Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/365/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu PE-TRANS s. r. o., IČO: 36 624 870, so sídlom Brezno, ČSA 7, právne zastúpeného JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Brezno, Nám. M. R. Štefánika 29/36, proti žalovanému Slovenská správa ciest, IČO: 003328, so sídlom Bratislava, Miletičová 19, za účasti intervenientov na strane žalovaného: I/ Banskobystrická regionálna správa ciest, a.s., IČO: 36 836 657, so sídlom Banská Bystrica, Majerská cesta 94 a II/ KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, právne zastúpeného Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s. r. o., IČO: 36 868 299, so sídlom Banská Bystrica, Robotnícka 6, o zaplatenie 44.486,46 € s príslušenstvom, o odvolaní intervenienta I/ proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 14C/183/2014-311 zo dňa 20. 9. 2016, takto

rozhodol:

Medzitýmny rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že základ nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému je daný a o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

2. V odôvodnení medzitýmneho rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia 44.486,46 € s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 44.486,46 € od 21. 9. 2013 až do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu náhrady škody. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaný vykonáva správu ciest I. triedy a súvisiacich pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane investorskej činnosti pre cesty I. triedy. Dňa 01.02.2013 v čase 04.00 hod. na ceste I/66 v km 52,060 pri Obci Babiná, okres Zvolen, došlo k hromadnej dopravnej nehode, ktorej účastníkom bolo aj nákladné motorové vozidlo MAN s EČV: BR XXX BI s návesom KRONE s EČV: BR XXX YD, vodičom ktorého bol E. L., nar. XX.XX.XXXX, držiteľom ktorého vozidla bol v čase dopravnej nehody žalobca (ďalej aj „Motorové vozidlo“). Pri tejto dopravnej nehode došlo k totálnej škode na Motorovom vozidle. Podľa správy Okresného riaditeľstva PZ, okresný dopravný inšpektorát, Bystrický rad 25, 960 69 Zvolen zo dňa 14.02.2013 príčinou dopravnej nehody bola závada v zjazdnosti komunikácie (poľadovica), nesplnenie úlohy správcu cesty pri údržbe komunikácie. Údržba a správa predmetnej cesty patrí do pôsobnosti žalovaného s poukazom na zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Cestný zákon“). V zmysle citovaného zákona závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia a títo správcovia zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

3. Žalovaný žiadal podanú žalobu zamietnuť. Poukázal na ustanovenie § 12 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva Cestný zákon, v zmysle ktorého zjazdnosť diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových a nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať. Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú potom najmä ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie. Ďalej poukázal i na ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v zmysle ktorého je vodič povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Podľa § 17 ods. 1 tohto zákona, vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví. Na základe uvedeného zdôraznil, že k dopravnej nehode došlo v zimnom období, a to dňa 01.02.2013 v skorých ranných hodinách o 04.00 hod.. Vzhľadom na tieto okolnosti a nepriaznivé poveternostné podmienky, ktoré sú v zimnom období bežné a predvídateľné, mal vodič motorového vozidla žalobcu prispôsobiť svoju jazdu tak, ako je to ustanovené v citovaných predpisoch, teda stavu počasia, zníženej viditeľnosti počas skorých ranných hodín, keď je o 04.00 hod. ešte tma a svojim schopnostiam. Ďalej poukázal na to, že príslušníci policajného zboru, ktorí na mieste šetrili dopravnú nehodu sa nezaoberali a nezdokumentovali spôsob a rýchlosť jazdy vodiča motorového vozidla žalobcu ani spôsob a rýchlosť jazdy vodičov ostatných motorových vozidiel, ktorí boli účastníkmi dopravnej nehody, dodržanie technických podmienok prevádzky motorového vozidla, ako je zimné obutie a podobne. Ako vyplýva zo Záznamu z dopravnej nehody č. ORP-ZV-ODI1-DN-15/2013 zo dňa 01.02.2013, úsek, kde došlo k hromadnej dopravnej nehode, je priamy úsek vozovky. K šmyku na priamom úseku vozovky teda mohlo dôjsť aj v dôsledku nevhodného manévru vodiča, neprispôsobeniu rýchlosti a spôsobu jazdy poveternostným podmienkam a schopnostiam vodiča. Rovnako k reťazeniu havárii ďalších vozidiel zrejme došlo z dôvodu nedodržania predpísanej vzdialenosti medzi vozidlami, teda aj z viny ostatných vodičov. Pri jazde v zimnom období v skorých ranných hodinách a za tmy, vodič musí predvídať možnosť vzniku poľadovice a prispôsobiť tejto skutočnosti svoju jazdu. Ako to vyplýva z § 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., možnosť výskytu zľadovateného povrchu vozovky v zime (01. februára), v skorých ranných hodinách, pri nízkych teplotách, nie je nepredvídateľnou okolnosťou a teda táto okolnosť nespĺňa vyhláškou ustanovené pojmové znaky napĺňajúce pojem závada v zjazdnosti. V danom prípade nejednalo sa o ojedinelé miesto s poľadovicou, ale vzhľadom na uvádzané skutočnosti (ročné obdobie, čas, teplota, poveternostné podmienky) v danom čase dochádzalo k námraze a vzniku poľadovice na súvislých úsekoch ciest, t.j. aj cesty I/66. Citovaná vyhláška za závadu v zjazdnosti považuje poľadovicu len vtedy, keď sa jedná o ojedinelé zľadovatené miesto predovšetkým spôsobené vytekajúcou vodu na cestu z okolia v dôsledku nefunkčného odvodňovacieho systému. Takého okolnosti neboli žalobcom preukázané a nevyplývajú ani zo záznamu z dopravnej nehody. Preto mal za to, že pri dopravnej nehode nedošlo ku škode z dôvodu závady v zjazdnosti, ale z dôvodu neprispôsobenia jazdy vodiča Motorového vozidla poveternostným podmienkam, predvídateľným okolnostiam, ktorých výskyt musí vodič za daných podmienok predpokladať a nedodržaním zákonom stanovenej vzdialenosti medzi vozidlami zo strany vodičov, ktorí následne do motorového vozidla žalobcu po vytvorení prekážky narazili.

