Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Sa-22-2016.pdf
PDF · 127.72 KB
No categories available
7Sa/22/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd sudcom JUDr. Pavlom Naďom v právnej veci žalobcu K. I., bytom L. XXX/X, XXX XX D., proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odboru opravných prostriedkov, Komenského 52, 041 26 Košice, o preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovaného č. OU- KE-OOP1-2016/033754/GEC zo dňa 26.09.2016, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 04.10.2016 doručil žalobca do podateľne Krajského súdu v Košiciach podanie označené ako žaloba proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č. OU-KE- OOP1-2016/033754/GEC zo dňa 26.09.2016, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Košice, Odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-KE-OVVS2-2016/021064, 2016/7645/VAO z 23.06.2016, v priestupkovej veci žalobcu, ktorého správne orgány oboch stupňov uznali za vinného zo spáchania priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. (ďalej len „priestupkový zákon“) a uložili mu pokutu vo výške 50 € a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16 €. V blanketárnej žalobe zo 04.10.2016 žalobca čestne vyhlásil, že daného skutku sa nedopustil a žalobu doplní o potrebné náležitosti dodatočne v priebehu zákonnej lehote, čo aj učinil podaním z 05.12.2016, doručeným uvedeného dňa do podateľne Krajského súdu v Košiciach.
2. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím z 23.06.2016 uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona, ktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že dňa 16.12.2015 v čase okolo 14.59 hod. na piatom poschodí Univerzitnej knižnice Technickej univerzity v Košiciach na ulici Němcovej č. 7 v Košiciach exkrementmi znečistil priestory kabíny na pánskych toaletách, čím znečistil verejne prístupný objekt. Podľa ustanovenia § 47 ods. 2 s poukázaním na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) priestupkového zákona pristúpil správny orgán k uloženiu sankcie vo výške uvedenej v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku.
3. Žalovaný správny orgán - Okresný úrad Košice - odbor opravných prostriedkov v preskúmavanom rozhodnutí z 26.09.2016, ktorým na základe včas podaného odvolania žalobcu potvrdil prvostupňové rozhodnutie z 23.06.2016 obsahovo zhrnul výsledky dokazovania vykonaného správnym orgánom prvého stupňa, pričom zaoberajúc sa odvolacími dôvodmi (obsahovo zhodnými s dôvodmi žaloby v preskúmavanej právnej veci) argumentoval nasledovne:
„Obvinený podal proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že predmetného skutku sa nedopustil a uvedené znečistenie mohol spôsobiť ktokoľvek pre ním. Obvinený ďalej uviedol, že svedkovia boli voči nemu zaujatí, poškodili mu košeľu - roztrhaním a odtrhnutím gombíkov, čo vôbec nie je uvedené v rozhodnutí, hoci to obvinený uviedol do zápisnice, pričom košeľa sa nedá nosiť a obvinený ju môže predložiť ako dôkazový materiál. Okrem toho obvineného svedkovia fyzicky napadli a ak by nekričal, použili by aj päsť. V ďalšej časti odvolania obvinený uviedol, že pokutu vo výške 50 € nemôže zaplatiť, keďže si nie je vedomý priestupku a tiež z dôvodu, že ako študent nemá príjem, žije iba s matkou a babkou, ktorých príjmy sú veľmi nízke. Obvinený k odvolaniu priložil poštové poukážky, ktoré mu boli prvostupňovým správnym orgánom zaslané spolu s rozhodnutím za účelom uhradenia pokuty a trov konania.
Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, ako príslušný odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní v celom rozsahu, preskúmal celý spisový materiál, zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a postup prvostupňového správneho orgánu, pričom sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa ust. § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
Podľa ust. § 47 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch sa priestupku dopustí ten, kto znečistí verejné priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo znečistí verejnoprospešné zariadenie plagátovou výzdobou, komerčnými a reklamnými oznamami alebo zanedbá povinnosť upratovania verejného priestranstva.
