Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/60/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcov: 1/ W.Y. A., U.. XX.X.XXXX, F. R. C. X, R., X/ Q. E., U.. XX.X.XXXX, F. R. C. X, R., obaja zastúpení: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, Bratislava, IČO: 36 698 873, proti žalovanej: B.. H. L., U.. XX.X.XXXX, F. R. C.É.T. X, R., o zaplatenie 3.600,- euro s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej sa voči žalobcom 1/,2/ náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.Žalobou zo dňa 17.03.2016 doručenou súdu dňa 21.03.2016 sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 3.600,- euro s príslušenstvom a náhradu trov konania titulom bezdôvodného obohatenia. V dôvodoch žaloby uviedli, že v súvislostí s rekonštrukciou ich bytu na C. X sa rozhodli využiť po dobrých skúsenostiach služby spoločnosti Provident Financial, s.r.o. (ďalej len “Provident”), a za týmto účelom kontaktovali žalovanú, ktorá pracovala pre túto spoločnosť ako obchodná zástupkyňa. Žalobca 2/ uzatvoril s Providentom dňa 16.06.2014 úverovou zmluvu, ktorou mu bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- euro, a to v hotovosti pri podpise zmluvy, pričom poskytnutý úver bol znížený o prvú splátku úveru 170,- euro. Podľa protokolu o platobnej histórii žalobcu 2/ boli splátky vykonané nasledovne: dňa 27.06.2014 v sume 170,- euro, dňa 28.07.2014 v sume 180,- euro, dňa 21.08.2014 v sume 180,- euro, 22.09.2014 v sume 50,- euro. Prvá splátka úveru však bola uskutočnená nie 27.06.2014, ale pri prevzatí úveru. Žalobca 1/ si na rekonštrukciu spoločného bytu vzal na základe úverovej zmluvy zo dňa 09.07.2014 úver vo výške 2.300,- euro, pričom vykonal nasledovne splátky: dňa 15.07.2014 sumu 180,- euro, dňa 21.08.2014 sumu 180,- euro, dňa 22.09.2014 sumu 200,- euro. Splátky oboch úverov za oboch žalobcov vykonával vždy žalobca 1/ alebo aj ich syn, a to v hotovosti priamo do rúk žalovanej. Žalobca 2/ splátky nevykonával. Splátky oboch úverov boli dohodnuté týždenne, následne po dohode so žalovanou boli splátky vykonávane mesačne. Po vykonaní splátky žalovaná vydala platiteľovi splátky potvrdenie o vykonaní splátky s uvedením dňa, v ktorom bola splátka uskutočnená a suma splátky. Splátky boli vykonávane po telefonickom dohovore na pracovisku žalobcu 1/, a to štyri splátky v sume 180,- euro a jedna splátka v sume 250,- euro. Tu žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že žalobcom nebola vystavená karta splátok, tak ako je to v spoločnosti Provident bežné pri každom úvere a jediným dôkazom sa z tohto dôvodu stalo potvrdenie o prevzatí splátky. V auguste 2014 žalobcovia uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX s Prvou stavebnou sporiteľňou, ktorú žalobcovia požiadali o medziúver vo výške 160.300,- euro aj za účelom prefinancovania úverov nadobudnutých od spoločnosti Provident. Žalobca 1/ vybral z účtu hotovosť v sume 10.000,- euro, z ktorej mali byť vyplatené oba úvery žalobcov. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia nemali predstavu o presnej zostávajúcej sume z dôvodu absencie karty splátok, vybrali si väčší obnos peňazí. Za účelom