4. Intervenient I/ na strane žalovaného sa k veci vyjadril tak, že v zmysle § 3f Cestného zákona žalovaný previedol povinnosť udržiavať cesty v Banskobystrickom kraji, vrátane cesty I/66 zmluvne na neho ako správcu ciest II. a III. triedy v Banskobystrickom kraji na základe zmluvy zo dňa 30. 6. 2010. On ako zmluvný partner žalovaného vykonal všetky potrebné opatrenia, ktoré v danom čase sa od neho vyžadovali. Dôkazom o tom je Výpis zo záznamu denného výkonu, z ktorého je evidentné, že pred nehodou bola cesta plne zjazdná. Významné pochybenie je vo vyšetrení celej veci policajnými orgánmi, ktoré si nesplnili svoju povinnosť v plnej miere a objektívne celú vec objasniť. Je totiž zarážajúce, že napriek tomu, že v písomnostiach policajného zboru sa hovorí o tzv. „bodovej námraze“, vôbec sa policajti nenamáhali vec znalecky vyšetriť, či príčinou nebolo neprispôsobenie rýchlosti, resp. spôsobu jazdy poveternostným podmienkam u vodičov. Zavinenie preto nie je možné postaviť na jednom

konštatovaní, ktoré nie je nijak preukázané a pritom tvorí základ podanej žaloby. Vzhľadom k uvedenému navrhol žalobu zamietnuť.

5. Intervenient II/ na strane žalovaného k podanej žalobe uviedol, že medzi žalovaným a ním bola dňa 1. 1. 2011 uzavretá poistná zmluva, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu, za ktorú žalovaný zodpovedá. Žalobca vyzval písomným návrhom žalovaného na uzavretie mimosúdnej dohody o náhrade škody spôsobenej porušením právnej povinnosti správcu cesty, ktorý žalovaný prevzal a následne ho zaslal intervenientovi II/ za účelom ďalšieho riešenia danej veci. Na základe uvedeného intervenient II/ pristúpil k likvidácii poistnej udalosti, avšak bez poskytnutia poistného plnenia. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že v zmysle zmluvy zo dňa 30. 6. 2010 žalovaný preniesol podľa § 3f Cestného zákona povinnosť udržiavať cesty nachádzajúce sa v Banskobystrickom kraji, a to aj cestu I/66, na ktorej došlo k vzniku predmetnej poistnej udalosti (dopravnej nehode), na intervenienta I/, pričom tento počas riešenia označenej škody opakovane intervenientovi II/ uviedol, že je síce zodpovedný za stav sledovanej cesty, avšak má za to, že si splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z danej zmluvy, a teda neručí za vznik žalobcovej škody.

6. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že základ nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému je daný. Vychádzal pritom zo zistenia, že v prejednávanej veci bola nespornou skutočnosťou, že dňa 01. 02. 2013 v čase od 04.00 do 04.01 hod. na ceste I/66 v km 52,060, v katastri Obce Babiná, okres Zvolen, mimo uzavretú obec, došlo k hromadnej dopravnej nehode účastníkom ktorej bolo aj Motorové vozidlo, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol žalobca, a ktorého vodičom v čase dopravnej nehody bol vodič žalobcu E. L., nar. XX.XX.XXXX. Pri hromadnej dopravnej nehode došlo k poškodeniu Motorového vozidla a v príčinnej súvislosti s touto nehodou si žalobca uplatnil v súdnom konaní nárok na náhradu škody. Medzi stranami sporu nebola sporná ani skutočnosť, že správu cesty, na ktorej došlo k dopravnej nehode, vykonáva žalovaný. Žalovaný v konaní nerozporoval, že ako správca danej cesty má v zmysle § 9 ods. 1 Cestného zákona povinnosť závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií odstraňovať. Pokiaľ túto svoju povinnosť zmluvne previedol na intervenienta I/, táto skutková okolnosť ho nezbavuje zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla užívateľom tejto cesty pri preukázaní predpokladov tejto zodpovednosti, tak ako to vyplýva z § 9a ods. 2 Cestného zákona, podľa ktorého správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

