Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Csp-133-2016.pdf
PDF · 96.86 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/133/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: C. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. Y., T. U. XXX/XX o zaplatenie 795,02 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi istinu 757,03 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,90 EUR od 10.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 66,47 EUR od 10.1.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 51,32 EUR od 13.2.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 25,83 EUR od 11.3.2014 a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 542,51 EUR od 10.4.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 90%, s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 7.11.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 795,02 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 70,90 EUR od 10.12.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 87,96 EUR od 10.1.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 67,82 EUR od 13.2.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 25,83 EUR od 11.3.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 542,51 EUR od 10.4.2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania a právneho zastúpenia. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanému a záväzok žalovaného riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky na základe faktúr. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry celkovo vo výške 795,02 EUR, avšak žalovaný tieto faktúry neuhradil. 3. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanému doručovaná dňa 13.7.2017 na adresu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky v zmysle ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Zásielka sa súdu vrátila dňa 17.7.2017 z dôvodu „adresát neznámy.“ Vzhľadom na skutočnosť, že žalobu sa konajúcemu súdu nepodarilo doručiť ani postupom podľa ust. § 116 ods. 1 CSP, postupoval súd podľa ust. § 116 ods. 2 CSP. V zmysle tohto ustanovenia súd mal za to, že žaloba
bola žalovanému doručená dňa 24.11.2017. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nepredložil súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. 4. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR. 5. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.3.2018, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015, faktúrami č. 7313547975, č. 7400811907, č. 7312413691, č. 7401963049, č. 7403053442, Prílohou ku kúpnej zmluve, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.11.2014, Pokusom o zmier zo dňa 25.2.2014 a Zmluvou o poskytovaní verejných služieb, ktoré predložil žalobca a zistil nasledujúci skutkový stav: 6. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu postúpil predmetnú pohľadávku a táto prešla na žalobcu dňom 4.9.2015 do jeho vlastníctva. 7. Žalovaný uzavrel s poskytovateľom služieb, spoločnosťou Slovak Telekom a.s., IČO: 35 763 469, ktorá je právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „Zmluva“)dňa 29.10.2013, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb právnym predchodcom žalobcu žalovanému, v zmysle dohodnutého Programu služieb : Happy L (XL). Zmluva obsahovala záväzok žalovaného dodržiavať zmluvné podmienky, najmä riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poplatky za poskytnuté služby na základe vystavených faktúr. Právny predchodca a žalovaný tiež uzavreli Dodatok k Zmluve, predmetom ktorého bola aktivácia Programu Happy L (XL). Z Dodatku k Zmluve vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný sa dohodli na uvedenom programe služieb s dobou viazanosti 24 mesiacov. Žalobca na základe Dodatku k Zmluve poskytol žalovanému mobilné zariadenie iPhone 5 18 GB Black. Za kúpnu cenu 669 EUR, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť v 24 mesačných splátkach v sume 25,83 EUR. Zároveň bola v Zmluve uvedená výška zmluvnej pokuty 679 EUR, a to za porušenie záväzku využívať predmetnú službu. 8. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a cenu za riadne poskytnuté služby žalobcovi nezaplatil, čím porušil povinnosti vyplývajúce zo zmlúv v spojení so všeobecnými podmienkami. Žalobca si podľa svojho tvrdenia uplatňuje iba nárok na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby. 9. Z predloženej faktúry súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému sumu za poskytnuté služby faktúrou č. 7313547975 splatnou dňa 9.1.2014 sumu 87,96 EUR, z ktorej súd zistil, že suma 16,50 EUR bola žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu vyfakturovaná za obmedzenie služby - neplatenie a suma 4,99 EUR za upomienku oneskorenej platby; faktúrou č. 77400811907 splatnou dňa 12.2.2014 sumu 67,82 EUR, z ktorej súd zistil, že suma 16,50 EUR bola žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu vyfakturovaná za prerušenie služby - neplatenie; faktúrou č. 7312413691 splatnou dňa 9.12.2013 sumu 70,90 EUR; faktúrou č. 7401963049 splatnou dňa 10.3.2014 sumu 25,83 EUR a faktúrou č. 7403053442 splatnou dňa 9.4.2014 sumu 542,51 EUR.
Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákonov : 10. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 11. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 12. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
14. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. 15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 17. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 18. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/1750/2010 spotrebiteľské právo je právom založeným na výnimkách zo všeobecného práva. Ak na výklad výnimky z právnej normy nestačí jazykový výklad, pri výklade takejto výnimky treba postupovať reštriktívne. 19. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 22. Podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (zmenené zák. č. 102/2014 Z.z s účinnosťou od 13. júna 2014). 23. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Na základe zisteného skutkového stavu z vykonaného dokazovania súd nárok žalobcu právne vyhodnotil takto : 24. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd je povinný v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. 25. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s Dodatkom, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb na základe čoho právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný za tieto služby nezaplatil. 26. Súd uznal nárok žalobcu na zaplatenie istiny 757,03 EUR s DPH titulom úhrady za poskytnuté telekomunikačné služby a síce služby vyúčtované faktúrou č. 7313547975 splatnou dňa 9.1.2014 vo výške 66,47 EUR, faktúrou č. 7400811907 splatnou dňa 12.2.2014 vo výške 51,32 EUR, faktúrou
č. 7312413691 splatnou dňa 9.12.2013 vo výške 70,90 EUR, faktúrou č. 7401963049 splatnou dňa 10.3.2014 vo výške 25,83 EUR a faktúrou č.7403053442 splatnou dňa 9.4.2014 vo výške 542,51 EUR. 27. Súd však nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 16,50 EUR a sumy 4,99 EUR vyúčtovanej na základe faktúry č. 7313547975 splatnej dňa 9.1.2014 a nárok na zaplatenie sumy 16,50 EUR vyúčtovanej na základe faktúry č. 7400811907 splatnej dňa 12.2.2014 nakoľko ani vo faktúrach, a ani v žiadnych iných listinách predložených žalobcom nie je uvedené, na základe čoho, alebo z akých dôvodov bola žalovanému vyfakturovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu táto položka, preto súd tento nárok žalobcu považoval za nepreukázaný a žalobu v tejto časti zamietol. 28. Na doplnenie argumentácie súd uvádza, že zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola uzavretá na základe vopred pripraveného formulára, zo strany právneho predchodcu žalobcu, bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy zo strany žalovaného, pričom jednotlivé poplatky a sankcie neboli so žalovaným individuálne dojednané. Súdu nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov alebo v uvedených výškach boli medzi účastníkmi zmluvne výslovne dohodnuté. 29. Čo sa týka poplatkov za odpojenie a obmedzenie, treba poukázať na to, že samotné odpojenie a obmedzenie je nepochybne nástrojom žalobcu, ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovaným, resp. zabrániť poskytovaniu aj ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Odpojenie a obmedzenie je teda výlučným nástrojom určenej ochrany samotného žalobcu a nie je to služba v prospech žalovaného, na ktorú by mal mať zo zmluvy nárok. Uvedené dojednanie navyše spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného, pretože zaťažuje výlučne žalovaného povinnosťami, ktoré sú aj v prospech žalobcu. Aj preto súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie tohto poplatku. 30. Poplatky za plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, najmä administratívnoprávna agenda, a teda aj upomienky a poplatky za prerušenie či obmedzenie služby sú neprijateľné, nakoľko slúžia na uspokojenie potrieb dodávateľa, nie spotrebiteľa a je z nich zrejmý vlastný ekonomický záujem žalobcu. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. Súd je toho názoru, že pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv by nemal byť výlučne sankcionovaný iba jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ, pretože táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech tohto účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením si svojich povinností. V zmluve nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech žalovanej pre nedodržanie akejkoľvek zmluvnej povinnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu. Sankcie v podobe úhrad za upomienky by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy. Teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho porušenie zmluvných dojednaní, by nemalo mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná sankcia v podobe upomienok a ich úhrad nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností. V spotrebiteľskom vzťahu musí ísť o takú sankciu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, ako aj na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. 31. Nakoľko sa žalovaný nesplnením peňažného záväzku (ktorý súd žalovanú zaviazal žalobcovi zaplatiť) dostal do omeškania, žalobcovi vznikol zároveň nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých žalovaných faktúr ktorého výška bola v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zvýšenej o 5% bodov tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol takto : 32. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 33. Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 34. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania. Žalobca mal vo veci úspech väčší ako žalovaný, a to vo výške 95 % (100 % tvorila žalovaná suma v celkovej výške 795,02 EUR, žalovaný bol úspešný v rozsahu 5 % - 37,99 EUR, rozdiel medzi úspechom žalobcu a žalovaného je 90 %, čo je celkový úspech žalobcu v tomto spore. Z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené v treťom výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).