Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/390/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcov 1. P. Z., Q.. XX.X.XXXX G. X. Z. Z., Q.. XX.X.XXXX, K. Z. XXX, K. J., obaja zast. JUDr. Bernardom Medárom, advokátom Humenné, Dubová 4, proti žalovaným 1) X. K., Q.. XX.XX.XXXX a 2) U. K., Q.. XX.X.XXXX, K. X., R. X, obaja zast. JUDr. Rudolfom Maníkom, PhD., MBA, MHA, advokátom, Košice, Masarykova 2, o zaplatenie 1 500 eur s prísl., o odvolaní žalobcov a žalovaného v 1. rade proti rozsudku 42C/346/2015-128 z 26.6.2017 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobcom priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %. Žalovanému v 2. rade priznáva voči žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 1 500 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.3.2016 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti priznaných úrokoch z omeškania žalobu zamietol, žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol a žalobcovia v 1. a 2. rade majú voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, žalovaný v 2. rade má voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II titulom súdneho poplatku sumu 90 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobcovia žalobou, podanou uňho 14.4.2015 domáhali a ako ju skutkovo a právne odôvodnili, že žalovaní sa písomným podaním z 5.12.2016 k žalobe vyjadrili (uviedol ako) a zistil skutkový stav: 13.11.2013 uzavreli žalobcovia v 1. a 2. rade ako dlžníci s J. J., Q.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, X. ako veriteľom zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola suma 14 900 €, ktorú v deň podpisu zmluvy poskytol veriteľ dlžníkom. Veriteľ a dlžníci sa v čl. II Zmluvy o pôžičke dohodli na dobe splatnosti najneskôr do 12.4.2014 v nasledujúcich splátkach: 1. splátka vo výške 300 € splatná najneskôr do 12.12.2013, 2. splátka vo výške 300 € splatná najneskôr do 12.1.2014, 3. splátka vo výške 300 € splatná najneskôr do 12.2.2014, 4. splátka vo výške 300 € splatná najneskôr do 12.3.2014, 5. splátka vo výške 13 700 € splatná najneskôr do 12.4.2014. Citoval z čl. II bod 2 Zmluvy o pôžičke, Dodatku č. 1 uzavretým 8.4.2014, Dodatku č. 2 k Zmluve o pôžičke z 12.11.2013, z potvrdenia Tatrabanky a.s., Bratislava a zistil, že žalobkyňa v 2. rade vložila na účet v tvare IBAN Y. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX 18.3.2014 sumu 300 €, 11.4.2014 sumu 600 €, 23.6.2014 sumu 300 € a 25.7.2014 sumu 300 €, že J. J. písomným podaním z 8.10.2014 navrhol Profesionálnej dražobnej spoločnosti s.r.o., Košice vymáhanie pohľadávky a výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, že dôvodom vymáhania pohľadávky a začatia výkonu záložného práva bola

skutočnosť, že dlžníci nesplnili podmienky zo Zmluvy o pôžičke z 12.11.2013 v znení Dodatku č. 1 z 8.4.2014 a Dodatku č. 2 z 21.5.2014 a preto sa veriteľ domáha uspokojenia svojej pohľadávky realizáciou záložného práva. Vymáhaný nárok veriteľa ku 8.10.2014 bol v celkovej výške spolu 23 252,52 €, ktorý tvoril zostatok istiny vo výške 18 400 € a príslušenstvo pozostávajúce zo zmluvnej pokuty 2 683,50 € a trov právneho zastúpenia 2 169,02 €. Notárskou zápisnicou N 378/2015, Nz 10275/2015 spísanou H.. W. Č., notárskym kandidátom povereným k zastupovaniu Notárskeho úradu H.. J. J., notárom Košice, Námestie osloboditeľov 20 bol osvedčený výkon dobrovoľnej dražby dražobníka Profesionálna dražobná spoločnosť s.r.o.. Dražba sa konala 26.3.2015 a jej navrhovateľom bol Z.. J. J.. Z obsahu zápisnice vyplýva, že dražba nebola úspešná, pretože sa na túto dobrovoľnú dražbu nedostavil žiaden účastník. V prejednávanom prípade