Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Er-21-2014.pdf
PDF · 68.14 KB
Case nature
Subarea
19Er/21/2014
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v exekučnej veci oprávneného: VB LEASING SK, spol. s r.o. so sídlom Košická 49, 821 08 Bratislava, IČO: 31 378 528, právne zast.: Mgr. Daniel Čulman, so sídlom Lietavská 3, 851 06 Bratislava, advokát, proti povinnému: LOTTA s.r.o., so sídlom SNP 22, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 644 269, o vymoženie sumy vo výške 9573,34 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 83,38 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) doručené dňa 16.01.2014, súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pripojil návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, plnomocenstvo a exekučný titul.
2. V predmetnej exekučnej veci okresný súd uznesením č. k. 19Er/21/2014-14 zo dňa 24.10.2016 zastavil exekučné konanie. V závere vyššie špecifikovaného uznesenia okresný súd konštatoval, že o trovách exekučného konania rozhodne samostatným uznesením.
3. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
4. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 21.09.2015 si súdny exekútor zároveň uplatnil a vyúčtoval trovy exekúcie.
5. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2014, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
6. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu v sume 106,13 Eur, z toho odmena 56,44 Eur, náhrada hotových výdavkov 32 Eur a 20 % DPH, t.j. 17,69 Eur.
7. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03.2017 za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
8. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 05. 2014, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
9. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
11. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto okresný súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
12. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
13. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
14. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
15. Okresný súd nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v plnej výške, ako si ich uplatnil vo svojom podaní, t.j. v sume 106,13 Eur, ale mu ich krátil na sumu 83,38 Eur. Preštudovaním exekučného spisu bolo zistené, že súdny exekútor si pri úkone - zisťovanie majetku povinného prostredníctvom notárskeho registra záložných práv uplatnil celkom 3x paušálnu sumu 3,32 Eur a pri úkone - zisťovanie majetku povinného - exekútor IT uplatnil 2x paušálnu sumu 3,32 Eur. Okresný súd má za preukázané, že tieto úkony exekútor vykonával vyhľadávaním v databázach prístupných na internete. Vzhľadom na uvedené okresný súd má za to, že v takomto prípade sa nejedná o úkony v zmysle § 15 ods. 1 písm. g/, h/, i/ a j/ vyhlášky, nakoľko ide o jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie. Vyhľadanie údajov z verejne dostupných zdrojov prostredníctvom verejnej dátovej siete okresný súd nepovažuje za tak náročný úkon, ktorý by nebolo možné subsumovať pod bežné administratívne práce, ktoré sú bežne sa opakujúce a rutinné v každej exekúcii, a preto takúto činnosť nepovažoval za samostatné úkony odmeňované každý paušálnou sumou. V zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
16. Okresný súd posudzoval aj účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie - náhrada hotových výdavkov a nepriznal súdnemu exekútorovi vyčíslené budúce výdavky, ktoré súdnemu exekútorovi vznikli v čase po zastavení exekúcie, t.j. poštovné pri vrátení poverenia v sume 1,50 Eur a odblokovanie účtov v sume 7,50 Eur. Okresný súd má za to, že tieto trovy by mali byť už zahrnuté v režijných nákladoch v náhrade za jednotlivé úkony podľa § 15 ods.1 vyhlášky, preto okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré reálne vznikli a boli reálne preukázané.
17. Okresný súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spolu v sume 83,38 Eur, z toho odmena 46,48 Eur, náhrada hotových výdavkov v sume 23 Eur a 20 % DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov, t.j. 13,90 Eur.
18. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH. Z uvedených dôvodov súd exekútorovi priznal z odmeny a náhrady hotových výdavkov aj uplatnenú 20 % DPH.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.