Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-34-2016.pdf
PDF · 199.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/34/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanej: W. o zaplatenie 5.443,27 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 4.720,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4.780,75 eur od 27. 6. 2014 do 18. 7. 2014 a zo sumy 4.720,05 eur od 19. 7. 2014 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 50,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 18. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 18. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8. 8. 2016 sa pôvodný žalobca - Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 5.443,27 eur, úroky vo výške 444,18 eur, úroky z omeškania vo výške 2.357,91 eur, úroky zo sumy 5.443,27 eur vo výške 19 % ročne zo sumy 5.443,27 eur od 1. 5. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.443,27 eur od 1. 5. 2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 18. 7. 2013 zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver na základe ktorej poskytol žalovanej úver. V žalobe tvrdil, že žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach, pričom svoj záväzok splatila len čiastočne tak ako je to uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“ vyhotovenej ku dňu 30. 4. 2016, preto pôvodný žalobca využil právo požadovať predčasné splatenie úveru, čím sa celý úver vrátane príslušenstva stal predčasne splatným, no žalovaná ani po zaslanej výzve dlžnú pohľadávku nezaplatila. Poukazujúc na Obchodné podmienky pôvodný žalobca v žalobe tvrdil, že aj po predčasnej splatnosti úveru bol ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve, pričom uplatňuje si aj zákonné úroky z omeškania. V žalobe uviedol, že žalovaná svoj dlh nevyrovnala, preto žiada, aby ju k tomu zaviazal súd.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, Obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky, listinu „Aktuálny stav úveru“, Výzvu na úhradu dlžnej sumy a Sadzobník poplatkov.
4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk doručená dňa 22. 5. 2017, písomne nevyjadrila.
5. Uznesením zo dňa 24. 8. 2017 č. k. 10Csp/34/2016-57 súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom sporu z pôvodného žalobcu na obchodnú spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 a pripustil aby vstúpila do konania na miesto žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 9. 2017 a súd tak ako so žalobcom ďalej konal s obchodnou spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. (ďalej len „žalobca“).
6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 23. 3. 2018, na ktoré sa právny zástupca žalobcu napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil, o odročenie pojednávania nežiadal. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
7. Žalovaná sa k žalobe na pojednávaní vyjadrila tak, že úver si vzala, v tom čase bola zamestnaná na obci ako koordinátor a tak mala príjem z ktorého ho mohla splácať, no potom o prácu prišla a žila už len z príjmu manžela a keďže majú tri deti, nie je schopná zaplatiť takú sumu ako sa od nej žiada, ak by niečo mala zaplatiť, môže tak robiť len v splátkach maximálne po 20,- eur mesačne, ktoré si na to vypýta od manžela. Vie že ide o nízku splátku, ale nemá z čoho platiť viac.
8. Pri svojom výsluchu žalovaná uviedla, že najskôr mala jeden úver od Poštovej banky, potom ešte jeden a aby jej na tom prvom úvere nevznikol veľký dlh, zobrala si tretí úver na vyrovnanie dlhu z pôvodného úveru. Tvrdila, že dostala žiadosť o úver, kde mala vypísať svoje údaje, odniesť to na pobočku a potom jej telefonicky bolo oznámené, že úver jej bol schválený a že peniaze má na účte. Uviedla, že prvý úver ktorý mala bol na sumu 2.000,-eur, druhý na sumu 3.500,- eur a tretí pokiaľ sa pamätá mal byť na 3.000,- eur s tým, že niektoré splátky aj zaplatila a nevie uviesť, prečo v žiadosti o úver je ako požadovaná suma úveru uvedená suma 5.600,- eur a ako poskytnutá suma úveru suma 5.450,- eur, vie len že to malo byť na splatenie skoršieho úveru. Podmienkam úveru nerozumela, až keď jej potom prišli papiere, prečítala si, čo v nich bolo napísané. Koľko sa celkovo malo na úver zaplatiť nevie. Žalovaná potvrdila, že chodili jej upomienky a výzvy na splácanie a tvrdila, že keď nemala na splácanie, písala do banky žiadosť o nový splátkový kalendár, no neprišla jej na to žiadna odpoveď. Predčasné zosplatnenie úveru nenamietala, lebo vie, že meškala v splácaní, no nemala z čoho splácať splátku 130,- eur mesačne. Žalovaná potvrdila, že poslednú splátku zaplatila ešte v júli 2014, odvtedy neplatila nič, nenamietala ani výšku zaplatených splátok uvedenú v listine Aktuálny stav úveru. Žalovaná špecifikovala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery a pre prípad že bude zaviazaná k plneniu, žiadala povoliť splátky vo výške maximálne 20,- eur mesačne, nakoľko žijú len z príjmu manžela a prídavkov na deti, spolu ide o dumu 425,- eur mesačne, no manžel má pracovnú zmluvu len do septembra, ona berie lieky na tlak, kde mesačne platí za balenie 37,- eur, bola 3 krát operovaná, má tri maloleté deti a žiadne úspory či majetok väčšej hodnoty.