nebolo medzi stranami sporné, že účet, na ktorý žalobkyňa v 1. rade poukázala v období od 18.3.2014 do 25.7.2014 sumu spolu 1 500 €, je účtom žalovaného v 1. rade. Žalobcovia tvrdili, že pri uhrádzaní finančných prostriedkov na účet žalovaného v 1. rade postupovali podľa pokynu žalovaného v 2. rade. Ten ich uviedol do omylu tým, že im účet žalovaného v 1. rade oznámil ako účet, na ktorý majú byť finančné prostriedky vrátené. Toto však medzi veriteľom a dlžníkmi dohodnuté nebolo. Žalobcovia v priebehu konania písomným podaním z 24.2.2017 menili navrhovaný petit žaloby tak, že žiadali, aby na zaplatenie sumy 1 500 € boli titulom bezdôvodného obohatenia zaviazaní žalovaný v 1. aj žalovaný v 2. rade. Skôr, ako súd o tomto návrhu rozhodol právny zástupca žalobcov na pojednávaní 27.2.2017 uviedol, že táto zmena nie je správna a že aj naďalej žiadajú, aby súd na zaplatenie sumy 1 500 € zaviazal X. K., teda žalovaného v 1. rade a aby U. K. teda žalovaného v 2. rade zaviazal na zaplatenie trov konania a právneho zastúpenia spolu so žalobcom v 1. rade. Na aktívnej legitimácii i na označení oboch subjektov ako žalovaných v 1. a 2. rade zotrval. Žalovaný potvrdil, že U. K. (žalovaný v 2. rade) uviedol žalobcom číslo účtu žalovaného v 1. rade s tým, že na tento účet majú byť finančné prostriedky vrátené. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade z dôvodu, že v zmluve o pôžičke bol jeho účet určený ako platobné miesto a, že z tohto účtu boli finančné prostriedky žalobcom aj poskytnuté. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade uviedol, že ten nebol účastníkom zmluvného vzťahu. Citoval znenie § 451 ods.1,2, § 456 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že v prejednávanom prípade bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade v roku 2014 prijal na svoj účet sumu 1 500 €, ktorá mu bola žalobkyňou v 2. rade vložená na účet v hotovosti. Keďže medzi nimi neexistoval žiadny právny vzťah, je možné uzavrieť, že tieto finančné prostriedky boli poskytnuté a, že žalovaný v 1. rade ich prijal bez právneho titulu. Aj keď žalovaný žiadnu právnu povinnosť neporušil, na jeho strane vznikol majetkový prospech, lebo na poskytnutie sumy 1 500 € a na jej prijatie neexistoval žiadny právom uznaný dôvod. Žalovaný v 1. rade je preto povinný majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu vydať tomu, na úkor koho sa tak stalo. Pokiaľ žalovaný v 1. rade tvrdil, že predmetné sumy boli splátkami pôžičky poskytnutej žalobcom na základe Zmluvy o pôžičke z 12.11.2013, lebo jeho účet bol dohodnutý ako platobné miesto, bolo jeho povinnosťou toto tvrdenie aj preukázať. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je § 149 CSP, podľa ktorého prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na dokazovania, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval neexistenciu nadobúdacieho titulu u žalovaného. Keďže preukázanie takéhoto dôvodu svedčiacemu žalovanému je na prospech žalovaného, je na ňom, aby ho tvrdil a preukazoval. V prejednávanej veci žalobcovia svoje dôkazné bremeno uniesli, lebo preukázali, že k úhrade finančných prostriedkov na účet žalovaného v 1. rade došlo a v akej výške. Pokiaľ sa žalovaný proti žalobe bránil tvrdením, že išlo o splátky pôžičky, bolo už jeho povinnosťou tvrdenie, že jeho účet bol dohodnutým platobným miestom preukázať. Citoval znenie § 562, § 567 ods.1,2 O. z. a uviedol, že osobou oprávnenou prijať plnenie od dlžníka je v zásade veriteľ. Právne účinky splnenia dlhu podľa citovaného § 562 O. z. nastanú aj vtedy, keď plnenie prijala osoba, ktorá dlžníkovi predložila potvrdenie veriteľa, že je oprávnená prijať plnenie za neho. Hoci zákon pre toto potvrdenie nepredpisuje žiadnu

formu, z povahy veci vyplýva, že ho treba vyhotoviť v písomnej forme. Ďalšou z podmienok riadneho splnenia dlhu je, že bol splnený na určenom mieste. Z § 567 ods.1 O. z. vyplýva, že miesto splnenia bude dané dohodou účastníkov, a ak dohoda miesto plnenia neurčuje, že je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. V prejednávanej veci žalovaný v 1. rade však tieto okolnosti nepreukázal. Z predložených listinných dôkazov a to najmä zo Zmluvy o pôžičke z 12.11.2013 a jej Dodatkov nevyplýva žiadna dohoda o platobnom mieste. Pritom účastníci tohto zmluvného vzťahu si v čl. II bod 2 Zmluvy vymienili jej úpravu a zmeny iba formou písomného dodatku. Preto iba na základe písomnej dohody uzavretej medzi veriteľom a žalobcami ako dlžníkmi, mohol byť účet žalovaného určený za platobné miesto, prípadne by žalovaný v 1. rade mohol byť oprávnený na prijatie splátok. V konaní takáto dohoda preukázaná nebola. Žalovaný v 1. rade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právne uznaný dôvod poskytnutého plnenia. Je preto povinný vydať žalobcom sumu 1 500 €, ktorú od nich prijal bez právneho dôvodu. Aktívna legitimácia žalobcov vyplýva zo skutočnosti, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú manželia a že išlo o plnenie ich spoločného záväzku. Žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, preto žalobcom v súlade s § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške o 5 %-tuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Citoval znenie § 563 O. z. a uviedol, že pri stanovení počiatku omeškania vychádzal z cit. zák. § 563 O. z.. Pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je Občianskym zákonníkom ustanovený čas plnenia, preto v súlade s cit. zák. ustanovením treba vychádzať z toho, že žalovaný bol povinný vydať bezdôvodné obohatenie žalobcovi prvý deň potom, čo ho na jeho vydanie vyzvali. Prvou v konaní preukázanou výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia bola žaloba, ktorá bola žalovanému v 1. rade doručená 29.3.2016. V tento deň bola zásielka súdu uložená na pošte, kedy žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. Aj keď si žalovaný zásielku neprevzal, účinky doručenia pre účely plynutia omeškania nastali v uvedený 29.3.2016. Nasledujúcim dňom sa žalovaný v 1. rade dostal do omeškania, preto je povinný zaplatiť žalobcom spolu s istinou 1 500 € aj úroky z omeškania počítané z tejto sumy od 30.3.2016 do zaplatenia v zákonnej výške 5 % ročne. Keďže žalobcovia si uplatnili úroky z omeškania vo výške 5,75 % ročne už od 1.6.2014 v prevyšujúcej časti priznaných úrokov z omeškania žalobu zamietol. Žaloba bola zamietnutá vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Ten nie je pasívne legitimovaným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo žalovaný v 2. rade finančné prostriedky neprijal, ničím sa vo vzťahu k žalobcom neobohatil. Žalobcovia ho v žalobnom návrhu označili ako žalovaný subjekt a žiadali, aby bol zaviazaný na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia. Povinnosť nahradiť trovy konania je viazaná na úspech v spore a zaťažuje toho účastníka, ktorý nebol v konaní úspešný. Preto v zásade nie je možné na náhradu trov konania zaviazať niekoho iného, ako neúspešnú stranu sporu. V prejednávanom prípade nastala situácia, kedy žalobcovia označili Branislava Ondreja ako žalovaného v 2. rade, voči nemu sa vydania bezdôvodného obohatenia nedomáhali, ale žiadali, aby bol zaviazaný na náhradu trov konania. Súd nemá oprávnenie meniť okruh žalovaných subjektov, preto neostávalo nič iné, ako žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietnuť. Ten v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia nie je pasívne legitimovaným subjektom a nie je ani povinným znášať trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Súd nevykonal dokazovanie navrhované žalobcami výsluchom žalovaných k otázke platieb a výsluchom Z.. J. k otázke, že si notárskou zápisnicou uplatňoval celú pohľadávku. Pre uplatnený nárok vo vzťahu k platbám bolo rozhodujúce posúdenie, kto, v akej výške, komu a kedy finančné prostriedky poskytol a ich účel. Všetky tieto otázky boli v konaní preukázané. Spôsob, akým žalobca v 1. rade nakladal s finančnými prostriedkami nie je pre vznik bezdôvodného obohatenia právne významná. Záväzok, ktorý z bezdôvodného obohatenia vznikol totiž nezaniká tým, že žalovaný - obohatený sa predmetu obohatenia zbavil, alebo tento použil. Bez právneho významu pre posúdenie uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je aj skutočnosť, či si Z.. J. notárskou zápisnicou uplatňoval celú pohľadávku, pritom notárska zápisnica ako aj návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby tvoria obsah súdneho spisu. Zo strany druhej, t.j. zo strany žalovaných žiadne návrhy na vykonanie dokazovanie neboli. Citujúc znenie § 262 ods.1,2, § 255 ods. 1 a s poukazom na to, že uznesením č.k. 42C/346/2015-59 zo 4.3.2016 boli žalobcovia v 1. a 2. rade oslobodený od súdnych poplatkov. V súlade s § 2 ods.2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z Registra trestov zaviazal neúspešného žalovaného v 1. rade na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý je v súlade s položkou 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 90 €. 3.Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia a žalovaný v 1. rade. 4.Žalobcovia v odvolaní uviedli, že nesúhlasia s výrokom, ktorým konajúci súd rozhodol, že „Žalovaný v 2. rade má voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, preto v stanovenej lehote podávajú proti tomuto rozsudku Okresného súdu Košice II., sp. zn. 42 C 346/2015-128 z 26.6.2017, čo do citovaného výroku odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. d) konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podanou žalobou sa podaním sp. zn. 256/04/2015 zo 14.4.2015 domáhali voči žalovaným v l/r. a v 2/r. svojho nároku a za tým účelom v žalobe uviedli petit žaloby, ktorý podaním z 31.3.2017: Upresnili petit žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, že žalovaného v 1/r. Kristiána Ondreja vydať - zaplatiť sumu 1 500,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia s prísl., t.j. s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % p.a. od 1.6.2014 do zaplatenia sumy 1 500,- eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a žalovanému v 2/r. nahradiť trovy konania žalobcu a trovy právneho zastúpenia žalobcu priamo na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia vo výške, ktorú strana žalobcu vyčísli písomne v dodatočnej lehote. Plnením jedného zo žalovaných zaniká záväzok plniť druhému zo žalovaných. Alternatívne keď sa preukáže, že žalovaný v 1/r. X. K. je maloletý, tak v takomto prípade žalobcovia navrhli zaviazať žalovaného v 1/r. X. K., zastúpeného otcom, t.j. žalovaným v 2/r. a žalovaného v 2/ r. Branislava Ondreja vydať - zaplatiť sumu 1 500,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia s prísl., t.j. s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % p.a. od 1.6.2014 do zaplatenia sumy 1 500,- eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Plnením jedného zo žalovaných zaniká záväzok plniť druhému zo žalovaných a žalovanému v 2/r. nahradiť trovy konania žalobcu a trovy právneho zastúpenia žalobcu priamo na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia vo výške ktorú strana žalobcu vyčísli písomne v dodatočnej lehote. Plnením jedného zo žalovaných zaniká záväzok plniť druhému zo žalovaných. Nakoľko v konaní sa nepreukázalo, že žalovaný v 1. rade je maloletý, preto neprichádza do úvahy tzv. alternatívny petit. Majú za to, že v danom prípade súd pochybil, ak žalovanému v 2. rade priznal voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, lebo tak rozhodol v rozpore s § 256 ods.2 CSP, ktorého znenie citoval a tvrdí, že žalovaný v 2/r. procesne zavinil, že žalobcovia boli nútení podať predmetnú žalobu, nakoľko žalovaný v 2. rade žalobcov v 1. rade a 2. rade úmyselne uviedol do omylu, aby plnili žalovanému v 1/r. bez právneho dôvodu. Žalobcovia plnili žalovanému v 1/r. na základe omylu, do ktorého ich uviedol žalovaný v 2/r. a až dodatočne zistili, a to 10.4.2015, že plnili žalovanému v 1/r. bez právneho dôvodu. Tento omyl žalobcov spôsobil žalovaný v 2/r. a to priamo a úmyselne. O omyl však pôjde aj vtedy, keď druhý účastník žalovaný v 1/r. tento omyl vyvolal inak, napr. neúmyselne alebo o ňom musel vedieť. Okrem toho žalovaný v 1. rade a 2. rade vôbec nereagovali na výzvu žalobcov v 1. rade a 2. rade zo 14.4.2015 a preto žalovaný v 2. rade taktiež tým procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, lebo žalobcovia by nemuseli podať predmetnú žalobu, ak by „žalovaný“ v l. a 2. r. vrátili žalobcom v 1. rade a 2. rade požadovanú sumu 1 500,- € titulom bezdôvodného obohatenia. V danom prípade vyššie uvedené skutočnosti predstavujú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, na základe ktorých mal súd prvej inštancie podľa § 257 výnimočne nepriznať náhradu trov konania žalovanému v 2. rade voči žalobcom v 1. rade a 2. rade. Na základe vyššie uvedených skutočnosti navrhli odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie ohľadom napadnutého výroku o trovách konania a tak, že: Súd žalovanému v 2. rade voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva podľa § 256 ods.2 a § 257 CSP. 5.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním aj žalovaný v 1. rade proti jeho I., IV. a VI. výroku lehote odvolanie z nasledovných dôvodov. Predovšetkým sa domnieva, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku, ktorým bol žalovaný 1. zaviazaný zaplatiť žalobcom sumu 1 500,- € s príslušenstvom. V prvom rade prvostupňový súd podľa žalovaného 1. nedostatočne zistil skutkový a nesprávne posúdil právny stav veci. V predmetnom konaní na základe vykonaného dokazovania nebolo unesené dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní povinnosti žalovaného 1. uhradiť žalobcom žalovanú sumu. Žalovaný 1. tak namieta, že pohľadávka žalobcov je neoprávnená, keďže účet žalovaného v 1. rade bol len platobným miestom na plnenie žalobcov ako dlžníkov svojmu veriteľovi Z.. J., preto žalobu nepovažuje „žalovaní“ v 1. rade za dôvodnú a rozsudok za relevantný. Je preukázané, že z účtu žalovaného 1. boli všetky žalobcami poukázané peňažné sumy zaslané Z.. J.Z. a ten si ich pri návrhu na vykonanie dražby z celkovej dlžnej sumy aj odpočítal, preto žaloba nebola namieste. V konaní bolo zdôvodnené, že na účet žalovaného 1. boli peňažné sumy poukazované pre veriteľa žalobcov oprávnene a na rozdiel od tvrdenia súdu sa nedomnieva, že by to muselo byť preukázané v písomnej forme, preto mal súd žalobu zamietnuť. Navyše žalovaný 1. nebol v čase poukázania sumy 1 500,- € na jeho účet plnoletý, pričom žiadne peňažné operácie tak vrátane preposlania tejto sumy Z.. J. nemohol zrealizovať. To, že účet bol zriadený na jeho meno ešte neznamená, že by mal byť zaviazaný k vráteniu sumy 1 500,- €, ak tento účet sám nezriadil, nemal v čase pohybov na ňom ani 18 rokov a k žiadnym transakciám na ňom sa neuchýlil. Z predmetných dôvodov žalovaný 1. rade namieta, že v spore nie je pasívne „legitimovaní“. Na základe uvedených skutočností žiada žalovaný 1. o zmenu napadnutého

rozhodnutia a zamietnutie žaloby ako neopodstatnenej i priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100 %. 6.K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní nasledovne: Týmto podávajú negatívne vyjadrenie k odvolaniu žalobcov proti rozhodnutiu prvostupňového súdu z 20.4.2016 o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému v 2. rade a to z nasledovných dôvodov. V prvom rade súd podľa žalovaných dostatočne zistil skutkový a správne posúdil právny stav veci, keď náhradu trov konania žalovanému v 2. rade priznal. Žalovaný v 2. rade v predmetnom konaní na základe vykonaného dokazovania uniesol dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní opodstatnenosti priznania tejto náhrady jeho osobe a to s poukázaním na zásadu úspešnosti v spore. Žalovaný v 2. rade bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto nepriznanie náhrady trov konania jeho osobe nepokladáme za relevantné. Svoje zamietavé stanovisko k odvolaniu žalobcov odôvodnil aj tým, že žalobcovia v uvedenom konaní nepreukázali oprávnenosť požadovania zaplatenia sumy 1 500,-€ od žalovaného v 2.rade, ktorý v danom konaní vôbec nebol pasívne legitimovaný. Žiaden „omysl“ žalobcov žalovaný v 2. rade nespôsobil a už vonkoncom nie priamo či úmyselne, žiadnu ich výzvu ani neobdržal. Podanie žaloby voči žalovanému v 2. rade tak bolo úplne nedôvodné, preto by žalobcovia mali znášať dôsledky takéhoto neoprávneného návrhu podaného voči žalovanému v 2. rade. Na základe uvedených skutočností žiadajú žalovaní prvostupňový rozsudok v napadnutom výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému v 2. rade potvrdiť v celom rozsahu a priznať im náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%€. 7.K odvolaniu žalovaného v 1. rade žalobcovia 1/považujú za nedôvodné a účelové, nakoľko tvrdenia žalovaného v l/r. uvedené v tomto odvolaní súd právne irelevantné a tiež nepravdivé. 2/ Súd prvej inštancie náležite a dôsledne zistil skutkový stav veci a tak napadnutý rozsudok u inštancie v jeho napadnutej časti vo výroku I., IV. a VI. žalovaným v l/r. je z vecného ale i z právneho hľadiska vecne správny. 3/ Keď žalovaný v l/r. v predmetnom jeho odvolaní z 10.8.2017 tvrdí, že - citovali tretiu vetu odvolania: „ Žalovaný v l/r. namieta, že pohľadávka žalobcov je neoprávnená, keďže účet žalovaného v l/r. bol len platobným miestom na plnenie žalobcov ako dlžníkov svojmu veriteľovi Z.. J...." - koniec citátu. Tak toto tvrdenie žalovaného v l/r. je nepravdivé, nakoľko žalovaný v l/r. toto tvrdenie ničím v prvostupňovom konaní ale ani teraz nepreukázal. Pritom súd prvej inštancie sa s týmto tvrdením žalovaného v l/r. v napadnutom rozsudku relevantným spôsobom správne právne vysporiadal, keďže toto tvrdenie žalovaný v l/r. uviedol už v prvostupňovom konaní a žalovaný v l/r. toto jeho tvrdenie ničím doposiaľ nepreukázal a ide iba o tvrdenie žalovaného v l/r. 4/ Rovnako je nepravdivé ďalšie tvrdenie žalovaného v l/r. v jeho predmetnom odvolaní z 10.8.2017 - citovali štvrtú vetu odvolania žalovaného v l/r. z 10.08.2017: „Je preukázané, že z účtu žalovaného v l/r. boli všetky žalobcami poukázané peňažné sumy zaslané Z.. J...." - koniec citátu - čo však nie je pravda. Teda toto vyššie uvedené tvrdenie žalovaného v l/r. v jeho odvolaní z 10.8.2017 však žalovaný doposiaľ ničím nepreukázal, ale naopak ak zoberú do úvahy (6-tu) šiestu vetu odvolania žalovaného v l/r. z 10.8.2017 - citujeme : "Navyše žalovaný v l/r. nebol v čase poukazovania sumy 1 500,- € na jeho účet plnoletý, pričom žiadne peňažné operácie tak vrátane preposlania tejto sumy Z.. J. nemohol realizovať. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že ide o rozporuplné a kontraproduktívne tvrdenia žalovaného v l/r. v jeho odvolaní zo 10.8.2017, ktoré doposiaľ ničím nepreukázal. 5/ Okrem vyššie uvedeného ďalej uviedli, že žalovaný v 2/r. procesne zavinil, že boli nútení podať predmetnú žalobu, nakoľko žalovaný v 2. rade žalobcov v 1. rade a 2. rade úmyselne uviedol do omylu, aby plnili žalovanému v l/r. bez právneho dôvodu. Plnili žalovanému v l/r., na základe omylu do ktorého ich uviedol žalovaný v 2/r. a až dodatočne zistili, a to 10.4.2015, že plnili žalovanému v l/r. bez právneho dôvodu. Tento omyl žalobcov spôsobil žalovaný v 2/r. a to priamo a úmyselne. O omyl však pôjde aj vtedy, keď druhý účastník žalovaný v 1/r. tento omyl vyvolal inak, napr. neúmyselne alebo o ňom musel vedieť. Okrem toho žalovaný v 1. rade a 2. rade vôbec nereagovali na výzvu žalobcov v 1.rade a 2. rade zo 14.4.2015 a preto žalovaný v 2. rade taktiež tým procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, lebo žalobcovia by nemuseli podať predmetnú žalobu, ak by žalovaný v 1/r. a v 2/r. vrátili žalobcom v 1. rade a 2. rade požadovanú sumu 1 500,- € titulom bezdôvodného obohatenia. Na základe vyššie uvedeného navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok čo do napadnutého výroku I., IV. a VI. rozsudku Okresného súdu Košice II. Sp. zn. 42 C 346/2015 z 26.6.2017 podľa § 387 ods.1 - rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, lebo v napadnutých výrokoch je vecne správne. Súčasne si uplatnili aj trovy odvolacieho konania. 8.Žalobcovia podali stanovisko k vyjadreniu žalovaných 1. Vyjadrenie žalovaných v l/r. a v 2/r. zo dňa 23.08.2017, ktoré došlo súdu 24.8.2017 považujú žalobcovia v l/r. a v 2/r. za nedôvodné a účelové, nakoľko tvrdenia žalovaných uvedené v tomto podaní sú právne irelevantné a tiež nepravdivé. 2.Nakoľko v konaní sa nepreukázalo, že žalovaný v 1. rade je maloletý, preto neprichádza do úvahy tzv. alternatívny petit. V danom prípade súd pochybil, ak žalovanému v 2. rade priznal voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, lebo tak rozhodol v rozpore s § 256 ods.2 CSP, ktorého znenie

citoval. Opakovane uviedol to, čo v predchádzajúcich podaniach ako aj to, že „žalovaný“ v 1. rade a 2. rade vôbec nereagovali na výzvu žalobcov v 1. rade a 2. rade zo 14.4.2015 a preto žalovaný v 2. rade taktiež tým procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, lebo žalobcovia by nemuseli podať predmetnú žalobu, ak by žalovaný v l/r. a v 2/r. vrátili žalobcom v 1. rade a 2. rade požadovanú sumu 1 500,- € titulom bezdôvodného obohatenia. V danom prípade vyššie uvedené skutočnosti predstavujú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, na základe ktorých mal súd prvej inštancie podľa § 257 C.s.p. výnimočne nepriznať náhradu trov konania žalovanému v 2. rade voči žalobcom v 1. rade a 2. rade. Na základe vyššie uvedených skutočnosti navrhli odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie ohľadom napadnutého výroku o trovách konania a tak, že: Súd žalovanému v 2. rade voči žalobcom v 1. rade a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva podľa § 256 ods. 2 a § 257 CSP. 9.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 10.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 ale aj § 171 ods.1 alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 , aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 , i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s § 204 a p.. 11.Žalobcovia žiadnu vadu, ktorá by mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci neuvádzajú, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 12.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 13.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 14.Žalobcovia aj žalovaný v 1. rade uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 15.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 16.Žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov žalobcami a žalovaným v 1. rade nie je daný. 17.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné: 18.Povinnosť účastníkov tvrdiť potrebné skutočnosti v sporovom konaní sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť uvádzanú účastníkom konania. V prípade, že ju účastník konania splnil, platí, že uniesol bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti však podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti účastníka konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti nie je procesne sankcionované, zväčša sa však prejaví v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu účastníka v spore. 19.Pri hodnotení dôkazov vychádza zo zásady ich voľného hodnotenia, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. V priebehu dokazovania súd po vytriedení nepodstatných a nezákonných dôkazov ďalej hodnotí len dôkazy zostávajúce, teda dôkazy dôležité a právne relevantné, ktoré treba posúdiť z hľadiska ich pravdivosti. Posudzovanie pravdivosti konkrétneho dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, a či získané informácie sú svojim obsahom pravdepodobné alebo nie. Následne súd pristúpi k posudzovaniu jednotlivých dôkazov v ich vzájomných súvislostiach tak, aby informácie vyplývajúce z dôkazov, ktoré považuje za pravdivé, tvorili ucelenú a logicky usporiadanú reťaz. 20.Úlohou žalobcov bolo preukázať, že žalovanému v 1. rade plnili sumu 1 500 eur bez akéhokoľvek právneho titulu a naopak žalovaný v 1. rade mal preukázať, že plnenie, ktoré od žalobcov prijal na svoj účet bolo na základe nejakého právneho titulu. Žalovaný v 1. rade síce v konaní tvrdil, že jeho účet bol len platobným miestom a že plnenie poskytol ďalej J. J., čo však nijako nepreukázal a teda možno uzavrieť, že neuniesol svoju dôkaznú povinnosť. Súd teda správne rozhodol, že prijaté plnenie bolo bez právneho dôvodu a je povinný ho vydať. Rovnako správne rozhodol aj o príslušenstve pohľadávky, s ktorým odôvodnením sa stotožňuje aj odvolací súd. 21.Rovnako správne súd rozhodol aj o trovách konania vo vzťahu žalobcov a žalovaného v 2. rade. Žalovaný 2. rade nebol v konaní pasívne legitimovaný, lebo žalobcovia nepreukázali, že poskytnutým plnením sa nejako bezdôvodne obohatil. Skutočnosť, že on mal oznámiť účet žalovaného v 1. rade

nezakladá jeho legitimáciu v tomto spore, preto správne mu súd priznal náhradu trov konania, keďže žalobcovia ho spravili stranou sporu. 22.Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 23.Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24.Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25.Podľa § 262 ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26.Žalobca mali vo vzťahu k žalovanému v 1. rade aj v odvolacom konaní plný úspech, preto im vzniklo právo na náhradu jeho trov a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nemali žalobcovia úspech, preto sú povinní nahradiť jeho trovy, ktorých výška bude určená postupom podľa § 262 ods.2 CSP. 27.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.