Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-326-2016.pdf
PDF · 208.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28C/326/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Júliou Malegovou, v spore žalobcu: akd. soch. I. M., nar. X.X.XXXX, U. 9, Y., zastúpený JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, proti žalovaným: 1. I.. D. M., nar. X.X.XXXX, M. 7, Y., zastúpený JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, 2. V.. I. M., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, H., 3. V.. arch. M. M., nar. XX.X.XXXX, G. 2, Y., o určenie neplatnosti listiny o vydedení, závetu a o určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľovi, takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že žalobca akad. soch. I. M., nar. X.X.XXXX je dedičom po poručiteľovi Z. M., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa X.X.XXXX, naposledy bytom M. XX/X, Y..
II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a.
V.. F. v X., 2. a 3. rade s ú p o v i n n í nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu XXX %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
X. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX domáhal určenia, že listina o vydedení a závet zriadené poručiteľom Z. M., nar. XX.X.XXXX, zomrelým dňa X.X.XXXX, naposledy bytom M. XX/X, Y. vo forme notárskej zápisnice sp.zn. N XX/XX, Nz XX/XX spísanej na T. úrade N.. Z. Y. dňa XX.X.XXXX, sú neplatnými právnymi úkonmi a žalobca je dedičom po poručiteľovi Z. M., nar. XX.X.XXXX. F. žiadal priznať aj plnú náhradu trov konania.
X. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe listiny o vydedení a závetu (ide o jednu listinu), poručiteľ vydedil svojho syna I. M., t.j. žalobcu v zmysle § 469a ods. X písm. a), b) OZ z dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytol potrebnú pomoc v chorobe, a to aj napriek tomu, že bol viackrát vážne nemocný, o čom syn vedel. T. sa mu mal vyhrážať zabitím. Z. od roku XXXX trvalé neprejavuje o neho skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať a v súdnom rozvodovom konaní proti nemu nepravdivo svedčil. F. ustanovil podľa § 469a ods. X B. zákonníka, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na jeho potomkov. C. rovnako v závere ustanovil za dedičov celého majetku svojho syna D. M., t.j. žalovaného v 1. rade a jeho deti, ako vnukov poručiteľa mal. I. M. a mal. M. M., t.j. žalovaní v 2. a 3. rade, a to v rovnakom pomere. Z. dedičia zo zákona po poručiteľovi prichádzajú do úvahy dedičia z 1. zákonnej dedičskej skupiny, a to poručiteľovi synovia I. M. a D. M., t.j. žalobca a žalovaný v 1. rade. F. o existencii závetu a listiny o vydedení nemal vedomosť a s týmito listinami sa oboznámil až v rámci dedičského konania. D. presvedčenie, že poručiteľ predmetnú listinu o vydedení z vlastného presvedčenia nenapísal, a teda nemohol byť na jeho podnet spísaný ani závet. F. namietal neplatnosť listiny o vydedení, ako aj závetu už v dedičskom konaní vedenom pred súdnym komisárom a bol vyzvaný, aby ním tvrdené skutočnosti preukázal. F. dedič, t.j. žalobca bol napokon uznesením zo dňa
XX.XX.XXXX odkázaný súdom na podanie žaloby podľa § 175k ods. X O.s.p. (§ 194 X.). F. mal za to, že poručiteľ spísal závet a listinu o vydedení v tom čase a pod vplyvom osôb zaujímajúcich sa o jeho podiel ešte nevyporiadaného rodinného majetku patriaceho do H. po rozvodovom konaní manželstva s manželkou I. M., rod. Y.. O vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd rozhodol rozsudkom č. XXX XXXX/XX - XXX až dňa XX.XX.XXXX, ktorého právoplatnosť a vykonateľnosť nastala dňom XX.XX.XXXX. V tomto období, po rozvode so svojou manželkou I. a súdnych konaniach, prežíval poručiteľ traumatické obdobie a táto nepríjemná životná udalosť ovplyvnila i jeho vtedajšie konanie, ovplyvnené vypočítavosťou a konaním žalovaného v 1. rade. F. mal za to, že zdravotný stav poručiteľa v dobe spísania závetu nebol v takom zlom alebo až kritickom stave, aby tento dôvod mohol byť použitý pre jeho vydedenie. F. v tom čase už býval v trojizbovom byte na U. ulici č. X v Y. a niekedy od roku XXXX si zabezpečil vlastný ateliér, kde umelecky a profesne začal tvoriť. F. sa už v tej dobe viac ako päť rokov staral, dotoval a podporoval finančne, ako aj morálne a všetkými inými spôsobmi svoju matku a matku žalovaného v 1. rade, ktorý o ňu až do jej smrti (XX.XX.XXXX) neprejavoval žiaden záujem a prospechársky sa jej vyhýbal. F. nemá vedomosť o tom, žeby poručiteľ trpel vážnymi, zdraviu ohrozujúcimi chorobami. C. mal v dobe spísania závetu necelých XX rokov a určite nebol v tej dobe na zdraví veľmi vážne ohrozený, nakoľko sa dožil XX-tich rokov a zdravým, tvorivým výkonom produkoval diela aktívne, do konca svojho života. C. samotného žalobcu nikdy v predošlom období nepožiadal o poskytnutie zdravotnej či inej pomoci a žalobca z titulu syna poručiteľa nemal dôvod, aby poskytnutie takejto pomoci poručiteľovi odmietol. V prípade, žeby poručiteľ v dobe spísania závetu alebo kedykoľvek predtým potreboval akúkoľvek zdravotnú pomoc, žalobca by mu požadovanú pomoc určite poskytol v rozsahu všetkých svojich možností. V čase svojho života poručiteľ nepotreboval od žalobcu akúkoľvek akútnu pomoc v chorobe alebo starobe, ktorou by bolo ohrozené jeho zdravie či život, a preto ani žalobcu nikdy o takúto pomoc nežiadal, resp. nebol na takúto pomoc odkázaný. U. dôvod vydedenia tak ako je uvedený v listine o vydedení ani v čase spísania tohto právneho úkonu, ani neskôr do smrti poručiteľa určite neexistoval, teda tento dôvod nebol daný. F. si otca vážil, mal ho v úcte a nikdy voči nemu na verejnosti či v súkromí nevyslovil urážlivé alebo pohŕdavé slová. T. dôkazov, žeby žalobca prejavoval niekedy voči svojmu otcovi opovrhovanie či prejav vražednosti, ktoré sa objavili v notárskej zápisnici. F. je profesionálny výtvarný umelec, akademický sochár, tak ako bol jeho otec. I. nimi však bol vekový, profesný a generačný rozdiel, ktorý ich až do smrti poručiteľa v určitých prípadoch rozdeľoval. H. to vždy konflikt dvoch umelecky rozdielnych generácií a pohľadu na umenie a jeho prezentáciu, to však nie je vzájomný vražedný postoj dvoch ľudí. U. vyhlásenie poručiteľa v závete, že sa mu žalobca vyhrážal zabitím považoval žalobca za nepravdivé a vykonštruované. T. tento dôvod nespadá pod žiaden z dôvodov uvedených taxatívne v § 469a OZ. F. v žalobe tiež poukázal na životopisnú kompozíciu týkajúcu sa poručiteľa a v nej opísané chápanie rodinných vzťahov poručiteľom. C. ide o dôvod vydedenia, a to že žalobca neprejavoval o poručiteľa asi od roku XXXX skutočný záujem, aký by ako potomok prejavovať mal, tento je podľa žalobcu len všeobecný, nemožno z neho vyvodiť konkrétny trvalý nezáujem žalobcu o poručiteľa. F. svojho otca navštevoval v jeho ateliéri a otec svojho syna taktiež navštevoval a stretávali sa na rôznych kultúrnych podujatiach, výstavách a akciách. F. v priebehu rokov udržiaval so svojím otcom nielen telefonický, ale aj osobný kontakt, pravidelne sa stretávali na rôznych umeleckých akciách, výstavách, vernisážach a kultúrnych podujatiach poriadaných umeleckými spolkami a galériami, ktorých sa žalovaný 1. rade nezúčastňoval, keďže nemal s umením nič spoločné a nepôsobil v tejto oblasti. B. žalobcu napr. navštívil jeho reprezentatívnu výstavu k oslave XX-tych narodenín, aj neskôr sa pravidelne stretávali na výstavách, ale aj na akciách, ktoré ako riaditeľ D. galérie v Y. organizoval žalobca vo svojej pôsobnosti. D. medzi žalobcom a poručiteľom boli podľa žalobcu dobré, ale boli obrazom rozvodu manželstva jeho rodičov. Z. bolo už vyššie uvedené vyskytli sa aj nezhody, ako v každom spolunažívaní, čo podľa neho neznamená to, že nemal záujem o otca. N. možnou názorovou rodinnou nezhodou bola výčitka žalobcu smerujúca k otcovi ohľadom jeho postupu pri rozvode jeho manželstva, kedy poručiteľ doslova vyhodil na ulicu svoju bývalú manželku (matku žalobcu a žalovaného v 1. rade), ktorú následne žalobca prichýlil k sebe do jeho domácnosti, podporoval ju ako morálne, tak aj finančne. Je dosť pravdepodobné, že poručiteľ práve z dôvodu vidiac žalobcu postarať sa o jeho bývalú manželku, rozhodol sa ho vydediť. Po rozvode matka I. ostala úplne bez finančných a materiálnych prostriedkov. C. sa XX rokov starala o spoločnú domácnosť a chod ateliéru umelca Z. M., ale jej manžel na ňu akosi pozabudol a neplatil žiadne odvody do sociálnych fondov G. poisťovne a tak jeho manželka po rozvode v dôchodkovom veku nemala nárok na žiaden dôchodok. D. starostlivosť o ich matku v dôchodkovom veku, sa zrazu presunula na žalobcu, hoci on, ako samostatne zárobkovo činná osoba mal na starosti vlastnú rodinu, bez snahy hľadania majetku z budúceho dedičstva. O vážnych nezhodách medzi poručiteľom a jeho bývalou manželkou po ich rozvode (XXXX) pri vyporiadaní ich majetku svedčia aj potvrdenia B. oddelenia
PZ Y.- N.. Je možné a veľmi pravdepodobné, že to bola tá pravá príčina týchto názorových nezhôd medzi žalobcom a poručiteľom. N. z hľadísk, ktoré treba pri tomto dôvode vždy skúmať je to, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejavovať skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. U., či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. D. prichádza do úvahy len vtedy, ak poručiteľ o tento príbuzenský vzťah stojí a ak sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka a ak mu táto situácia vadí. T. do úvahy v situácii, keď mu je tento stav ľahostajný, prípadne keď k nemu sám a podstatne prispel. F. nikdy nevystupoval proti poručiteľovi a nikdy proti nemu nepravdivo nesvedčil v súdnom konaní. K takémuto vyjadreniu poručiteľa navyše neexistuje žiaden dôkaz, resp. nijaká súdna zápisnica. U. tento dôvod nespadá pod dôvody uvedené v § 469a OZ. S. vydedenia musí existovať už v čase urobenia právneho úkonu o vydedení a k platnému vydedeniu môže dôjsť len za splnenia dôvodov uvedených v ustanovení § 469a OZ. Q. náležitosťou vydedenia je listina o vydedení, ktorá musí mať formu predpísanú pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia. V listine o vydedení je potrebné skutkovo vymedziť z časového aj vecného hľadiska, z akého konkrétneho dôvodu poručiteľ uskutočnil tento právny úkon. T. preto uviesť dôvod vydedenia iba ako citáciu zákonného ustanovenia bez toho, aby nebolo súčasne uvedené kedy a akú pomoc potomok poručiteľovi neposkytol, ako a kedy neprejavoval potomok opravdivý záujem o poručiteľa a trvalosť tohto stavu. Ak z listiny o vydedení tieto skutočnosti nevyplývajú, nie je v podstate ani možné presne zistiť, aký je skutočný dôvod vydedenia. S. vydedenia sú taxatívne uvedené v § 469a ods. X OZ, a teda rozširovanie zákonných dôvodov vydedenia nie je prípustné (vydedenie z iných dôvodov je neplatné - R XX/XXXX, s. XXX). C. všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. S. vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení. U. existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení. S. vydedenia nie sú dané a už vôbec nie vo vzťahu k potomkom žalobcu. T. v danom prípade nie sú dané dôvody pre vydedenie žalobcu, a teda listina dedení je neplatná, tak sa žalobca zároveň domáha aj neplatnosti závetu s poukazom na ust. XXX OZ. V prípade preukázania neplatnosti závetu by namiesto dedenia zo závetu prichádzalo do úvahy dedenie zo zákona, kde ako dedič v prvej skupine by prichádzal do úvahy aj samotný žalobca. V zmysle ust. § 479 OZ plnoletí potomkovia poručiteľa, a teda aj žalobca majú v prípade, že boli v závete opomenutí, právo na svoj zákonný dedičský podiel. S. podielom zo zákona v zmysle ust. § 479 OZ je podiel vypočítaný z celého dedičstva a nielen z tej časti dedičstva, ktorá sa v konkrétnom prípade dedí zo závetu. V tomto prípade ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a ods. X OZ.
X. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že s podanou žalobou žalobcu nesúhlasí, nakoľko v nej uvádzané tvrdenia sú nepravdivé a listinu o vydedení a závet, ktoré zanechal poručiteľ považoval za platné, pretože absentujú skutočnosti, ktoré by neplatnosť listiny o vydedení a závetu spôsobovali. F. spochybnil poručiteľovu skutočnú vôľu vydediť ho a spísať závet, avšak tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. T. predložené listinné dôkazy nemajú vo vzťahu k tomuto konaniu žiadnu dôkaznú hodnotu, pretože z nich nie je možné získať žiadne pre konanie dôležité informácie. W. o vydedení žalobcu bola poručiteľom spísaná vo forme notárskej zápisnice na notárskom úrade N.. Z. Y.. W. obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti ako po formálnej, tak aj po obsahovej stránke. V listine je presne a jednoznačne vymedzené, ktorého z dedičov poručiteľ vydeďuje a z akých dôvodov. S. vydedenia sú v listine o vydedení uvedené dostatočne určito a konkrétne, pričom ide o dôvody vydedenia podľa § 469a B. zákonníka. C. uvedené dôvody vydedenia sú také, na základe ktorých možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a žalobcu. V. o dôvody, ktoré je potrebné posudzovať zo subjektívneho hľadiska. G. vymedzenie dôvodov vydedenia v tomto prípade nemôže byť absolútne presné a konkretizované na jednu udalosť, ako to tvrdí žalobca, pretože oba dôvody vydedenia spočívajú v dlhšom časovom období, kedy potomok neprejavuje opravdivý záujem, alebo neposkytuje potrebnú pomoc svojmu predkovi. V dôvodoch vydedenia podľa § 469a písm. a), b) a d) je tak zachytený skôr určitý stav než konkrétna udalosť. D. na uvedené je teda vymedzenie dôvodov vydedenia v napadnutej listine o vydedení dostatočne určité, a teda je tento právny úkon poručiteľa platný. C. uvádzané dôvody vydedenia majú svoju oporu v udalostiach predchádzajúcich jej spísaniu, ako aj vo vzájomnom vzťahu medzi poručiteľom a žalobcom, ktorý bol dlhodobo narušený. Y. medzi poručiteľom a žalobcom neboli len bežnými nezhodami, ktoré by boli vyvolané generačným rozdielom a rozličným prístupom k tvorivej umeleckej činnosti, ale boli dôsledkom hlbokého rozvratu ich vzťahu, ktorý zapríčinil žalobca. F. sa tieto konflikty nesnažil tlmiť alebo riešiť zmierlivou cestou a o zblíženie sa s poručiteľom sa ani len nepokúsil. F. v období pred spísaním listiny o vydedení neprejavoval žiadny záujem o poručiteľa, nezaujímal sa o to čo robí, o jeho súkromie, ani o jeho
zdravotný stav. F. neinicioval žiadne súkromné stretnutie, alebo kontakt s poručiteľom, pričom jeho postoj voči poručiteľovi bol skôr nepriateľský. U. žalobcu o tom, že s poručiteľom udržiaval aj po roku XXXX pravidelný telefonický a osobný kontakt sú nepravdivé. Ak sa žalobca s poručiteľom niekedy stretával, tak ich stretnutie prebiehalo len veľmi neosobne a formálne, keďže vždy išlo o stretnutie týkajúce sa ich profesie. F. dokonca neuznával umeleckú tvorbu poručiteľa, pričom tento svoj osobný postoj prenášal aj do svojho profesijného života, kedy odmietol vo D. galérii ako jej riaditeľ vystaviť poručiteľov posledný obraz. F. k poručiteľovi neprejavoval náležitú úctu a na verejnosti ho dokonca oslovoval neosobne a s odstupom len stroho „súdruh M.". O tom, že žalobca neprejavoval o poručiteľa žiadny záujem svedčí aj to, že ani po spísaní listiny o vydedení a závetu nemal žalobca záujem o zmierenie sa s poručiteľom, pričom tento nezáujem pretrval až do poručiteľovej smrti. S. rozvrat ich vzájomných vzťahov nastal po tom, čo sa žalobca v rozvodovom konaní postavil na stranu matky a vypovedal nepravdivo proti poručiteľovi, čo sa poručiteľa intenzívne dotklo. Po tomto vystúpení žalobcu proti poručiteľovi nebolo možné predpokladať, že by sa postoj žalobcu k poručiteľovi ešte mohol niekedy zmeniť. Y. medzi žalobcom a poručiteľom dosiahli najvyššej intenzity vtedy, keď sa žalobca dobíjal do bytu poručiteľa, pričom vykrikoval, že ak neotvorí dvere, tak poručiteľa zabije. O tom, že sa žalobca o poručiteľa ako jeho potomok nezaujímal, neposkytoval mu pomoc a podporu, ba dokonca často proti nemu vystupoval, vedeli všetci dobrí známi poručiteľa, ktorým sa na vzniknutú situáciu a vzťah so žalobcom sťažoval, alebo ktorí boli dokonca svedkami konania žalobcu voči poručiteľovi, ktoré nebolo v súlade s dobrými mravmi. Y. žalobca neprejavoval o život poručiteľa žiadny záujem, nezaujímal sa ani o jeho zdravotný stav, a tak ignoroval všetky zdravotné problémy a choroby, ktoré trápili poručiteľa. C. trpel ešte pred spísaním listiny o vydedení a závetu viacerými ochoreniami, ktoré mu komplikovali život a sťažovali jeho umeleckú tvorivú činnosť. V čase choroby žalobca poručiteľa nikdy nenavštívil, neprejavil o neho záujem, ani sa nesnažil byť mu oporou. S požiadavkou žalobcu vyhlásiť poručiteľom zanechaný závet za neplatný nesúhlasil, nakoľko preto neexistuje žiadny dôvod. F. poručiteľa je platný, nakoľko bol žalobca vydedený. B. od toho, závet poručiteľa by mohol byť zo žalobcom uvádzaného dôvodu neplatný podľa § 479 maximálne v časti X/X hodnoty dedičstva, takže dôvody na vyslovenie jeho neplatnosti ako celku v tomto prípade skutočne nie sú, a teda by neboli ani vtedy, keby dal súd žalobcovi za pravdu v otázke neplatnosti listiny o vydedení. Na základe uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu plnú náhradu trov konania.
X. Žalovaný v 2. a 3. rade vo svojich vyjadreniach k žalobe zo dňa X.X.XXXX uviedli, že sa stotožňujú so znením závetu a listiny o vydedení spísaných do notárskej zápisnice dňa XX.X.XXXX, sp.zn. N XX/ XX Nz XX/XX na notárskom úrade N.. Z. Y., ktoré zanechal poručiteľ Z. M. a zároveň súhlasili v plnom rozsahu s vyjadrením žalovaného v 1. rade, ktoré podal proti uvedenej žalobe.
