Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Csp-45-2016.pdf
PDF · 128.11 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/45/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/X, S., o zaplatenie 1.953,27 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.709,53 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 57,29 eura od 21.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.05.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15% ročne zo sumy 57,29 eura od 21.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.08.2014 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 57,29 eura od 21.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.04.2015 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.02.2016 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 57,29 eura od 21.03.2016 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 57,29 eura od 21.05.2016 do zaplatenia, zo sumy 52,14 eura od 21.06.2016 do zaplatenia,
a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 150,- eur splatných vždy do 23. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 74% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.08.2016, doručenou súdu dňa 08.08.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie mu sumy 1.953,27 eura spolu s úrokmi vo výške 161,95 eura, úrokmi z omeškania vo výške 1.144,63 eura, úrokmi zo zostatku nesplatenej istiny zo sumy 1.953,27 eura vo výške 24,5 % p.a. zo sumy 1.953,27 eura od 01.05.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.953,27 eura od 01.05.2016 do zaplatenia, poplatky vo výške 49,15 eura, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver, a to vo výške podľa zmluvy. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti tej-ktorej splátky dohodnutou v zmluve. V dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“ vyhotovenej ku dňu 30.04.2016. Žalobca poukazuje na to, že uvedená listina je vyhotovená z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok, žalobcovi vznikol nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Žalobca si právo požadovať predčasné splatenie istiny úveru v súlade s Obchodnými podmienkami uplatnil, a to na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve nezaplatil dlžnú pohľadávku. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver úroky. Takto určená úroková sadzba je v zmluve dojednaná vo výške 24,5% ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 30.04.2016. V zmysle Obchodných podmienok, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným, žalobca je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému aj príslušné zákonné úroky z omeškania. Dátum začatia úročenia od 01.05.2016 je dátum nasledujúci po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 30.04.2016, a teda začiatok úročenia je stanovený na deň nasledujúci po dni vystavenia špecifikácie pohľadávky vrátane vyčíslených úrokov (sankčných aj zmluvných). Výška dlžných poplatkov predstavuje 49,15 eura, výška nákladov je zahrnutá v listine „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 30.04.2016 a táto vyplýva zo sadzobníka poplatkov.
3. V doplnení žaloby zo dňa 21.02.2018 žalobca na výzvu súdu uviedol, že jednotlivé platby žalovaného a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“ vyhotovenej ku dňu 30.04.2016. Žalovaný neuhrádzal pravidelné mesačné splátky úveru riadne a včas, preto vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 12.05.2014. Výška uskutočneného čerpania úveru žalovaným je uvedená v listine „Aktuálny stav úveru“. Špecifikovaná výška čerpania žalovaným sa nachádza na poslednej strane pri položke „Uskutočnené čerpania“. Finančné prostriedky, ktoré boli žalovaným uhrádzané, sú špecifikované v listine Aktuálny stav úveru, a to na 1. a 2. strane pri položke „Zaplatené splátky“. Žalovaný uhradil celkovo sumu vo výške 296,41 eura, ktorá bola započítaná nasledovne: suma 26,41 eura na poplatky, suma 223,27 eura na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 46,73 eura na istinu. Žalobca si voči žalovanému neuplatňuje nárok na zmluvnú pokutu. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 57,29 eura mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.08.2013. Mesačná splátka vo výške 57,29 eura pozostávala zo plátky istiny a úroku vo výške 54,- eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 3,29 eur, ktorého výška bola určená v zmysle Sadzobníka poplatkov. Žalobca ďalej uviedol, že suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 382,56 eura a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru predstavuje sumu 2,68 eura, teda spolu vo výške 385,24 eura, od ktorej žalobca odrátal úhrady žalovaného vo výške 223,27 eura. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu 161,97 eura. Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 942,68 eura a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 202,- eur, teda spolu vo výške 1.144,68 eura, od ktorej žalobca odrátal úhrady žalovaného vo výške 0 eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 1.144,68 eura. Zrátané úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (161,97 eura) spolu s úrokmi od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do 30.04.2016 (1.144,68 eura) predstavujú sumu vo výške 1.306,65 eura, čiže suma vyčíslených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do dňa 30.04.2016. Rozdiel manuálne vypočítanej sumy oproti sume uvedenej vo výpise vzniká zaokrúhľovaním jednotlivých súm BIS-om.
4. Ako dôkazy žalobca predložil Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 09.05.2014, Upozornenie - Výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 22.04.2014, fotokópiu obálky č.l. 4-5 a č.l. 7-8, Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, Sadzobník poplatkov platný od 1. januára 2013, Všeobecné obchodné podmienky, Aktuálny stav úveru ku dňu 30.04.2016, Spôsob výpočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, Kalkulačku pre výpočet RPMN, Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
5. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 06.12.2017, k tejto sa písomne nevyjadril, na pojednávaní uviedol, že vie, že si úver zobral a nesplácal ho, lebo bol nezamestnaný, ale teraz si otvoril živnosť. Ak by mal dlh zaplatiť, mohol by ho platiť len v splátkach po 150 eur so splatnosťou do 23. dňa v mesiaci.
6. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
7. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
8. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
9. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom a výsluchom žalovaného, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
10. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000,- eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 24,50 %, RPMN vo výške 27,45 % a priemernou hodnotou RPMN vo výške 19,47%, pričom výška nákladov bola uvedená v sume 1.744,35 eura. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 72 mesačných splátkach vo výške 57,29 eura. Prvá splátka bola splatná dňa 20.08.2013 a posledná splátka dňa 20.07.2019. Žalovaný podľa skutkového tvrdenia žalobcu zaplatil žalobcovi na predmetný úver celkom sumu 296,41 eura, ktoré skutkové tvrdenie žalovaný nepoprel, a preto z tejto sumy súd vychádzal ako z nespornej. V konaní žalobca nepredložil listinné dôkazy preukazujúce zosplatnenie úverového vzťahu č. XXXXXXXXXX, nakoľko Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 09.05.2014 (č.l. 3) a Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 22.04.2014 (č.l. 6) sa týkajú úverového vzťahu č. 0421413313. Žalobca mal pritom možnosť spolu s podaním zo dňa 21.02.2018, priložiť aj iné listinné dôkazy týkajúce sa úverového vzťahu č. XXXXXXXXXX, nielen zmluvu o úvere zo dňa XX.XX.XXXX. Vyzývanie žalobcu na doloženie konkrétnych listinných dôkazov (v jeho prospech) by bolo porušením princípu rovnosti zbraní, a to najmä, ak na druhej strane je spotrebiteľ.
11. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
12. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
18. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2)
19. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- eur. Právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
24. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky s poistením 57,29 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Rovnako v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj nie je v zmluve vôbec uvedený. Nie je možné za uvedenie tohto údaju považovať miniatúrnymi písmenami pod tabuľkou 3.1 na 2. strane zmluvy uvedené, že „Celkovú čiastku Úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom“. Jednak, zákonom požadovaná náležitosť zmluvy je uvedenie „celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“, a nie uvedenie „celkovej čiastky úveru“, čo je úplne iný termín a tomuto zodpovedá suma 2.000,- eur. Okrem toho, z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ je zrejmé, že zákon vyžaduje tento údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, „vypočítaný“, t.j. vyžaduje uvedenie konkrétnej sumy, ktorá v zmluve uvedená nie je. Zároveň súd dodáva, že údaj o celkovej výške nákladov v sume 1.744,35 eura je nesprávny, nakoľko nezodpovedá rozdielu celkovej čiastky majúcej byť zaplatenej zo strany žalovaného vrátane poistného (57,29 eura x 72 splátok = 4.124,88 eura) a sumy úveru 2.000,- eur), ktorá suma predstavuje 2.124,88 eura, ani rozdielu celkovej čiastky majúcej byť zaplatenej zo strany žalovaného bez poistného (54,- eur x 72 splátok = 3.888,- eur) a sumy úveru 2.000,- eur), ktorá suma predstavuje 1.888,- eur. Z uvedeného je jednoznačný záver, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a spotrebiteľ nemal ani možnosť sa k takémuto údaju dopracovať.
25. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z pôžičky, poplatku
za poistenie, poplatku za nesplatené splatné poistné, poplatku za upomienky, poplatku za upozornenie pred výzvou, poplatku za výzvu na splatenie úveru, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného.
26. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa 11.05.2016 v obdobnej veci ako je prejednávaná, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie uviedol, že „považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že nestačí uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok - istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy.“ Obdobne uviedol Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017, kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať, či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i), ako konštatoval súd prvej inštancie.“
27. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd nevytýkal len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru, že zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
28. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru, že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9 ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.“
29. Nakoľko sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca nemá nárok okrem iných poplatkov (poplatok za nesplatené splatné poistné, poplatok za upomienky, poplatok za upozornenie pred výzvou, poplatok za výzvu na splatenie úveru), ani nárok na zaplatenie poplatku za poistenie. K tomuto poplatku súd ešte uvádza, že v zmluve o úvere v časti, ktorá bola jediná individuálne dojednaná, sa uvádza len „Základný súbor poistenia“, v zmluve sa neuvádza ani len výška mesačnej splátky poistného, ktorá sa uvádza len v Sadzobníku poplatkov, a v predpise splátok vo výške 3,29 eura mesačne. Zo zmluvy a jej spoločných ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle § 788 ods. 2 OZ (výška poistného plnenia, výška poistného, splatnosť poistného, stanovenie, či ide o jednorazové alebo bežné poistné, poistná doba, údaj o tom, či sa oprávnená osoba bude podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, výška odkupnej hodnoty) a nie je ani zrejmé, kto je poistiteľ z poistnej zmluvy. Predovšetkým pre poistnú zmluvu je v zmysle § 791 ods. 1 OZ predpísaná písomná forma a žalobca žiadnu písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv. zákonné minimum) súdu nepredložil. Žalobca tak nepreukázal existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by mu vyplýval nárok na už zaplatené poistné, preto súd túto zaplatenú čiastku započítal na istinu.
30. Ako už súd uviedol, v prejednávanom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. S prihliadnutím na uvedené žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže žalovaný zaplatil z poskytnutého úveru vo výške 2.000,- eur celkom sumu 296,41 eura (ktoré skutkové tvrdenie žalovaný nepoprel a nepreukázal uhradenie vyššej sumy), súd mu vo výroku I. rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zostávajúcu časť poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 1.703,59 eura a vo zvyšku žalobu vo výroku II. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.
31. Vzhľadom k vyššie uvedenému, keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, súd len stručne uvádza k uplatnenému nároku žalobcu na zmluvný úrok po tvrdenej splatnosti, že Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012 odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Za čas po splatnosti úveru má teda veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecným záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom.
32. Keďže žalovaný peňažný záväzok včas a riadne nesplnil, vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovaného popri plnení istiny vo výške 1.703,59 eura i úrok z omeškania, nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz o tom, že došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, nakoľko listinné dôkazy priložené k žalobe sa týkajú iného úverového vzťahu (č. 0421413313), a žalobca ani dodatočne nedoručil súdu listinné dôkazy preukazujúce zosplatnenie prejednávaného úverového vzťahu (č. 1343683835) v súlade s § 53 ods. 9 OZ, hoci mal možnosť tak urobiť v rámci podania zo dňa 21.02.2018. Zároveň žalobca ani na výzvu súdu nedoplnil skutkové tvrdenia, kedy a v akej výške žalovaný na zmluvu plnil, pričom odkazoval na predložený Aktuálny stav úveru, ktorý sa však nevzťahuje k prejednávanému úverovému vzťahu a iný Aktuálny stav úveru žalobca ani dodatočne nedoručil. Súd potom mal za preukázanú len skutočnosť, že žalovaný na zmluvu č. 1343683835 plnil celkom sumu 296,41 eura, nakoľko toto skutkové tvrdenie nebolo v konaní sporné, avšak nevedno kedy a v akej výške žalovaný vykonal úhrady. Uvedené malo potom vplyv na priznanie úroku z omeškania. Vychádzajúc z toho, že poskytnutý úver 2.000,- eur je bezúročný a bez poplatkov, z výšky splátky 57,29 eura, zo splatnosti splátok 20. deň v mesiaci s prvou splátkou splatnou dňa 20.08.2013, a zo skutočnosti, že žalovaný uhradil na úver celkom sumu 296,41 eura, súd dospel k záveru, že je možné ustáliť, že žalovaný sa dostal do omeškania najneskôr deň po splatnosti 6. splátky v sume 47,33 eura (suma 296,41 eura predstavuje úhradu 5-tich splátok po 57,29 eura a zo 6-tej splátky úhradu vo výške 9,96 eura). Žalovaný sa tak dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých splátok istiny od 6. splátky (tu sčasti), a to nasledujúci deň po ich splatnosti (keď zosplatnenie spotrebiteľského úveru v konaní preukázané nebolo) až do zaplatenia. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej priznanej splátky, počnúc 6. splátkou. Pri výške úveru 2.000,- eur a výške splátky 57,29 eura a zároveň pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru mala byť výška poslednej 35. splátky splatnej dňa 20.06.2016 v sume 52,14 eura (34x 57,29 eura + 52,14 eura = 2.000,-), preto súd priznal v prípade poslednej splátky úrok z omeškania práve zo sumy 52,14 eura. Nakoľko v období od 13.11.2013 do 10.06.2014 bola základná úroková sadzba určená ECB vo výške 0,25%, v období od 11.06.2014 do 09.09.2014 bola vo výške 0,15%, v období od 10.09.2014 do 15.03.2016 bola vo výške 0,05%, v období od 16.03.2016 je vo výške 0,00%, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania pri jednotlivých splátkach až do sumy poskytnutej istiny vo výške uvedenej vo výroku I. tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol.
33. Súd dodáva, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity strán sporu, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy strán sporu, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré zo stranami sporu označených dôkazov vykoná, a preto súd vo veci rozhodol.
34. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)
35. Vzhľadom k výške istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného a žiadosti žalovaného o povolenie splátok z dôvodu, že jeho čistý príjem je vo výške 750,- eur mesačne, pričom spláca ešte iný úver v sume 95,- eur mesačne, mal súd za to, že je dôvodné povoliť žalovanému splácanie dlhu v ním navrhnutých splátkach po 150,- eur mesačne so splatnosťou do 23. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo strany žalovaného uhradený žalobcovi v primeranom čase (výrazne skôr ako v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia), pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovaného s plnením čo i len jednej splátky.
36. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
37. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola z uplatnenej istiny 1.953,27 eura s príslušenstvom priznaná suma 1.703,59 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 87% a hrubý úspech žalovaného 13%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 74% (87-13). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 74% trov
konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).