Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1P-15-2017.pdf
PDF · 95.36 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú J. K., bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny U., dieťa rodičov D. K., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Ž.Z. O. Č.. XXX/X, U. T. H. a V. D., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XXX/ X, Y. o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie výživného zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Košice - okolie sa otec domáhal zníženia výživného na maloletú J. K., T.. XX.XX.XXXX zo sumy 70,- Eur na sumu zodpovedajúcu XX% sumy životného minima. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. XXP/XXX/XXXX-XXX mu bolo určené platiť výživné od XX.XX.XXXX do budúcna po 70,-Eur mesačne, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Y. sp. zn. XCop/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žiadal, aby súd opätovne posúdil jeho situáciu za účelom zníženia výživného, nakoľko jeho finančná situácia sa žiadnym spôsobom nezlepšila a stagnuje na úrovni dokumentovanej v spisoch v súvislosti s týmto prípadom. Pri určení výživného súd vychádzal výhradne z aplikácie ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a to z princípu potencionality príjmových pomerov otca. Takéto rozhodnutie nie je primerané jeho reálnej situácii, ktorá sa dlhodobo nezlepšuje. Jeho skutočný mesačný príjem je 20,- Eur a súdom určená výška výživného je stanovená na 70,- Eur mesačne, rozhodnutím súdu bol teda postavený do neriešiteľnej situácie. Nepriaznivá finančná situácia u otca trvá už dlhodobo niekoľko rokov, nakoľko v lokalite, v ktorej žije, je nadpriemerne vysoká nezamestnanosť, takmer žiadna možnosť zamestnania sa. Otec pri hľadaní zamestnania vychádza z vlastných skúseností a nie zo štatistických údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky. Krvopotne niekoľkokrát týždenne sa snaží nájsť si prácu, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť, no jeho finančná situácia mu nedovoľuje plniť povinnosť platiť výživné vo výške určenej súdom.
2. Uznesením Okresného súdu Košice II. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXP/XX/XXXX-XX, bola prenesená príslušnosť na Okresný súd Košice - okolie z dôvodu, že maloletá má bydlisko v Y..
3. Okresný súd Košice - okolie Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX G.. F.. XP/XXX/XXXX-XX preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Trebišov z dôvodu, že maloletá sa presťahovala a býva v Y..
4. Matka sa k návrhu, ktorý jej bol doručený do vlastných rúk, písomne nevyjadrila.
5. Kolízny opatrovník žiadal návrh otca zamietnuť.
6. Súd sa oboznámil so stanoviskami oboch rodičov, stanoviskom kolízneho opatrovníka, predloženými listinnými dôkazmi a to s potvrdením o výdavkoch otca a jeho priateľky T. M., potvrdením o príjmoch otca i príjmoch jeho priateľky, dohodou o skončení pracovnej činnosti, upovedomením o začatí exekúcie, pracovnou zmluvou matky, potvrdením o výdavkoch matky i jej priateľa Ľ. H., výpoveďou oboch rodičov, potvrdením o voľných pracovných miestach Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. okolie.