X. Žalobca vo vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX (replike) uviedol, že dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu. C. zákonom stanovené dôvody vydedenia sú totiž príliš subjektívnymi a pri každom jednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak. C. dôvod vydedenia - v rozpore s dobrými mravmi neposkytnutie poručiteľovi potrebnej pomoci v chorobe je presne takýmto subjektívnym dôvodom. V takýchto prípadoch je potrebné posúdiť a zvážiť objektívnu možnosť poskytnutia pomoci zo strany potomka ako i potrebnosť poskytnutia pomoci poručiteľovi zo strany potomka. Zo strany potomka poručiteľa môže ísť o objektívne prekážky, ktoré mu bránia poskytnúť poručiteľovi pomoc a zo strany poručiteľa môže ísť o zásadné odmietanie poskytnutia pomoci zo strany potomka. V danej veci nebolo preukázané, že by poručiteľ žiadal žalobcu výslovne o pomoc v chorobe a žalobca by túto pomoc odmietol poskytnúť, alebo že by bol poručiteľ odkázaný na pomoc zo strany žalobcu ako potomka. S. dôvod vydedenia - potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, je takisto čisto subjektívnym dôvodom, potrebným skúmať a hodnotiť jednotlivo, podľa konkrétnych prípadov. C. úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia § 469a ods. X písm. b/ B. zákonníka, sa považuje za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. J. takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. X písm. b/ B. zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. F. dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. X písm. b/ B. zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu
bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu (rozsudok T. súdu SR, sp. zn. X X. XXX/XXXX, zo dňa XX. februára XXXX). I. len zopakoval, že približne od marca roku XXXX, keď matka žalobcu I. M. rod. Y. bola doslovne a reálne vyhodená pred bránu spoločného rodinného domu na M. č. X v Y. poručiteľom, tak prevzal žalobca na svoju ťarchu zodpovednosť a plnú starostlivosť o osobu, ktorá v tom čase a predtým XX rokov sa dlhodobo starala o rodinu, chod domácnosti a tvorivej dielne významného umelca-sochára, ktorý by sa bez nej existenčne nezaobišiel. C. M. v tom čase nedisponovala žiadnymi finančnými prostriedkami, žiadnym osobným majetkom a z jedného dňa na druhý sa z nej stala doslova bezdomovkyňa. C. ako je všeobecne známe a ako píše a dokumentuje vo svojej knihe N. Q. netrpel v tom čase tak závažnými chorobami a ťažkým zdravotným stavom, ktorý by podmieňoval jeho akútnu a dlhodobú starostlivosť s osobnou prítomnosťou žalobcu. V danej knihe sa možno dočítať, že poručiteľ v tom čase veľa cestoval po svete a keby trpel vážnymi zdravotnými problémami jeho stav by mu to zrejme nedovoľoval. J. dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení a závetu. C. listinu o vydedení a závet zriadil dňa XX.XX.XXXX. D. na uvedené je potrebné preukázať skutočností, ktoré sa stali pred uvedeným dátumom. C. vo svojej listine o vydedení a závete uvádza, že ,,asi od roku XXXX trvalé neprejavuje o mňa skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal“. Zo správania sa žalobcu však nemožno vyvodiť ten právny záver, že ako potomok o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý záujem. I. dôvodom prerušenia kontaktov na prechodnú dobu bolo vzájomné nedorozumenie, keď dospelý syn nesúhlasil s názorom svojho otca, ktorý vyhodil na ulicu svoju bývalú manželku. U. krátke obdobie však nemožno hodnotiť ako trvalo neprejavovaný opravdivý záujem zo strany žalobcu ako potomka o poručiteľa neopomenúc, že obdobie narušenia vzťahov vzniklo na základe vzájomného nedorozumenia. K námietke žalovaného v 1. rade, že „závet poručiteľa by mohol byť zo žalobcom uvádzaného dôvodu neplatný podľa § 479 OZ maximálne v časti X hodnoty dedičstva, takže dôvody na vyslovenie jeho neplatnosti ako celku v tomto prípade skutočne nie sú dané, a teda by neboli ani vtedy, keby dal súd žalobcovi za pravdu v otázke neplatnosti listiny o vydedení“ poukázal na uznesenie T. zo dňa XX.XX.XXXX. sp. zn. XCdo XXX/XXXX: pre posúdenie, či sa jedná o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť právneho úkonu nie je rozhodujúce, ako oprávnený subjekt sám kvalifikuje neplatnosť právneho úkonu, t.j. či ako absolútnu alebo relatívnu, lebo urobenou kvalifikáciou oprávneného subjektu nie je súd viazaný. M. je, že oprávnený subjekt namieta konkrétnu vadu právneho úkonu. G. prax pre oblasť občianskeho práva nevylučuje, že za dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu možno považovať aj tvrdenie oprávneného subjektu v žalobe, z ktorého možno vyvodiť jeho vôľu, že nechce byť viazaný pre neho nepriaznivými účinkami právneho úkonu.
X. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX (duplike) uviedol, že čo sa týka dôvodov vydedenia, aj pri individuálnom skúmaní týchto dôvodov s ohľadom na špecifiká tohto prípadu a na pomery, v ktorých žili žalobca a poručiteľ, mal za to, že dôvody vydedenia sú v tomto prípade dané. M. vzťahov medzi žalobcom a poručiteľom nebol len predstieraným alebo rýdzo formálnym, ale šlo o hlboké narušenie ich vzťahu, ktoré možno označiť až za nepriateľstvo. F. ich vzájomných vzťahov spôsobil žalobca, ktorý sa po problémoch medzi poručiteľom a jeho manželkou postavil na stranu manželky poručiteľa, začal poručiteľovi vyčítať jeho postoj a správať sa k nemu nepriateľsky. F. bol ten, ktorý s poručiteľom prerušil kontakt a v ďalšom osobnom aj profesijnom živote vystupoval proti poručiteľovi, takže ich vzájomný vzťah posunul len do roviny formálnosti. T. záujmu o poručiteľa tak bolo zavinené práve zo strany žalobcu a zároveň v čase pred spísaním závetu a listiny o vydedení neexistovali žiadne objektívne dôvody, ktoré by žalobcovi bránili prejavovať o poručiteľa záujem. T. len o krátkodobé narušenie vzťahov, ale v čase spísania listiny o vydedení a závetu tomu bolo už X rokov, čo žalobca o poručiteľa neprejavoval taký záujem, aký by o poručiteľa - svojho otca prejavovať mal. U. intenzita neprejavovania záujmu je dostačujúca na to, aby to bol dôvod pre vydedenie potomka. O to viac je vydedenie dôvodné, ak žalobca tak dlhú dobu o poručiteľa neprejavoval záujem, pričom žil v tom istom meste ako poručiteľ. U. správanie žalobcu voči poručiteľovi nemohlo byť spôsobené iba vzájomným nedorozumením a nesúhlasom syna s postojom svojho otca. F. o poručiteľa nezačal prejavovať záujem ani po spísaní závetu a listiny o vydedení a takýto stav zotrval až do poručiteľovej smrti, čo svedčí, že nešlo len o prechodný nezáujem, ale o nezáujem trvalý. C. účely tohto konania úplne - postačuje uviesť to, že vzťah medzi I. M. a Z. M. ako bývalými manželmi bol v čase spísania listiny o vydedení a závetu nezvratne narušený. U. narušenie vzťahu sa najvýraznejšie prejavilo v období pred a následne aj v priebehu konania o rozvode ich manželstva a v konaní o vyporiadanie H., kde žalobca nepravdivo svedčil proti poručiteľovi, čo bol podľa poručiteľa jeden z dôvodov jeho vydedenia.
X. Súd vo veci nariadil pojednávania, ktorých sa zúčastnili sporové strany. F. zotrval na všetkých svojich argumentoch prezentovaných v písomných vyjadreniach. S., že o skutočnosti spísania listiny o vydedení a závetu poručiteľom nevedel a od počiatku dôrazne popieral skutočnosti uvedené v listine o vydedení. J. na pojednávaní dňa X.XX.XXXX žalovaný v 1. rade potvrdil, že prvý dôvod na vydedenie, t.j. že žalobca poručiteľovi neposkytol potrebnú pomoc v chorobe naplnený nebol. Z. druhý dôvod vydedenia (potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal) je tak isto čisto subjektívnym dôvodom, potrebným skúmať a hodnotiť ho jednotlivo, podľa konkrétnych prípadov. F. dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. X písm. b/ OZ totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené. T. len samotná existencia takéhoto stavu. F. poprel, že on sa nikdy nevyhrážal svojmu otcovi a uviedol, že všetky nezhody v rodine pramenili predovšetkým z rozvodového konania jeho rodičov. F. rovnako vysvetlil, ako došlo k čiastočnému narušeniu rodinných vzťahov už v roku XXXX, kedy v rodine vznikla názorová nezhoda ohľadom umeleckého diela - socha W., ktorú mu žalobca rovnako umelecky sochár nedoporučoval inštalovať. F. mal za to, že takéto bežné alebo aj iné predovšetkým umelecké a názorové nezhody nie sú a ani nemôžu byť dôvodom na vydedenie. F. rovnako poukázal, že pri rozvode jeho rodičov, to bol práve on, ktorý sa postaral predovšetkým materiálne ale aj duševne o svoju matku, čo mu poručiteľ nevedel zabudnúť. T. nesvedčil nepravdivo v súdnom rozvodom konaní voči poručiteľovi. F. poukázal aj na to, že poručiteľ v listine o vydedení dôsledky vydedenia stanovil aj na svoje vnučky, t.j. dcéry žalobcu, pričom tie v tom čase ešte ani nežili, J. sa narodila v roku XXXX a I. XXXX, resp. boli maloleté a určite nevedeli ovplyvniť svoje správanie voči poručiteľovi. F. poukázal na písomný dôkaz - knihu T. Z. M., v ktorej autor píše o životnom príbehu poručiteľa. Y. bola vydaná v roku XXXX a autor zbieral podklady na jej napísanie v rokoch XXXX-XXXX, t.j. asi XX rokov po spísaní listiny o vydedení. Z knihy okrem iného vyplýva aj to, že poručiteľ si uvedomoval svoje nesprávne a jednostranné konania voči svojej rodine. S. sa chváli synom I. (žalobcom), ako svojím umeleckým nástupcom, ktorého dokonca oslovuje v zdrobnelinami atď. Z knihy rovnako vyplýva, že poručiteľ netrpel v tom čase žiadnymi chorobami, ktoré by podmieňovali jeho akútnu alebo dlhodobú starostlivosť a prítomnosť žalobcu. C. v období spisovania závetu a pred nim žil aktívny život, cestoval po svete. F. voči poručiteľovi nikdy nevystupoval tak, aby sa naplnila, čo len jedna skutočnosť pre spísanie predmetnej listiny o vydedení a závetu.
X. Žalovaní na pojednávaniach okrem argumentov uvedených v písomných vyjadreniach boli toho názoru, že v danom prípade dôvod vydedenia, že žalobca neprejavoval o poručiteľa skutočný záujem, ako by mal potomok prejavovať o svojho rodiča v tomto prípade bol daný. T. vzťahu medzi žalobcom a poručiteľom bolo tak závažné, že na ich vzájomný vzťah to pôsobilo absolútne deštrukčne, pričom nešlo len o profesionálny a umelecký vzťah ale hlavne o rodinné vzťahy, kde sa tieto väzby pretrhli, pričom za zodpovedného za tieto vzťahy považoval práve žalobcu, ktorý neprejavoval ochotu tieto vzťahy napraviť, aj keď poručiteľ ako vyplýva z výpovedi svedkov po obnovení kontaktu a naviazaní opätovných väzieb, túžil a stále v to dúfal. C. najmä na výpoveď I. M., ktorá s poručiteľom žila v spoločnej domácnosti počas celého tohto obdobia, a ktorá vypovedala o tom, ako poručiteľ zle znášal vzájomné citové odcudzenie a odvrhnutie zo strany žalobcu. U. poukázal na výpovede svedkov U., D., ktorí sa obdobne vyjadrili, avšak oni zamerali svoje výpovede hlavne na profesijnú stránku, kde tvrdili, že žalobca poručiteľa zavrhol aj po umeleckej stránke, čo sa poručiteľa mimoriadne dotklo. I. za to, že bolo preukázané, že žalobca neprejavoval o poručiteľa, ako o svojho otca záujem a zavinenie tohto stavu možno pričítať podľa nich jednoznačne žalobcovi.
X. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami žalobcu a žalovaných, pripojenými spismi B. súdu Y. II sp.zn. XXD/XX/XXXX a B. súdu Y. I sp.zn. XXC/XXXX/XXXX, ako aj listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, výpoveďami sporových strán a svedkov a zistil nasledovný skutkový stav:
XX. Fotografie na č.l. XX spisu preukazujú stretnutia žalobcu s poručiteľom na oficiálnych spoločenských akciách.
XX. Z úradného záznamu zo dňa XX.X.XXXX spísaného s manželkou poručiteľa (v tom čase exmanželkou) vyplýva, že táto sa dostavila na oddelenie a oznámila, že jej bývalý manžel jej neumožňuje prístup do bytu, v ktorom má trvalý pobyt. F. má v dávke sociálnej starostlivosti zohľadnené náklady na elektrinu vo výške XXX,-Sk a náklady na plyn vo výške XXX,-Sk. F. zohľadnené náklady na bývanie bývalému manželovi Z. M. pravidelne mesačne uhrádza poštovú poukážku, čo aj dokladovala. Na základe uvedených skutočností bola žiadateľka poučená, že jej bývalý manžel bude predvolaný na
oddelenie. V prípade, že potvrdí vyššie uvedené skutočnosti bude sa od neho vymáhať zohľadňovaná čiastka, ktorá bola vyplácaná v S. žiadateľke od X.XX.XXXX doteraz vo výške X.XXX,-Sk mesačne. F. bude pán M. poučený o tom, že manželka má trvalý pobyt na uvedenej adrese, rodinný dom nadobudli v spoločnom manželstve a na základe toho má nárok na bývanie na uvedenej adrese. V období, keď žiadateľke bývalý manžel neumožní vstup do domu prespáva v byte svojho syna, brata alebo u sestry. T. keď sa žiadateľka chcela dostať do bytu, bývalý manžel ju opäť nepustil dnu a zároveň ju aj fyzicky napadol, o čo má žiadateľka doklad z polície. F. žiadateľka upozornila, že bývalý manžel jej neplatí súdom určenú sumu XXX,-Sk ako príspevok na výživu rozvedenej manželky. M. nadobudlo právoplatnosť X.XX.XXXX.
XX. Z potvrdenia B. Y. - N. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že manželka poručiteľa I. Y. podala trestné oznámenie o urážaní a napadnutí jej bývalým manželom.
XX. Rozsudkom I. súdu v Y. zo dňa X.X.XXXX sp.zn. XXC/XXXX/XX bolo manželstvo poručiteľa Z. M. a I. M. rozvedené. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že v uvedenom spore ako svedok nevystupoval žalobca. I. z neho vyplýva, že manželstvo účastníkov neplní svoj spoločenský účel a že v ňom pretrváva trvalý rozvrat. G. o tom okolnosti, že účastníci od roku XXXX nežijú harmonickým manželským životom a naopak napriek snahe po obnovení manželského spolužitia v roku XXXX potom, čo návrh na rozvod manželstva vo veci sp.zn. XXC/XXX/XX bol zobratý späť k obnoveniu spolužitia došlo len na krátku dobu a nezhody sa naďalej prehĺbili a viedli k ešte väčšiemu citovému odcudzeniu a k úplnej strate vzájomnej dôvery.
XX. Rozsudkom Y. súdu v Y. zo dňa XX.X.XXXX sp.zn. XXCo/XXX/XX bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa o rozvode manžela Z. M. a jeho manželky I. M..
XX. Notárskou zápisnicou spísanou na T. úrade N.. Z. Y. v Y. dňa XX.X.XXXX sp.zn. N XX/XX, NZ XX/XX došlo k spísaniu listiny o vydedení ako aj závetu Z. M.. V uvedenej zápisnici sa uvádza, že Z. M. pri plnom vedomí vydeďuje svojho syna I. M. (žalobcu) v zmysle ust. § 469a ods. X písm. a) a b) B. zákonníka z dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytol potrebnú pomoc v chorobe a to aj napriek tomu, že bol viackrát vážne nemocný, o čom jeho syn vedel. T. vyhrážal sa mu zabitím. Z. od roku XXXX trvale neprejavuje o neho skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal a v súdnom rozvodovom konaní nepravdivo svedčil proti nemu. F. podľa § 469a ods. X B. zákonníka výslovne ustanovil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na osoby uvedené v § 473 ods. X B. zákonníka, t.j. na potomkov žalobcu. C. Z. M. zároveň ustanovil za dedičov všetkého svojho majetku svojho syna D. M. (žalovaný v 1. rade) a jeho deti I. M. (žalovaný v 2. rade) a M. M. (žalovaný v 3. rade), a to v rovnakom pomere. O. listinu o vydedení svojho syna I. M. a závet urobil Z. M. slobodne a z vlastného rozhodnutia po zrelom uvážení.
XX. Zo zápisnice o vyhlásení závetu spísanej na T. úrade N.. I. Y., C.. v Y. dňa XX.X.XXXX sp.zn. XXD/ XX/XXXX, S. XX/XXXX v dedičskej veci po poručiteľovi Z. M. notár ako súdny komisár prečítal závet poručiteľa a k uvedenému sa žalobca vyjadril, že o spísaní záveru a listiny o vydedení mu poručiteľ nikdy nepovedal a nevedel o tom, že táto listina existuje. Je si vedomý právnych následkov závetu a listinu o vydedení, nepovažuje ich za platné, nakoľko dôvody uvedené v listine o vydedení nie sú pravdivé, konkrétne sa k dôvodom pre ktoré listinu o vydedení nepovažuje za platnú vyjadriť písomne. C. ide o žalovaného v 1. rade ten prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že o spísaní závetu a listiny o vydedení vedel, vedel aj o ich obsahu. U. plne rešpektuje a je si vedomý právnych následkov závetu a listiny o vydedení. D. ich obsahu a následkom výhrady nemá. C. rešpektuje poslednú vôľu poručiteľa.
XX. Zo zápisnice o vyhlásení závetu spísanej na T. úrade N.. I. Y., C.. v Y. dňa X.X.XXXX sp.zn. XXD/ XX/XXXX, S. XX/XXXX v dedičskej veci po poručiteľovi Z. M. bol prečítaný závet poručiteľa, pričom žalovaný v 2. rade sa prostredníctvom svojho zástupcu k závetu a listine o vydedení vyjadril, že o ich spísaní vedel, vedel aj o ich obsahu, je si vedomý právnych následkov závetu o listine o vydedení voči ich obsahu a následkom výhrady nemá, plne rešpektuje vôľu poručiteľa. O. skutočnosť a to isté potvrdil aj žalovaný v 3. rade.
XX. Uznesením B. súdu Y. II zo dňa XX.X.XXXX sp.zn. XXD/XX/XXXX, S. XX/XXXX bol odkázaný zákonný dedič I. M. (žalobca), aby v lehote do XX dní odo dňa právoplatnosti uvedeného uznesenia uplatnil svoje právo žalobou o určenie, že akademický sochár I. M. je dedičom po poručiteľovi Z. M..
O. uznesením bolo dedičské konanie zároveň prerušené. U. uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.XXXX.
XX. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. XXC/XXXX/XX pred B. súdom v Y. vyplýva, že ako svedok bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že je synom účastníkov konania a na otázku, či sa hnevá s niektorým z účastníkov konania udával, že určitým spôsobom áno so žalobcom (Z. M.), lebo sa mu nepáči jeho správanie sa k matke, predovšetkým v tom, že matka nemá kde bývať, bola vyhodená z domu a že v súčasnosti žije s jeho rodinou v spoločnej domácnosti v X-izbovom byte. T. sa žalobca vo svojej výpovedi na uvedenom pojednávaní vyjadrovať k sporným veciam patriacich do H. jeho rodičov, a to najmä pokiaľ išlo o obrazy.
XX. Návrhom na vydanie predbežného opatrenia podanom na B. súde Y. I dňa XX.X.XXXX sa I. Y. (matka žalobcu a žalovaného v 1. rade) domáhala, aby súd uložil Z. M. povinnosť umožniť jej bývanie v spoločnom rodinnom dome na M. ulici č. 7, evidenčné číslo súpisné IV, v Y., postavený na parcele č. XXXX a XXXX, katastrálne územie Y. - G. a strpieť jeho užívanie.
XX. V odvolaní Z. M. voči uzneseniu zo dňa X.X.XXXX sp.zn. XXC/XXXX/XX o nariadení predbežného opatrenia Z. M. uviedol, že v budúcnosti bude v plnej miere rešpektovať rozhodnutie súdu o konečnom vyporiadaní H. a prispôsobí sa vzniknutej situácii, do tej doby nesúhlasí a neumožní spoločné užívanie rodinného domu bývalej manželke a to z dôvodu, že rodinný dom tvorí neoddeliteľný celok s ateliérom, preto spoločné užívanie obývacej časti domu s bývalou manželkou už X rokov po rozvode je nemysliteľné. H. ohľadu na to, že by to znemožnilo jeho akúkoľvek tvorivú činnosť v ateliéri. I. uviedol, že jeho bývalá manželka pred niekoľkými rokmi opustila dom a odišla bývať k ich synovi I. (žalobca). G. vylomili zámky na chate na F. D., ktorú odvtedy užívajú výhradne pre seba. Od toho času prestalo zo strany bývalej manželky vynášanie predmetov patriacich so spoločného majetku z rodinného domu. T. však absurdné výmysly o fyzických útokoch a ubližovaní na zdraví, ktorých sa mal vraj Z. M. na nej dopúšťať. D. medzi nimi sú natoľko vyhrotené po rozvode, že spoločné užívanie domu považuje za nepredstaviteľné. C. povaha bývalej manželky, jej nepravdivé a účelové udávanie na polícii, všeobecné vyhrocovanie zlého vzájomného vzťahu by mohli pri ich spoločnom užívaní priestorov domu viesť k tragickým následkom.
XX. Z odôvodnenia rozsudku B. súdu Y. I zo dňa XX.X.XXXX, sp.zn. XXC/XXXX/XX, ktorým bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Z. M. a I. Y. nevyplynulo, že by žalobca v uvedenom spore svedčil proti svojmu otcovi poručiteľovi Z. M..
XX. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že pokiaľ sa v zápisnici o vydedení uvádza, že sa poručiteľovi žalobca vyhrážal zabitím je to nepravda, ktorá žalobcom nebola nikdy voči jeho otcovi teda poručiteľovi vyjadrená a v doterajšom priebehu konania ani nikým potvrdená ako skutok, ktorý by sa niekedy stal a mohol byť podkladom spísania predmetnej zápisnice. F. zo svedkov v priebehu sporu toto vyjadrenie voči poručiteľovi nepotvrdil ako skutočnosť, ktorá by mohla byť aplikovaná v predmetnej listine. C. ide o neprejavovanie skutočného záujmu o poručiteľa od roku XXXX, tu žalobca poukázal na všetky svoje vyjadrenia nachádzajúce sa v spise týkajúce sa situácie a jeho snaženia sa pri pomoci ich matke I. M., rod. Y. a vypočítavého postoje žalovaného v 1. rade k rozvodovým problémom ich rodičov. C. ide o svedčenie proti poručiteľovi, a to nepravdivo v súdnom konaní o rozvode, poukázal na rozsudok o rozvode, ktorým nebola potvrdená jeho príčina či azda jeho svedecké výpovede voči Z. M., ktoré sú uvedené v predmetnej notárskej zápisnice, ktorou bol žalobca vydedený. T. poukázal, že v uvedenom konaní o rozvod bol vypočutý žalovaný v 1. rade ako svedok. V neposlednom rade uviedol, že nevie čo poručiteľa viedlo, aby sa listina o vydedení vťahovala aj na jeho potomkov a teda na vnučky poručiteľa. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne I. M. uviedol, že XX% jej výpovede pred súdom bol len súbor klamstiev, lží a neprávd a to 1% jej výpovede sa týkalo dcér žalobcu a postoja poručiteľa k jeho vnučkám. F. ďalej uviedol, že si myslí a je presvedčený, že ostatní svedkovia prizvaní žalovaným v 1. rade v spore, ktorí vypovedali na pojednávaní dňa X.XX.XXXX vyjadrovali len svoj osobný alebo sprostredkovaný názor na postoj poručiteľa voči nemu, či neoverený postoj žalobcu k poručiteľovi, a to tak do roku XXXX ako aj po danom období až do smrti poručiteľa. F. z vypovedajúcich svedkov okrem I. M., ktorá vo väčšej miere klamala a svojimi vyjadreniami súd zavádzala, nepoznal a nevedel konkrétne definovať problémy a udalosti okolo roku XXXX, kedy bol závet a listina o vydedení spísaný, žiaden zo svedkov nepoznal dôsledne osud ich rodiny, vývoj ich vzťahov, či podrobnosti zo života tak, aby svojou výpoveďou dal pravdivý obraz ohľadne vzťahov či problémov s neskreslenými informáciami.