Podľa § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 zákona o správnom konaní rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Prvostupňový správny orgán pri vydaní rozhodnutia vychádzal z predloženého spisového materiálu, zo Správy o výsledku objasňovania priestupku Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Sever č. ORPZ-KE-OPP3-658/2015-P, súčasťou ktorej sú výpovede oznamovateľa - svedka B.. O. M., D.., obvineného a svedka B.. H.A. N. a tiež zo zápisníc o prejednávaní priestupku zo dňa 21.06.2016 a 22.06.2016, súčasťou ktorých sú výpovede oznamovateľa - svedka B.. O. M., D.., svedka B.. H.A. N. a obvineného. Prvostupňový správny orgán po zhodnotení všetkých výpovedí jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že spáchanie priestupku uvedeného vo výrokovej časti rozhodnutia č. OU-KE-OVVS2-2016/021064, 2016/745/VAO zo dňa 23.06.2016 bolo obvinenému jednoznačne preukázané výpoveďami očitých svedkov B.. O. M., D.. a B.. H. N., pričom obvinený v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by ich tvrdenia vyvrátil alebo spochybnil. Na základe uvedených skutočností bol obvinený uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a bola mu uložená sankcia - pokuta vo výške 50 € a tiež povinnosť uhradiť trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16 €.
Po preskúmaní odvolania obvineného a predloženého spisového materiálu odvolací orgán zastáva názor, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom. Podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
Prvostupňový správny orgán sa usiloval o zistenie pravdy, čo najväčšmi zodpovedajúcej skutočnosti a o čo najpresnejšie zistenie skutkového stavu veci. Na vydanie rozhodnutia o uznaní viny sa vyžaduje istota a presvedčenie správneho orgánu o tom, že skutok bol spáchaný obvineným. Ak by však mal správny orgán akékoľvek pochybnosti o spoľahlivosti zisteného stavu veci, nemôže uznať obvineného vinným a musí prihliadnuť na pravidlo v pochybnostiach v prospech obvineného. Rozhodnutím správny orgán zasahuje do právnych pomerov osôb, preto musí byť vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutočného stavu veci a v súlade so zásadou materiálnej pravdy upravenou v § 3 ods. 4 zákona o správnom konaní. Podľa § 12 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa.
Odvolací orgán konštatuje, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď výpovede svedkov B.. O. M., D.. a B.. H. N. neoznačil za nevierohodné, nakoľko boli priamymi svedkami incidentu a potvrdili, že pánska toaleta bola znečistená exkrementmi až po vstupe obvineného do priestoru pánskych toaliet, ktorý bol z dôvodu opakovania obdobných znečistení v uvedený deň monitorovaný. Odvolací orgán poukazuje na ust. § 35 ods. 1 zákona o správnom konaní, podľa ktorého každý je povinný vypovedať ako svedok, musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. Podľa odseku 4 cit. ustanovenia správny orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Svedkovia B.. O. M., D.. a IU.. H. N. boli pred začatím výsluchu riadne poučení o právnych následkoch krivej výpovede a toto poučenie vlastnoručne podpísali a keďže v priebehu priestupkového konania nebolo preukázané, že by vypovedali nepravdivo, nebol dôvod spochybňovať ich výpovede.
K tvrdeniu obvineného, že dňa 16.12.2015 mal byť napadnutý svedkami B.. O. M., D.. a B.. H. N., odvolací orgán uvádza, že voči uvedeným svedkom bolo v tejto veci prvostupňovým správnym orgánom vedené samostatné konanie, ktoré však bolo rozhodnutím zo dňa 26.02.2016 zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvineným z priestupku preukázané.
K námietke obvineného, že v napadnutom rozhodnutí nebolo uvedené, že svedkovia B.. O. M., D.. a B.. H. N. mu poškodili košeľu, odvolací orgán uvádza, že vo výpovedi obvineného zo dňa 22.06.2016 nie je uvedená žiadna zmienka o poškodení jeho košele, preto odvolací orgán toto tvrdenie obvineného považuje za účelové.