9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP), oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanou namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:
10. Zo žalobcom predloženého tlačiva označeného ako zmluva o úvere konsolidácia súd zistil, že v jeho časti 1. sú do predtlačených kolóniek vpísané osobné údaje o žalovanej, o jej zamestnávateľovi a príjme, potom v časti 2. je uvedené „Žiadosť o poskytnutie úveru“. Tam je rovnako do predtlačených kolóniek vpísané, že suma na splatenie úverov je 5.548,47 eur a že žiadaná maximálna výška úveru je 5.600,- eur, žiadaná doba splácania úveru že je 6 rokov, žiadané že je splácanie úveru prevodom z účtu a tiež že sa žiada základný súbor poistenia. Na spodnej časti predloženého tlačiva je časť 3. označená ako „ZoÚ, podmienky úveru a záverečné ustanovenia“ a tam sú uvedené údaje o úvere, a to
číslo zmluvy, výška úveru 5.450,- eur, výška mesačnej splátky 136,07 eur, výška úrokovej sadzby 19 % ročne, poistenie schopnosti splácať úver - základný súbor poistenia, dátum prvej splátky 20. 8. 2013, dátum každej ďalšej splátky k 20. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 20. 7. 2019, počet mesačných splátok 72, RPMN banky 20,74 % a priemerná hodnota RPMN na trhu 19,47 %. Posledná kolónka v tejto časti tlačiva má obsahovať celkovú výšku nákladov a tam je nečitateľným spôsobom uvedená určitá suma v eur. V mieste určenom na podpis je uvedené, že žalovaná tlačivo podpísala v Q. dňa 16. 7. 2013 a právny predchodca žalobcu že tlačivo podpísal dňa 18. 7. 2013. Právny predchodca žalobcu predložil súdu spolu s touto zmluvou aj Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička a tiež Všeobecné obchodné podmienky.
11. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 30. 4. 2016“ predloženej pôvodným žalobcom súd zistil, že žalovaná dňa 18. 7. 2013 vyčerpala sumu 5.450,- eur. Ďalej sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok úveru žalovanou ako aj spôsob ich započítania z ktorých vyplýva, že žalovaná uhradila odo dňa 18. 9. 2013 do poslednej úhrady dňa 18. 7. 2014 v splátkach rôznej výšky sumu spolu 729,95 eur z čoho na úhradu istiny úveru bola započítaná suma 6,73 eur, zvyšok bol započítaný na úhradu úrokov a poplatkov. Žalovaná potvrdila, že po dni 18. 7. 2014 doposiaľ nezaplatila na úver už nič. Listom označeným ako „Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 21. 5. 2014 pôvodný žalobca žalovanú upozornil na omeškanie v splácaní a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 6. 6. 2014 jej oznámil, že úverová pohľadávka sa ku dňu 6. 6. 2014 stala predčasne splatnou, pričom ju súčasne vyzval na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 5.795,50 eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Podľa dokladu o doručovaní na čl. 6 a 7 spisu výzvu na úhradu dlžnej sumy žalovaná v odbernej lehote si neprevzala, táto bola Poštovej banke ako nedoručená vrátená dňa 16. 6. 2014.