XX. Pokiaľ ide o výpovede sporových strán ako aj svedkov, súd sa pri ich vyhodnocovaní zameral na skutočnosti a okolnosti dôležité pre rozhodnutie daného sporu, a teda prihliadal len na skutočnosti spadajúce do rozhodného obdobia od roku XXXX do spísania závetu a listiny o vydedení, t.j. do XX.X.XXXX.
XX. Z výpovede žalobcu na pojednávaniach vyplynulo, že o spísaní listiny o vydedení ako ani o závete nevedel, dozvedel sa o ich existencii až v dedičskom konaní. C. na skutočnosť, že nikdy nesvedčil proti svojmu otcovi a vyjadril svoj názor, že je možné, že podnetom pre spísanie listiny o vydedení a závetu bolo v tom období práve rozvodové konanie rodičov a najmä skutočnosť, že práve žalobca sa postavil na stranu matky a postaral sa o ňu, keď ju poručiteľ vyhodil z ich spoločného domu. O., že ich vzťah s poručiteľom bol narušený v profesnej sfére, keďže obaja boli sochári a nevedeli sa zhodnúť v oblasti tvorby a prezentácie diel. Y. žalobca poukázal na výrobu (okolo roku XXXX) a inštaláciu sochy W. (okolo roku XXXX) pre I. Y., kedy žalobca a poručiteľova manželka s poručiteľovým zapojením sa do jej výroby nesúhlasili. U. socha bola deinštalovaná v roku XXXX, čím prišlo na slová žalobcu a jeho matky a to nevedel poručiteľ žalobcovi odpustiť. I. uviedol, že manželský život jeho rodičov bol nesúrodý, poručiteľ sa snažil vytlačiť ich matku zo spoločného bývania tým, že jej vypínal elektriku, kúrenie, obmedzoval ju vo vstupe do objektu, pričom v tejto súvislosti matka žalobcu volala žalobcu na pomoc s technickými vecami (spustenie elektriky a pod.). C. matky mu poručiteľ odkázal v týchto vyhrotených situáciách aby do daného objektu ďalej nevstupoval. F. jeho želanie v plnej miere akceptoval a nemienil vytvárať žiaden konflikt a žiadne spory v týchto veciach, tak ako si to poručiteľ želal, tak jeho želania plnil. K uvedenému došlo približne niekedy v r. XXXX až XXXX. Y. splnil vôľu poručiteľa a nevstupoval do objektu, v ktorom býval poručiteľ a nestotožňoval sa ani s prítomnosťou žien, s ktorými si poručiteľ užíval život, stretávali sa s poručiteľom ďalej len na rôznych spoločenských udalostiach, výstavách, stretnutiach, na oslavách atď. C. týchto stretnutiach nikdy nedochádzalo medzi nimi k vyhroteniu situácie. T. medzi nimi ku konfliktom. D. si z toho profesionálneho hľadiska svoje povedali. Na to sa ich komunikácia v podstate obmedzila. O., že poručiteľ v danom období s prihliadnutím na spôsob jeho života nepotreboval pomoc, teda tento dôvod vydedenia nie je daný. U. poprel, žeby sa poručiteľovi vyhrážal zabitím, alebo žeby proti menu svedčil v rozvodovom konaní, keďže v tomto nevystupoval ako svedok vôbec. O., že pokiaľ jeho matka žila v spoločnej domácnosti s poručiteľom, on túto navštevoval, zúčastňoval sa rodinných osláv a pri týchto príležitostiach s poručiteľom riadne komunikoval. U. to do obdobia, kým poručiteľ nevyslovil želanie aby žalobca do objektu kde býval nevstupoval. I. komunikácia medzi nimi bola len strohá a nutná s tým, že žalobca si poručiteľa vážil. F. tiež uviedol, že sa snažil stretnúť sa s poručiteľom a vyvinul iniciatívu v tom zmysle, že poručiteľa pozval na oslavu svojich XX-tych narodením, a to oficiálnou pozvánkou ako aj telefonicky. C. sa však tejto oslavy nezúčastnil.
XX. Z výpovede svedkyne Dr. U. X. (č.l. XXX a nasl.) vyplynulo, že bola spolu s manželom dlhoročnou rodinnou priateľkou poručiteľa. C. jej vnímania, vzťah medzi žalobcom a poručiteľom bol minimálny, poručiteľ sa jej viackrát sťažoval, že ani nepozná svoje vnúčatá a že žalobca vyvíjal malú ochotu napr. pri jubileách alebo blahoželaniach, pri pozdravoch a to poručiteľa mrzelo. U. uviedla, že vzťahy medzi poručiteľom a žalobcom sa narušili rozvodom rodičov žalobcu a žalovaného v 1. rade. I. uviedla, že navštevovali poručiteľa najmä po jeho rozvode a vtedy tam bol prítomný už len žalovaný v 1. rade s rodinou. V čase pred rozvodom nevedela uviesť, či bola prítomná aj manželka poručiteľa. C. ide o iniciatívu poručiteľa na zlepšenie vzťahov so žalobcom, poručiteľa tento vzťah mrzel, avšak prvý krok neurobil, čakal, že ho urobí žalobca. C. svedkyne sa poručiteľ a žalobca nestretávali ani na vernisážach.
XX. Svedkyňa C.. I. M., manželka (v súčasnosti už bývalá) žalovaného v 1. rade vo svojej výpovedi (č.l. XXX a nasl.) uviedla, že vzťahy medzi poručiteľom a žalobcom boli zlé, avšak po rozvode sa ešte zhoršili. F. podľa svedkyne znevažoval tvorbu poručiteľa, vytýkal mu, že jeho tvorba nie je poplatná dobe v ktorej žije. C. žil v nádeji, že žalobca za ním príde a povie mu aby to dali do poriadku. K uvedenému nedošlo. Za obdobie XX rokov zo strany žalobcu nebol žiaden telefonát poručiteľovi, ktorý by sa zaujímal o zdravotný stav alebo v ktorom by sa jednoducho pýtal ako poručiteľovi je. U., že ochota na urovnanie vzťahov zo strany poručiteľa bola. B. to vnímala tak, že žalobca s poručiteľom prakticky nekomunikoval. Zo strany žalobcu tu podľa svedkyne existovala dehonestácia poručiteľovej práce. G. ďalej uviedla, že okolo roku XXXX poručiteľ zakúpil a daroval svedkyni a žalovanému v 1. rade dom na U. ul. v Y.. D. medzi poručiteľom a žalobcom boli zhoršené už pred rozvodom. Tá príčina podľa svedkyne skutočne spočívala v akejsi arogantnosti žalobcu. V tom, že sa snažil sám seba silno presadzovať. T. otca ako autoritu. X. tam možno ten vzťah, láska ako je medzi synom a otcom. F. prestal poručiteľa navštevovať
v jeho dome ešte pred rozvodom, dôvod však svedkyňa neuviedla. U., že nebola svedkom stretnutia žalobcu s poručiteľom v období od roku XXXX do smrti poručiteľa. T. svedkyňa uviedla, že bola svedkom ich stretnutia len raz na výstave. G. uviedla aj informáciu, ktorá jej bola podaná poručiteľom, ktorej priamym svedkom však nebola, a to, že raz žalobca stál za dverami poručiteľa a vykrikoval na neho „ja Ťa zabijem, Ty hajzel“. Na verejnosti podľa svedkyne žalobca oslovoval poručiteľa pán M.. C. mal rád manželku žalobcu a jeho dcéry, túžil sa s nimi stretnúť, nevedel ako vnučky vyzerajú.
XX. Svedok V.. Z. B. vo svojej výpovedi (č.l. XXX a nasl.) uviedol, že začal chodiť do ateliéru poručiteľa 5- X rokov pred smrťou poručiteľa, a to X - X krát týždenne. Z uvedeného dôvodu poznal len žalovaného v 1. rade, žalobcu nepoznal, ani ho nikdy u poručiteľa nevidel. V rozhodnom období od roku XXXX - XXXX svedok poručiteľa nepoznal.
XX. Svedok W. G. vo svojej výpovedi (č.l. XXX a nasl.) uviedol, že s poručiteľom sa poznali približne XX
- XX rokov. D. si skupinku ľudí, pričom sa stretávali približne X - X x do roka. D. sa stretávali u jedného člena tejto skupiny. V. o stretnutie rodín. Až posledných približne X rokov pred smrťou poručiteľa sa svedok dozvedel, že má syna (žalobcu). Na týchto stretnutiach nikdy nerozoberali rodinné vzťahy.
XX. Svedok S. U. vo svojej výpovedi (č.l. XXX a nasl.) uviedol, že s poručiteľom sa zoznámil v roku XXXX, kedy začal chodiť k nemu do ateliéru, aby sa pripravil na vysokú školu. F. v 1. rade spoznal okamžite. F. u poručiteľa nikdy nestretol. Z rozprávania poručiteľa vedel, že sa rozviedol so svojou manželkou I. M., že tam sa naštrbili vzťahy medzi žalobcom a poručiteľom, aspoň poručiteľ to takto tvrdil. S. k tomu niekedy v roku XXXX. G. uviedol, že poručiteľa vzťah so žalobcom trápil, niekoľkokrát sa pokúšal o zmier, avšak k tomu nedošlo. D. skutočnosti a situácie popisované ďalej svedkom v jeho svedeckej výpovedi boli získané len sprostredkovane z rozprávania poručiteľa, teda svedok ich nenadobudol vlastným vnímaním. U. tieto situácie sú z obdobia po spísaní listiny o vydedení vzhľadom nato, že sa svedok s poručiteľom spoznal až v roku XXXX, teda sú pre tento spor irelevantné.
