur, čo vyplýva aj z oznámenia o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 8.10.2015. Súd má za to, že ak žalovaná vedela o tom, že je plomba poškodená, tak mala oznámiť to písomne inštitúcii, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu a tá by postúpila oprávnenej osobe na odstránenie takéhoto stavu, čo zo strany žalovanej nebolo potvrdené, ani preukázané, že ďalej v uvedenej veci konala. Žalovaná sa nezbavuje zodpovednosti tým, že nie je znalá právnych predpisov a že nepozná zákon o energetike. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že jedná sa o bežnú činnosť, ktorú je potrebné písomne oznámiť a v prípade, ak by tak žalovaná urobila, tak by odstránenie tohto stavu bolo zabezpečené.

11. Žalobca vydal dňa 5.11.2014 faktúru č. 9000189450 so splatnosťou dňa 20.11.2014 na sumu 8.446,59 eur, kde je uvedené škoda za neoprávnený odber zemného plynu fakturovaná za obdobie od 19.9.2013 do 2.7.2014 na odbernom mieste U. W. A. M. C. XX. Po vzájomnom započítaní pohľadávky v sume 1.728,47 eur to je preplatok žalovanej, to znamená, že žalovaná je povinná zaplatiť istinu vo výške 7.385,12 eur.

12. Súd dôkazu na vypočutie svedka U. C., Q. U., C. XXXX/XX nevyhovel, svoje vyjadrenie písomne podal dňa 8.6.2016, kde opísal skutkový stav veci a to na čl. 22 a čl. 25 spisu. Súd taktiež sa oboznámil s čestným prehlásením J. L. na čl. 24 spisu, v ktorom uviedla, že bola pri predaji nehnuteľnosti a bola pri prepise odberného miesta na pobočke SPP v Poprade, že bola prítomná pri pracovníčke zákazníckeho centra, kde im bolo oznámené, že došlo k porušeniu plomby. Je to konštatácia zo strany J. L., avšak na rozhodnutie vo veci samej vypočutie ako svedkyne by nemalo vplyv, nakoľko v uvedenom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť.

13. Podľa Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Znaleckým posudkom jednoznačne poukázal žalobca na porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a následne nastáva objektívna zodpovednosť za škodu u žalovaného z hľadiska § 82 ods. 2 Zákona, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočnú vzniknutú škodu, ak vznikla. Podľa ods. 3, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívne spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanoveným všeobecne záväzným predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i/ Zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii. § 15 ods. 5 písm. d/ Zákona č. 142/2000 Z.z. uvádza, že platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. Znalecký posudok konštatoval, že došlo k zmene overovacej značky, preto nie je dôležité len to, že vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla ako tvrdí žalovaná, ale je tu objektívna zodpovednosť žalovanej za neoprávnený odber meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Porušenie zabezpečovacej plomby znamená narušenie objektívnej možnosti z merania odberu plynu za určité obdobie, preto pri takejto situácii je potrebné vypočítať cez meradlo a to postupom podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 3Cdo/99/2012 konštatuje, že neoprávneným odberom je aj odber meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Pri výpočte škody sa vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného Ministerstvom, pričom takýto výpočet neodporuje ani v rozsudku Najvyššieho súdu ČR vo veci 25Cdo/201/2013, pretože výpočet žalobcu sledoval možnú spotrebu plynu počas neoprávneného odberu. Výpočet náhrady škody bol urobený v súlade s vyhláškou. Súd návrhu žalobcu vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť istinu vo výške 7.385,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne a to tým, že ak dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, dostane sa do omeškania, čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi popri plnení úroky z omeškania - zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa 21.11.2014 až do zaplatenia, pričom výška úrokov z omeškania je 5,05 % v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov a v zmysle ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. V danom prípade žalobca bol v spore úspešnou stranou sporu. Preto mu súd priznal v zmysle § 255 ods. 1 nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu vo výške 100 %.

16. Podľa § 262 ods. 2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.