7. Spornou v konaní medzi stranami zostala otázka, či príčinou dopravnej nehody (a teda aj vzniku škody u žalobcu) bola závada v zjazdnosti komunikácie, alebo nie. Z priestupkového spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Zvolen sp.zn. ORPZ-ZV-ODI1- DN-15/2013 vyplynulo, že policajný orgán vyšetrujúci danú dopravnú nehodu uzatvoril, že príčinou dopravnej nehody bola závada v zjazdnosti komunikácie, nesplnenie úlohy správcu cesty pri údržbe komunikácie. Policajný orgán vyšetrujúci danú dopravnú nehodu žiadnu inú príčinu dopravnej nehody nezistil. Z priestupkového spisu vyplýva, že ku dopravnej nehode došlo tak, že vodičF.L. jazdil s Motorovým vozidlom po ceste I/66 v smere od Zvolena do Krupiny, kde v úseku cesty za Obcou Babiná dostal na zľadovatenej a neposypanej časti vozovky (bodová závada) šmyk, následkom ktorého návesom vyšiel mimo vozovku vpravo, kde došlo ku poškodeniu zvodidiel a ťahačom zostal v pravom jazdnom pruhu. Následne za ním jazdiaci vodič nákladnej súpravy Benewenturski v snahe vyhnúť sa náhlej prekážke dostal taktiež na vozovke šmyk, pričom došlo ku zrážke týchto motorových vozidiel. Ďalej v tom čase za motorovým vozidlom vodiča Benewenturskeho jazdiaci vodič vozidla A. E. v snahe vyhnúť sa prekážke taktiež sa dostal do šmyku a narazil do motorového vozidla žalobcu. Ďalšie súbežne jazdiace motorové vozidlo vedené vodičom V. sa pri tejto kolízii dostalo do šmyku, pričom vodičovi sa podarilo vyhnúť už havarovaným trom vozidlám, avšak v dôsledku šmyku vyšiel mimo cestu vpravo, kde došlo ku poškodeniu zvodidiel a motorového vozidla V.. Požitie alkoholu u vodičov zistené nebolo. V priestupkovom spise sa nachádzajú záznamy o výsluchu všetkých štyroch vodičov, keď na základe ich výsluchu policajný orgán uzatvoril danú príčinu dopravnej nehody. Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, ktorá je súčasťou priestupkového spisu vyplýva, že k dopravnej nehode došlo na priamom úseku cesty, pričom na vozovke bola námraza alebo ujazdený sneh, vozovka bola neposypaná. Pri obhliadke bola zistená závada na komunikácii, ako „ojedinelá závada v inak dobrom povrchu vozovky“. Príčina dopravnej nehody bola ustálená aj na základe fotodokumentácie, ktorá bola vyhotovená policajným orgánom z miesta dopravnej nehody. Na okolnosti vyšetrenia príčin dopravnej

nehody okresný súd v konaní vypočul svedkov Y. V., ktorý ako príslušník policajného orgánu priamo vyšetroval predmetnú dopravnú nehodu, ako i mjr. K.. C. Q., ktorý v tomto čase síce nebol na mieste dopravnej nehody osobne, ale bol vedúcim oddelenia výkonu služby na dopravnom inšpektoráte vo Zvolene a mal sprostredkované informácie od vyšetrovateľa dopravnej nehody ohľadne príčin dopravnej nehody. Z výpovede obidvoch týchto svedkov vyplynulo potvrdenie zistenia príčiny dopravnej nehody tak, že išlo o závadu v zjazdnosti komunikácie, a nesplnenie povinnosti správcu komunikácie pri údržbe. V mieste dopravnej nehody bola poľadovica, pričom poľadovica sa vyskytovala na časti vozovky, ktorá nebola udržiavaná, nebola posypaná: Išlo o tzv. bodovú závadu, čo znamená, že závada v zjazdnosti sa vyskytuje len na časti vozovky, zatiaľ čo zvyšok vozovky je bez závadný, s tým, že vodič takúto bodovú závadu nemôže predvídať, čo bolo i v posudzovanom prípade. Ani z výpovede týchto svedkov nebolo možné uzavrieť inú príčinu dopravnej nehody, než takú ako vyplynula z priestupkového spisu. Porušenie dopravných predpisov zo strany vodiča L., ani ostatných vodičov z hľadiska zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke policajným vyšetrovateľom nebolo zistené. Neboli zistené žiadne okolnosti, na ktoré poukazoval žalovaný, že by mohli byť príčinami dopravnej nehody, alebo aspoň jednou z príčin danej dopravnej nehody. Zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní nevyplynulo zavinenie účastníkov dopravnej nehody za danú dopravnú nehodu. K okolnostiam dopravnej nehody súd vypočul i svedkaR., ktorý sa však k spôsobu, k technike svoje jazdy nevedel vyjadriť, pretože na udalosti si už nepamätal, nakoľko pri dopravnej nehode došlo i k jeho zraneniu. Tento však potvrdil, že obutie na Motorovom vozidle, ktoré riadil, bolo zimné. Napokon stav daného úseku komunikácie v čase dopravnej nehody (poľadovica) vyplynul i z obrazovo-zvukovej reportáže TV JOJ zo dňa 01. 02. 2013 odvysielanej v televíznej relácii JOJ KRIMI o 19.00 hod. dňa 01. 02 2013, ktorý bol vyhotovený z miesta dopravnej nehody bezprostredne po dopravnej nehode.

