Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45Sa/8/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobkyne: Ing. U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, Z., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou LM & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Jána Rášu 793, 900 86 Budmerice, za ktorú koná advokátka JUDr. Lenka Moravčíková, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 65460-2/2016-BA zo dňa 22.12.2016, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím č. 200-027628-CA04/2016 zo dňa 05.12.2016 podľa ustanovení § 178 ods. 1 písm. a) druhého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2016 (ďalej len „zákon o sociálnom poistení, príp. „ZSP“) s použitím ustanovení § 30, § 48, § 53 a § 55 citovaného zákona priznala žalobkyni nárok na materské za obdobie od 24.11.2016 do zániku nároku na materské vo výške 8,74524000 Eur za deň. Pri určení výšky denného vymeriavacieho základu na určenie výšky predmetnej nemocenskej dávky prvostupňový správny orgán, s použitím ustanovenia § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vychádzal zo žiadosti žalobkyne o materské č. B0933713, uplatnený na jeho výplatu odo dňa 24.11.2016 a z dátumu určenia dňa očakávaného pôrodu, určeného lekárom na 05.01.2017.

2. Žalobkyňa proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala včas odvolanie a žiadala o prehodnotenie výšky priznaného materského. Dôvodila nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 54 ods. 1 ZSP, pričom s poukazom na ustanovenia § 54 ods. 2 v spojení s § 20 ods. 1 ZSP mala za to, že na základe splnenia si registračných povinností zo strany zamestnávateľa žalobkyne odhlásením zamestnanca zo Sociálnej poisťovne po zániku pracovného pomeru a následným prihlásením zamestnanca do Sociálnej poisťovne pri vzniku nového pracovného pomeru, mal byť žalobkyni vypočítaný denný vymeriavací základ pre materské podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

3. Žalovaná rozhodnutím 65460-2/2016-BA zo dňa 22.12.2016 v rámci odvolacieho administratívneho konania odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a napadnuté prvostupňové rozhodnutie pobočky orgánu sociálneho poistenia potvrdila.

4. V súvislosti s namietaným postupom pri určení denného vymeriavacieho základu pre materské žalovaná uviedla, že žalobkyňa si uplatnila nárok a materské a jeho výplatu z poistného vzťahu zamestnankyne zamestnávateľa U., s.r.o., so sídlom B. XXXX/X, Z., pričom žalovaná zohľadnila skutočnosť, že žalobkyňa je jedinou spoločníčkou a zároveň konateľkou tejto obchodnej spoločnosti. V nadväznosti na uvedené žalovaná poukázala na obsah informačného systému Sociálnej poisťovne, podľa ktorého žalobkyňa je evidovaná ako zamestnankyňa zamestnávateľa a je povinne nemocensky poistená od 01.12.2013 do súčasnosti (do času vydania preskúmavaného rozhodnutia). 5. Žalovaná správnosť postupu správneho orgánu nižšieho stupňa pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu pre účely určenia výšky predmetnej nemocenskej dávky dôvodila výkladom ustanovenia § 54 ods. 1 ZSP, podľa ktorého sa za nepretržité povinné nemocenské poistenie zamestnanca považuje povinné nemocenské poistenie u jedného zamestnávateľa, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň. Podľa žalovanej, ak by zákonodarca mal v úmysle nepovažovať povinné nemocenské poistenie, ktoré jeden deň zaniklo a nasledujúci deň vzniklo, za nepretržité, uviedol by to explicitne v § 54 ods. 1 ZSP, obdobne, ako je to uvedené v § 57 ods. 1 písm. d) citovaného zákona. V súvislosti s poukazom žalobkyne na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. d) ZSP žalovaná uviedla, že toto ustanovenie taxatívnym vymedzením, čo sa nepovažuje za nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie, možno aplikovať výlučne na posudzovanie nepretržitosti dobrovoľného nemocenského poistenia. Z uvedených dôvodov žalovaná považovala za potrebné pre účely rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu zohľadniť skutočnosť, že žalobkyňa je zamestnankyňou povinne nemocensky poistenou u ňou uvádzaného zamestnávateľa nepretržite od 01.12.2013 a v zmysle § 54 ods. 1 ZSP rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu, pri vzniku dôvodu na poskytnutie materského žalobkyni dňa 24.11.2016, je kalendárny rok 2015.