12. Žalobou uplatnený nárok pôvodný žalobca v žalobe právne odôvodnil tak, že jedná sa o nárok na vrátenie úveru. Keďže pôvodný žalobca bol bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri bolo poskytovanie úverov, pričom zo zmluvy je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver (žalovaná v žiadosti o úver bola označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ), a aj v listine „Aktuálny stav úveru ku dňu 30. 4. 2016“ je ako druh úveru uvedené „spotrebný“, súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase keď malo dôjsť k uzavretiu zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa- Poštová banka, a.s. postúpením v priebehu sporu, bolo potrebné aplikovať tiež príslušné zákonné ustanovenia o postúpení pohľadávky.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu 18. 7. 2013, čo je deň v tlačive zmluvy o úvere uvedený ako deň jej akceptácie veriteľom spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
15. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
16. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610> a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610>, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130610>, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610> za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
17. Podľa § 11 ods. 1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 18. 7. 2013 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení /§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.
22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/20170201> ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/483/20170201> Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 13. 6. 2017 (deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky z ktorej súčasný žalobca vyvodzuje svoju aktívnu
vecnú legitimáciu) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20170601> na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601>, banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. (2) Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20170601> spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.
24. Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý odvíja od formuláru - zmluva o úvere konsolidácia. Ako vyplýva zo zmluvy, z označenia žalovanej v nej, ako aj z jej koncepcie i použitej terminológie typickej pre spotrebiteľské úvery, jednalo sa o dojednávanie spotrebiteľského úveru podľa v tom čase účinného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Nič iné strany ani netvrdili. Predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov právnym predchodcom žalobcu žalovanej predovšetkým na splatenie predchádzajúcich jej úverov z úverových zmlúv uvedených v bode 3 časť 1. tlačiva zmluvy o úvere konsolidácia. Právny predchodca žalobcu mal poskytnúť žalovanej finančné prostriedky, ktoré sa táto zaviazala splácať v dohodnutých mesačných splátkach.
25. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listín mal súd za nesporné a preukázané, že predmetné strany chceli uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže predmetom zmluvy malo byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov pôvodným žalobcom žalovanej vo forme úveru s poukazom na § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
26. Po preskúmaní obsahu formulára „zmluvy“ súd má za to, že k platnému dojednaniu žalobcom tvrdeného úveru, ktorý by zakladal právo veriteľa na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokmi a poplatkami nedošlo. Žalovanej v danom prípade vznikla povinnosť vrátiť veriteľovi len to čo od neho dostala, a nakoľko poskytnutá jej bola suma 5.450,- eur a preukázané bolo, že žalovanou doposiaľ bola vrátená len suma 729,95 eur, súd žalobu v časti zaplatenia nevrátenej sumy vo výške 4.720,05 eur a úrokov z omeškania z nevrátenej sumy považoval za dôvodnú. V prevyšujúcom rozsahu ju považoval za nedôvodnú a to z nasledujúcich dôvodov.
27. Zo žalobcom predloženého vyhotovenia zmluvy o úvere konsolidácia je zrejmé a je to vyjadrené už aj v samotnom označení jej jednotlivých častí (časť 1. Zmluvné strany, časť 2. žiadosť o poskytnutie úveru, časť 3. zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia), že v danom prípade k uzavretiu úverovej zmluvy nemalo dôjsť stretnutím obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v tom istom mieste a čase, ale najskôr žalovaná v Mlynčekoch dňa 16. 7. 2013 požiadala o úver vyplnením predmetného tlačiva prostredníctvom kolóniek v jeho časti 1 a 2 a následne dňa 18. 7. 2013 malo dôjsť k schváleniu úveru bankou s vyplnením údajov o schválenom úvere v bode 3 tlačiva. Najskôr teda bola vypísaná žalovanou žiadosť o poskytnutie úveru tak, že táto obsahovala z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladaných zákonom číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch len výšku úveru (žiadanú žalovanou vo výške maximálne 5.600,-eur) a potom tam je uvedená už len žiadaná doba splácania úveru 6 rokov, spôsob čerpania, spôsob splácania úveru a žiadosť žalovanej o poistenie schopnosti splácať úver.