Čo sa týka námietky obvineného, že pokutu vo výške 50 € nemôže zaplatiť, keďže si nie je vedomý priestupku a tiež z dôvodu, že ako študent nemá príjem, žije iba s matkou a babkou, ktorých príjmy sú veľmi nízke, odvolací orgán uvádza, že obvinený má možnosť požiadať Ministerstvo vnútra SR, Centrum podpory, Kuzmányho 8, Košice o možnosť zaplatenia pokuty a trov konania na splátky. Prvostupňový správny orgán pri uložení druhu sankcie a jej výmery v zmysle ust. § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch prihliadal na spôsob a okolnosti spáchania priestupku, ako aj na jeho následky a tiež na postoj obvineného, ktorý spáchanie skutku poprel a tiež na osobu obvineného, ktorý doposiaľ nebol priestupkovo riešený a postihnutý.
Za priestupok proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch možno podľa § 47 ods. 2 zákona o priestupkoch uložiť pokutu až do výšky 100 €.
Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací orgán konštatuje, že obvinený v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a nepredložil prvostupňovému správnemu orgánu, ako ani odvolaciemu orgánu žiadne nové dôkazy.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa odvolací orgán stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.“
4. Žalobca v doplnenej žalobe z 05.12.2016 v obsahovej zhode s dôvodmi riadneho opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu z 23.06.2016 opakovane zdôrazňoval, že sa nedopustil priestupku proti verejnému poriadku, ktorý mu je kladený za vinu. Napadajúc rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov (rozhodnutia z 23.06.2016 a 26.09.2016) tvrdil, že vo veci bolo vydané aj ďalšie rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.03.2016, o zastavení konania vo veci podozrenia zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na základe jeho oznámenia proti osobám podozrivým zo spáchania priestupku B.. O. M. D. a B.. H. N., ktoré žalobca podal na Obvodnom oddelení Policajného zboru Košice - Sever dňa 16.12.2015. Navrhol, aby súd preskúmal aj toto rozhodnutie ako tzv. podkladové rozhodnutie procesným postupom podľa § 27 ods. 1 SSP.
5. V doplnení žaloby z 05.12.2016 žalobca ďalej podrobne popísal priebeh udalostí, ktoré nastali dňa 16.12.2016 v knižnici Technickej univerzity v Košiciach po jeho príchode do knižnice okolo 12.30 hod. v študovni knižnice a následne na pánskej toalete knižnice. Opísal ďalej aj spôsob a priebeh vyšetrovania po príchode polície, ako aj okolnosti súvisiace s jeho lekárskym vyšetrením a podaním trestného oznámenia na osoby, ktoré ho mali v priestoroch knižnice Technickej univerzity v Košiciach napadnúť. Tvrdil, že voči nemu išlo o šikanu, zámienkou ku ktorej mohla byť závisť vyplývajúca z jeho lepších materiálnych podmienok pre štúdium oproti ostatným študentom bývajúcim na internáte.
6. Napadnuté rozhodnutie žalovaného z 26.09.2016 navrhol zrušiť z právnych dôvodov uvedených v ustanoveniach § 191 ods. 1 písm. c), e), g) SSP, tvrdiac, že v konaní došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a v tejto súvislosti k absencii dôkazov o pôvodcovi (príčine) znečistenia, na základe čoho navrhoval vykonať pred správnym súdom široké dokazovanie (tak ako to vyplýva z časti doplnenej žaloby pod bodom 3.1.1. na č.l.16 až 18 spisu). Žalobca tiež tvrdil, že ide o absenciu trestnej zodpovednosti za znečistenie priestorov, a to v súvislosti so schopnosťou v plnom rozsahu ovládať vlastné konanie, tvrdiac okrem iného, že „z principiálnych biologických, anatomických a fyziologických dôvodov žiadny človek, ani iný živočích, nikdy nemôže nad svojimi vyprázdňovacími reflexami nadobudnúť úplnú vedomú kontrolu.“ Pri posudzovaní trestnej zodpovednosti za znečistenie pánskej toalety „ktoré navyše v skutočnosti som ja rozhodne nespôsobil“ mal Okresný úrad Košice vziať túto skutočnosť do úvahy a konanie zastaviť už i preto, lebo trestnú zodpovednosť za znečistenie pánskej toalety neznámym páchateľom nie je možné preukázať. Napokon žalobca tvrdil aj to, že vo veci ide o nesplnenie podmienky verejnosti znečisteného objektu polemizujúc s právnou kategorizáciou tohto objektu v právnych kategóriách súkromný objekt, verejný objekt. Správne orgány v preskúmavanej právnej veci podľa názoru žalobcu porušili ustanovenia § 34 správneho poriadku a § 57 priestupkového zákona argumentujúc predovšetkým tým, že na priestupkovom oddelení Okresného úradu Košice sú evidované dva spisy, ktoré sa ho osobne týkajú, pričom „skutková podstata je v obidvoch prípadoch tá istá.“ Z uvedených dôvodov sa malo podľa jeho názoru vo veci uskutočniť spoločné konanie, v čom vidí nezákonný postup správneho orgánu prvého stupňa. Porušenie svojich procesných práv videl žalobca aj v tom, že nebol opakovane predvolaný na podanie svedeckej výpovede o svojom trestnom oznámení napriek tomu, že neúčasť na uvedenom úkone 25.02.2016 vopred telefonicky ospravedlnil.