II. Žaloba a jej dôvody

6. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovanej včas správnu žalobu z dôvodu nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej a z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Navrhla, aby správny súd rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Žalobkyňa taktiež namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu potrebného pre vydanie napadnutých rozhodnutí, ako aj nesprávne vyhodnotenie žalobkyňou uvádzaných skutočností, ďalej namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí oboch stupňov a predovšetkým, nesprávne právne posúdenie veci žalovanou vo vzťahu k spôsobu určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu pre určenie výšky predmetnej nemocenskej dávky.

8. Žalobkyňa k podstatným skutkovým okolnostiam predchádzajúcim uplatneniu nároku na výplatu materskej uviedla, že dňa 01.12.2013 uzavrela s obchodnou spoločnosťou U., s.r.o., so sídlom B. X, Z., pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu IT Tester Junior, pričom zamestnávateľ žalobkyňu riadne prihlásil do Sociálnej poisťovne registračným listom zo dňa 28.11.2013, kde bol dátum vzniku poistenia dňom 01.12.2013. Dňa 25.07.2016 bola medzi zamestnávateľom a žalobkyňou uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru, na základe ktorej sa rozviazal vyššie uvedený pracovný pomer. Tento sa skončil dňa 31.07.2016, pričom zamestnávateľ registračným listom odhlásil žalobkyňu zo Sociálnej poisťovne ku dňu 31.07.2016. Následne žalobkyňa uzatvorila so zamestnávateľom, taktiež s obchodnou spoločnosťou U., s.r.o., so sídlom B. X, Z., pracovnú zmluvu na pozíciu Test Manager s dátumom nástupu do práce dňa 01.08.2016. Žalobkyňa uviedla, že bola deň pred nástupom do práce (31.07.2016) uvedeným zamestnávateľom riadne zaregistrovaná do Sociálnej poisťovne na základe registračného listu, s uvedením dátumu nástupu do práce 01.08.2016.

9. Podľa žalobkyne žalovaná nesprávne uviedla, že žalobkyňa je nepretržite povinne nemocensky poistená u zamestnávateľa od 01.12.2013 a nesprávne za rozhodujúce obdobie na zistenie vymeriavacieho základu s použitím ustanovenia § 54 ods. 1 ZSP určila kalendárny rok 2015. V tejto súvislosti žalobkyňa argumentovala, že v ustanovení § 54 ods. 1 ZSP nie je nikde uvedené, že za nepretržité povinné nemocenské poistenie zamestnanca sa považuje povinné nemocenské poistenie u jedného zamestnávateľa, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň. Z uvedeného dôvodu bolo v danej veci potrebné aplikovať § 54 ods. 2 ZSP a § 20 ods. 1 citovaného zákona.

10. Žalobkyňa označila za absurdné, že Sociálna poisťovňa pri vzniku pracovného pomeru vyžaduje oznámenie tejto skutočnosti zamestnávateľom, ale podľa iného ustanovenia zákona o sociálnom poistení (§ 54 ods. 1) to už za vznik pracovného pomeru nepovažuje, a preto žalovaná aplikuje ustanovenie, ktoré sa jej v tej ktorej situácii hodí a tak ho aj v rozhodnutiach vykladá. 11. Podľa žalobkyne v danom prípade mal byť správne pre určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu použitý § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 12. Dôvodom na použitie § 54 ods. 2 ZSP je podľa žalobkyne skutočnosť, že uzatvorila novú pracovnú zmluvu s dátumom nástupu do práce dňa 01.08.2016 a v rámci uvedeného pracovného pomeru so začiatkom od 01.08.2016 splnila podmienku trvania nemocenského poistenia najmenej 90 dní, pričom za toto obdobie bolo poistné aj riadne uhradené. Na základe tohto nového poistného vzťahu žalobkyne s dátumom vzniku 01.08.2016, v spojení s dátumom vzniku nároku žalobkyne ako poistenca na vyplatenie materskej (24.11.2016), žalobkyňa má za to, že boli splnené zákonné podmienky minimálnej doby 90 dní nemocenského poistenia. 13. Argumentáciu opodstatnenosti použitia § 54 ods. 2 ZSP pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu žalobkyňa podporila poukazom na definíciu vzniku povinného nemocenského poistenia podľa § 20 ods. 1 ZSP, podľa ktorého povinné nemocenské poistenie vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 citovaného zákona a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Žalobkyňa namietala irelevantnosť poukazu v napadnutom rozhodnutí na skutočnosť, že žalobkyňa je jedinou spoločníčkou a zároveň konateľkou predmetnej obchodnej spoločnosti, ktorej je zamestnankyňou. Rovnako za právne bezvýznamný považovala poukaz žalovanej na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. d) ZSP v súvislosti s porovnaním posudzovania nepretržitosti dobrovoľného nemocenského poistenia s posudzovaním nepretržitosti povinného nemocenského poistenia, keď žalobkyňa na uvedené zákonné ustanovenie vôbec nepoukazovala.

III. Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne

15. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 16. Uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatočné zistenie skutočného stavu veci. Rovnako sa žalovaná nestotožnila s právnym názorom žalobkyne, že v danom prípade malo byť pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu aplikované ustanovenie § 54 ods. 2 ZSP. Aplikáciu ustanovenia § 54 ods. 1 ZSP na zistený skutkový stav žalovaná odôvodňovala výkladom tohto ustanovenia v kontexte s princípmi sociálneho poistenia a teleologického výkladu použitej právnej normy. 17. Žalovaná dôvodila, že účel nemocenského poistenia bol rozhodnutím žalovanej naplnený, nakoľko žalobkyňa na jeho základe neostala bez zabezpečenia príjmu v dôsledku tehotenstva a materstva. 18. V nadväznosti na skutkové okolnosti tvoriace základ argumentácie žalobkyne pre použitie § 54 ods. 2 ZSP (ohľadne vzniku nového pracovného pomeru)/ na skutočnosť žalobkyňou deklarovaného vzniku nového pracovného pomeru, žalovaná absenciu zákonnej definície pojmu nepretržité nemocenské poistenie, s poukazom na závery nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV.ÚS 71/2013-36, IV.ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. 1. ÚS 306/2010, vyvažovala logickým a systematickým výkladom zákona, aplikujúc ho pri výklade zákonných ustanovení upravujúcich určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu v súlade so zmyslom a účelom zákona o sociálnom poistení. Dôvodila, že právne normy ustanovené v zákone o sociálnom poistení treba chápať ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti, pričom treba vždy dbať na účel zákona, dobré mravy a spravodlivosť. 19. Podľa § 2 písm. a) ZSP nemocenské poistenie ako súčasť sociálneho poistenia je poistením pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činností a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. S poukazom na základné princípy právneho poriadku

Slovenskej republiky žalovaná dôvodila, že ani výkon práv a povinností podľa zákona o sociálnom poistení nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 20. V nadväznosti na uvedené sa konanie žalobkyne súvisiace so vznikom nového pracovného pomeru od augusta 2016 žalovanej javilo ako zneužívanie systému nemocenského poistenia. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že podľa výpisu z Obchodného registra žalobkyňa je jedinou spoločníčkou a zároveň konateľkou obchodnej spoločnosti U., s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že dohodu o skončení pracovného pomeru a pracovnú zmluvu, obe zo dňa 25. júla 2016, predložené k správnej žalobe, uzatvárala navrhovateľka sama so sebou, aj keď na jednej strane v pozícii fyzickej osoby - zamestnanca a na druhej strane v pozícii zástupcu právnickej osoby. Žalovaná podotkla, že v čase uskutočnenia oboch právnych úkonov bola navrhovateľke vo štvrtom mesiaci tehotenstva, t. j. poznala dátum očakávaného dňa pôrodu (5. január 2017), a teda aj dátum nástupu na materskú dovolenku (24. november 2016), a preto vedela načasovať ukončenie a vznik pracovnoprávneho vzťahu tak, aby dosiahla 90 dní platenia poistného na nemocenské poistenie potrebných na to, aby sa podľa jej názoru materské určilo zo mzdy vyplácanej na základe pracovnej zmluvy so vznikom od 1. augusta 2016 (115 dní poistenia od 1. augusta 2016 do 23. novembra 2016). Aj napriek skutočnosti, že žalobkyni sa fakticky zmenila len pracovná náplň, žalobkyňa so zamestnávateľom, ktorého je jediným spoločníkom a štatutárom, namiesto zmeny pracovného pomeru dohodou, zvolila cestu skončenia pôvodného pracovného pomeru a vzniku nového pracovného pomeru. Všetky tieto skutočnosti tak podľa názoru žalovanej jasne svedčia o zneužití práva zo strany žalobkyne, ktoré obchádzajú účel a zmysel zákona o sociálnom poistení. 21. S poukazom na výskyt prípadov zneužívania systému sociálneho poistenia práve pri využívaní aplikácie ustanovení zákona týkajúcich sa rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu, kedy sa manipuláciou so vznikom a zánikom sociálneho poistenia poistenci snažia dosiahnuť pri nízkej výške odvedeného poistného na nemocenské poistenie maximálnu výšku nemocenskej dávky, žalovaná uviedla, že pri posudzovaní nároku na nemocenskú dávku žalovaná sledovala účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie v súlade s dobrými mravmi a účelom zákona o sociálnom poistení. 22. Podľa žalovanej priznaná výška materského žalobkyni za obdobie od 24. novembra 2016 spravodlivo zodpovedá odvedenému poistnému na nemocenské poistenie, ktoré žalobkyňa platila do vzniku sociálnej udalosti. 23. V nadväznosti na platby poistného na nemocenské poistenie žalobkyňou žalovaná poukázala na prehľad predmetných vymeriavacích základov žalobkyne od vzniku jej pracovného pomeru k zamestnávateľovi U., s.r.o., z ktorého vyplýva, že jej vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie v roku 2014 zodpovedali mesačne sume cca 350,- Eur, v roku 2015 sume 380,- Eur, v roku 2016 (do júla 2016) sume 405,- Eur a od augusta 2016 stúpli na viac ako trojnásobok, v sume 1 364,- Eur. 24. Na základe uvedeného žalovaná vyjadrila domnienku, že cieľom žalobkyne, a teda aj jej zamestnávateľa, bolo dosiahnuť materské vyššie ako zodpovedajúce výške dovtedy odvedeného poistného. Preto zamestnávateľ účelovo pod zámienkou zmeny pracovnej pozície, ktorá sa dala riešiť aj zmenou pracovného zaradenia, ukončil so žalobkyňou jej pracovnoprávny vzťah zakladajúci nemocenské poistenie dňom 1. decembra 2013 a opätovne s ňou uzavrel nový pracovnoprávny vzťah od 1. augusta 2016, s cieľom zmeniť rozhodujúce obdobie od 1. augusta 2016 do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúcemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského (t. j. do 31. októbra 2016) v zmysle § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. 25. V takomto prípade by bolo žalobkyni vypočítané materské z denného vymeriavacieho základu určeného z podielu súčtu vymeriavacích základov 4 092,- Eur (3 x 1 364,- Eur) a počtu dní rozhodujúceho obdobia, t. j. 92 dní, čo predstavuje výšku denného vymeriavacieho základu zaokrúhleného na štyri desatinné miesta nahor 44,4783, po obmedzení na maximálny denný vymeriavací základ platný v roku 2016 (§ 55 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov) by denný vymeriavací základ žalobkyne dosiahol sumu 42,3124 Eur. Materské by bolo žalobkyni vyplatené vo výške 70 % denného vymeriavacieho základu, t. j. v sume 29,61868000 EUR za deň. 26. Na základe napadnutého rozhodnutia žalovanej a jemu predchádzajúceho rozhodnutia pobočky vyplatí žalovaná žalobkyni za deň 8,74524000 Eur. Podľa žalovanej táto suma je adekvátna k výške poistného odvedeného v rozhodujúcom období zamestnávateľom za žalobkyňu. 27. Rozdiel medzi požadovanou dennou sumou materského (29,61868000 Eur) žalobkyňou a priznanou dennou sumou materského (8,74524000 Eur) žalovanou, je 20,87344000 Eur na deň. Práve pre uvedený vysoký finančný rozdiel žalobkyňa namietala aplikáciu ustanovenia § 54 ods. 1 ZSP pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu.

28. Posúdením celého prípadu žalobkyne dospela žalovaná k záveru, že nemocenské poistenie žalobkyne ako zamestnankyne zamestnávateľa trvalo na účely určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu nepretržite od 1. decembra 2013. Z uvedeného dôvodu aplikovala ustanovenie § 54 ods. 1 ZSP, čo bolo vysvetlené aj v žalobou napadnutom rozhodnutí. Z dôvodu vysvetlenia pojmu „nepretržité poistenie“ bolo v napadnutom rozhodnutí odcitované aj ustanovenie § 57 ods. 1 písm. d) zákona v znení neskorších predpisov. Rovnako v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaná účelovo poukázala na vzťah medzi žalobkyňou a jej zamestnávateľom. 29. V súvislosti s namietaným nedostatočným odôvodnením prvostupňového rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne žalovaná podala vysvetlenie, že tieto typy rozhodnutí z dôvodu ich veľkého množstva a nedostatku priestoru pobočiek na zasahovanie do prednastaveného textu rozhodnutí, tieto sú vyhotovované prostredníctvom výpočtovej techniky automatizovane. Ďalej žalovaná dôvodila, že rozhodnutia žalovanej sú vyhotovované individuálne na každý posudzovaný prípad, preto aj odôvodnenie týchto rozhodnutí je vyhotovované na každý prípad osobitne tak, ako aj v prípade žalobkyne. 30. Žalobkyňa sa v lehote určenej správnym súdom k vyššie uvedenému vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadrila.

IV. Relevantná právna úprava

31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 33. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 34. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 35. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 36. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 37. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 38. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 39. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 40. Podľa § 48 ods. 2 ZSP poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak. 41. Podľa § 53 ZSP výška materského je 70% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57. 42. Podľa § 55 ods. 1 ZSP denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 43. Podľa § 54 ods. 1 ZSP, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

44. Podľa § 54 ods. 2 ZSP, ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 45. Podľa § 57 ods. 1 písm. d) ZSP výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky; nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň. 46. Podľa § 196 ods. 7 ZSP organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 47. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bodu 1 ZSP v znení účinnom do 29.10.2016 zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

48. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej vrátane rozhodnutia orgánu verejnej správny nižšieho stupňa a priebeh administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci konania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 49. Na pojednávaní procesné strany vo vzťahu k žalobným námietkam zhodne zotrvali na tvrdeniach prezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu. 50. Základnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania je spôsob určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky predmetnej nemocenskej dávky, materského žalobkyne, (ďalej aj „rozhodujúce obdobie“). 51. Žalovaná má za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu, má byť sporné rozhodujúce obdobie určené postupom podľa § 54 ods. 1 ZSP, teda rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (t. j. rok 2015). 52. Naproti tomu, žalobkyňa má za to, že rozhodujúce obdobie malo byť určené postupom podľa § 54 ods. 2 ZSP, teda za rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia (v nadväznosti na definíciu vzniku povinného nemocenského poistenia podľa § 20 ods. 1 ZSP) do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, teda žalobkyňa požaduje určenie rozhodujúceho obdobia s jeho počiatkom od vzniku jej nového pracovného pomeru, t. j. od 01.08.2016. 53. Právnemu názoru žalobkyne, založenému striktne na formálnom výklade ustanovenia § 54 ods. 2 ZSP v spojení s ustanovením § 20 ods. 1 citovaného zákona, upravujúcim vznik a zánik povinného nemocenského poistenia zamestnanca, nemožno prisvedčiť. 54. Podstatnými skutkovými okolnosťami, predchádzajúcimi uplatneniu nároku na priznanie a na výplatu predmetnej nemocenskej dávky žalobkyňou, od ktorých žalobkyňa odvodzuje povinnosť orgánu sociálneho poistenia určiť rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa § 54 ods. 2 ZSP, sú:

· zánik povinného nemocenského poistenia žalobkyne ku dňu 31.07.2016 v nadväznosti na zánik jej pracovného pomeru u zamestnávateľa U., s.r.o. (vzniknutého na základe pracovnej zmluvy od 01.12.2013) ku dňu 31.07.2016, · vznik povinného nemocenského poistenia žalobkyne odo dňa 01.08.2016 v nadväznosti na vznik jej pracovného pomeru u zamestnávateľa U., s.r.o. odo dňa 01.08.2016, · splnenie si oznamovacej povinnosti zamestnávateľom žalobkyne podľa § 231 ods. 1 písm. b) bodu 1 ZSP odhlásením žalobkyne z povinného nemocenského poistenia v súvislosti so zánikom pracovného pomeru žalobkyne ku dňu 31.07.2016, · splnenie si oznamovacej povinnosti zamestnávateľom žalobkyne podľa § 231 ods. 1 písm. b) bodu 1 ZSP prihlásením žalobkyne k povinnému nemocenskému poisteniu v súvislosti so vznikom pracovného pomeru žalobkyne odo dňa 01.08.2016. 55. Tieto uvádzané skutkové okolnosti nie sú medzi účastníkmi konania sporné. 56. Pokiaľ ide o zákonnú definíciu vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia zamestnanca podľa § 20 ods. 1 ZSP, naviazaných na deň určujúci deň vzniku a zániku právneho vzťahu zakladajúceho právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 citovaného zákona, z tejto nemožno vyvodiť, že nejde o nepretržité nemocenské poistenie, ak bezprostredne na posledný deň zaniknutého povinného nemocenského poistenia zamestnanca hneď nasledujúci deň nadväzuje vznik nového povinného nemocenského poistenia zamestnanca. Nakoľko uplynutím posledného dňa povinného nemocenského poistenia o 24:00 hodine zanikne spolu so zánikom napr. pracovného pomeru zamestnanca jeho povinné nemocenské poistenie, z hľadiska plynutia času kontinuálne od 00:00 hodine nasledujúceho dňa vznikne nové povinné nemocenské poistenie podmienené vznikom nového pracovného pomeru zamestnanca. Z pohľadu orgánu sociálneho poistenia plynutie času určujúceho existenciu, resp. trvanie povinného poistného nemocenského vzťahu zamestnanca, nebolo pretrhnuté časovým obdobím, kedy by predmetný zamestnanec nebol povinne nemocensky poistený. 57. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať, že splnenie zákonnej podmienky návetia prvej vety § 54 ods. 1 ZSP „Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite ...“, by nebolo v prejednávanom prípade splnené. Uvedené ustanovenie nekonkretizuje, že musí ísť o nepretržité nemocenské poistenie založené jediným právnym vzťahom, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 citovaného zákona. Rovnako uvedené ustanovenie nevylučuje, že nesmie ísť o viac právnych vzťahov, ktoré časovo plynú bezprostredne po sebe a ktoré svojím trvaním, s prihliadnutím na určenie ich konca trvania a začiatku trvania, časovo na seba bezprostredne nadväzujú. Taktiež zákon o sociálnom poistení vo vzťahu k uplatneniu postupu podľa § 54 ods. 1 ZSP negatívne nevymedzenie pojmu nepretržité nemocenské poistenie neupravuje. 58. Odhliadnuc od uvedeného, správny súd pri posúdení opodstatnenosti námietky napádajúcej nesprávne právne posúdenie veci orgánmi sociálneho poistenia oboch stupňov vychádza z právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky v obdobnej veci s rovnakými skutkovými okolnosťami vo vzťahu k určeniu zákonnosti postupu pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu, obsiahnutého v rozsudku sp. zn. 10Sžso/3/2016 zo dňa 27. februára 2017, v ktorom najvyšší súd, s poukazom na princípy právneho štátu a potrebu neformálneho výkladu právnych noriem v záujme zachovania zmyslu a účelu sledovaného právnou normou, uviedol: „Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožňuje s interpretáciou § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalovanou, v zmysle ktorej sa za nepretržité povinné nemocenské poistenie zamestnanca považuje aj povinné nemocenské poistenie rovnakého typu u jedného zamestnávateľa, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu nepovažovať povinné nemocenské poistenie, ktoré jeden deň zaniklo a nasledujúci deň vzniklo za nepretržité, uviedol by to výslovne v ust. § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rovnako ako je to uvedené napr. v ust. § 57 ods. 1 písm. d) predmetného zákona. Keďže v ust. § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení negatívne vymedzenie nepretržitosti nie je uvedené, v prípade opätovného vzniku právneho vzťahu zakladajúceho nemocenské poistenie medzi rovnakými subjektmi, a to žalobkyňou ako zamestnancom a zamestnávateľom, ktoré časovo nadväzuje na predchádzajúce nemocenské poistenie medzi tými istými subjektmi (zamestnanec a zamestnávateľ), pričom predchádzajúce nemocenské poistenie aj nové nemocenské poistenie je rovnakého typu, nemožno opätovne vzniknuté nové nemocenské poistenie považovať za vznik nového nemocenského poistenia, ale ide o nepretržité trvanie nemocenského poistenia.“ Na inom mieste v odôvodnení najvyšší súd uviedol: „Odvolací súd poznamenáva, že účel nemocenského poistenia spočíva v zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu z dôvodu tehotenstva a materstva. Pri určovaní rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu žalovaná prihliada na všetky ustanovenia zákona, ktoré sa týkajú výpočtu nemocenských dávok, berie ich ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti.“

59. V súvislosti s námietkou žalobkyne o irelevantnom poukaze žalovanej na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. d) ZSP v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia správny súd uvádza, že žalovaná tento poukaz použila v rámci výkladu pojmu nepretržité nemocenské poistenie a za účelom odôvodnenia správnosti jeho použitia v predmetnom prípade uplatnených nárokov žalobkyne, a to s poukazom na systematický výklad tohto pojmu v rámci jeho úpravy v zákone o sociálnom poistení. Uvedený výkladový postup môže len prispieť k presvedčivosti rozhodnutia. 60. Taktiež nemožno súhlasiť s názorom žalobkyne, že vo vzťahu k vyššie uvádzaným skutkovým okolnostiam ohľadom zániku a bezprostredného vzniku nového pracovného pomeru žalobkyne k tomu istému zamestnávateľovi, je bezvýznamná skutočnosť personálneho prepojenia žalobkyne s jej zamestnávateľom, dokonca v osobe samotnej žalobkyne, keďže žalobkyňa je v obchodnej spoločnosti U. s.r.o. jedinou spoločníčkou a zároveň konateľkou. Hoci žalobkyňa, ako fyzická osoba, a jej zamestnávateľ, ako právnická osoba, sú oddelené, samostatne stojace entity, s prihliadnutím na spôsob konania právnickej osoby navonok a voči tretím osobám, s prihliadnutím na uvedené personálne prepojenie zmluvných strán v osobe žalobkyne, ako i na zámer sledovaný realizovanými právnymi pracovnoprávnymi úkonmi, je možné konštatovať, že v danom prípade vo vzťahu k vôľovej náležitosti / zložke týchto právnych úkonov zamestnanca a zamestnávateľa ide o prejav vôle sledujúci zámer tej istej osoby. V danom prípade je uvedené personálne prepojenie významné o to viac, že s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote ozrejmuje zhodný úmysel zamestnanca aj zamestnávateľa. S prihliadnutím na sumu vstupných informácií potrebných na prijatie vnútorného rozhodnutia realizovať skončenie pracovného pomeru a následné založenie pracovného pomeru, len so zmenou obsahu pôvodnej pracovnej zmluvy v časti pracovného zaradenia a výšky mzdy zamestnanca, čo možno dosiahnuť využitím inštitútu podľa § 54 Zákonníka práce (dohodou o zmene pracovných podmienok), sa z pohľadu kauzy tieto pracovnoprávne úkony javia ako bezúčelné, avšak z pohľadu žalobkyňou predpokladaných právnych následkov spojených s aplikáciou ustanovenia § 54 ods. 2 ZSP pri spôsobe určenia rozhodujúceho obdobia, sú účelové, s cieľom obísť aplikáciu ustanovenia § 54 ods. 1 citovaného zákona. Vo svetle uvedených skutkových okolností je zrejmé, že žalovaná aplikáciu ustanovenia § 54 ods. 1 ZSP musela odôvodňovať účelom sledovaným zákonom o sociálnom poistení, postavenom na princípoch solidárnosti a proporcionality, uplatňovaných tak pri tvorbe a napĺňaní poistných fondov, ako aj pri ich účelovom čerpaní poistencami v prípadoch zákonom predpokladaných poistných udalostí. 61. Pokiaľ ide o namietané nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí, tieto správny súd po vykonaní súdneho prieskumu ich zákonnosti vyhodnotil ako dostatočne odôvodnené. Z prvostupňového rozhodnutia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne vyplýva, že vychádzala z podstatných a konkrétnych údajov žalobkyne, týkajúcich sa okolností potrebných na výpočet denného vymeriavacieho základu na určenie výšky uplatnenej nemocenskej dávky, s použitím zákonných ustanovení, na základe ktorých bol nárok na materské a výška jeho výplaty vypočítaná. Rovnako v rozhodnutí žalovanej sú uvedené zákonné ustanovenia, na základe ktorých bolo vo veci rozhodnuté, spolu s výkladom relevantných ustanovení zákona a uvedením dôvodov, pre ktoré nebolo námietkam žalobkyne vyhovené. 62. S prihliadnutím na skutkové okolnosti prípadu a na obsah administratívneho spisu možno konštatovať, že žalovaná sa riadne vysporiadala s odvolacími námietkami žalobkyne a v súlade so zákonom o sociálnom poistení vyhodnotila dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá nevybočila z medzí zákona, pričom, vyhodnotiac každý dôkaz osobitne a všetky skutkové zistenia vo vzájomných súvislostiach, správne aplikovala § 54 ods. 1 ZSP pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu pre určenie výšky uplatneného materského, v súlade s účelom sledovaným citovaným zákonom. 63. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovanej a prvostupňového správneho orgánu, ako i postupu predchádzajúceho ich vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a oprávnených záujmov žalobkyne, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutia zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP). 64. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnej žalobkyni nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2. (§ 442 ods. 1 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 2 SSP) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)