Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-26-2017.pdf
PDF · 78.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/26/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. marca 2018 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaný
S. Q., nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom E. XX, okres H.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
v bode 1/ rozsudku
dňa 26.9.2016 v čase okolo 15.30 hod. neoprávnene vnikol do rodinného domu poškodeného Z. P., nar. XX.X.XXXX, na adrese E. Č.. XX, okres H., a to takým spôsobom, že nasilu prepchal ruku cez medzeru vstupnej kovovej bráničky, ohol ruku a odomkol bráničku ponechaným kľúčom a to jeho pootočením dvakrát v zámku, čo slúžilo na zabránenie neoprávnenému vniknutiu do obydlia, následne prešiel cez chodbu do kuchyne, odkiaľ odcudzil zo steny nástenné hodiny značky Quartz, následne prešiel do vedľajšej obývacej izby, odkiaľ odcudzil TV tuner zn. Evolve Alpha HD, čím uvedeným konaním spôsobil poškodenému Z. P., nar. XX.X.XXXX, celkovú škodu vo výške 32,90€, pričom uvedené vykonal aj napriek tomu, že dňa 19.8.2016 vykonal obdobnú krádež, čím sa dopustil priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov za čo mu bola uložená Obvodným oddelením PZ Spišská Belá bloková pokuta nezaplatená na mieste vo výške 30,- €, číslo bloku 17108052 zo dňa 19.8.2016,
v bode 2/ rozsudku
dňa 10.10.2016 v čase medzi 16.00 hod a 17.00 hod. počas odchodu z návštevy v rodinnom dome č. XX v obci E., pri prechádzaní predsieňou rodinného domu odcudzil na skrinke položenú čiernu športovú tašku s bielym lemovaním na rameno, v ktorej sa nachádzali biele nohavice, biele tričko, farebné botasky, hnedá peňaženka s občianskym preukazom, zdravotnou kartičkou Všeobecnej zdravotnej poisťovne a študentskou ISIC kartou, všetky doklady na meno Y. Š., čím spôsobil škodu pre V. Š. vo výške 47,-€, pričom uvedené vykonal aj napriek tomu, že dňa 19.8.2016 vykonal obdobnú krádež, čím sa dopustil priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov za čo mu bola uložená Obvodným oddelením PZ Spišská Belá bloková pokuta nezaplatená na mieste vo výške 30,-€, číslo bloku 17108052 zo dňa 19.8.2016,
t e d a
v bode 1/ rozsudku
neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
v bode 2/ rozsudku
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
č í m s p á c h a l
v bode 1/ rozsudku
zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona v spojení s ustanovením § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona,
v bode 1/ a 2/ rozsudku
pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona s poukazom § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 7 Trestného zákona § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov n e p o d m i e n e č n e .
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Kežmarku podal tunajšiemu súdu dňa 15.05.2017 obžalobu pod sp. zn. Pv 619/16/7703-13 pre skutky tak, ako sú vymedzené v skutkovej vete tohto rozsudku. Skutok v bode 1 obžaloby právne kvalifikoval ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a skutky v bode 1 a 2 obžaloby ako pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.03.2018 priznal vinu v celom rozsahu a podľa § 257 ods. 1 - 3 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo skutkov kladených mu za vinu v obžalobe prokurátora. Súd po splnení zákonných podmienok následne v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku jeho vyhlásenie o vine prijal, keďže toto vyhlásenie bolo v súlade s dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise. Na hlavnom pojednávaní bolo preto podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonané len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, a to prečítaním listinných dôkazov.
Preto súd bez ďalšieho dokazovania uznal obžalovaného za vinného zo skutkov obžaloby, pretože obžalovaný pri skutku uvedenom v bode 1 rozsudku neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vnuknutiu a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku a pri skutku uvedenom v bode 1 rozsudku a tiež v bode 2 rozsudku si pokračujúcim konaním prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, čím spáchal v bode 1 rozsudku zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a v bode 1 a 2 rozsudku ako pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.
Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 9 x súdne trestaný (z toho jeden krát súdom v Českej republike), naposledy rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T 28/2014, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody na 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon v ústave so stredným stupňom stráženia. Zo znaleckého posudku číslo 6/2017 vypracovaného znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria S.. K. O. vyplýva, že u obžalovaného bola zistená závislosť na alkohole na rozhraní 3. a 4. stupňa štádia Jellinekovej klasifikácie. Nakoľko obžalovaný v čase vypracovania znaleckého posudku vykonával ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, nie je indikovaná potreba uloženia duplicitného ochranného liečenia. Obžalovaný bol pred spáchaním
skutkov doposiaľ päťkrát priestupkovo postihnutý, prevažne za priestupky proti majetku a občianskemu spolunažívaniu. Zo správy o povesti obžalovaného z obce E. vyplýva, že obžalovaný je nezamestnaný, rozvedený, žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, pričom jeho povesť v mieste bydliska nie je dobrá, nakoľko sa v minulosti dopustil niekoľkých prečinov pod vplyvom alkoholu.
Trest má byť vyvážený, aby zabezpečil náležitú ochranu našej spoločnosti a prevýchovu páchateľa, pričom súčasne iných odradí od páchania trestných činov a vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa.
Vychádzajúc zo zásad na uloženie úhrnného trestu, súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona (3 roky až 8 rokov), teda najprísnejšej z trestných sadzieb uplatnených pri právnej kvalifikácii skutkov. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že sa obžalovaný ku skutkom priznal a ich spáchanie úprimne oľutoval / § 36 písm. l) Trestného zákona/. Zároveň však zistil aj dve priťažujúce okolnosti, a to že obžalovaný spáchal viac trestných činov /§ 37 písm. h) Trestného zákona/ a že bol v minulosti za spáchanie trestného činu odsúdený /§ 37 písm. m) Trestného zákona/. Preto pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností mal súd aplikovať ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, teda mal zvýšiť dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby (3 roky) o jednu tretinu. Vzhľadom na okolnosti prípadu, kedy obžalovaný čin spáchal v stave ťažkej opitosti, škodu ním spôsobená bola nepatrná a odcudzené veci vrátil, považoval za súčasnej nutnosti aplikácie § 41 ods. 2 Trestného zákona takéto zvýšenie trestnej sadzby za neprimerane prísne, a preto zvýšenie trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona v súlade s § 38 ods. 7 Trestného zákona neaplikoval. Nakoľko obžalovaný spáchal dva trestné činy, súd mu v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest. Navyše oba sú úmyselnými trestnými činmi, z ktorých trestný čin uvedený v bode jedna rozsudku je zločinom, pričom oba boli spáchané dvoma činmi. Preto súd v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona zvýšil hornú hranicu zákonom stanovene trestnej sadzby podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona o jednu tretinu. Preto súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 roky až 9 rokov a 8 mesiacov.
Súd zohľadnil okolnosti spáchania trestného činu, najmä nepatrný následok, ktorý bol konaním obžalovaného napravený a uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej a následne zvýšenej trestnej sadzby v trvaní 3 rokov. Nakoľko obžalovaný bol viackrát súdne trestaný, a to aj nepodmienečným trestom odňatia slobody, súd tento trest uložil tiež ako nepodmienečný, pretože neboli splnené podmienky v zmysle § 49 ods. 1 Trestného zákona na podmienečný odklad výkonu trestu. Nakoľko obžalovaný bol pred spáchaním uvedených trestných činov v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (odsúdenia 5. až 8. odpisu registra trestov), súd obžalovaného v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Nakoľko poškodení si náhradu škody do skončenia vyšetrovania neuplatnili, súd o škode nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.