7. Žalobca navrhol zrušiť rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci (rozhodnutie z 23.6.2016 a z 26.09.2016), ako aj predtým skôr vydané prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Košice, Odboru všeobecnej vnútornej správy pod č.k. OU-KE-OVVS2/2016/007364/ MAC, a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie „v rámci jediného spoločného konania podľa ustanovenia vety prvej, odstavca 2 § 57 priestupkového zákona“. Zároveň navrhol, aby súd uznesením v súlade s ustanovením § 185 Správneho súdneho poriadku priznal podanej správnej žalobe odkladný účinok. Uplatnil si právo na úplnú náhradu trov konania.
8. Žalovaný správny v písomnom vyjadrení z 13.01.2017 zrekapituloval obsah a závery dvojinštančného administratívneho konania, pričom k obsahu podanej žaloby v preskúmavanej právnej veci argumentoval nasledovne:
„Žalobca v žalobe k samotnému incidentu uviedol, že dňa 16.12.2015 krátko pred 15:00 hod. vykonal iba malú toaletu do pisoára, kabínku WC nenavštívil a keď si umýva] ruky, do WC prudko vtrhli B.. O. M., D.. a B.. H. N. a zabránili mu v odchode tak, že B.. O. M., D.. zavrel dvere, držal kľučku a postavil sa mu do cesty a B.. H.A. N. žalobcu fyzicky pridržal, aby nemohol z WC odísť a následne B.. H. N. otvoril kabínku WC, v ktorej boli neupratané exkrementy stolice a bez akéhokoľvek dôvodu žalobcu pred B.. O. M., D.. zlomyseľné obvinil z toho, že ich po sebe zanechal, čo však nebola pravda. Následne B.. H. N. žalobcovi prikázal, aby výkalmi znečistenú kabínku upratal. Žalobca tejto výzve nevyhovel z dôvodu, že sa ničím neprevinil a tiež preto, že upratovanie toaliet je v pracovnej náplni niekoho iného, na čo sa mu B.. H. N. vyhrážal násilím, zdrapil ho za košeľu, lomcoval ňou až mu ju roztrhol, o čom žalobca priložil dve fotografie. Po tomto napadnutí žalobca začal hlasno kričať o pomoc a aj naďalej odmietal vykonať ponižujúcu a ničím neodôvodnenú výzvu B.. H. N. o upratanie výkalov. Na jeho odpor zareagoval B.. H. N. tým, že do žalobcu strčil tak silno, až sa mu vyzuli topánky, pošmykol sa a spadol do WC kabínky, v ktorej boli cudzie výkaly a iba náhodou sa o tieto výkaly nezašpinil, naďalej kričal o pomoc a postavil sa. Keď B.. H. N. videl, že mu žalobca i naďalej kladie odpor, prehlásil, že ak tie výkaly na mieste neuprace, poriadne ho zbije a zovrel obe ruky v päsť a k tejto vyhrážke sa pridal aj B.. O. M., D.. Keď žalobca videl, že obaja útočníci sú zjavne silnejší ako on a na jeho volanie o pomoc nikto z ľudí v študovni nereagoval, v snahe ubrániť sa pred fyzickým útokom, žalobca z donútenia povedal, že výkaly uprace, len nech ho nechajú na pokoji a zavrel dvere záchodovej kabínky s cudzími výkalmi. Pretože v kabínke nemal so sebou mobilný telefón a nemohol zavolať políciu, začal hlasno kričať: „Polícia, polícia...!" Keď to obaja útočníci počuli, povedali mu, že políciu zavolajú oni sami a následne priestor WC veľmi rýchlo opustili. Žalobca ich výzve o upratanie cudzích výkalov rozhodne nevyhovel a po opustení toalety išiel k stolu s jeho vecami a snažil sa o privolanie polície, avšak útočníci ho vtom predbehli a zadržiavali ho v priestoroch knižnice až do príchodu policajnej hliadky. V ďalšej časti žaloby