XX. Svedok V.. D. D. vo svojej výpovedi (č.l. XXX a nasl.) uviedol, že je kamarátom žalovaného v 1. rade už od študentských čias. D. žalobcu a poručiteľa bol narušený po rozvode manželstva poručiteľa s jeho manželkou, kedy žalobca sa určitým spôsobom začal starať o svoju matku a prirodzene zase na druhej strane žalovaný v 1. rade sa začal starať, resp. venovať sa svojmu otcovi. C. tento stav trápil. G. bol často prítomný keď sa rozoberalo, prečo je tento ich vzťah taký, pričom príčinou boli nezhody osobného charakteru, kde sa vyčítali osobné veci, ktoré sa týkali aj rozvodu a možno aj prístupu, ktorý tu bol zo strany žalobcu. G. nevedel uviesť konkrétne kroky poručiteľ, ak také vôbec boli vykonané, ktoré by viedli k zlepšeniu ich vzájomných vzťahov so žalobcom. C. ide o vzťahy v rodine sporových strán, tu svedok uviedol, že do rozvodu manželstva poručiteľa a jeho manželky nevidel nijaké problémy v rodine, zlom nastal v súvislosti s rozvodom rodičov žalobcu a žalovaného v 1. rade. G. tiež uviedol, že nebol svedkom situácie, aby sa po tomto rozvode stretli poručiteľ a žalobca. V pracovnej oblasti mali podľa svedka obaja (poručiteľ aj žalobca) „horúce hlavy“. F. bol samostatnou osobnosťou, neakceptoval návrhy a postupy poručiteľa.
XX. Z výpovede žalovaného v 1. rade na pojednávaniach vyplynulo, že po tom, čo vznikol medzi rodičmi spor v súvislosti s rozvodom ich manželstva, žalobca sa veľmi tvrdo postavil na stranu matky, pretože jednak mu došiel prísun peňazí, matka ho teda ďalej finančne sponzorovať nemohla. V tejto súvislosti vzniklo veľmi vážne narušenie vzťahu medzi žalobcom a poručiteľom. F. neuznával tvorbu otca, pričom často nevedeli nájsť spoločnú reč v oblasti umenia. Z rozprávania poručiteľa mal vedomosť o tom, že žalobca sa poručiteľovi vyhrážal zabitím, kopal mu do dverí, aby otvoril dvere a pustil ich matku do domu. F. poručiteľa nenavštevoval, ani poručiteľ nenavštevoval žalobcu. C. sa stretávali, jednalo sa o situácie, kedy spoločne navštívili vernisáže, pričom za XX rokov žalobca podal poručiteľovi ruku len v jednom prípade. N. sa o obdobie, kedy zastával funkciu riaditeľa galérie a podľa názoru žalovaného v 1. rade zahral divadielko. U., že poručiteľ trikrát za svoj život stretol svoje vnučky. To, že sa žalobca o ich matku postaral, považoval za dobré. Čo sa udialo v roku XXXX, resp. o konkrétnej udalosti, ktorá sa v tom roku mala udiať, vedomosť nemal. C. ide o iné dôvody, pre ktoré bol vzťah žalobcu s poručiteľom narušený, tu uviedol, že žalobca bol vždy abstraktný umelec. V tejto pozícii sa dokonca až hanlivo vyjadroval k realistickej práci poručiteľa. F. a poručiteľ robili dva odlišné štýly umenia; aj v tom sa rozchádzali. T. nájsť spoločnú reč. U. uviedol, že nebol svedkom stretnutia poručiteľa a žalobcu od roku XXXX až do smrti poručiteľa. O spísaní listiny o vydedení a závetu poručiteľom nevedel. C. skutočnosť, že zo strany
poručiteľa ani zo strany žalobcu nebol vykonaný žiaden úkon k zlepšeniu ich vzájomných vzťahov. C. nepozval žalobcu ani na oslavu svojich XX-tych narodenín.
XX. Z výpovede žalovaného v 2. rade na pojednávaniach vyplynulo, že do roku XXXX bol ešte neplnoletý. G. veci ohľadom rozvodu v tom čase nevnímal, pretože starí rodičia nechceli pred nimi problém eskalovať. Z. rodičia sa o tom pred nimi nerozprávali. V neskoršom období, keď už vnímal vzťahy v rodine, nevie o tom, že by sa žalobca s poručiteľom stretol. C. bol v hodnotení žalobcu k nim veľmi opatrný, nikdy sa na adresu žalobcu zle nevyjadril. D. sa, že žalobca neprejavil záujem navštíviť poručiteľa. C. ide o vzťah poručiteľa k manželke žalobcu a ich deťom, tento nevnímal ani kladne ani záporne. O., že raz bol s poručiteľom nakúpiť a spontánne sa rozhodli a s darčekovým košom sa snažili navštíviť žalobcu, zvonili, avšak nikto neotváral. U. sa stalo v roku XXXX.
XX. Z výpovede žalovaného v 3. rade na pojednávaniach vyplynulo, že pokiaľ vie, tak sa žalobca stretával s poručiteľom len na vernisážach. C. ide o ich súkromné vzťahy, boli vzdialení, nebol medzi nimi kontakt aký by mal byť medzi deťmi a rodičmi. D. informácie, ktoré mal o vzťahu medzi žalobcom a poručiteľom mal iba z rozprávania, tieto nie sú získané vlastnými pozorovacími schopnosťami. F. v 3. rade nemal vedomosť, aby poručiteľ sám prejavil záujem alebo inicioval nejaké stretnutie so žalobcom.
XX. Svedkyňa N.. J. Y. vo svojej výpovedi (č.l. XXX a nasl.) uviedla, že je dcérou žalobcu a vnučkou poručiteľa. V rozhodnom období bola dieťaťom, čiže vzťahy v rodine začala vnímať až v neskoršom období. V spoločnej domácnosti s nimi (so žalobcom) žila aj jej babka, teda mama žalobcu. D., že je problém medzi žalobcom a poručiteľom, nakoľko oni žili s babkou a dedko žil na M. ulici v Y., pričom nevie ani o žiadnom náznaku žeby chcel poručiteľ s nimi komunikovať. F. mal záujem a snahu, aby sa vzťahy s poručiteľom urovnali, najmä kvôli nim ako vnučkám poručiteľa. So sestrou bola svedkyňa zablahoželať poručiteľovi k jubileu u neho doma, boli tam približne XX minút. C. ide o jej subjektívne vnímanie situácie v rodine, nezhody medzi poručiteľom a žalobcom spôsobilo to, že sa žalobca počas rozvodu postavil na stranu svojej matky a pomáhal jej. C. ide o stretnutia poručiteľa so žalobcom, tie prebehli, išlo o náhodné stretnutia v meste, stretnutia na vernisáži alebo na svadbe. Y. sa stretli išlo podľa svedkyne o spoločenský rozhovor. F. sa snažil zlepšiť aj vzťahy so širšou rodinou, a to žalovanými v 2. a 3. rade, ktorých volal na spoločné výlety. So žalovaným v 2. rade bol na niekoľkodňovom výlete v T.. Z. vnímali to so sestrou, že to nebolo vzájomné, teda, že žalovaný v 1. rade takéto úsilie nevyvinul. F. pri príležitosti svojho jubilea pozval poručiteľa na veľkú výstavu, ktorú organizoval, poručiteľ však neprišiel.
XX. Súd uvádza, že na výpovede žalovaných v 2. a 3. rade ako aj svedkyne N.. J. Y. nahliadal s vedomím, že títo boli v rozhodnom čase XXXX-XXXX maloletí, a teda nemohli sami vnímať a pamätať si príčiny, skutočnosti a dôvody, ktoré by mali viesť k vydedeniu žalobcu poručiteľom. V. vnímanie vzájomného vzťahu žalobcu a poručiteľa, ako aj vzťahov v rodine, v čase kedy už sami boli schopní vnímať a vyhodnotiť uvedenú situáciu, nebolo pre súd relevantné, nakoľko išlo o obdobie po spísaní listiny o vydedení a závetu poručiteľom.
XX. Svedkyňa M.. J. M. vo svojej výpovedi (č.l. XXX a nasl.) uviedla, že so žalobcom sú manželmi od roku XXXX, preto celú túto situáciu vnímala. Do uvedeného rozvodu sa neangažovali nakoľko si mysleli, že sú to dospelí ľudia, ktorí majú dospelé deti a mysleli si, že uvedená situácia sa vyrieši, čo sa však nestalo. G. sa vyhrotila natoľko, že museli zaujať nejaké stanovisko, nakoľko svokra v tomto rozvode medzi ňou a poručiteľom ostala tá zraniteľnejšia, keďže sa XX rokov starala o spoločnú domácnosť a o veci súvisiace s poručiteľom. C. ide o dôvody vydedenia, svedkyňa nemala pocit, že by sa žalobca dopustil niečoho neprístojného, teda aby mal takéto správania voči poručiteľovi. To, čo vnímala bolo stanovisko žalobcu, nie veľmi chvályhodné vo vzťahu k poručiteľovi, avšak išlo len o otázku rozvodu svokrovcov. C., že žalobca sa o vydedení dozvedel počas dedičského konania po poručiteľovi. C. ide o stretnutia s poručiteľom do roku XXXX uviedla, že vtedy sa veľmi nestýkali, nakoľko poručiteľ po rozvode žil bohémskym životom, veľa cestoval, mal veľa výstav a priateliek. Za základe toho nemala vedomosť a nepredpokladala, žeby poručiteľ v tom čase potreboval nejakú pomoc. T. si vysvetliť, či to bol zo strany poručiteľa (to vydedenie) akt pomsty vo vzťahu k žalobcovi z dôvodu, že žalobca sa postaral o svoju matku alebo žiarlivosť. T. zo strany žalobcu nejaký nevhodný spôsob správania sa vo vzťahu k poručiteľovi. G. bola vyhodená poručiteľom a začala bývať u žalobcu a jeho rodiny približne v roku XXXX. B. rozvodového problému rodičov žalobcu mali poručiteľ a žalobca aj rozličné pohľady pokiaľ ide o výtvarné umenie, išlo o spor dvoch generácií. To, že poručiteľ uviedol v závete rok XXXX si nevedela vysvetliť, nakoľko v tomto období ešte chodili spolu so žalobcom na M., kde bývali svokrovci. T. pocit,
že jej vzťah s poručiteľom bol nejako narušený, nikdy z jeho strany na svoju osobu nepočula výhrady. Y. sa stretol žalobca s poručiteľom, pozdravili sa, kývli si, síce sa neporozprávali, ale nebolo to ani osočovanie, ani nadávanie na seba. Na jubileum poručiteľa mu neboli so žalobcom blahoželať, nakoľko neboli pozvaní, avšak zdalo sa im vhodné, aby išli poručiteľovi zablahoželať aspoň ich dcéry, preto ich poslali. C. a žalobca sa nevyhľadávali, avšak pokiaľ sa stretli, nebola tam nevraživosť, skôr vetva žalobcu bola úplne odtrhnutá. B. iného ešte uviedla, že tesne pred smrťou poručiteľa sa žalobca snažil o stretnutie s ním, žalovaný v 1. rade to odmietal. T. sa to predsa podarilo zásluhou vtedajšej manželky žalovaného v 1. rade, pričom žalovaný v 1. rade o tomto stretnutí nevie, keďže v tom čase nebol doma. G. nemala vedomosť o žiadnej iniciatíve, či už zo strany žalobcu alebo poručiteľa o ich vzájomné stretnutie.
XX. Svedok V.. D. R. vo svojej výpovedi (č.l. XXX a nasl.) uviedol, že žalobca je jeho dlhoročný kamarát, poznajú sa od čias strednej školy, pozná aj žalovaného v 1. rade veľmi dobre. G. nevie dôvod rozvodu poručiteľa a jeho manželky, avšak následky tohto rozvodu sú mu známe. C. vyhodil svoju manželku z ich spoločnej domácnosti, tejto sa ujal žalobca, ktorý jej pomáhal dožiť sa dôstojného života. S poručiteľom sa svedok stretával aj po jeho rozvode, nikdy nemal narážky, ani nenadával na žalobcu, avšak vadila mu na žalobcovi jeho spurnosť pokiaľ išlo o jeho tvorbu. V. o rôzny generačný pohľad na túto tvorbu. I. uviedol, že aj žalobca sa na adresu poručiteľa vyjadroval kladne. C. svedka sa žalobca s poručiteľom nestretávali preto, lebo poručiteľ nevedel stráviť tú skutočnosť, že žalobca sa ujal starostlivosti o jeho exmanželku. U. sa vyjadril, že žiadne naštrbenie vzťahov medzi poručiteľom a žalobcom v roku XXXX nepostrehol ako aj to, že nebol svedkom ich vzájomného stretnutia po rozvode rodičov žalobcu. T. ani svedkom nejakej iniciatívy, či zo strany žalobcu alebo zo strany poručiteľa, na zlepšenie ich vzájomných vzťahov.
XX. Zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:
XX. Podľa § 137 písm. d/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. X. sporového poriadku (ďalej len X.), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
XX. Podľa § 460 zákona č. XX/XXXX Z.z. B. zákonníka (ďalej len OZ), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
XX. Podľa § 461 ods. 1, X OZ, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.
XX. Podľa § 469a ods. X písm. a / a b/, poručiteľ môže vydediť potomka, ak a/ v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b/ o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
XX. Podľa § 469a ods. X OZ, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. X.
XX. Podľa § 469a ods. X OZ, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a XXX; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
XX. Podľa § 476 ods. 1, 2 OZ, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
XX. Podľa § 476d ods. X OZ, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.
XX. Podľa § 477 OZ, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.
XX. Podľa § 479 OZ, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. C. tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
XX. Podľa § 175k B. súdneho poriadku, ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
XX. Podľa § X94 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. X. mimosporového poriadku, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
XX. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, §140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. T. sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
XX. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený nárok žalobcu, v podstatnej časti za dôvodný. V priebehu dedičského konania vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. XXD/XX/XXXX bol uznesením B. súdu Y. II zo dňa XX.X.XXXX sp.zn. XXD/XX/XXXX, S. XX/XXXX odkázaný zákonný dedič I. M. (žalobca), aby v lehote do XX dní odo dňa právoplatnosti uvedeného uznesenia uplatnil svoje právo žalobou o určenie, že akademický sochár I. M. je dedičom po poručiteľovi Z. M.. T. žalobca v dedičskom konaní bol odkázaný na uplatnenie dedičského práva uznesením tak, ako to predpokladá ust. §194 X. (pôvodne § 175k ods. X O.s.p.), preto naliehavý záujem na tomto určení je daný zo zákona a nie je preto potrebné ho v tejto časti preukazovať, pričom ide tu o žalobu na určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d/ X.. F. návrh je v tomto prípade vymedzený uznesením dedičského súdu. C. ide o určovací návrh žalobcu v časti žaloby o určenie listiny o vydedení a závetu za neplatné, tu je potrebné klásť rovnaké požiadavky ako na iné určovacie návrhy. C. určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu. Vo všeobecnosti B. zákonník (§40a OZ) nie je vo vzťahu k X. sporovému poriadku osobitným predpisom. Je nepochybné, že medzi žalobcom ako do úvahy prichádzajúcim zákonným dedičom v I. dedičskej skupine, zároveň v postavení neopomenuteľného dediča a žalovanými, ktorých poručiteľ závetom ustanovil za dedičov za súčasného vylúčenia z dedenia žalobcu listinou o vydedení, existuje spor o dedičské právo, pre ktorý dedičské konanie po poručiteľovi Z. M. bolo prerušené až do času rozhodnutia o tomto spore. M. o platnosti/ neplatnosti listiny o vydedení a závetu predstavuje riešenie len dielčích otázok, vo vzťahu k dedičskému právu ako takému, majúcim tak povahu len otázok predbežných, a rozhodnutie o týchto nemôže viesť k odstráneniu stavu právnej neistoty v otázkach, pre ktoré doposiaľ nedošlo k prejednaniu dedičstva. M. o určovacom nároku žalobcu pokiaľ ide o určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľovi Z. M., môže slúžiť potrebám praktického života a plniť zároveň preventívnu úlohu vo vzťahu k prípadným iným žalobám.
XX. Listina o vydedení ako jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi dedičské právo, patriace mu podľa zákona, umožňuje poručiteľovi právnym úkonom zabrániť dedeniu zo zákona tomu z neopomenuteľných dedičov, ktorý kvalifikovaným spôsobom neprejavil o poručiteľa záujem v situácii, keď poručiteľ potreboval jeho pomoc. B. formálnych náležitostí (forma potrebná pre závet) musí vydedenie spĺňať materiálne náležitosti. I. náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. O. § 469a ods. X B. zákonníka taxatívne vypočítava dôvody vydedenia. C. všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. S. vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení. U. existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení. S. vydedenia súd posudzuje so zreteľom na všetky okolnosti daného prípadu. Ak by bol dôvod vydedenia v listine o vydedení časovo a vecne konkretizovaný, bude na vydedenom potomkovi, aby v súdnom spore popieral dôvody vydedenia. C. vydedení uvedenom bez takejto konkretizácie (len s odkazom na niektorý z dôvodov uvedených v § 469a ods. X písm. a/
až d/ OZ), bude na dedičovi nastupujúcom na miesto vydedeného, aby dôvodnosť vydedenia v spore preukázal (uznesenie NS SR XCdo/XXX/XXXX).
XX. V predmetnom spore bola listina o vydedení zriadená spolu so závetom vo forme notárskej zápisnice dňa XX.X.XXXX, s poukazom na ustanovenie § 476d ods. X OZ a obsahovala deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná /§ 476 ods. X OZ/. Q. náležitosti listiny o vydedení a závetu boli splnené a boli v súlade so zákonom. B. formálnych náležitostí však listina o vydedení musí nevyhnutne obsahovať konkrétny dôvod vydedenia. Z listiny o vydedení spísanej dňa XX.XX.XXXX spolu so závetom do notárskej zápisnice súd zistil, že tá obsahuje len strohé dôvody - vlastne len plynúce zo zákonnej citácie § 469a ods. X písm. a), b) B. zákonníka bez ich konkretizácie a konkrétneho skutkového opisu. T. je z nich čitateľné, aké konkrétne skutočnosti, aké životné situácie v ktorých sa poručiteľ ocitol a kedy u neho vyvolali dojem, že žalobca neprejavoval o neho opravdivý záujem, že mu nepomáhal v chorobe, v starobe alebo iných závažných prípadoch.
XX. O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v § 469a ods. X písm. a/ OZ pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. T. pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Je potrebné to posúdiť z hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu alebo sa ocitol v inej ťažkej životnej situácii (dedič mu neposkytol pomoc v iných závažných prípadoch, napr. pri živelnej pohrome, ohrození života, zdravia alebo jeho majetku zásahom tretích osôb). T. pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka. C. posúdenie odkázanosti poručiteľa na pomoc je ale nevyhnutné, aby potomok mal reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda, či jej poskytovanie nevylučuje napríklad zdravotný stav potomka. C. citovaného ustanovenia § 469a ods. X písm. a/ OZ predpokladá neposkytnutie pomoci poručiteľovi v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, potrebnosť takejto pomoci a zároveň rozpor takéhoto správania potomka (spočívajúceho v neposkytnutí potrebnej pomoci) s dobrými mravmi, teda rozpor s etickými a kultúrnymi pravidlami všeobecne uznávanými v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. G. týchto predpokladov musí byť posudzované so zreteľom na všetky zistené okolnosti konkrétneho prípadu. I. byť napr. brané do úvahy nielen to, či pre toho, kto bol poručiteľom vydedený, bolo objektívne možné pomoc v danej dobe poručiteľovi poskytnúť a či potrebná pomoc nebola poručiteľom bezdôvodne odmietaná, ale aj to, aký bol vzťah poručiteľa a vydedeného potomka od jeho vzniku.
XX. Pri dôvode vydedenia uvedenom v listine o vydedení, a to neposkytnutie pomoci v chorobe a starobe (podľa § 469a ods. X písm. a/ OZ), keďže v priebehu sporu nebolo preukázané, že poručiteľ Z. M. takúto pomoc žalobcu v čase pred spísaním listiny o vydedení (teda do XX.X.XXXX) potreboval, ako aj vzhľadom na vyjadrenie žalovaného v 1. rade na pojednávaní konanom dňa X.XX.XXXX (č.l. XXX spisu), že pomoc bola poručiteľovi poskytovaná žalovaným v X. rade a jeho rodinou (a teda tento dôvod vydedenia nie je daný), súd konštatuje, že dôvod vydedenia uvedený v listine o vydedení podľa § 469a ods. X písm. a/ OZ v danom prípade materiálne naplnený nebol, a preto nie je daný.
XX. Pokiaľ ide o dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení, a to, že žalobca v rozvodovom konaní svedčil proti poručiteľovi ako aj o skutočnosť, že sa žalobca poručiteľovi vyhrážal zabitím, tu súd poukazuje na to, že tieto dôvody nespadajú pod žiaden z dôvodov vydedenia taxatívne uvedených v § 469a ods. X OZ. V priebehu sporu nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, žeby žalobca v konaní o rozvod poručiteľa a jeho manželky vôbec svedčil a za tejto situácie nie je možné aby svedčil proti poručiteľovi. F. vystupoval ako svedok v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a jeho bývalej manželky I. Y. (matky žalobcu a žalovaného v 1. rade), avšak z obsahu tejto výpovede súd nezistil, aby žalobca svedčil proti poručiteľovi. Čo sa týka vyhrážania sa žalobcu zabitím poručiteľa, táto skutočnosť nie je materiálnym predpokladom pre vydedenie žalobcu, môže to byť maximálne predpoklad dedičskej nespôsobilosti, avšak to musí byť preukázané úmyselné spáchanie trestného činu, čo však v priebehu sporu preukázané nebolo. G. preto konštatuje, že v týchto prípadoch nešlo o dôvody vydedenia, ktoré pripúšťa zákon, preto na ne pri posúdení vydedenia neprihliadal a
tieto ani neboli predmetom dokazovania v tomto spore. Z uvedených dôvodov teda nemohlo dôjsť k vydedeniu poručiteľa.
XX. Čo sa týka vydedenia z dôvodu uvedeného v § 469a ods. X písm. b/ OZ, podľa ustálenej judikatúry súdov je potrebné otázku, či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a z aspektu dobrých mravov. N. z hľadísk, ktoré je potrebné pri tomto dôvode vydedenia vždy skúmať je to, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejavovať skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. U., či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. D. prichádza do úvahy len vtedy, ak poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, ak sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka a ak mu táto situácia vadí. T. do úvahy v situácii, keď mu je tento stav ľahostajný, prípadne k nemu sám a podstatne prispel. F. dôvod vydedenia uvedený v citovanom ustanovení totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu.
XX. Pokiaľ ide o posledný z dôvodov vydedenia žalobcu uvedený poručiteľom v listine o vydedení, a to že asi od roku XXXX trvale neprejavuje o neho skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, keďže išlo o vydedenie uvedené bez takejto konkretizácie (len s odkazom na dôvod uvedený v § 469a ods. X písm. b/ OZ), bolo na dedičoch nastupujúcich na miesto vydedeného (žalovaných), aby dôvodnosť vydedenia v spore preukázali.
XX. Z výpovedí sporových strán a svedkov v tomto spore vyplynulo, že žalobca o listine o vydedení a závete nevedel, dozvedel sa o ich existencii až v dedičskom konaní po poručiteľovi. G. vzájomné vzťahy žalobcu a poručiteľa posudzoval v kontexte s celkovými vzájomnými vzťahmi v rodine v rozhodnom období (XXXX - XX.X.XXXX). V tejto súvislosti boli vykonaným dokazovaním preukázané konflikty v rodine predovšetkým medzi poručiteľom a jeho manželkou, poručiteľ si nerozumel so svojou manželkou, vzťahy medzi nimi dvoma boli narušené, vyústili do ich rozvodu a následného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov cestou súdu, a to sa prenieslo aj na vzťah poručiteľa k žalobcovi, ktorý stál na strane matky a poručiteľ viac inklinoval k žalovanému 1. rade. G. žalobcu, ktorý sa v rámci konfliktov rodičov snažil chrániť matku, zhoršoval jeho vzťah k poručiteľovi, a to minimálne počas rozvodového konania a následne konania o vyporiadanie H., ktoré sa právoplatne skončilo až v roku XXXX. T. v konaní nebolo preukázané, k akému vážnemu nedorozumeniu medzi poručiteľom a žalobcom v roku XXXX malo dôjsť (podľa dôvodov uvedených poručiteľom v listine o vydedení). C. bolo, že približne do roku XXXX, kým matka žalobcu a žalovaného v 1. rade žila v dome na M. ulici v Y. spolu s poručiteľom (teda do času, kým nedošlo k jej vyhodeniu z uvedeného domu poručiteľom), žalobca spolu so svojou rodinou tento dom navštevoval, zúčastňoval sa spoločných osláv a pri týchto príležitostiach sa stretával aj s poručiteľom, ktorý v uvedenom dome tiež žil. V. o stretnutia súkromné, nie pracovné. I keď ich vzájomný vzťah bol už vtedy poznačený jednak ich názorovými rozpormi v pracovnej oblasti, týkajúcimi sa tvorby poručiteľa a žalobcu, a to konkrétne výrobou (okolo roku XXXX) a inštaláciou sochy W. (okolo roku XXXX), ako aj názorom žalobcu na riešenie manželských konfliktov jeho rodičov (najmä zo strany poručiteľa). Z tohto dôvodu bola v súdom skúmanom období rokov XXXX
- XXXX medzi žalobcom a poručiteľom Z. M. len strohá komunikácia, ktorá sa podľa výpovedí svedkov a sporových strán po roku XXXX obmedzila len na nutnú pracovnú oblasť, nakoľko sám poručiteľ si neželal, aby žalobca vstupoval do objektu, v ktorom poručiteľ žil. Zo všetkých pre tento spor relevantných výpovedí svedkov ako aj sporových strán vyplynulo, že k vážnemu narušeniu a rozvráteniu vzťahov medzi poručiteľom a žalobcom došlo najmä z dôvodu rozvodu rodičov žalobcu a žalovaného v 1. rade, kedy sa žalobca postavil na stranu matky a žalovaný v 1. rade na stranu otca (poručiteľa Z. M.). F. ako aj žalovaný v 1. rade boli v čase rozvodu manželstva svojich rodičov už dospelí (samostatní), mali už založené vlastné rodiny. B. sa pri rozhodovaní riadili vlastným úsudkom, a teda nebolo im možné bez ich vlastného súhlasu, vnútiť akékoľvek požiadavky (prípadne aj majetkové) zo strany rodičov. To, že sa žalobca postavil na stranu matky sa následne premietlo aj do vzájomných vzťahov s poručiteľom, pokiaľ ide o formu a frekvenciu ich komunikácie a vzájomných stretnutí.
XX. Dôvodom pre vydedenie neopomenuteľného dediča zo strany poručiteľa nemôže byť stav, pokiaľ sám poručiteľ svojim zavrhnutiahodným správaním zapríčinil to, že medzi sebou so žalobcom nemali a ani nemohli mať bežné štandardné vzťahy a na základe toho o poručiteľa potomok neprejavoval opravdivý záujem. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné sa vždy zaoberať otázkou, kto prevažujúcou mierou spôsobil to, že poručiteľ a potomok medzi sebou nemali bežné príbuzenské vzťahy, avšak
je to spravidla nezáujem rodiča o dieťa, ktorý je príčinou nezáujmu dieťaťa o rodiča. T. klásť na roveň správanie rodiča, ktorý o dieťa neprejavuje záujem a správanie dieťaťa, ktoré v dôsledku toho neprejavuje záujem o rodiča. D. prichádza do úvahy tam, kde poručiteľ o blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí. D. neprichádza do úvahy v situácii, keď je tento stav poručiteľovi ľahostajný.
XX. Za rozhodujúce súd považoval, že v konaní nebolo výpoveďami svedkov preukázané, že by sám poručiteľ mal záujem v období od roku XXXX do spísania závetu (XX.X.XXXX) sa so žalobcom stretávať, on sám nevytváral preto podmienky, mal bližší vzťah k žalovanému v 1. rade. F. poručiteľ nenavštevoval, sám poručiteľ stretnutie so žalobcom neinicioval, dokonca okolo roku XXXX sám poručiteľ žiadal, aby žalobca do objektu, v ktorom poručiteľ žil, nevstupoval. V konaní nebolo preukázané, že by tento stav bol zavinený len a výlučne žalobcom. F. teda nemal možnosť v rozhodnom období prejavovať o poručiteľa ozajstný záujem, lebo poručiteľ o to ani v tomto období nejavil záujem a tento stav bol poručiteľovi v rozhodnom období ľahostajný. F. nemal za existencie konfliktov rodičov, aj z dôvodu správania sa samotného poručiteľa, riadnu možnosť prejavovať o neho skutočný záujem. T. záujmu žalobcu o poručiteľa tak nebolo zavinené výlučne žalobcom, ale sa na tom podieľal významnou mierou aj sám poručiteľ. F. poručiteľa o nejaké urovnanie vzťahov so žalobcom v neskoršom období, tak ako to prezentovali svedkovia, nemal pre posúdenie súdu v tomto spore žiaden význam, nakoľko na posúdenie, či sú dané dôvody pre vydedenie sú rozhodujúce len okolnosti, ku ktorým došlo v čase pred spísaním listiny o vydedení.
XX. Na základe vykonaného dokazovania za tejto situácie nemožno od žalobcu žiadať, aby niesol zákonné dôsledky vydedenia. V danom prípade súd konštatuje, že neboli dané zákonné dôvody vydedenia žalobcu podľa § 469a ods. X písm. b/ OZ.
XX. Nakoľko dôvody, pre ktorý poručiteľ listinou o vydedení zo dňa XX.X.XXXX vo forme notárskej zápisnice, žalobcu vylúčil z dedenia, v čase urobenia tohto úkonu neboli dané, materiálna náležitosť vydedenia listinou o vydedení nebola naplnená a z tohto dôvodu je preto právny úkon vydedenia žalobcu poručiteľom neplatný.
XX. Žalobca ďalej žalobou žiadal určenie, že závet poručiteľa spísaný v tej istej notárskej zápisnici ako listina o vydedení dňa XX.X.XXXX je neplatný. G. poukazuje na to, že samotná skutočnosť neplatnosti vydedenia (neplatnosti listiny o vydedení) plnoletého potomka nemôže mať za následok bez ďalšieho aj neplatnosť závetu ako celku. D. to z ustanovenia § 479 OZ, v zmysle ktorého, ak závet odporuje právu neopomenuteľného dediča, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu tohto dediča. C. závet poručiteľa v časti, ktorou poručiteľ vylúčil žalobcu z dedičstva po ňom, u žalobcu v rozsahu zodpovedajúcom X dedičského podielu zo zákona (teda v X), je neplatný, keďže určil, že žalobca je dedičom po poručiteľovi.
XX. I napriek záveru o neexistencii dôvodov pre vydedenie žalobcu poručiteľom ako aj záveru o neplatnosti časti závetu poručiteľa v rozsahu zodpovedajúcom X dedičského podielu žalobcu zo zákona (teda v X), súd v tejto časti žalobu zamietol, nakoľko popri určení, že žalobca je dedičom po poručiteľovi Z. M., predstavujúcom dostatočný a úplný podklad pre ustálenie okruhu dedičov a veľkosti ich dedičských podielov v dedičskom konaní, by rozhodnutie súdu i o neplatnosti listiny o vydedení a závetu, majúcim vo vzťahu k určeniu, že žalobca je dedičom po poručiteľovi, len predbežnú povahu, neslúžilo potrebám praktického života a malo tak len akademickú povahu. C. súd v tejto časti žalobu zamietol.
XX. Tak ako bolo vyššie uvedené a ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru o neexistencii dôvodov pre vydedenie žalobcu poručiteľom ako aj záveru o neplatnosti časti závetu poručiteľa v rozsahu zodpovedajúcom X dedičského podielu žalobcu zo zákona, a teda v tejto situácii súd konštatuje, že žalobca je dedičom po svojom otcovi, poručiteľovi Z. M.. C. súd žalobe v tejto časti vyhovel.
XX. Podľa § 262 ods. X X., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. Podľa § 255 ods. X X., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. F. bol v konaní úspešný, preto má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom. Za procesný neúspech žalobcu (i keď súd v tejto časti žalobu zamietol), súd nepovažoval zamietnutie žaloby v časti o určenie neplatnosti listiny o vydedení a neplatnosti závetu, keďže tieto popri určení, že žalobca je dedičom po poručiteľovi prakticky predstavovali podľa názoru súdu len duplicitný spôsob vymedzenia žaloby, ktorý inak smeroval k právnemu vyriešeniu jedinej otázky, a to určenia žalobcu ako dediča po poručiteľovi Z. Račkovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v štyroch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).