8. Žalovaný, ani intervenienti I/ a II/ v konaní neprodukovali žiadne dôkazy o iných príčinách dopravnej nehody, teda že by na vznik dopravnej nehody mali vplyv aj iné skutočnosti, okrem zistených v priestupkovom konaní ( napr. spôsob a rýchlosť jazdy vodiča L. a ostatných vodičov, nedodržanie predpísanej vzdialenosti medzi vozidlami, neprispôsobenie rýchlosti a spôsobu jazdy poveternostným podmienkam a schopnostiam vodiča). Neprodukoval ani dôkazy, že by príčina dopravnej nehody bola v nedodržaní technických podmienok prevádzky Motorového vozidla, prípadne ostatných vozidiel. Všetky tieto tvrdenia zostali len v rovine nepreukázaných možných príčin vzniku dopravnej nehody. Žalovaný, ani intervenient I/ a II/ nepredložili v konaní žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť uzatvorenia príčin dopravnej nehody policajným vyšetrovacím orgánom.

9. Okresný súd uzatvoril, že nakoľko príčinou dopravnej nehody boli závady v zjazdnosti komunikácie, a to bodová závada, ktorá spočívala v tom, že na časti vozovky, kde došlo k dopravnej nehode, bola poľadovica, žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s touto dopravnou nehodou podľa § 9a ods. 2 Cestného zákona. Žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 9 ods. 1 Cestného zákona (odstraňovať závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií bez prieťahov). Vyhláška č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva Cestný zákon, v § 12 ods. 2 písm. c/ upravuje, že závadami v zjazdnosti komunikácie sú i ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že závadou v zjazdnosti komunikácie bolo ojedinelé miesto s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou. Že išlo o ojedinelé miesto s poľadovicou vyplýva z priestupkového spisu, z výpovede svedkov Y. V., mjr. K.. C. XX. Ďaleja napokon z výpovede všetkých vodičov, ktorí boli účastníkmi tejto dopravnej nehody, a ktorí boli vypočutí v priestupkovom konaní. Nepotvrdilo sa tak tvrdenie žalovaného, že sa nejednalo o ojedinelé miesto s poľadovicou, a teda že dochádzalo k námraze a k vzniku poľadovice na súvislom úseku cesty I/66. Z vykonaného dokazovania naopak vyplynulo, že vodič L., ani ostatní vodiči, nakoľko išlo o „bodovú závadu“, nemohli túto predvídať, pretože predtým viedli motorové vozidlá po udržiavanom stave vozovky, resp. po stave vozovky, ktorá nebola pokrytá poľadovicou, a preto akákoľvek ich zodpovednosť za vzniknutú škodu je v tomto ohľade vylúčená.

10. Ďalej okresný súd uviedol, že objektívnej zodpovednosti za škodu vzniknutú žalobcovi by sa žalovaný mohol zbaviť len v tom prípade, že by preukázal, že nebolo v medziach jeho možnosti túto závadu v zjazdnosti komunikácie odstrániť, ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť (§ 9a ods. 2 Cestného zákona). Uvedené však žalovaný v konaní nepreukázal. Vo veci bolo nepochybné, že k dopravnej nehode došlo dňa 1. 2. 2013, teda v zimnom období, keď sa predpokladá vznik poľadovice na cestných komunikáciách. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v danom období ohľadne údržby ciest I. triedy v Banskobystrickom kraji platil Operačný plán tejto zimnej služby vydaný žalovaným v