žalobca opisuje priebeh konania privolanej policajnej hliadky a jeho následné vypočúvanie pred orgánom PZ, pričom v závere vyslovil podozrenie, že celá činnosť privolaných príslušníkov polície a ich koordinovaná súhra s činnosťou oboch útočníkov B.. O. M. D. a B. H. N., vrátane spôsobu protokolácie konfliktu vyvoláva dojem, že išlo o vopred zohrané divadlo dohodnuté medzi útočníkmi a políciou. Žalobca ďalej opisuje širšie súvislosti incidentu - šikanovanie na internáte Technickej univerzity, v rámci ktorého dochádzalo k opakovanému znečisťovaniu pánskych toaliet výkalmi, o čom sa objavovali správy na internete a niektoré prípady boli zdokumentované aj fotograficky, pričom obeťou zlomyseľného správania sa - kybernetického šikanovania sa okrem neho stali aj iní študenti na tomto internáte. Vzápätí však uvádza, že pokiaľ ide o opakované znečisťovanie pánskych toaliet na internáte TU KE a v knižnici TU nie je možné preukázať trestnú zodpovednosť za ich znečistenie, nakoľko nemožno vylúčiť, že išlo o osobu, prípadne viacero rôznych osôb, ktoré nedokázali ovládnuť SVOJU potrebu vyprázdnenia stolice, napríklad v dôsledku nadmerného stresu pred skúškou alebo po nej. V ďalšej časti žaloby žalobca uvádza, že druhostupňové rozhodnutie žalovaného napáda v plnom rozsahu a navrhuje, aby súd toto rozhodnutie zrušil z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa žalobcu vec bola nesprávne posúdená a preto, aby bolo možné konštatovať že sa dopustil priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch neboli splnené podmienky, nakoľko bola absencia dôkazov o pôvodcovi znečistenia, absencia trestnej zodpovednosti za znečistenie a nebola splnená podmienka verejnosti znečisteného objektu. Žalobca poukázal na účelovosť výpovedí B.. O. M., D.. a B.. H. N. z dôvodu ich zaujatosti voči nemu a tiež poukázal na to, že neexistuje žiaden objektívny dôkaz v podobe fotografickej alebo filmovej dokumentácie. Žalobca navrhol, aby si súd vyžiadal výpis o návštevnosti knižnice TU KE, Boženy Nemcovej 7 dňa 16.12.2015 od 12:00 hod. do 19:00 hod. Za účelom doplnenia dokazovania žalobca ďalej navrhol, aby súd položil B.. O. M., D.. otázku, kto konkrétne ho v predmetný deň upozornil na jeho príchod na piate poschodie knižnice TU KE a aby súd v tejto súvislosti vypočul identifikovaného svedka. Žalobca je ďalej toho názoru, že trestnoprávnu zodpovednosť za znečistenie pánskej toalety neznámym páchateľom nie je možné preukázať, keďže schopnosť udržať kontrolu nad vyprázdňovacími reflexami je vždy závislá na konkrétnych okolnostiach a zhoršuje sa stresovou záťažou. Žalobca ďalej poukázal na to, že toaleta na piatom poschodí študovne TU KE nie je verejne prístupný objekt, pretože podmienkou pre povolenie súkromného vstupu do študovní tejto vysokoškolskej knižnice sa vyžaduje platená registrácia. V záverečnej časti žaloby žalobca namietal, že zo strany prvostupňového správneho orgánu neboli v spoločnom konaní s touto vecou riešené aj fyzické napadnutia oboch útočníkov B.. O. M., D.. a B.. H. N., čím bola obmedzená jeho možnosť brániť svoje práva tým, že bol fakticky vylúčený z plnohodnotného procesného postavenia účastníka konania vo veci ním podaného trestného oznámenia.
V závere žaloby žalobca navrhol, aby súd po ukončení dokazovania zrušil rozhodnutia č. OU-KE- OOP-2016/033754/GEC zo dňa 26.09.2016, č. OU-KE-OVVS2-2016/VAO zo dňa 23.06.2016 a č. OU- KE-OVVS2-2016/007364/MAC zo dňa 29.03.2016 a vec vrátil na nové prejednanie obsahu spisov č. OU-KE-OVVS2-2016/VAO a č. OU-KE-OVVS2-2016/007364/MAC v rámci jediného spoločného konania podľa § 57 zákona o priestupkoch. Zároveň navrhol, aby súd uznesením priznal ním podanej správnej žalobe odkladný účinok povinnosti na zaplatenie pokuty vo výške 50 € a trov konania vo výške 16 € a nakoniec navrhol, aby súd po ukončení sporu priznal žalovanému náhradu všetkých trov tohto konania, ktoré musel v jeho priebehu vynaložiť.
V súvislosti s podanou žalobou žalovaný uvádza, že argumenty žalobcu nie sú opodstatnené. Žalovaný dôkladne preskúmal predložený spisový materiál a v rozhodnutí Č. OU-KE-OOP-2016/033754/GEC zo dňa 26.09.2016 sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. OU-KE-OVVS2-2016/021064, 2016/745/VAO zo dňa 23.06.2016.
Žalovaný naďalej trvá na tom, že žalobca konaním uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia č. OU-KE- OVVS2-2016/021064, 2016/745/VAO zo dňa 23.06.2016 naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, u ktorého sa nevyžaduje úmyselná forma zavinenia. Spáchanie priestupku bolo žalobcovi dostatočne preukázané na základe výpovedí svedkov B.. O. M., D.. a B.. H. N., ktorí boli pred podaním výpovedí náležite poučení o následkoch nepravdivej a neúplnej výpovede a v ich výpovediach neboli zistené žiadne rozpory, pre ktoré by bolo možné pochybovať o hodnovernosti týchto výpovedí.
Žalovaný dáva do pozornosti, že žalobca na jednej strane uvádza, že sa znečistenia toalety knižnice TU KE nedopustil, na druhej strane sa však snaží argumentovať dôvodmi takéhoto znečistenia, ako napr. stresovými stavmi študentov pred skúškami a po nich, teda ako keby ospravedlňoval takéto konanie. Žalovaný má za to, že žalobca podal odvolanie a následne žalobu účelovo, z dôvodu zbavenia sa zodpovednosti za spáchaný skutok, konkrétne zaplatenia uloženej pokuty a trov konania.
V zmysle zákona o priestupkoch miestom verejnosti prístupným je každé miesto, kam má prístup viac ľudí. Nemusí byť bez obmedzenia prístupné komukoľvek a kdekoľvek. Stačí, že je to miesto prístupné len niektorým osobám určeným povahou ich zamestnania alebo inak. Neprekáža, že miesto nie je trvalé prístupné verejnosti a je prístupné napr. len v určitom prevádzkovom čase a pod. Verejne prístupným objektom sú napr. nádražia, prístrešky zastávok verejnej hromadnej dopravy, verejné plavárne, ihriská.
Žalovaný má za to, že knižnica TU KE je verejne prístupný objekt, kde má okrem zamestnancov a žiakov TU KE prístup aj verejnosť. Po zaregistrovaní a zaplatení členského príspevku môže túto knižnicu navštevovať aj ktokoľvek zo strany verejnosti. Verejnosť môže dokonca aj bez registrácie využívať ďalšie služby tejto knižnice, ako napr. kopírovanie. V tejto knižnici sa navyše organizujú rôzne výstavy, na ktoré má takisto prístup aj verejnosť. Neobstojí preto námietka žalobcu, že vec bola nesprávne právne posúdená, pretože knižnica TU KE nie je verejne prístupným objektom.
K žalobe zaujal odbor opravných prostriedkov Okresného úradu Košice uvedené stanovisko. Podľa názoru tunajšieho odboru žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti, žaloba sa zväčša opiera o dôvody, ktoré boli uvedené v odvolaní a žalovaný sa s nimi vysporiadal v rozhodnutí č. OU-KE- OOP-2016/033754/GEC zo dňa 26.09.2016. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujeme, aby Krajský súd v Košiciach žalobu zamietol a trovy konania znášal žalobca.“
9. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z. z.) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného - Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov z 26.09.2016, ako aj obsah administratívneho konania vykonaného správnymi orgánmi oboch stupňov, a to v právnych medziach žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP, posudzujúc zároveň hodnotiace právne kritériá pre správnu žalobu vo veciach správneho trestania (§ 194 - § 198 SSP), a to pri skúmaní procesnoprávnych možností aplikácie zásady oficiality vyplývajúcej z § 195 SSP a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
10. Uznesením č.k. 7Sa/22/2016 z 22.03.2018 súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo 04.10.2016.
11. Súd v súlade s požiadavkou žalobcu na nariadenie ústneho pojednávania vec prejednal na ústnom pojednávaní konanom 23.03.2018, a to bez prítomnosti žalobcu a zástupcu žalovaného správneho orgánu, neakceptujúc požiadavku žalobcu na odročenie ústneho pojednávania vyplývajúcu z jeho ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní doručenej elektronicky Krajskému súdu v Košiciach 21.03.2018 (č.l.64 spisu). Ako to vyplýva z obsahu predmetného ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní podaného žalobcom, obsahom žiadosti o odročenie pojednávania nebola žiadna z relevantných právnych skutočností predpokladaných v § 115 SSP, podľa ktorého pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu, pričom správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú. Keďže žalovaný takýto procesnoprávny postup nenavrhol a predmetom podania žalobcu z 21.03.2018 boli skutočnosti, ktoré správny súd nemohol uznať ako dôvody pre odročenie pojednávania (žalobca uviedol, že sa momentálne zdržiava v Žiline, kde sa aktívne pripravuje na udelenie vodičského oprávnenia), súd vo veci konal bez prítomnosti účastníkov konania na ústnom pojednávaní.
12. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia z 29.03.2016, vydaného v inom administratívnom konaní, a to procesným postupom podľa § 27 ods. 1 SSP, správny súd konštatoval, že v preskúmavanej právnej veci o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 26.09.2016 nebolo vykonané žiadne tzv. podkladové rozhodnutie, čo je zrejmé z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov. Z obsahu spisovej dokumentácie zároveň vyplýva, že žiadne takéto rozhodnutie nebolo procesným podkladom, ani dôkazným materiálom pre vykonanie administratívneho konania v danej priestupkovej veci. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalobca je spôsobom formulovania žaloby aj z procesnoprávneho hľadiska tým určujúcim subjektom, ktorý zadáva obsah a procesnoprávny rámec súdneho preskúmavacieho konania. Ide o postavenie žalobcu ako tzv. dominus litis (pán sporu), ktorý sa vo vzťahu k ním uvádzanému rozhodnutiu z 29.03.2016, ktoré mu nemalo byť doručené a jeho obsahom malo byť zastavenie konania o jeho trestnom oznámení, nedomáhal postupu správneho súdu súvisiaceho s právnou procedúrou žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 SSP. Žalobca sa domáhal postupu podľa § 27 ods. 1 SSP, podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ako už bolo vyššie uvedené, pre takýto procesnoprávny postup správneho súdu v preskúmavanej veci neboli dané procesnoprávne podmienky.
13. Pokiaľ ide o žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného z 26.09.2016 v priestupkovej veci žalobcu, správny súd po preštudovaní obsahu administratívneho spisu a preskúmaní žalobných námietok žalobcu dospel k jednoznačnému záveru, že dôkazné zistenia vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu a hodnotiace právne závery správnych orgánov oboch stupňov vzťahujúce sa na preskúmavanú právnu vec tvoria dostatočný, obsahovo vyčerpávajúci právny základ pre uznanie žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona tak, ako to bolo skutkovo vymedzené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia z 23.06.2016. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje logickosť záverov správnych orgánov oboch stupňov vyplývajúcich z dôkazných zistení, ktoré boli správnemu orgánu prvého stupňa dané už v prvotnom štádiu priestupkového konania. Správny súd pritom zdôrazňuje, že skutok zo 16.12.2015, ku ktorému sa detailne vyjadrili správne orgány oboch stupňov v odôvodneniach rozhodnutí z 23.06.2016 a 26.09.2016 nemieni ďalej komentovať v odôvodnení rozsudku, zachovávajúc potrebu etiky a dôstojnosti súdneho preskúmavacieho konania pred správnym súdom. Súd sa v súvislosti s predmetom súdneho prieskumu zameral predovšetkým na naplnenie zmyslu správneho súdnictva poskytnúť ochranu subjektívnych práv v prípade, ak by súd zistil, že v konaní pred orgánom verejnej správy došlo k takému ich porušeniu, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť meritórneho rozhodnutia orgánu verejnej správy (uznesenie ÚS SR sp.zn. III.ÚS 502/2015 zo 06. októbra 2015).
14. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
15. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
16. Podľa § 34 ods. 2, 4, 5 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
17. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
18. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
19. Všetky hore citované zákonné ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky a Správneho poriadku boli podľa názoru správneho súdu v preskúmavanej právnej veci dodržané správnymi orgánmi oboch stupňov. Presvedčivé a logické výpovede svedkov B.. O. M. D.. K. B.. H. N. k skutočnostiam, ktoré nastali dňa 16.12.2015 v knižnici Technickej univerzity v Košiciach a ďalšie dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise vytvárajú aj podľa názoru správneho súdu jasný dôkazný základ pre vyvodenie zodpovednosti voči žalobcovi v preskúmavanej právnej veci. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že tieto výpovede boli potvrdené aj obsahom výpovede B.. H. N. z 21.06.2016, ktorý podrobne popísal aj udalosti, ku ktorým došlo 24.11.2015 a 28. až 29. 11.2015 v priestoroch knižnice Technickej univerzity v Košiciach a ktoré napokon viedli aj k sledovaniu správania sa žalobcu pri jeho príchode a pobyte v uvedenej knižnici dňa 16.12.2015, kedy došlo k spáchaniu priestupku.
20. Nedôvodnými sú preto žalobné námietky žalobcu v celom ich rozsahu namietania nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože obsah žalobných námietok, tak ako bol konkretizovaný v podaní žalobcu z 05.12.2016, vrátane príloh na CD nosičoch obsiahnutých v prílohovej obálke na č.l. 24 spisu, nemajú relevantný právny potenciál nabúrať dôsledne zabezpečené a zákonné dôkazy v administratívnom konaní a z nich vyplývajúce presvedčivé právne závery správnych orgánov oboch stupňov v danej priestupkovej veci.
21. Záverom súd poznamenáva, že bolo by nedôstojným detailne reagovať na konštatovania v doplnenej žalobe, najmä skutkové a právne polemiky žalobcu nemajúce právne opodstatnenie v platnom právnom stave, vrátane jeho dôkazných návrhov pre konanie pred správnym súdom v ním navrhovanej forme a rozsahu.
22. Súd preto žalobu zamietol procesným postupom podľa § 190 SSP.
23. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný nepriznal právo na náhradu trov konania.
24. Krajský súd v Košiciach v predmetnej právnej veci rozhodol sudcom podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP.
Poučenie:
roti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.