7. Rozsudkom Okresného súdu Y. II. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXP/XXX/XXXX-XXX , bola maloletá J. K., T.. XX.XX.XXXX, zverená do osobnej starostlivosti matky. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej J. K. výživným za obdobie od XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX vo výške 45,- Eur mesačne a od XX.XX.XXXX do budúcna po 70,- Eur mesačne. Dlžné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,- Eur bol otec povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Voči tomuto rozsudku podal otec odvolanie. Krajský súd v Y. rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCop/X/XXXX-XXX potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžného výživného. V čase rozhodovania súdu bola maloletá žiačkou materskej škôlky, kde jej matka hradila mesačný poplatok 40,- Eur, od apríla XXXX z dôvodu hmotnej odkázanosti poplatok predstavoval 15,- Eur mesačne. Maloletá navštevovala plavecký krúžok, za ktorý jej matka zaplatila XX,- Eur, za okuliare XX,-Eur. Od G. XXXX sa maloletá stala žiačkou prvého ročníka základnej školy. Pôvodne navštevovala i školskú družinu, za ktorú poplatok predstavoval XX,-Eur mesačne, náklady na obedy v školskej jedálni predstavovali XX,XX Eur. Pre zlú finančnú situáciu maloletá prestala navštevovať školskú družinu. Matka maloletej od XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX pracovala na základe dohody o vykonaní práce v spol. I. Z. G..M..B.. C., kde v N. XXXX jej čistý mesačný príjem predstavoval XX,XX Eur. Od XX.XX.XXXX bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, bola jej vyplácaná dávka v hmotnej núdzi po 117,20 Eur mesačne a prídavok na dieťa po XX,XX Eur mesačne. Od XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX matka na zastupovanie počas nemoci pracovala v G. Š. G.. Y. I., kde mala príjem XXX,XX Eur. Spolu s maloletou bývali v X,X izbovom byte, za ktorý platila 300,-Eur mesačne. Otec v čase rozhodovania súdu pracoval u zamestnávateľa W. R. - D. od XX.XX.XXXX, jeho čistý príjem predstavoval 20,40 Eur mesačne. Nebol poberateľom žiadnych dávok. Naposledy bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX, kedy bol vyradený pre nespoluprácu. Rozsudok v časti výživného a dlžného výživného v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Y. sp. zn. XCop/X/XXXX-XXX nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
8. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že od doby, kedy mu bolo rozsudkom Okresného súdu Y. II. sp. zn. XXP/XXX/XXXX-XXX určené výživné, jeho pomery sa nijako nezmenili. V tom čase bol nezamestnaný a rovnako je nezamestnaný aj teraz. Nechápe, ako mu mohlo byť určené tak vysoké výživné. Tvrdil, že je bez pracovného pomeru asi pol roka, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi po XX,- Eur mesačne. Po tom, čo bol vyzvaný súdom, aby odstránil rozpor medzi svojim tvrdením a potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y., C. I. T. H., podľa ktorého bol otec naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v roku XXXX, otec si nevedel spomenúť či je evidovaný, ani to, či je mu vyplácaná dávka v hmotnej núdzi. Svoje vyjadrenie upravil s tým, že „mal pocit“, že je evidovaný minimálne 4 roky. Uviedol, že prostredníctvom úradu práce si zamestnanie nehľadá, čaká doma, že mu zavolajú zo spoločnosti D., kedy bude práca.
9. Matka s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila poukazujúc na to, že výdavky na maloleté dieťa sa neustále zvyšujú. Napriek tomu si otec neplní vyživovaciu povinnosť pravidelne (výživné zaplatil v mesiacoch XX Z. XX/XXXX), ani v súdom určenej výške (poslal po XX,-Eur). Nad rámec výživného neprispieva, s maloletou sa nestretáva. Vo svojej výpovedi uviedla, že od poslednej úpravy výživného sa s maloletou presťahovali do obecného nájomného bytu, ktorého nájomcom je Ľ. H., s ktorým žijú v spoločnej domácnosti. Nájomné po XXX,XX Eur mesačne a inkaso XXX,XX Eur platí priateľ. Matka si nevedela nájsť prácu, t.č. sa zamestnala v spol. X. G..M..B.., Y., kde má dohodnutý zárobok XXX,-Eur mesačne. Má náklady na cestovné.
10. Maloletá navštevuje tretí ročník Základnej školy v Y.. Stravuje sa doma, doposiaľ náklady na jej na obedy v škole matka finančne nezvláda. Má bežné náklady ošatenie, stravu a školské pomôcky, ktoré matka financuje za pomoci svojho priateľa. Naďalej u maloletej pretrváva problém s očami, potrebuje nové okuliare. Finančne jej vypomáha mama aj mama jej priateľa.
11. Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia pomerov uviedol, že matka s maloletou J. žijú na adrese trvalého pobytu v Y. T. O. Y.U. XXX/X. Obývajú trojizbový nájomný byt, ktorého nájomcom je matkin druh Ľ. H., s ktorým žijú v spoločnej domácnosti. Byt je riadne zariadený a udržiavaný, vytvára vhodné podmienky pre zdravý vývin maloletého dieťaťa. Matka bola v čase šetrenia pomerov bez pracovného pomeru. V evidencii uchádzačov o zamestnanie vedená nebola, jej príjmom bol len prídavok na dieťa XX,XX Eur mesačne. Všetky výdavky súvisiace s maloletou ako i chodom domácnosti uhrádzal jej druh. Maloletá J. je žiačkou tretieho ročníka Základnej školy v Y., má problém s očami, iné zdravotné problémy neuvádza. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní pravidelne, ani vo výške určenej súdom, posiela XX,- Eur, nad rámec výživného neprispieva, s maloletou J. sa nestretáva, nekontaktuje ju.
12. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y., M. G. B. S. Z. G. Y. Y. B. súd zistil, že otec uzavrel dňa XX.XX.XXXX manželstvo s M. K. T.. Z manželstva deti nepochádzajú. Jeho manželka má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom S. T.Y., T.. XX.XX.XXXX Z. N. T., T.. XX.XX.XXXX, ktoré pochádzajú z jej predchádzajúceho vzťahu. Rodina obýva rodinný dom, ktorý je v osobnom vlastníctve otcovej manželky a pozostáva zo štyroch izieb, kuchyne a príslušenstva. Náklady na bývanie predstavujú 180,- Eur za elektrinu, vodu a plyn a XX,- Eur za internet a televíziu. Domácnosť je vykurovaná tuhým palivom. Otec maloletej i jeho manželka sú bez pracovného pomeru. Z úradu práce poberajú dávku v hmotnej núdzi 170,- Eur a prídavok na deti v sume 47,04 Eur.
13. Z potvrdenia otcovho zamestnávateľa p. W. R. - D., Y. súd zistil, že otec na základe dohody o pracovnej činnosti pracoval u tohto zamestnávateľa do XX.XX.XXXX, kedy bola dohoda ukončená uplynutím doby.
14. Podľa opisu mzdového listu otca za rok XXXX čistá mzda otca u zamestnávateľa p. W. R. - D., Y. prestavovala za obdobie od N. XXXX do I. XXXX sumu 17,54 Eur mesačne a od N. XXXX S. T. XXXX sumu 56,12 Eur mesačne.
15. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny U. matka nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v U., nie je poberateľkou dávky hmotnej núdzi. Naposledy bola menovaná príjemcom dávky hmotnej núdze od XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX. Menovaná je poberateľkou prídavkov na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne.
16. Z predloženej pracovnej zmluvy súd zistil, že matka dňa XX.XX.XXXX nastúpila do pracovného pomeru v spoločnosti X. G..M..B.., Y. ako predavačka na X/X pracovný úväzok s dohodnutým zárobkom 160,-Eur mesačne.
17. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y., otec maloletej nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od XX.XX.XXXX S. XX.XX.XXXX, kedy bol vyradený z evidencie z dôvodu nedostavenia sa na úrad práce bez vážnych dôvodov. Menovaný za obdobie posledných XX mesiacov až doposiaľ nie je poberateľom dávky hmotnej núdzi ani štátnych sociálnych dávok.
18. Podľa predloženého potvrdenia zo dňa XX.XX.XXXX Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Y., C. I. T. H. eviduje voľné pracovné miesta v profesii kuchár a murár s miestom výkonu práce v Y. a to na profesiu murár X voľné pracovné miesta, na profesiu kuchár XX voľných pracovných miest; v pôsobnosti pracoviska I. T. H. je voľné miesto profesie murár priamo v I. T. H. a v profesii kuchár X voľné pracovné miesta priamo v I. T. H..
19. Podľa následného potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. zo dňa XX.XX.XXXX v evidencii voľných pracovných miest sú ponuky voľných miest s miestom výkonu práce Y., C. Y. - B. a to v profesii kuchár čašník XX voľných pracovných miest v profesii kuchár a XX voľných pracovných miest v profesii čašník; v profesii pomocného robotníka na stavbe je voľných XX voľných pracovných miest s miestom výkonu práce Y., C. Y. B..
20. Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
21. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Pri určení výživného podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Výživné sa určuje podľa stavu, kedy tu bol v dobe, kedy o ňom bolo rozhodované. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene. Ak sa tak stane, je možné nanovo upraviť výšku výživné a to buď zvýšením, alebo znížením.
25. Pri určení výživného podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomeru povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Výživné sa určuje podľa stavu, ktorý tu bol v dobe, keď bolo o ňom rozhodované. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene. Ak sa tak stane, je možné novo upraviť výšku výživného a to buď jeho zvýšením alebo znížením. Zmena pomerov v zmysle ust. § 78 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, či už na strane oprávneného (napr. dieťa začne študovať na strednej, alebo vysokej škole, zhoršil sa zdravotný stav oprávneného), alebo na strane povinného (napr. pribudne mu nová vyživovacia povinnosť, strata zamestnania, zdravotné problémy a pod.).
27. Pre úspešnosť návrhu na zníženie výživného teda nepostačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané. Inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Predpokladom zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena takých pomerov, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutia o výživnom.
28. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v danom prípade na strane otca nedošlo ku kvalifikovanej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, ktoré bolo naposledy upravené v roku XXXX. Dôvody na zníženie výživného uvádzané otcom, ktorý namietal, že súd pri určení výživného v pôvodnom konaní, nesprávne posúdil jeho príjmové možnosti, že výška výživného určeného súdom je vyššia než príjem otca, súd opakovane nepreskúmaval. V tejto súvislosti poukazuje súd na právoplatný rozsudok, ktorým bolo výživné na maloleté dieťa určené, v odôvodnení ktorého rozhodnutia sa súd podrobne zaoberal okolnosťami príjmových pomerov otca zodpovedajúcim jeho potencionálnym možnostiam a schopnostiam s poukazom na výšku výživného. V konečnom dôsledku sám otec návrh na zníženie výživného odôvodnil citáciou odôvodnenia právoplatného rozsudku. Súd konštatuje, že v danom prípade sa otec domáha len nápravy pôvodného právoplatného rozsudku, čo v žiadnom prípade nezakladá dôvod na zmenu tohto rozsudku v zmysle citovaného ust. § 78 Zákona o rodine. Navyše súd poukazuje na samotné vyjadrenie otca, ktorý uvádza, že jeho pomery sa od doby poslednej úpravy výživného nijako nezmenili, jeho nepriaznivá situácia pretrváva už niekoľko rokov. V takejto situácii sa správanie otca, ktorý napriek jeho tvrdeniu, že je bez práce, nepožiadal o možnosť zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a čaká, kým mu zavolá zamestnávateľ, u ktorého naposledy pracoval s príjmom XX,XX Eur mesačne, vyznieva absurdne a to navyše za stavu, keď v evidencii voľných pracovných miest je v profesii kuchár XX voľných miest, v profesii čašník XX voľných miest (ide o profesie zodpovedajúce vzdelaniu otca) a XX voľných pracovných miest je v profesii pomocného robotníka na stavbe (ide o profesiu zodpovedajúce doterajšiemu výkonu práce otca) a to priamo v mieste bydliska otca, alebo v blízkom okolí. Súd dáva do pozornosti i samotné správanie sa
otca, ktorý napriek prezentovanej zlej finančnej situácii „ má len pocit“ že je už niekoľko rokov vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nezaujíma sa ani o to, či je mu vyplácaná dávka v hmotnej núdzi, ak áno v akej výške.
29. Vychádzajúc z uvedených zistení a citovaných ustanovení Zákona o rodine, súd návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol, keďže nezistil žiadnu zákonom predpísanú zmenu pomerov, na základe ktorej by bolo potrebné znížiť výživné na maloleté dieťa, poukazujúc pritom i na ust. § 65 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 CMP).