vyplatenia oboch úverov sa žalovaná dostavila na pracovisko žalobcu 1/ na A. X H. R.A.. Žalovaná sa so žalobcom 1/ stretla v aute pred domom, pričom svedkom stretnutia bol spolupracovník žalobcu 1/ A. Q., ktorý bol pri tom, ako mu žalobcu 1/ ukázal hotovosť pripravenú na vyplatenie úverov a pri tom, ako žalobca 1/ vchádzal do auta žalovanej. Svedok A. Q. môže potvrdiť, že sa žalobca 1/ z auta vrátil s potvrdením o zaplatení, bez peňazí a s konštatovaním, že má vyplatené úvery v spoločnosti Provident. Pri vyplácaní úveru žalovaná poprosila žalobcu 1/, aby splátku mohla vykonať až v mesiaci október, aby jej patrila odmena zo spoločnosti Provident. Z tohto dôvodu bolo vystavené potvrdenie len na sumu 4.400,- euro ale bez dátumu. Po stretnutí žalobcu 1/ a žalovanej dňa 26.09.2015 boli na účtoch oboch žalobcov ešte nasledovné pohyby: splátka úveru žalobcu 1/ dňa 27.09.2014 v sume 200,- euro a dňa 03.11.2014 v sume 200,- euro a splátka úveru žalobcu 2/ dňa 27.09.2014 v sume 200,- euro a dňa 03.11.2014 v sume 200,- euro. O týchto splátkach nemajú žalobcovia žiadne potvrdenie a vedia o nich len z protokolu o platobnej histórii zákazníkov. V mesiaci október sa žalobcovia dotazovali od žalovanej, či je všetko v poriadku a či bol úver vyplatený. Zároveň sa v danom mesiaci žalobcom ozvala aj pani G.. Y. Š. (predtým E.), ktorá pracovala v Providente na pozícii developer manager z dôvodu vážnych pochybností o zákonom konaní žalovanej, keďže na žalovanú bola prijatá sťažnosť od klientky pani G.. Na základe uvedeného bolo zistené, že úverový účet oboch žalobcov je stále aktívny, čo bolo v rozpore s tvrdeniami žalobcov. Dňa 20.11.2014 sa žalobcovia dozvedeli, že spoločnosť Provident od nich požaduje ďalšie splátky. Z tohto dôvodu sa následne žalobca 1/ stretol s G.. Y. Š. a telefonicky kontaktovali žalovanú s hlasitým odposluchom. Predmetom rozhovoru bola výzva žalobcu 1/, aby mu žalovaná vrátila peniaze alebo vystavila nové potvrdenie, keďže pôvodne stratil, čo žalovaná odmietla a vyjadrila sa, že nové potvrdenie nevydá a za oboch bude vykonávať splátky priebežne a že sa o tomto kroku dohodne aj so svojou nadriadenou G.. Y. Š.. V čase vykonania splátky žalobcom 1/ si žalobcovia mohli uplatňovať zľavu na predčasné splatenie, čo by znamenalo, že by mali uhradiť len 4.158,01 euro. Vzhľadom na to, že žalovaná prevzala sumu 4.400,- euro a na účely splatenia použila len sumu 800,- euro, žalovaná sa bezdôvodne obohatila o 3.600,- euro. Žalobcovia iniciovali voči žalovanej aj trestné konanie podaním trestného oznámenia na ORPZ v Bratislave III, pričom v trestnom konaní boli vypočutí: poškodení žalobcovia, obvinená žalovaná, svedkovia A. Q. K. G.. Y. Š.. Výsledkom trestného konania bolo zastavenie trestného stíhania uznesením zo dňa 05.08.2015, kde bolo potvrdené, že žalovaná si neplnila riadne svoje povinnosti, ktoré jej vyplývali z obchodnoprávneho vzťahu, avšak tým, že vydala potvrdenie o prevzatí hotovosti, nekonala pri prevzatí hotovosti v úmysle tieto finančné prostriedky spreneveriť, preto sa nejedná o trestný čin a žalobcovia boli odkázaní na občianskoprávne konanie.

2.Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia predložili: Protokol o platobnej histórii žalobcu 1/ v Providente zo dňa 18.02.2016, Protokol o platobnej histórii žalobcu 2/ v Providente zo dňa 18.02.2016, zápisnicu o výsluchu svedka A. Q. zo dňa 15.01.2015, zápisnica o výsluchu svedka G.. Y. Š. zo dňa 28.11.2014, zápisnicu o trestnom oznámení žalobcu 1/ zo dňa 24.11.2014, zápisnicu o výsluchu žalobcu 2/ zo dňa 19.01.2015, zápisnica o výsluchu žalobcu 1/ zo dňa 19.01.2015, zápisnicu o konfrontácii medzi žalovaným (obvineným) a žalobcom 1/ (svedkom) zo dňa 23.07.2015, zápisnicu o konfrontácii medzi žalovaným (obvineným) a žalobcom 2/ (svedkom) zo dňa 23.07.2015, uznesenie sp. zn. ORP-857/3-VYS-B3-2014 zo dňa 05.08.2015, sťažnosť voči zastaveniu trestného stíhania uznesením sp. zn. ORP.857/3-VYS-B3-2014, uznesenie sp. zn. 4Pv 31/15/1103 - 12 zo dňa 25.08.2015, odpoveď spoločnosti Provident zo dňa 15.06.2016, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.06.2014, Zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 16.06.2014 a Dodatok k nej zo dňa 16.06.2014, zákaznícku kartu zo dňa 16.06.2014, výpis z bankového účtu žalobcu 1/ zo dňa 30.09.2014.

3.Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 20.07.2016 k žalobe uviedla, že nárok žalobcov v celom rozsahu neuznáva, nepopiera, že od žalobcov prevzala čiastočné plnenie na postupné splácanie úveru, ktoré čiastočné plnenia však bez meškania postúpila obchodnej spoločnosti Provident, ktorú skutočnosť preukazujú Protokoly o platobnej histórii zákazníkov Provident Financial, s.r.o. oba zo dňa 18.02.2016. Žalovaná kategoricky popiera skutočnosť, že od žalobcu 1/ dňa 26.09.2016 prevzala sumu vo výške 4.400,- euro, ktorú mala údajne použiť na vyplatenie úveru žalobcu 1/ aj žalobcu 2/. Za rozhodujúcu skutočnosť žalovaná považuje fakt, že počas trestného konania nebolo hodnovernými dôkazmi preukázané, že by od žalobcu 1/ prevzala finančnú čiastku 4.400,- euro, z ktorej žalobcovia odvodzujú svoj údajný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podané trestné oznámenie, ako

aj táto žaloba sa opierajú výlučne o ničím nepodložené tvrdenia žalobcu 1/. K výpovediam svedkov v trestnom konaní žalovaná podotýka, že žiadna z týchto osôb nebola prítomná pri údajnom odovzdaní finančných prostriedkov vo výške 4.400,- euro žalobcom 1/ žalovanej. Žalobcovia rovnako ako v trestnom konaní, ani v tomto konaní nie sú spôsobilí hodnovernými dôkazmi preukázať odovzdanie finančnej čiastky vo výške 4.400,- euro, keďže žalobcovia nedisponujú žiadnym listinným dôkazom preukazujúcim odovzdanie resp. prijatie finančných prostriedkov žalovanou v uvedenej výške. Výpovede svedkov v trestnom konaní nie sú podľa žalovanej použiteľné ako relevantný dôkaz, nakoľko len vo všeobecnej rovine podporujú tvrdenia žalobcov, avšak tvrdenia žalobcov ohľadne odovzdania konkrétnej sumy vo výške 4.400,- euro nedokazujú. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalované žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení navrhla: spisový materiál vedený na OR PZ Bratisalva III sp.zn.ČVS: ORP - 857/3-VYS-B3-2014.