septembri 2012 na obdobie 2012/2013. Z tohto operačného plánu vyplýva, že mimoriadne kontroly ciest majú byť vykonávané pri zmenách poveternostných situácií, ktoré vplývajú na stav povrchov vozoviek, t. j. pokles teploty pod + 2 °C, pri snežení, vzniku poľadovice, mrznúcom mrholení, mrznúcom daždi. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že výkon zimnej služby sa evidoval v Denníku zimnej služby. Z tohto dôkazu vyplynulo, že dispečer strediska v Krupine do tohto denníka zaznamenal údaj o 23.30 hod. dňa 31. 1. 2013, pokiaľ ide o teplotu + 1 °C, pokiaľ ide o počasie tak, že je zamračené, dážď, čerstvý vietor, viditeľnosť dobrá, cesty mokré; dňa 1. 2. 2013 o 1.30 hod. zaznamenal teplotu + 3°C, poveternostné podmienky boli zaznamenané rovnako ako pri zázname o 23.30 hod. Pri zázname o 3.30 hod. dňa 01.02.2013 je uvedená teplota + 2 °C, slabý dážď, slabý vietor, viditeľnosť dobrá, cesty mokré. V tento istý deň o 4.00 hod. je zapísaný v denníku záznam o klesajúcej teplote po daždi, s možnou námrazou - poľadovicou, 2 °C, a poznámka, že o 4.25 hod. na daný úsek cesty bolo vyslané dispečerom posypové vozidlo s vodičom Korčokom. Z tohto listinného dôkazu mal okresný súd za preukázané, že keby už dňa 31. 1. 2013 o 23.30 hod., kedy bola zaznamenaná teplota + 1 °C, prípadne i dňa 1. 2. 2013 o 01.30 hod., kde je zaznamenaná teplota + 2 °C a v obidvoch prípadoch cesty boli mokré a dážď, bolo vyslané v rámci kontroly stavu komunikácie posypové vozidlo, tak ako to vyplýva z čl. 3. bod 3.13. písm. b/ Operačného plánu zimnej služby, mohlo dôjsť k zisteniu stavu komunikácie pred dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 1. 2. 2013 o 4.00 hod., a keďže táto povinnosť nebola splnená, žalovaný v konaní nepreukázal liberačný dôvod, že nebolo v medziach jeho možnosti závadu na komunikácii spočívajúcu v poľadovici ako bodovej závade odstrániť, ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Ak by totiž posypové vozidlo bolo ku kontrole daného úseku cesty vyslané skôr, než o 4.25 hod., žalovaný mal reálnu možnosť zistiť stav vozovky a tak predísť vzniku dopravnej nehody.

11. Na základe uvedeného dospel okresný súd k záveru, že žalobca má nárok na náhradu škody voči žalovanému. Vo vzťahu k trovám konania okresný súd vyslovil, že o nich s poukazom na § 262 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o celom uplatnenom nároku žalobcu.

12. Proti medzitýmnemu rozsudku okresného súdu podal (s písomným súhlasom žalovaného) v zákonom stanovenej lehote odvolanie intervenient I/ na strane žalovaného. Uviedol, že okresný súd oprel svoje rozhodnutie o tom, že príčinou dopravnej nehody bola závada v zjazdnosti komunikácie (t. j. vznik bodovej závady) o obsah priestupkového spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Okresný dopravný inšpektorát Zvolen a poukázal aj na svedecké výpovede K.. Q. (v čase dopravnej nehody vedúceho oddelenia výkonu služby na dopravnom inšpektoráte) a Y. V. (ktorý dopravnú nehodu vyšetroval). Uvedený záver súdu však považuje odvolateľ za nesprávny. Poukázal pritom na to, že nebol účastníkom priestupkového konania a preto sa voči záverom vyšetrovania nemohol brániť. Závery vyslovené v priestupkovom spise považuje za nedôveryhodné, keď dopravný inšpektorát sa vôbec nezaujímal o objektívne zistenia, akou rýchlosťou šlo motorové vozidlo žalobcu a ostatných účastníkov hromadnej dopravnej nehody, či vodič nákladnej súpravy Benewenturski dodržiaval primeranú vzdialenosť od pred ním jazdiacim vozidlom žalobcu, aký typ pneumatík mali jednotlivé vozidlá obuté, a podobne. Na zistenie uvedených skutočností mal dopravný inšpektorát pribrať do konania znalca, čo sa však nestalo. Navyše závery formulované v priestupkovom konaní nie sú pre súd záväzné. Všetky vyššie uvedené faktory, majú pritom zásadný vplyv na posudzovanie toho, kto (a akým dielom) je za vznik dopravnej nehody zodpovedný. Pribratý znalec by zároveň riešil aj otázku, či sa v danom prípade skutočne jednalo o bodovú závadu, resp. v akom veľkom priestore sa nachádzal na úseku cesty ľad. Ak by totiž napr. šofér žalobcu dostal šmyk po prejedení niekoľkých kilometrov na neupravenej ceste, tak by to znamenalo dôkaz, že absolútne neprispôsobil spôsob jazdy povahe vozovky. V tejto súvislosti je výpoveď svedka V. nedôveryhodná, keď z jeho výpovede vôbec nevyplýva, akú dĺžku bodová závada mala a výpoveď svedka Q. je nerelevantná, nakoľko tento na mieste dopravnej nehody ani nebol. Ďalej okresný súd uviedol, že mal za preukázané, že ak by už dňa 31. 1. 2013 o 23.30 hod, kedy bola nameraná teplota + 1 stupeň Celzia, prípadne i dňa 1. 2. 2013 o 1.30 hod, keď bola nameraná teplota + 2 stupne Celzia, bolo vyslané posypové vozidlo, mohlo dôjsť k zisteniu stavu komunikácie pred dopravnou nehodou a keďže táto povinnosť nebola splnená, žalovaný nepreukázal liberačný dôvod, pretože porušil operačný plán zimnej údržby. V tejto súvislosti odvolateľ namietal, že je síce pravda, že posypové vozidlo malo vyjsť na predmetnú komunikáciu dňa 31. 1. 2013 o 23.30 hod, ale to automaticky neznamená záver, že v danom čase existovala tzv. bodová závada. Ide len o hypotézu, ktorá na záver o zodpovednosti žalovaného, resp. intervenienta 1/ nepostačuje. Navyše dňa 1. 2. 2013 o 1.30 už nebolo povinnosťou posielať posypové vozidlo do daného úseku, pretože teplota pod + 2 stupne Celzia neklesla. Záverom intervenient I/ dodal, že k dopravnej nehode došlo dňa 1. 2. 2013, teda v zimnom období,