28. Podľa článku 2 bod 2.2 Obchodných podmienok pre úver predložených žalobcom klient podá návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere tak, že na predtlačenom formulári banky vyplní prvú a druhú časť formulára, uvedie svoje osobné údaje, ako aj maximálnu požadovanú výšku úveru a formulár vlastnoručne podpíše pred zamestnancom obchodného miesta banky. Súčasťou návrhu klienta sú
všetky podmienky v zmysle OP a oboznámenia s o RPMN...Banka má právo návrh akceptovať alebo odmietnuť. Ak banka po vyhodnotení bonity klienta upraví požadovanú výšku úveru, výšku úrokovej sadzby alebo dĺžku doby splácania úveru tak, že to neodporuje návrhu klienta, považuje sa to za akceptáciu návrhu. Banka svoje rozhodnutie o prijatí alebo úprave výšky úveru, výšky úrokovej sadzby, predĺžení doby splácania úveru, alebo o neprijatí návrhu klientovi oznámi...Oznámenie banka vykoná najmä telefonicky na telefónne číslo uvedené v návrhu, ak klient nie je zastihnutý, písomné oznámenie mu bude doručené v zmysle čl. 8 OP. Ak klient neodmietne (telefonicky alebo písomne do 5 pracovných dní) upravenú výšku úveru, upravenú výšku úrokovej sadzby ani upravenú dobu jeho splácania alebo ak banka schváli požadovanú výšku úveru a dobu jeho splácania uvedenú v návrhu, odošle jeden originál zmluvy klientovi.. Úpravy návrhu vykonané v súlade s týmto ustanovením OP sa nepovažujú za zmenu návrhu.
29. Podľa článku 2 bod 2.3 Obchodných podmienok pre úver zmluva je uzatvorená a nadobúda platnosť doručením jej akceptácie zo strany banky klientovi a účinnosť čerpaním úveru.
30. Vychádzajúc zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd nemal za preukázané, žeby medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere s náležitosťami podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zakladajúca nárok veriteľa na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokmi a poplatkami. V prospech žalovanej ale bola poskytnutá suma 5.450,- eur, čo sama potvrdila, túto preto bola povinná vrátiť, avšak bez úrokov a poplatkov.
31. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 musí byť uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme, pričom už samotná absencia písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V danom prípade posudzovaná zmluva nebola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme, lebo prejavy vôle strán síce sú zachytené na listine, ale nie sú obsahovo zhodné, nie sú písomným návrhom a bezpodmienečnou, obsahovo zhodnou písomnou akceptáciou návrhu, teda nemožno vôbec hovoriť o platnom písomnom uzavretí zmluvy, čo je podľa § 11 ods. 1 písm. a) prvý dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
32. Žalovaná žiadala dňa 16. 7. 2013 o úver vo výške „maximálne“ 5.600,- eur s tým, že suma na splatenie predošlých úverov je 5.548,47 eur, s dobou splácania 6 rokov a žiadala o poistenie schopnosti splácať úver prostredníctvom základného súboru poistenia, následne po posúdení bonity žalovanej banka dňa 18. 7. 2013 podpísala doplnený návrh zmluvy o konkrétne údaje, za ktorých mal byť úver žalovanej poskytnutý (výška úveru, výška mesačnej splátky, výška úroku, RPMN a pod.). Návrh zmluvy o úvere podpísaný žalovanou však takéto konkrétne údaje neobsahoval, ale obsahoval iba dva základné údaje - výšku istiny a dobu splácania (bez konkretizácie najmä výškou splátok a pod.). Keďže vo vzťahu k náležitostiam úverovej zmluvy predpísaných v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je rozdiel v podobe poskytnutia a splácania úveru vo výške 5.600,- eur alebo 5.548,47 eur a úveru vo výške 5.450,- eur, bankou podpísaný návrh zmluvy nemožno považovať za akceptovanie návrhu žalovanej podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže obsahoval aj iné ako žalovanou žiadané podmienky. Bankou podpísaný návrh zmluvy tak možno považovať iba za nový návrh, s ktorým žalovaná (teda s úverom za takto presne stanovených podmienok) už písomný súhlas na tej istej alebo inej listine neprejavila. Nič také žalobca nepreukázal. Takto uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere preto aj z tohto dôvodu trpí nedostatkom písomnej formy, keďže prejavy vôle strán uzavrieť zmluvu určitého obsahu neboli zachytené na jednej alebo dvoch obsahovo zhodných listinách. Veriteľom modifikované zmluvné podmienky neboli žalovanou písomne prijaté, pričom telefonické neodmietnutie či súhlas, alebo konkludentné čerpanie úveru žalovanou nemožno považovať za úkon, ktorým by došlo k akceptácii zmenených podmienok podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, keďže takéto prijatie zmeneného návrhu nevyplývalo nielen z obsahu návrhu, ale ani z obojstrannej praxe strán, ktorá uzatvorením jednej zmluvy ani vytvorená byť nemohla. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 1 predpisuje písomnú formu zmluvy pod následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/) nemožno samotné neodmietnutie bankou zmenených podmienok úveru žalovanou na ktoré poukazuje článok 2 bod 2.2 Obchodných podmienok banky považovať za písomné prijatie zmeneného návrhu a v žiadnom prípade nemožno akceptovať predformulované prehlásenie v obchodných podmienkach, že úpravy návrhu vykonané v súlade s týmto ustanovením obchodných podmienok sa nepovažujú za zmenu návrhu, lebo išlo by o obchádzanie zákonného občianskoprávneho pravidla v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Ani prehlásenie v uvedenom článku
obchodných podmienok, že súčasťou návrhu klienta sú všetky podmienky a oboznámenia o RPMN nemôže nič zmeniť na nedodržaní náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko akékoľvek oboznámenie žalovanej ako klienta s údajmi pre úver v situácii, keď ona žiadala o úver v inej výške ako bol nakoniec poskytnutý nemôže byť relevantné keďže podmienky úveru vo výške 5.548,47 eur alebo 5.600,- eur (uvedené v žiadosti o úver) sú absolútne odlišné ako podmienky úveru poskytnutého nakoniec reálne vo výške 5.450,- eur (údaje o schválenom úvere).
33. Keďže žiadosť žalovanej o úver obsahovala len výšku žiadaného úveru a dobu splácania úveru, tak je zrejmé, že zmluva o poskytnutí úveru, ktorú mal odsúhlasiť právny predchodca žalobcu v časti 3 predmetného tlačiva zmluvy je zjavne obsahovo iná ako je žiadosť žalovanej o poskytnutie spotrebiteľského úveru, nakoľko obsahuje inú výšku úveru, a na rozdiel od žiadosti žalovanej obsahuje ďalšie údaje ako sú výška splátky, výška úroku, RPMN a podobne.
34. Ak teda právny predchodca žalobcu v rozpore s návrhom žalovanej schválil úver v inej výške a uviedol tam údaje o úvere v návrhu vôbec neuvedené, nie je možné to považovať za prijatie návrhu predloženého žalovanou, ale za nový návrh. Keďže žalovaná tento nový návrh právneho predchodcu žalobcu neodsúhlasila a svojím podpisom nepotvrdila (opak žalobca nepreukázal ), nemožno hovoriť o platnom (t.j. v súlade so zákonom) uzavretí zmluvy. Na platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá v zmysle § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu sa v tomto prípade vyžadoval písomný návrh a obsahovo zhodné písomné prijatie tohto návrhu. Žalobca nepreukázal ani netvrdil, že by ním navrhnutý obsah zmluvy (ktorý vystavil až následne po podpise žiadosti dlžníkom) bol totožný so „žiadosťou“ dlžníka, resp. že by takýto nový návrh dlžník v súlade s § 44 ods. 1 a § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijal, teda, že by návrh bol totožný s prijatým návrhom veriteľom a bolo by to urobené písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže nebolo preukázané, že došlo k obsahovo zhodnému písomnému návrhu a písomnému prijatiu totožného návrhu na uzavretie zmluvy (na výšku úveru 5.450,- eur s parametrami úveru uvedenými v bode 3 tlačiva), je žalovanej poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov.
35. Na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru sú tu navyše aj ďalšie dôvody v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch a teda ak by aj návrh a prijatie návrhu boli perfektné, písomné a obsahovo totožné, i tak by sa jednalo o bezúročný a bezpoplatkový úver.
36. Súd nemal pochybnosti, že žalovaná žiadala o úver a že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 5.450,- eur, čo bolo preukázané listinou „Aktuálny stav úveru“ ako aj výpoveďou samotnej žalovanej.