4.Vo svojej výpovedi v trestnom konaní žalovaná dňa 30.03.2015 uviedla, že v septembri 2014 ju telefonicky kontaktoval A. o výške zostatku na oboch úveroch, pričom ju oboznámil s tým, že má záujem predčasne splatiť oba úvery. Túto informáciu následne posunula A., aký bol zostatok si už nepamätá (v systému vidno zostatky v tom ktorom týždni). Nasledovalo stretnutie blízko jeho práce, kde A. nastúpil do vozidla a odovzdal mesačnú splátku za oba úvery spolu vo výške 400,- euro, nikto prítomný nebol. Bol mu vystavený doklad o prevzatí hotovosti a opäť sa pýtal na predčasné splatenie, to sa však nedoriešilo. Potom ešte nasledovali dve stretnutia s A., kde opäť odovzdal spolu 400,- euro, možno aj 100,- euro. Ku skutočnosti, že Y. Š. vo svojej výpovedi uviedla, že pri osobnom stretnutí so žalovanou, na otázku či vzala od A. 4.400,- euro, mala potvrdiť, že tieto vzala, či to bolo 4.000,- euro alebo 4.400,- euro si už nepamätá uviedla, že s pani Š. jazdila dva týždne po klientoch, boli v strese, a nič také jej nepovedala. O septembra, kedy jej A. odovzdal peniaze vo vozidle, bola s A. ešte asi dvakrát, kedy jej odovzdal peniaze po 200,- euro a 200,- euro, tieto splátky odviedla.

5.Svedok A. Q. v trestnej veci prečinu sprenevery dňa 15.01.2015 vypovedal, že W.Š.Y. A. (žalobca 1/) bol jeho bývalý kolega, František mal viacero pôžičiek z Provident, pričom tieto pôžičky si vybavoval cez D. L.. Pani L.á chodievala za Františkom do práce za účelom odovzdania splátok pôžičiek. Niekedy v mesiaci september minulého roka, nevie presne, ktorý to bol deň, boli v službe s Františkom. V ten deň sa s ním L. N.ohodla, že príde po peniaze za účelom predčasného splatenia pôžičky, ktorú mal František aj jeho manželka v Providente. František sa ich chcel zbaviť kvôli vysokým úrokom. František s manželkou si v tom čase brali úver na čiastočnú rekonštrukciu bytu, s tým, že peniaze z úveru použijú na rekonštrukciu bytu ako aj na splatenie oboch pôžičiek. V deň splatenia pôžičiek mu František ukázal, že má pri sebe väčší obnos peňazí, ale nevie presne koľko peňazí to bolo, mal viac bankoviek o hodnote 500,- euro, taktiež viac bankoviek v hodnote 100,- euro ako aj hodnote 50,- euro. Cca to mohlo byť 4.000,- euro, František tie peniaze však pred ním neprepočítaval. V ten deň L. prišla na A., L. mali pracovný výjazd, František nastúpil do auta L.. Svedok však nevidel čo prebehlo vo vozidle, nevidel ako jej František odovzdáva peniaze. František po chvíli vystúpil z vozidla, v rukách mal doklad o zaplatení a povedal, že všetko je urovnané. Čo bolo obsahom dokladu uviesť nevie, nečítal ho. Neskôr mu František povedal, že L. peniaze od neho spreneverila, že Provident ho naháňa, že nemá splatené pôžičky. Tiež mu povedal, že ten doklad, ktorý mu L. vystavila v ten deň stratil, kde nevedel uviesť. 6.Svedkyňa G.. Y. Š. v trestnej veci prečinu sprenevery dňa 28.11.2014 vypovedala, že s L., ktorá bola v Providente jej podriadená, nemala problémy v súvislostí s úverovými prípadmi až do konca októbra 2014, kedy im pani G. zaslala email so sťažnosťou ohľadom doplatenia pôžičky, nakoľko obdržala z firmy list so žiadosťou o úhradu nedoplatku. Zákazníčka naskenovala potvrdenie o doplatení pôžičky v sume cca 1.980,- euro, ktoré boli ňou uhradené pani L.. Podľa histórie splácania D. L. od septembra potom ako od klientky obdržala sumu 1.980,- euro každý týždeň vkladala minimálne 50,- euro na jej pôžičky. Po oboznámení L. s touto skutočnosťou, sa priznala a uhradila zostatok za klientku G. vo výške 700,- euro. Na základe uvedeného bola činnosť pani L. ako obchodného zástupcu pozastavená bola vyhlásená kontrola všetkých jej zákazníkov vo forme auditu. Klientom L. R. K. A. a jeho manželka, preto sa audit týkal aj jeho. V zmysle uvedeného navštívili s L. A. na jeho pracovisku, ktorý sa nevedel preukázať kartou splátok, lebo ju reálne nedostal. Táto karta splátok mu nikdy neprišla, o jej vystavenie žiada zástupca pri každom klientovi. Splátky sa evidujú aj do karty splátok, čo tam zapisuje obchodný zástupca. Na potvrdenie splátok postačuje buď zápis do karty splátok, alebo vystavenie potvrdenia. Pri osobnom stretnutí A. uviedol, že pôžičky sú jeho a jeho manželky, zostatky súhlasia, aj to, že s L. sa budú stále stretávať raz do mesiaca za účelom odovzdania splátok. Tiež potvrdil, že pôžičky sú funkčné, aktívne a na základe uvedeného podpísal auditové tlačivo za neho aj manželku, kde svojim podpisom potvrdil, že všetko je v poriadku. Dňa 20.11.2014 sa A. dopytoval, že z akého dôvodu od nich spoločnosť Provident

požaduje ďalšie splátky, keď oba úvery už majú splatené. Telefonickým rozhovorom A. uviedol, že odovzdal L. sumu 4.400,- euro okolo 17.09-18.09.2014. Následne L. na základe uvedeného potvrdila, že zobrala peniaze od A., v akej výške však povedať nechcela. Pri osobnom stretnutí s A., ten nevedel svoje tvrdenia preukázať potvrdenkou o doplatení pôžičky, nakoľko ho stratil. Následne telefonicky dopytoval L., nech mu vystaví potvrdenku, alebo nech to doplatí. L. O.dmietla jedno aj druhé, a povedala mu, že úvery bude splácať namiesto nich. A. následne potvrdil, že sa dohodol s L., že to ona naraz nevyplatí, že to vyplatí do mesiaca, aby neprišla o provízie. V ten večer došlo k osobnému stretnutiu s pani L., kde na otázku či zobrala 4.400,- euro od A., toto ústne potvrdila, že áno, že tie peniaze od neho zobrala, ale uviedla tiež, že si nepamätá či to bolo 4.400,- Euro alebo 4.000,- euro. Následne však dodala, že úvery doplatiť nevie. Čestné prehlásenie, že zobrala od A. peniaze na úhradu ich pôžičiek odmietla. Audit okrem týchto zákazníkov prebehol v poriadku.

7.Žalobca 2/ v trestnej veci prečinu sprenevery dňa 19.01.2015 vypovedal, že v septembri 2014 manžel kontaktoval L. za účelom vyplatenia úveru. L. poprosila, aby sa s vplatením počkalo do ďalšieho mesiaca, aby mohla mať z toho mesačnú províziu, teda do mesiaca október. Na základe súhlasu L. následne vypočítala zostatok na oboch úveroch, dokopy to bolo 4.400,-euro. L. došla za účelom vyplatenia na A. X H. R. dňa 26.09.2014.

8.Žalobca 1/ v trestnej veci prečinu sprenevery dňa 19.01.2015 vypovedal, že v septembri 2014 kontaktoval L. Q.a účelom vyplatiť obe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodu vysokých úrokoch a použiť na tento účel úver z Prvej stavebnej sporiteľne. Uviedol, že vyhovel žiadosti L., aby počkal s vyplatením úverov až do ďalšieho mesiaca, aby mohla mať z toho mesačnú províziu s tým, že splatenie oboch úverov zaeviduje do systému až v mesiaci október. Z dôvodu dobrých vzťahov a dôvery s tým vyslovil súhlas. L. U.ásledne vypočítala zostatok na oboch úveroch, dokopy to bolo 4.400,- euro. L. osobne došla za účelom vyplatenia zostatku pôžičiek dňa 26.09.2014 na adresu A. X H. R.. Dodal, že pri podávaní trestného oznámenia síce uviedol dátum 18.09.2014, ale až následne zistil, že až dňa 26.09.2014 bol na uvedenej adrese a vtedy za ním L. došla. Následne v jej vozidle odovzdal 4.400,- euro, tá mu následne vystavila potvrdenie o prevzatí hotovosti s tým, že tam nebol uvedený dátum, ale iba suma 4.400-, euro, toto potvrdenia však nemá, niekde ho vytratil.

9.Žalobcovia podaním zo dňa 29.05.2017 vo veci uviedli, že o splátkach po 22.09.2014 neexistujú žiadne potvrdenia, len elektronické záznamy v Providente. Výška a periodicita splátok sú dôležitým ukazovateľom pri posúdení dlžníka. Žalobcovia poskytli splátky mesačne a vždy približne v rovnakej sume 180,- euro. Až odo dňa 22.09.2014 sa zmenila výška a tiež periodicita splátok. Podľa názoru žalobcov, si žalovaná výšku a periodicitu splátok prispôsobovala svojim potrebám, pričom nedbala na dovtedajšie výkony splátok. Žalovaná po 22.09.2014 vykonávala splátky do spoločnosti Provident nepravidelne a v rôznych sumách. Posledná splátka bola žalovanou vykonaná dňa 03.11.2014 a až v dôsledku auditu žalovanej, ktorý prebiehal v mesiaci november 2014 vyšlo najavo, že žalobca 1/ stratil potvrdenie o zaplatení 4.400,- euro. Žalobcovia predpokladajú, že žalovaná by bez ich vedomia naďalej vykonávala splátky, ak by sa nebola dozvedela, že žalobca 1/ stratil jediný dôkaz o odovzdaní peňazí. Hoci žalovaná nevedela na začiatku, že žalobca 1/ stratí potvrdenie, tak po tomto zistení, toto žalovaná zneužila, ďalšie potvrdenie odmietla vydať, ďalšie splátky nevykonala a zaprela, že by niekedy prevzala hotovosť 4.400,- euro od žalobcu 1/. Za nepriame dôkazy v konaní považujú žalobcovia: pravidelnosť a rovnaká výška splátok do 22.09.2014, následná nepravidelnosť a rozdielna výška splátok po 22.09.2014, neexistencia potvrdení o splatení splátok po 22.09.2014 a následné nevykonanie žiadnej ďalšej splátky žalovanou po zistení, že žalobca 1/ stratil potvrdenie.

10.V rámci tohto konania, svedkyňa G.. Y. Š. vo svojej výpovedi dňa 25.10.2017 uviedla, že v priebehu svojej činnosti v spoločnosti Provident získali informáciu od iného zákazníka, že žalovaná prevzala väčšiu sumu, ktorú ale na daného zákazníka neodviedla, v tejto súvislosti bola podaná sťažnosť a začalo sa šetriť. Pani G., ktorá tento stav podnietila vydokladovala, že odovzdala žalovanej väčšiu sumu, žalovanej následne bolo dané na výber, aby zostatok čiastky, ktorú prevzala zaslala na účet daného zákazníka, alebo sa jej to dá prostredníctvom pravidiel vo firme tak, že túto sumu bude uhrádzať. Žalovaná sa rozhodla, že sumu vloží na meno daného zákazníka, týmto sa daný prípad uzavrel. Nadriadený D. F. však tento stav nahlásil na securitné oddelenie a následne bola nariadená kontrola všetkých zákazníckych prípadov žalovanej. V rámci tejto kontroly sa predkladali a kontrolovali doklady ohľadne histórie splácania pri všetkých funkčne a aktívnych pôžičkách, predkladali sa evidencie platieb, alebo karta splátok. V tejto súvislosti došlo k osobnému stretnutiu so žalobcom 1/, kde bola aj žalovaná.

Žalobca 1/ na otázky, či dané úvery sú ich, či podpisovali zmluvy o spotrebnom úvere a či odsúhlasili zostatky, odpovedal áno. Napriek tomu však žalovanej bola pozastavená činnosť v tomto období a jej zákazníci boli presunutí iným obchodným zástupcom. Následne asi o 1 mesiac žalobca 1/ oznámil, že úvery už majú zaplatené, vo firme však o tomto nemali zachytený údaj, preto boli žalobcovia vyzvaní, aby predložili doklady. Žalobca 1/ nepredložil doklad a nebol dohľadaný ani doklad evidencia platieb. Situáciu sa riešila ďalej tak, že žalovaná bola dopytová, či je to pravda, že žalobca 1/ jej odovzdal peniaze 4.400,- euro alebo tak nejako, žalovaná povedala, že ona prevzala sumu aj väčšiu, ale si nepamätá koľko. Žalovaná uviedla, že sa dohodli, že im peniaze postupne dávať na úvery, bolo to z dôvodu, že ona je pri splácaní odmeňovaná. Žalovaná tak zobrala peniaze, ktoré neodviedla, stav sa predbežne uzavrel, tak, že žalobcovia sú vedení ako aktívni klienti, ktorí nemajú ukončený zmluvný vzťah. Žalovanú pán F. riešil tak, že najskôr jej chcel dať podpísať zmenku vo výške zostatkov žalobcov, čo odmietla, potom je dal podpísať výpoveď za porušenie pravidiel spoločnosti, ktorú odmietla podpísať a bola jej zadržaná provízia. Svedkyňa v závere dodala, že žalovaná v deň stretnutia neuviedla presnú sumu, ktorú jej mal žalobca 1/ odovzdať, povedala len, že áno, dali jej väčší obnos peňazí na výplatu, ale presne sumu neuviedla.

11.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: protokol o plat. histórii č.l.8, protokol o plat. histórii č.l.9, žiadosť o mimoriadny prístup č.l.10, zápisnica o výsluchu svedka č.l.11, zápisnica o výsluchu č.l.13, zápisnica o trestnom oznámení č.l.15, zápisnica o výsluchu svedka, č.l.18, zápisnica o výsluchu č.l.22, zápisnica o konfrontácii č.l.26, zápisnica o konfrontácii č.l.28, uznesenie OP BA III. č.l.30, sťažnosť žalobcu 1/ č.l.32, uznesenie č.l.33, list PZ žalobcu č.l.61, zmluva o spotrebiteľskom úvere č.l.63, zákaznícka karta č.l.65, žiadosť o poskytnutie informácií auditu OZ, č.l.77, výpis z osobného účtu žalobcu Slovenská sporiteľňa č.l.87, spis vyšetrovací OR PZ BA III. ORP-857/3.

12.Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len “OZ”), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

13.Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14.Skutkové zistenie (zistenie skutkového stavu) je v civilnom súdnom konaní výsledkom vykonávania dôkazov (§ 188 C.s.p.) a ich hodnotenia (§ 191 C.s.p.). Dôkazné konanie preto obsahuje vykonanie dôkazov a ich hodnotenie a ústi do zistenia skutkového stavu.

15.Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

16.Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyznelo tak, že nepotvrdilo pravdivosť tvrdení strany.

17.Zákon vymedzuje tzv. dôkazné bremeno (§ 132 ods. 1 C.s.p.) ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, ak je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, kedy aktívne strany splnia svoju povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť podstatná v spore nebola (v zmysle, že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Rovnako v týchto prípadoch (v tzv. dôkaznej núdzi) musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

18.Za dôkazy, ktorých označením na preukázanie svojich tvrdení plnia strany svoju dôkaznú povinnosť, môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom

z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.

19.Podľa vzťahu k dokazovanej skutočnosti sa rozlišujú dôkazy priame a nepriame (indície). Priamym dôkazom je ten, ktorý priamo potvrdzuje alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť (napr. výpoveď svedka o dokazovanej skutočnosti, ktorú osobne videl). Nepriamym dôkazom je taký dôkaz, ktorý dokazuje skutočnosť inú, ale takú, z ktorej je možné usudzovať, či sa stala alebo nestala skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania; objasňuje teda dokazovanú skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá má k dokazovanej skutočnosti len nepriamy vzťah. Zatiaľ čo súvislosť medzi priamym dôkazom a dokazovanou skutočnosťou je zrejmá, musí byť súvislosť medzi nepriamym dôkazom a skutočnosťou, ktorá je predmetom dokazovania, najskôr zisťovaná. Miera tejto súvislosti býva u jednotlivých nepriamych dôkazoch odlišná a môže sa aj ukázať, že pôvodný dojem o súvislosti nepriameho dôkazu s dokazovanou skutočnosťou bol vyvolaný len náhodnou zhodou okolností a že tento vzťah tu v skutočnosti nie je. Pretože každý nepriamy dôkaz hodnotený osobitne (bez súvislosti s ďalšími dôkazmi) umožňuje vždy viac výkladov o svojom význame, je jeho význam určený predovšetkým jeho miestom v rade iných nepriamych dôkazov, jeho vzťahom k týmto ďalším dôkazom a jeho súladom s nimi. Z toho plynie, že nepriamy dôkaz sám osobe spravidla nevedie - vzhľadom k svojmu sprostredkovanému vzťahu ku skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania - k jej preukázaniu; výsledkom jeho hodnotenia v spojení s ďalšími nepriamymi dôkazmi tvoriacimi systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade medzi sebou i s dokazovanou skutočnosťou, však takýto záver byť môže.

20.Dôkazy (priame i nepriame) súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 C.s.p.). Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia (či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, poprípade v akom smere). Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti skúma súd, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či v tomto smere vykazujú vady (či ide o dôkazy zákonné či nezákonné); na dôkazy, ktoré boli získané alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, súd neprihliadne. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazom poskytovanej správy podľa druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva.

21.Výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania, ak na ich základe možno nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, bez toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. Ak vytvárajú výsledky hodnotenia dôkazov podmienky len pre úsudok, že je možné (viac či menej pravdepodobné), že sa dokazovaná skutočnosť stala, a ak pripúšťajú teda aj možnosť (väčšiu či menšiu pravdepodobnosť) toho, že sa dokazovaná skutočnosť naopak nestala, nie je možné urobiť záver o pravdivosti tejto skutočnosti. V takomto prípade súd rozhodne - ako vyplýva z vyššie uvedeného - v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

22.Skutočnosť preukazovanú len nepriamymi dôkazmi možno považovať za preukázanú vtedy, ak na základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov je možné bez rozumných pochybností nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala (že je pravdivá); nestačí, ak prichádza do úvahy len možnosť jej pravdivosti (jej pravdepodobnosť). Pri preukazovaní tvrdenej skutočnosti len nepriamymi dôkazmi je potrebné každý takýto dôkaz hodnotiť v spojení s ďalšími nepriamymi dôkazmi a uvážiť, či tieto dôkazy tvoria systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade medzi sebou aj s dokazovanou skutočnosťou.

23.Vykonaním dokazovaním bolo preukázané a medzi sporovými stranami nesporné, že žalobcovia čerpali úvery zo spoločnosti Provident, žalobca 1/ vo výške 2.300,- euro a žalobca 2/ vo výške 1.500,- euro, pričom poskytnutie týchto úverov sprostredkovala žalovaná ako obchodná zástupkyňa spoločnosti

Provident. Splátky úverov žalobcovia vykonávali v mesačných intervaloch osobným odovzdaním splátky žalovanej, o čom im žalovaná vydala potvrdenie o vykonaní splátky. Z protokolov o platobnej histórii vyplýva, že v prípade splácania úveru žalobcu 2/ boli vykonané a započítane nasledovné splátky: dňa 27.06.2014 v sume 170,- euro, dňa 28.07.2014 v sume 180,- euro, dňa 21.08.2014 v sume 180,- euro, 22.09.2014 v sume 50,- euro, dňa 27.09.2014 v sume 200 euro a dňa 03.11.2014 v sume 200,- euro. V prípade splácania úveru žalobcu 1/: dňa 15.07.2014 suma 180,- euro, dňa 21.08.2014 suma 180,- euro, dňa 22.09.2014 suma 100,- euro, dňa 27.09.2014 suma 200,- euro a dňa 03.11.2014 suma 200,- euro. Žalobca sa stretol osobne so žalovanou (podľa svojho tvrdenia za účelom predčasného splatenia úverov) a odovzdal jej peniaze, ktorých výšku nedokáže nijakým spôsobom preukázať.

24.Sporné v danom prípade napriek vykonanému dokazovaniu zostali nasledovné skutočnosti:

Najspornejšia je výška sumy odovzdanej žalobcom 1/ žalovanej na predčasné splatenie úverov, keďže žalobcovia nedisponujú žiadnym potvrdením, ktorým by túto preukázali, a ktoré podľa tvrdenia žalobcu 1/ mu žalovaná na sumu 4.400,- euro vystavila, avšak on ho niekde stratil. K uvedenému, žalovaná okrem tvrdenia, že suma vo výške 4.400,- euro jej nebola odovzdaná, namietala tiež skutočnosť, že nevie, na základe čoho by si vypýtala práve sumu 4.400,- euro, pretože, ak by aj žalobcovia doplácali úver, musela by ona ustáliť nejakú čiastku a nevie ako by teda prebrala sumu 4.400,- euro, keď pri splácaní úveru je taký postup, že sa vedie kniha splátok, v ktorej sa každý týždeň uvádza vyčíslená suma zostatku a taktiež vyčíslená suma, ktorá je po zľave v tom týždni. Tu súd dodáva, že v rámci trestného konania boli zabezpečené aj výpisy z bankových účtov žalovanej, pričom na žiadny účet nebol vložený vklad 4.000,- euro, resp. 4.400,- euro. Ani z protokolov o platobnej historii úverov nevyplýva výška zostatku sumy 4.400,- euro na vrátenie úverov. Tvrdenie žalobcov v žalobe, že nemali predstavu o presnej zostávajúcej sume z dôvodu absencie karty splátok, a preto vybrali väčší obnos peňazí, t.j. vo výške 10.000,- euro dňa 25.09.2017, čo preukázali výpisom z bankového účtu žalobcu 1/ odporuje ich tvrdeniam vo výpovediach počas trestného konania vedeného voči žalovanej a to, že žalovaná im na základe požiadavky o predčasné splátenie úverov, vypočítala zostatok na oboch úverov dokopy vo výške 4.400,- euro. V danom prípade zostáva tiež otázne, prečo práve sumu 10.000,- euro, keďže táto nie je ani len orientačná vo vzťahu k sume 4.400,- euro. Svedok Q. nevidel presnú sumu, ktorú mal žalobca 1/ odovzdať žalovanej za účelom predčasného splatenie úverov a taktiež ani sumu na príjmovom doklade resp. potvrdení, ktoré žalobcovi 1/ vydala žalovaná, a z ktorého by bola zrejmá presná čiastka, ktorá jej bola odovzaná. Tvrdenia svedkyne v danom prípade, pani Š. (D. E.) ako nadriadenej žalovanej sú rozporuplné a nejednoznačné. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že bola prítomná pri hlasitom odposluchu telefonického rozhovoru žalobcu 1/ so žalovanou a taktiež sa osobne stretla so žalovanou za účelom vyriešenia nezrovnalosti v úveroch žalobcov. K telefonickému rozhovoru uviedla, že jeho predmetom bola výzva žalobcu 1/ žalovanej, nech mu vystaví potvrdenku, alebo nech to doplatí. Žalovaná odmietla jedno aj druhé, a povedala, že sa dohodne, že úvery bude splácať namiesto žalobcov. K osobnému stretnutiu so žalovanou v trestnom konaní vypovedala, že pri osobnom stretnutí so žalovanou, na otázku či zobrala 4.400,- euro od A., toto ústne potvrdila, že áno, že ti peniaze od neho zobrala, ale uviedla tiež, že si nepamätá či to bolo 4.400,- Euro alebo 4.000,- euro. Následne vo výpovedi v rámci tohto civilného konania svedkyňa uviedla, že žalovaná v deň stretnutia neuviedla presnú sumu, ktorú jej mal žalobca 1/ odovzdať, povedala len, že áno, dali jej väčší obnos peňazí na výplatu, ale presne sumu neuviedla. Sporný je taktiež dátum stretnutia žalobcu 1/ a žalovanej za účelom predčasného splatenia úverov, nakoľko pri podávaní trestného oznámenia žalobca 1/ uviedol dátum 18.-19.9.2014 a neskôr tento dátum zmenil na 26.09.2014, odvolávajúc sa na skutočnosť, že toto zistil až následne z pracovných listín. Žalovaná sa k týmto dátumom vôbec nevyjadrila. Sporná zostáva tiež skutočnosť, že žalobcu 1/ v novembri 2014 potvrdil aktívnosť úverov. Žalobca 1/ pri osobnej návšteve Y. E. a žalovanej za účelom kontroly úverov sporostredkovaných žalovanou v rámci prebiehajúceho auditu zákazníkov žalovanej potvrdil, že predmetné úvery žalobcom patria, tieto sú aktívne, zostatky súhlasia, a že sa raz mesačne bude stretávať so žalovanou za účelom odovzdávania splátok. Uvedené potvrdil svojim podpisom.