kedy sa vznik poľadovice na komunikáciách predpokladá. Túto vedomosť mali všetci účastníci dopravnej nehody a tomu mali prispôsobiť aj spôsob svojej jazdy. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd medzitýmny rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol alebo aby napadnutý medzitýmny rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu intervenienta I/ na strane žalovaného zdôraznil, že sa nestotožňuje s názorom odvolateľa o tom, že závery z priestupkového konania nie sú pre súd záväzné. V tejto súvislosti poukázal na § 193 CSP. Zdôraznil, že zodpovednosť žalovaného za škodu je v prejednávanom prípade zodpovednosťou objektívnou, preto je dôkazná povinnosť ohľadne zbavenia sa zodpovednosti na strane žalovaného. S poukazom na § 9a ods. 2 Cestného zákona správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. V predmetnom konaní neboli takéto skutočnosti o liberácii produkované a ani zistené, a preto rozhodol okresný súd správne, keď ustálil, že základ žalovaného nároku je daný. Vzhľadom k uvedenému navrhol napadnutý medzitýmny rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

14. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu podaného intervenientom I/ s týmto odvolaním v plnom rozsahu stotožnil.

15. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu uviedol, že písomné podanie žalovaného nemožno považovať za riadne a včas podané odvolanie a navyše u žalovaného, ktorý je právnickou osobou, nie sú splnené ani predpoklady na odpustenie zmeškania lehoty.

16. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) medzitýmny rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

17. Podľa § 9 ods. 1 Cestného zákona, závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia.

18. Užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií. Správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť (ust. § 9a ods. 1 a 2 Cestného zákona).

19. Podľa § 12 ods. 1 Vyhlášky federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (ďalej aj „Vyhláška“), zjazdnosť diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať.

20. Podľa § 12 ods. 2 písm. c/ citovanej vyhlášky, závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.

21. Odvolací súd sa po preskúmaní veci v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, na ktorých okresný súd svoje rozhodnutie založil (§ 387 ods. 2 . Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a osobitne k odvolacím námietkam intervenienta I/ odvolací súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal všetky navrhnuté dôkazy, v dostatočnom rozsahu a mal dôvodne za preukázané, že dôvodom vzniku dopravnej nehody, ktorej existencia nebola sporná, bola závada v zjazdnosti cesty I/66, a to konkrétne ojedinelé miesto s poľadovicou na inak dovtedy zjazdnej vozovke. Záver o zľadovatenosti úseku, na ktorom k dopravnej nehode došlo, jednoznačne vyplýva nie len zo záverov priestupkového konania vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Zvolen, pod sp.zn. ORPZ-ZV-ODI1- DN-15/2013, keď policajný orgán vyšetrujúci danú dopravnú nehodu vyšetrovanie uzatvoril tak, že príčinou dopravnej nehody bola závada v zjazdnosti komunikácie (ktorým záverom konajúci súd, ako správne uvádza odvolateľ, viazaný s poukazom na § 193 nebol, ale záznam o odložení veci zo dňa 1. 2. 2013, v ktorom sú tieto závery vyjadrené, bral len ako listinný dôkaz), ale aj z výsluchov svedkov a zároveň účastníkov dopravnej nehody C.L., Y. E., M. F. a Y. V., ktorí sa zhodne vyjadrili, že nabehli svojimi vozidlami z bezpečnej vozovky na vozovku nezjazdnú, zľadovatenú a vôbec neposypanú, a ďalej zo zápisnice z obhliadky miesta dopravnej nehody, v ktorej sa uvádza, že na vozovke je námraza alebo ujazdený sneh. Rovnaké závery pritom vyplývajú aj z výsluchu svedka Y. V., ktorý dopravnú nehodu vyšetroval, a ktorý sa vyjadril, že keď prišiel na miesto dopravnej nehody, v danom úseku bola poľadovica a vozovka nebola posypaná, ďalej z obrazovo-zvukového záznamu reportáže TV JOJ, ktorý bol vyhotovený bezprostredne po dopravnej nehode a z ktorého rovnako vyplýva poľadovica v danom úseku, ako aj z viacerých ďalších svedeckých výpovedí, ktoré okresný súd osobitne nevyhodnotil. Ide pritom napr. o výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu T. N., ktorý uviedol, že po príchode na miesto dopravnej nehody zistil, že na vozovke sa nachádza čistý ľad a o výsluch R. V., ktorý je zamestnancom Banskobystrickej regionálnej správy ciest, stredisko Krupina, a ktorý vypovedal, že dňa 1. 2. 2013 bol okolo 4.00 hod ráno vyslaný dispečerom na posyp relevantného úseku, s tým, že keď prišiel na miesto dopravnej nehody (zhruba o 4.35 alebo o 4.38 hod), stav vozovky bol hladký, ľadový.

23. Ďalej sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu okresného, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že poľadovica v danom úseku cesty I/66 spĺňala definičné znaky závady v zjazdnosti tak, ako to má na mysli § 12 ods. 2 písm. c/ Vyhlášky, keď išlo o takú zmenu v zjazdnosti komunikácie spôsobenú vonkajšími vplyvmi, ktorú nemohli vodiči predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Z výpovede všetkých vodičov, ktorí boli účastníkmi dopravnej nehody, z výsluchu svedka Y. V., ako aj z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu totiž vyplynulo, že v prejednávanom prípade sa jednalo ojedinelé miesto s poľadovicou na inak zjazdnej vozovke. Pokiaľ pritom odvolateľ záver, že príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody bola závada v zjazdnosti vozovky spochybňoval tým, že vo veci nebolo vykonané znalecké dokazovanie, resp. že policajt vyšetrujúci dopravnú nehodu nezisťoval všetky potrebné okolnosti jej vzniku, prípadne, že pri vyšetrovaní dopravnej nehody nebol intervenient I/ ani žiaden z jeho zamestnancov prítomný, je nutné v prvom rade poukázať na zásadu kontradiktórnosti konania, ktorá za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (t. j. do 30. 6. 2016) znamenala, že súd s poukazom na § 120 tohto zákona vykonával dôkazy navrhnuté účastníkmi konania a iné dôkazy len vtedy, ak to bolo pre rozhodnutie veci nevyhnutné. Nakoľko dôkazmi navrhnutými žalobcom bol dostatočne preukázaný dôvod vzniku dopravnej nehody a tento nebol spochybnený ani výsluchmi svedkov, ani predložením listinných dôkazov žalovaným, či intervenientmi na jeho strane, a zároveň neboli preukázané ani iné okolnosti, ktoré sa prípadne mohli na vzniku dopravnej nehody spolupodieľať (keď napr. dychová skúška na alkohol bola u všetkých vodičov negatívna, z vyšetrovacieho spisu a ani z výpovede svedka V. nevyplývajú žiadne iné okolnosti, ktoré by mohli byť príčinami dopravnej nehody, naopak zo svedeckej výpovede vodiča L., že obutie na Motorovom vozidle bolo zimné, a pod.) nebolo potrebné zo strany okresného súdu vykonané dokazovanie ex officio dopĺňať. Je totiž potrebné zdôrazniť, že žiadna zo strán sporu (z účastníkov) a ani v konaní vystupujúci intervenienti (vedľajší účastníci) znalecké dokazovanie v prejednávanej veci nenavrhli (napriek tomu, že boli o povinnosti označiť dôkazy preukázateľne poučení), a to ani za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (t. j. do 30. 6. 2016), ani po 1. 7. 2016, teda za účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý navyše vykonanie znaleckého dokazovania bez procesnej iniciatívy (s určitými výnimkami, ktoré však na prejednávaný prípad aplikovateľné nie sú) neumožňuje. Napokon je k vyššie uvedenému potrebné dodať, že pokiaľ intervenient I/ na strane žalovaného v podanom odvolaní argumentoval, že

pri vyšetrovaní dopravnej nehody nebol on a ani žiaden z jeho zamestnancov prítomný, a preto sa voči postupu a ani voči záverom dopravného inšpektorátu nemohol „brániť“, táto argumentácia sa na pravde nezakladá. Odvolací súd totiž z priestupkového spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Zvolen, sp.zn. ORPZ-ZV-ODI1-DN-15/2013 zistil, že na miesto dopravnej nehody bola volaná a aj sa na toto miesto dostavila vtedajšia zamestnankyňa intervenienta I/ na strane žalovaného p. U. G.. Uvedené vyplýva aj z výsluchu menovanej zo dňa 28. 1. 2016 (č. l. 151 - 163 spisu).

24. Ďalej považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že (ako už správne na to poukázal súd prvej inštancie) v konaní neboli preukázané tzv. liberačné dôvody, ktoré by žalovaného zodpovednosti za vznik škody zbavili, t. j., že nebolo v medziach možností žalovaného (prípadne intervenienta 1/, ktorý na základe zmluvy uzatvorenej so žalovaným údržbu cesty I/66 zabezpečoval) závady zjazdnosti cestnej komunikácie odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť (ust. § 9a ods. 2 Cestného zákona). Okresný súd mal totiž za preukázané, že napriek skutočnosti, že v danom období ohľadne údržby ciest I. triedy v Banskobystrickom kraji platil Operačný plán zimnej služby na obdobie 2012/2013, z ktorého vyplýva, že mimoriadne kontroly ciest majú byť vykonávané o. i. pri poklese teploty pod + 2 °C, a dňa 31. 1. 2013 bola dispečingom údržby ciest Krupina nameraná teplota + 1 °C, posypové vozidlo, ktoré mohlo zistiť stav komunikácie v relevantnom úseku, ku kontrole cesty vyslané nebolo. Uvedené pritom nespochybnil ani odvolateľ, keď vyslovene uviedol, že je pravdou, že posypové vozidlo malo vyjsť na predmetnú komunikáciu dňa 31. 1. 2013 o 23.30 hod.. Pokiaľ k uvedenému odvolateľ následne dodal, že vyššie uvedené konštatovanie automaticky neznamená záver, že v danom čase existovala tzv. bodová závada, a teda ide len o hypotézu, ktorá na záver o zodpovednosti žalovaného, resp. intervenienta 1/ nepostačuje, je potrebné uviesť, že nie je prípustné, aby konajúci súd nahrádzal procesnú pasivitu strán sporu a ex offo dokazoval existenciu liberačného dôvodu (navrhoval dôkazy, tieto sám vyhľadával a následne vykonával). Ak by tak konajúci súd učinil, postupoval by nie len v priamom rozpore s § 185 a čl. 8 CSP, ale porušil by aj zásadu rovnosti strán pred súdom (čl. 6 . Pokiaľ teda žalovaný a intervenient I/ stojaci na jeho strane na preukázanie zbavenia sa svojej zodpovednosti za vzniknutú škodu označili a následne predložili len Operačný plán zimnej služby na obdobie 2012/2013 a denník zimnej údržby, z ktorých však žiadna okolnosť, pre ktorú by žalobca (prípadne intervenient I/) nemohol závady zjazdnosti odstrániť (alebo na ne aspoň upozorniť), nevyplýva, naopak z nich vyplýva, že minimálne dňa 31. 1. 2013 malo byť posypové vozidlo na kontrolu komunikácie vyslané, čo sa nestalo (keď odvolací súd akceptuje námietku odvolateľa, že povinnosť vyslať vozidlo na kontrolu o 1.30 hod. dňa 1. 2. 2013 z nameranej teploty nevyplýva, čo však neznamená, že nemohla vyplynúť z iných zistených skutočností), a žiadne iné okolnosti, ktoré by žalovaného zodpovednosti za škodu zbavili nie len že nedokazovali, ale ani netvrdili (skôr naopak, keď opakovane zdôraznili, že za daných poveternostných podmienok sa dalo s poľadovicou rátať, čo však žalobca a aj odvolateľ zdôrazňovali len vo vzťahu k vodičom, nie však vo vzťahu k svojim pracovníkom, ktorým museli byť uvedené skutočnosti podľa logiky odvolateľa rovnako zrejmé, ak nie ešte zrejmejšie, nakoľko išlo o osoby, ktorý údržbu ciest vykonávajú ako svoje zamestnanie), okresný súd správne konštatoval, že k zbaveniu zodpovednosti zo strany žalovaného nedošlo.

25. Vzhľadom k vecnej správnosti napadnutého medzitýmneho rozsudku, odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1. 2 potvrdil.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 pripúšťa (§ 419 , v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 , intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa ods. 1 § 429 neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .