Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4T-15-2018.pdf
PDF · 94.53 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/15/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaného I. N., nar. XX.XX.XXXX v M. G., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. marca 2018, takto
rozhodol:
Obžalovaný: I. N. Z. Y. O. H. Z., nar. XX.XX.XXXX v M. G., trvale bytom N., X. I. XXX, okres Rimavská Sobota, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody,
j e v i n n ý, ž e
v rodinnom dome s popisným č. XXX v obci N., okres Rimavská Sobota od leta 2016 doposiaľ zo strachu pred fyzickým napadnutím obžalovaným poškodená M. N. odišla z domu v nočných hodinách buď sama alebo aj so svojimi dvomi deťmi a to aj na dve hodiny a vracala sa domov, až keď obžalovaný zaspal a naposledy dňa 16.10.2017 asi o 16.30 hod. pod vplyvom alkoholu ju fyzicky napadol a to takým spôsobom, že ako ležala na boku v posteli, tak jej kľakol na rebrá na pravú stranu, na čo sa ona od bolesti prevrátila na chrbát a vtedy ju oboma rukami začal škrtiť na krku až tak, že nevedela dýchať a pritom kričal synovi I., aby doniesol papier a zápalky, že je bosorka a že ju chce zapáliť, čím jej svojim konaním spôsobil podľa lekárskej správy zo dňa 17.10.2017 pohmoždenie hrudníka s predpokladanou dobou liečenia do 7 dní,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a skutok spáchal na chránenej osobe, t ý m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona samosudca obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona samosudca obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona samosudca obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie formou ústavnou.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podala na súd obžalobu na obvineného I. N. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe prokurátora sp. zn. 1Pv/468/2017 zo dňa 20.02.2018.
Po prednesení obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že obžaloba nie je dôvodná a necíti sa byť vinným zo žalovaného skutku.
Obžalovaný I. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nie je pravdou, že by svoju manželku týral či už psychicky alebo fyzicky. Priznal, že keď sa pohádali občas, mohlo sa stať, že jej dal facky, ale aj to mali vypité, lebo aj jeho manželka požíva alkoholické nápoje a pijú spolu. To čo sa mu kladie za vinu však nie je pravdou, aj keď to čo sa stalo naposledy si nepamätá, pretože veľa vypili. Ľutuje však všetko čo sa stalo. A ľutuje to aj jeho manželka, ktorá mu to napísala do väzby a ospravedlňovala sa mu za toto celé čo sa udialo.
Svedkyňa poškodená M. N. a svedkyňa M. Š. na hlavnom pojednávaní využili svoje zákonné právo a po poučení podľa § 130 ods. 1 Tr. poriadku odopreli vo veci vypovedať.
Podľa § 263 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. poriadku so súhlasom obžalovaného a prokurátorky sa prečítala výpoveď svedkyne poškodenej M. N. zo dňa 16.11.2017, zo dňa 18.10.2017, zo dňa 17.10.2017. Ďalej sa čítala výpoveď svedkyne M. Š. zo dňa 12.12.2017 a zo dňa 19.10.2017. Čítala sa výpoveď mal. I. N. zo dňa 18.10.2017.
Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku so súhlasom prokurátorky a obžalovaného boli prečítané: znalecký posudok z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých na poškodenú M. N., znalecký posudok z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, z odboru psychológia na obvineného.
Podľa § 269 Tr. poriadku boli prečítané nasledovné listinné dôkazy: zápisnica o trestnom oznámení, zápis o dychovej skúške, zápis o dychovej skúške, uznesenie, uznesenie, uznesenie, sťažnosť, podanie sťažnosti, uznesenie, zápisnica, úradný záznam, záznam, zápis o dychovej skúške, žiadosť, podnet, návrh na vzatie do väzby, zápisnica, uznesenie, príkaz, lekársku správu, správy a odpis z registra trestov na obvineného.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
V priebehu vyšetrovania bol vypracovaný znalecký posudok z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie a psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých na obžalovaného I. N.. Zo záverov tohto znaleckého posudku je zrejmé, že tento v čase spáchania skutku netrpel duševným ochorením, ani prechodným duševným ochorením. Jeho rozpoznávacie schopnosti boli zachované a ovládacie schopnosti boli v dôsledku požitého alkoholu nepodstatne znížené. Bol zistený u neho syndróm závislosti od alkoholu. Pri vyšetrení bola zistená u obvineného v jeho správaní zjavná snaha zapôsobiť dobrým dojmom. Nemožno však potvrdiť jeho snahu k správaniu smerujúcemu vyhnutiu sa trestnému stíhaniu alebo trestnej zodpovednosti. Vzhľadom na zistený syndróm závislosti od alkoholu, navrhuje znalec obvinenému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nepovažuje znalec za nebezpečný pre spoločnosť. Sklony ku skresľovaniu
výpovedí u obvineného nemožno vylúčiť. Má snahu zapôsobiť, javiť sa v lepšom svetle, aby dosiahol stanovený cieľ. Toto skresľovanie vychádza z osobnostných charakteristík a nemá chorobný podklad. Sklony ku konfabulácii sa nezistili.
Zo znaleckého posudku vypracovaného na poškodenú M. N. z odboru psychológia, odvetvie klinickej psychológie vyplýva, že neboli zistené u nej chorobné poruchy myslenia a vnímania. Dokáže na základe svojich schopností primerane vnímať, zapamätať si, reprodukovať prežívané udalosti. Po časovom odstupe je možné, že sú určité nepresnosti ale k významným nedochádza. Bola zistená u nej nezrelosť a naivita pri utváraní sebaobrazu, v dôsledku čoho môže dochádzať ku skresľovaniu údajov. Toto skresľovanie nemá chorobný podklad. Nebol zistený sklon ku konfabulácii. Sklon k vedomej nepravde nie je vylúčený. Neboli zistené tendencie k zvýšenej sugestibilite, manipulovateľnosti, ovplyvniteľnosti. Všeobecnú vierohodnosť výpovede menovanej je možné potvrdiť. Nemožno však pri nej vylúčiť sklon ku skresľovaniu výpovede. V rámci posudzovania špecifickej vierohodnosti sa jej výpovede zhodujú v zásadných rysoch a údajoch a je možné predpokladať jej špecifickú vierohodnosť. Neboli zistené ani také skutočnosti, ktoré by neumožňovali jej priamy kontakt s obvineným pri úkonoch trestného konania. Na základe zisteného stavu u poškodenej nie sú naplnené znaky potrebné pre konštatovanie „syndrómu týranej osoby“.
Prokurátorka kládla obžalovanému za vinu skutok, ktorý je popísaný v obžalobe, že sa mal dopustiť zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania však bol skutkový stav v celom rozsahu preukázaný tak, že v rodinnom dome s popisným č. 353 v obci Jesenské, okres Rimavská Sobota od leta 2016 doposiaľ zo strachu pred fyzickým napadnutím obžalovaným poškodená M. N. odišla z domu v nočných hodinách buď sama alebo aj so svojimi dvomi deťmi a to aj na dve hodiny a vracala sa domov, až keď obžalovaný zaspal a naposledy dňa 16.10.2017 asi o 16.30 hod. pod vplyvom alkoholu ju fyzicky napadol a to takým spôsobom, že ako ležala na boku v posteli, tak jej kľakol na rebrá na pravú stranu, na čo sa ona od bolesti prevrátila na chrbát a vtedy ju oboma rukami začal škrtiť na krku až tak, že nevedela dýchať a pritom kričal synovi I., aby doniesol papier a zápalky, že je bosorka a že ju chce zapáliť, čím jej svojim konaním spôsobil podľa lekárskej správy zo dňa 17.10.2017 pohmoždenie hrudníka s predpokladanou dobou liečenia do 7.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona.
Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. V odseku 2 písm. b) odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Obžalovaný I.T. N. je bez pracovného pomeru, z miesta bydliska bol hodnotený kladne. Z výpisu evidencie priestupkov vyplýva, že doteraz bol jedenkrát riešený. Doposiaľ bol trikrát súdne potrestaný, a to naposledy trestným rozkazom sp. zn. 3T 8/2007 zo dňa 01.02.2007, právoplatného 07.03.2007, za trestný čin podľa § 197a ods. 1 Tr. zákona a iné na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dva roky so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Tento trest vykonal 26.03.2009. Zároveň mu bolo uložené aj prepadnutie veci a ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou.
Súd pri určení druhu trestu a jeho výmery vychádzal zo zásad ukladania trestov, pričom u obžalovaného I. N. vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona, že sa priznal k spáchaniu trestného činu. Vzhliadol však aj jednu priťažujúcu v zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona, že bol v minulosti odsúdený za trestný čin.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Súd mal pri ukladaní trestu za to, že v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, preto mu trest znížil pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenú týmto zákonom.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd obžalovanému Mariánovi Jakubovi uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere dva roky so skúšobnou dobou tri roky. Na základe znaleckého posudku bolo obžalovanému uložené protialkoholické liečenie formou ústavnou.
Vo vzťahu k vine obžalovaného je potrebné uviesť, že sa nedá poprieť, že posledný konflikt vyústil do fyzického napadnutia, v ktorom obžalovaný spôsobil poškodenej zranenie aj keď si to on nepamätá. Preukázanou skutočnosťou je aj to, že v rodine obžalovaného dochádzalo medzi ním a poškodenou v dôsledku alkoholu ku konfliktom, avšak nie v takých intervaloch a nie v takom rozsahu ako to prokurátorka popisovala v obžalobe. Je otázne do akej miery má spoluzavinenie na veci aj poškodená, pretože popíjajú spoločne a toto je príčinou ich hádok. Stalo sa síce, že poškodená odišla z domu, ale aj podľa výpovede jej matky nestalo sa to viac ako trikrát za 16 rokov ich spolužitia, nikdy nevidela, že by jej dcéra bola bitá a poškodená sa domov zakaždým chcela a vrátila dobrovoľne. Sama uznala, že s manželom je jej dobre, keď alkohol u neho nevyvoláva agresívne správanie. V rámci dokazovania nebolo priamym a hodnoverným dôkazom preukázané akékoľvek fyzické a psychické týranie zo strany obžalovaného a tým spôsobované utrpenie poškodenej.
Súd sa veľmi podrobne zaoberal otázkou, či skutočne zistený a preukázaný skutkový stav vykazuje všetky zákonné znaky predmetného zločinu popísaného v obžalobe. Objektívne konanie uvedené pod § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona nebolo naplnené a ani za preukázané v správaní ohrozujúcom fyzické alebo psychické zdravie poškodenej. Pre naplnenie znakov predmetného zločinu a uznania obžalovaného za „tyrana“ blízkej osoby, sa vyžaduje okrem naplnenia objektívnych konaní podľa jednotlivých alineí pod písm. a/ až e/ § 208 ods. 1 Trestného zákona to, aby takéto konanie spôsobovalo fyzické alebo psychické utrpenie. Tento následok však z vykonaného dokazovania nevyplynul. Súd sa prikláňa k tomu názoru, že konanie obžalovaného by poškodená vzhľadom na intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť a bolestivosť, musela pociťovať ako ťažké príkorie. Preto súd logicky nemohol takéto konanie obžalovaného kvalifikovať ako najvyššiu formu protiprávneho konania - zločin.
Poškodená aj naďalej chce žiť s obžalovaným a práve toto je prirodzené len za predpokladu, že jej daná osoba (obžalovaný) neubližoval tak závažným spôsobom ako si to vyžaduje právna kvalifikácia § 208. Vzhľadom na jej intelektové schopnosti by v prípade ubližovania s vysokou pravdepodobnosťou aj naďalej s takouto osobou nechcela pokračovať v manželstve ani v ich spolužití. Poškodená písala listy obžalovanému do väzby, kde sa mu okrem iného „ospravedlňovala, oľutovala čo urobila, chce ho mať doma, pretože ho ľúbi a trestné oznámenie chcela stiahnuť, ale už sa nedalo“. Chce len, aby nepil. Tieto listy tvoria dôkazný materiál doložený do spisu na hlavnom pojednávaní a samosudca nemohol takýto fakt prehliadnuť. Konflikty medzi poškodenou a obžalovaným ako obaja zhodne uviedli vznikajú len po požití alkoholu s čím sa súd stotožnil.
Samosudca poukazuje tiež na znalecký posudok znalkyne Mgr. Andrey Tyborovej, z ktorého vyplýva, že u poškodenej sa nejedná o syndróm týranej ženy, pretože nevykazuje známky tohto syndrómu, čo by sa pri takej intenzite násilia ako to uvádzala poškodená tento syndróm prejavil.
Samosudca sa musel vysporiadať aj s obhajobou obžalovaného, že poškodená bola niekoľkokrát vypočutá pod vplyvom alkoholu, čo považuje za nezákonné výpovede. Je nesporné, že poškodená v priebehu výsluchov, v ktorých vypovedala bola pod vplyvom alkoholu čo je zdokumentovanou skutočnosťou, avšak z lekárskej správy z ošetrenia, ktoré bolo vykonané v deň podania oznámenia 17.10.2017 nevyplýva, že sa poškodená nachádzala v nespôsobilom stave po požití alkoholu.
V prvom rade je potrebné poukázať na podanie oznámenia poškodenou dňa 17.10.2017, v ktorom uviedla spôsob jej napadnutia zo strany obžalovaného. Napadnutie poškodenej zo strany obžalovaného plynie tak z lekárskych správ ako aj z výpovede maloletého syna, ktorý bol svedkom tohto útoku. Samotný obžalovaný nepopieral, že mohol takto ublížiť poškodenej. Mechanizmus vzniku poranenia udávaný poškodenou pri vyšetrení je objektivizovaný posúdením ošetrujúceho lekára objektívne zistených poranení vyšetrením u poškodenej. Tento dôkaz, aj keby sa neprihliadalo na výpovede poškodenej, bez pochýb postačujú na záver, že objektívne zistené poranenia poškodenej spôsobil pri hádke práve obžalovaný.
Trest, ktorý bol uložený obžalovanému je podľa názoru súdu dostačujúci na prevýchovu a nápravu. Väzba síce nie je trestom, ale slúžila aj na ponaučenie obžalovaného, aby po prepustení upustil od protiprávneho konania. Samosudca prihliadol aj na listy, ktoré rodina adresovala obžalovanému do väzby, pri uložení podmienečného trestu, nakoľko ako otec chýba aj svojím deťom aj manželke. Majú ho radi a očakávajú jeho návrat domov. Faktom je aj to, že svojím deťom nikdy neublížil. Opatrenie, ktorým je možné zabrániť resp. úplne eliminovať protiprávne správanie obžalovaného je uloženie ochranného protialkoholického liečenia formou ústavnou, keďže alkohol je zdrojom už uvedených konfliktov.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Na uvedenom základe preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a skutok spáchal na chránenej osobe
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.