25.V neposlednom rade dochádza tiež k vnútornemu rozporu medzi tvrdeniami žalobcu 1/, že oba úvery z Providentu mal v úmysle splatiť predčasne z dôvodu vysokých úrokov, a tiež, aby veľa „nepreplatili“, ale na druhej strane žalovanej povolil splátenie úverov až v ďalšom mesiaci (t.j. v októbri) nasledujúcom po údajnom odovzdaní zostatkovej sumy úverov, aby z toho mohla mať mesačnú províziu, a splatenie

oboch úverov by žalovaná zaevidovala do systému až v mesiaci október. Takéto konanie by malo za následok nedôvodný prospech žalovanej a súd tu preto nevidí účel predčasného splátenia úverov. Súd tiež dodáva, že ak by sa takto aj skutočne dohodli, je otázne prečo to napokon žalovaná skutočne nevyplatila celé v októbri v zmysle dohody, ale splátky platila v októbri aj v novembri 2 x po 200,- euro.

26.Na podklade trestného oznámenia žalobcu 1/ sa voči žalovanej viedlo trestné stíhanie pre prečin sprenevery, ktoré bolo uznesením sp. zn. ORP.857/3-VYS-B3-2014 zo dňa 05.08.2018 zastavené z dôvodu, že nebolo hodnoverne preukázané, že poškodený W. A. odovzdal B.. H. L. hotovosť vo výške 4.400,- euro, nakoľko poškodený nedokázal predložiť potvrdenie o prevzatí hotovosti 4.400,- euro, keďže toto stratil. Na základe podanej sťažnosti voči uzneseniu o zastavení trestného stíhania bolo vo veci rozhodnuté tak, že táto sťažnosť bola zamietnutá ako nedôvodná.

27.V danom prípade mal súd k dispozícii len nepriame dôkazy, ktorými sa žalobcovia snažili uniesť svoje dôkazné bremeno a preukázať tak svoj nárok voči žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.600,- euro. Súd mal vykonaním dokazovaním preukázané len odovzdanie určite peňažnej sumy žalovanej, avšak nijakým spôsobom sa výšku tejto sumy ustáliť nepodarilo. Tvrdenia svedkyne Y. Š. týkajúce sa výšky odovzdanej sumy sú rozporuplné, zmätočné a nejednoznačné, preto nemohli byť jediný podkladom, na základe ktorého by súd túto výšku ustálil a žalobe vyhovel.

28.Nepriame dôkazy, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú (pravidelnosť a rovnaká výška splátok do 22.09.2014, následna nepravidelnosť a rozdielna výška splátok po 22.09.2014, neexistencia potvrdení o splatení splátok po 22.09.2014 a následné nevykonanie žiadnej ďalšej splátky žalovanou po zistení, že žalobca 1/ stratil potvrdenie), tu súd uvádza, že práve do 22.09.2014 sa splátky uhrádzali v rôznej výške, keď na úver žalobcu 2/ dňa 27.06.2014 suma 170,- euro, dňa 28.07.2014 suma 180,- euro, dňa 21.08.2014 suma 180,- euro, dňa 22.09.2014 suma 50,- euro, a na úver žalobcu 1/: dňa 15.07.2014 suma 180,- euro, dňa 21.08.2014 suma 180,- euro, dňa 22.09.2014 suma 100,- euro, v danom prípade nemožno hovoriť o rovnakej výške splátok v porovaní so splátkami vykonávanými po 22.09.2014 (po celý čas splácania boli tieto splátky v rôznej výške). Neexistencia potvrdení o splatení splátok po 22.09.2014, tieto potvrdenia žalobcovi nemajú ani zo splátok vykonaných do 22.09.2014. Nevykonanie žiadnej ďalšej splátky žalovanou po zistení, že žalobca 1/ stratil potvrdenie, može byť aj následkom skutočnosti, že ďalšie splátky žalovanej uhradené neboli.

29.Súd usúdil, že je možné, že sa žalobcom tvrdená skutočnosť o odovzdaní sumy 4.4.00 euro žalovanej za účelom predčasného splátenia úverov stala, predovšetkým s poukazom na výpoveď svedkyne Y. Š. (E.) v trestnom konaní a výber hotovosti 10.000,- euro dňa 25.09.2017, avšak všetky vyššie vymenované sporné skutočnosti pripúšťajú možnosť, že sa naopak dokazovaná skutočnosť o odovzaní predmetnej sumy žalovanej nestala. Súd preto nedokáže bez rozumných pochybností, s istotou a presvedčením vysloviť, že sa dokazovaná skutočnosť naozaj stala, že je pravdivá.

30.Na základe výsledkov hodnotenia nepriamych dôkazov, súd dospel k záveru, že nemožno vysloviť presvedčenie, že žalobca 1/ žalovanej skutočne odovzdal sumu 4.400,- euro, a že ona z tejto sumy uhradila za žalobcov splátky celkovo vo výške 800,- euro a zvyšok si ponechala bez právneho dôvodu, po tom ako sa dozvedela, že žalobca 1/ potvrdenie o uhradení predmetnej sumy stratil, čím sa bezdôvodne na úkor žalobcov obohatila o sumu 3.600,- euro. Vykonanými dôkazmi môže súd podľa svojho názoru vysloviť len pravdepodobnosť tvrdenej skutočnosti, bez toho, aby bez rozumných pochybností nadobudol istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala. Vzhľadom na uvedené, súd preto nemal inú možnosť ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

31.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaná mala v konaní plný úspech, mala by preto proti neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( § 38 zák. č. 233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( §29 zák. č. 233/1995 Z.z.).