37. Ako už bolo uvedené, súd právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, ktorý mal byť založený Zmluvou posúdil ako vzťah spotrebiteľský podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 18. 7. 2013. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a v zákone č. 129/2010 Z.z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
38. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu, keď malo dôjsť k uzavretiu zmluvy (18. 7. 2013), ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli
tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. j) tiež uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere mala v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) obsahovať tiež uvedenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenej podľa § 21 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20110101> za príslušný kalendárny štvrťrok.
39. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženého tlačiva, kde má byť v jeho bode 3 „zmluva o úvere“ súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. V zmluve síce je uvedený údaj o RPMN aj o priemernej hodnote RPMN, avšak nakoľko tie nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa na ne ako keby tam neboli uvedené vôbec ( k tomu podporne pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 12. 2017 sp. zn. 10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia, pričom ten sa týkal rovnako žalobcu a musí mu tak byť dobre známy). Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom- informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 - vymedzenie pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon, nakoľko v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o RPMN a o priemernej hodnote RPMN a navyše a vôbec neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ide pritom o veľmi podstatné náležitosti zmluvy majúce vplyv na možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Úver poskytnutý žalovanej by preto bol bezúročný a bez poplatkov aj keby bola zmluva uzavretá riadne a v súlade so zákonom, čo ako už bolo uvedené nebola.
40. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmluve nie sú tieto údaje uvedené v súlade so zákonnou požiadavkou a pokiaľ takéto údaje poskytuje veriteľ až v splátkovom kalendári, či inak po uzavretí zmluvy, nie sú tieto údaje obsiahnuté v zmluve v čase akceptácie zmluvy oboma zmluvnými stranami. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisoval vyššie uvedené údaje tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené priamo v takejto zmluve, teda v čase, keď sa spotrebiteľ rozhoduje či na dané jej podmienky pristúpi alebo sa rozhodne prípadne pre iný úver od iného poskytovateľa, preto ich všetky musí poznať v tomto čase a nemohli byť nahradené dodatočným „doinformovaním“ spotrebiteľa o podmienkach úverovej zmluvy.
41. Žalobcom predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere má podobu predtlačeného formulárového tlačiva, pripraveného bankou na jej hlavičkovom papieri. Je teda zrejmé, že aj nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy tu ide najmä na vrub veriteľa, ktorý ako profesionál daný formulár pripravil a de facto sám zvolil spôsob, akým sa bude snažiť naplniť náležitosti zmluvy predpísané zákonom. To sa ale v súdenej veci nepodarilo, lebo časť tam uvedených zákonom predpísaných náležitostí je uvedená nesprávne (RPMN a priemerná RPMN) resp. nie je uvedená vôbec - údaj o celkovej čiastke ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
42. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Veriteľ v zmluve neposkytol pravdivý údaj o RPMN, lebo parametrom úveru uvedeným v článku 3 zmluvy o úvere (t.j. výške úveru 5.450,- eur, dobe splácania 72 mesiacov a výške mesačnej splátky 136,07 eur) zodpovedá RPMN 24,03 %, teda podstatne vyššia RPMN ako je uvedená v zmluve. Niet tak pochýb, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch samo
osebe je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Keďže súdu z jeho činnosti a z iných konaní je známa argumentácia žalobcu, že do RPMN by sa nemalo započítavať poistné, tak k tomu súd uvádza, že aj pri výpočte RPMN bez poistného (teda pri výške mesačnej splátky 128,- eur, nakoľko podľa listiny Aktuálny stav úveru výška splátky bez poistenia by bola 128,- eur) by hodnota RPMN bola 20,97 % a v žiadnom prípade nie v zmluve uvedená hodnota 20,74 % a teda nič by to nemenilo na tom, že úver je pre nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa bezúročný a bez poplatkov.
43. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Veriteľ v zmluve nikde neposkytol údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, uviedol tam len sumu celkovej výšky nákladov, navyše nečitateľným spôsobom, ale i keby bola uvedená čitateľne a zrozumiteľne, bolo by to nepostačujúce, lebo nemožno mať žiadne pochybnosti, že v rozpore so zákonom veriteľ v zmluve absolútne nikde neposkytol údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Taký údaj sa tam totiž nenachádza a tak aj keby RPMN a priemerná RPMN boli uvedené v zmluve správne, čo nie sú, úver by aj tak bol bezúročný a bez poplatkov. