Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-348-2017.pdf
PDF · 85.64 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/348/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého H. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov: matky W. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q., W. XX, t. č. bytom Q., J. P. XX/XX a otca S. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. Q., 1. mája XX, t. č. bytom Q., Zábava XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd maloletého H. C., nar. XX. XX. XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého H. C., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 125,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 21. 12. 2017.
Zročné výživné od 21. 12. 2017 do 22. 03. 2018 na maloletého H. C., nar. XX. XX. XXXX vo výške 230,- € súd otcovi povoľuje splácať v 20,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletým sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 21. 12. 2017 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému H., nar. XX. XX. XXXX tak, že maloletý sa zverí do jej osobnej starostlivosti, otec bude povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 370,- € mesačne, vždy k 15.dňu v mesiaci vopred k jej rukám s účinnosťou od septembra 2017. Zároveň žiadala, aby súd rozhodol aj o povinnosti otca zaplatiť zameškané výživné. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od 27. 10. 2017, od tohto času jej otec na maloletého žiadnym spôsobom neprispieva, maloletého nenavštevuje, neinformuje sa o ňom, neprejavuje o neho žiadny záujem.
2. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že súhlasí s návrhom matky, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, nesúhlasil však s výškou výživného, túto navrhol v sume 80,- € mesačne s tým, že sa bude podieľať polovicou sumy na mimoriadne výdavky maloletého. Uviedol, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na 14 ročnú dcéru R. vo výške 125,- € mesačne.
3. Opatrovník maloletého odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať prispievať na výživu maloletého primeraným výživným a styk otca s maloletým neupravovať. Uviedol, že návrh matky je dôvodne podaný, nakoľko rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, spoločne ani nezabezpečujú výchovu, výživu maloletého. V starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletého.
4. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
5. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
6. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
8. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na príslušnom matričnom úrade. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, spoločne ani nezabezpečujú výchovu, výživu maloletého. Súd preto návrh matky považoval v danom prípade za dôvodne podaný. V súčasnosti osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, ktorá podľa zhodného vyjadrenia rodičov túto starostlivosť zvláda. Otec nemá výhrady voči starostlivosti matky o maloletého. Sociálnym šetrením neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého. Matka má vytvorené aj vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o maloletého a pre jeho všestranný vývoj. Otec je s maloletým v pravidelnom kontakte každý druhý víkend v mesiaci aj s nočným prespatím. Komunikácia rodičov je obmedzená len na záležitosti ohľadom maloletého, telefonicky, inak spolu rodičia nekomunikujú. Otec sa neinformuje u matky na maloletého. Otec prispieva na výživu maloletého sumou 85,- € mesačne. Túto sumu uhradil v júli, v auguste aj v septembri 2017. Za mesiac december a január zaplatil sumu 60,- €, za mesiac február 85,- € a za mesiac marec otec doposiaľ výživné neuhradil. Maloletý má v súčasnosti 5 rokov, navštevuje materskú školu, kde sa platí zvýšený poplatok za materskú školu z dôvodu, že maloletý nemá trvalé bydlisko v Banskej Bystrici, strava je vo výške 24,- € mesačne. Na sponzorské do materskej školy vo výške 50,- € prispel otec polovicou. V rámci materskej školy má maloletý plavecké kurzy dvakrát do roka, kde sa platí suma 60,- € na jeden kurz a anglický jazyk, kde sa platí poplatok 10,- € na rok. Otec prispel polovicu na plavecký kurz maloletého. Mimo materskej školy navštevuje folklórny súbor, kde sa platí suma 110,- € na rok. Zdravotný stav maloletého je dobrý, nie je vedený v žiadnej špecializovanej ambulancií, neužíva pravidelne žiadne lieky. Obidvaja rodičia sú riadne zamestnaní, matka dosahuje podľa vlastného vyjadrenia príjem vo výške 510,- €, poberá rodinné prídavky, uplatňuje si daňový bonus. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého nemá. Otec podľa vlastného vyjadrenia dosahuje v súčasnosti príjem v priemere 1.200,- € mesačne. Iný príjem nemá. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru R., ktorá má 14 rokov, kde má súdom určené výživné v sume 125,- € mesačne. Obidvaja rodičia zhodne uviedli úpravy styku s maloletým, na tomto sa v súčasnosti
vedia dohodnúť. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd rozhodol tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, keďže osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje v súčasnosti matka a zároveň je zverenie maloletého do starostlivosti matky aj plne v záujme maloletého. Čo sa týka výšky výživného, súd prihliadol na ustanovenie § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, a toto určil vo výške 125,- € mesačne. Ohľadom úpravy styku súd prihliadol na skutočnosť, že otec je v pravidelnom kontakte s maloletým a rodičia styk otca s maloletým nežiadali upraviť.
9. Keďže súd návrh matky považoval v danom prípade za dôvodne podaný, počiatok platenia výživného súd určil otcovi odo dňa podania návrhu matkou, t. j. od 21. 12. 2017. Otcovi tak vzniklo zročné výživné za obdobie od 21. 12. 2017 do vyhlásenia súdu vo veci samej, t. j. do 22. 03. 2018 vo výške 230,- € (výživné 125,- € x 3 mesiace - január až marec 2018, kde súd započítal sumu 60,- € a 85,- €, ktorú sumu výživného otec uhradil za mesiac január a február 2018). Zročné výživné súd otcovi povolil splácať v primeraných 20,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Pri určovaní výšky splátok súd zohľadnil dobu splatnosti, samotnú výšku výživného, ako aj majetkové schopnosti otca.
10. Ohľadom úpravy styku otca s maloletým súd prihliadol na vyjadrenia rodičov, ako aj na odporučenie opatrovníka maloletého s tým, že v súčasnosti je otec v pravidelnom kontakte s maloletým, stretávajú sa a tento neupravoval.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
12. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa ustanovenia § 221 písm. a) CSP písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov konania alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.
14. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania boli prítomní pri vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje odôvodnenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP)
Nakoľko sa účastníci vzdali práva podať odvolanie voči vynesenému rozhodnutiu, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom posledného doručenia jednému z nich.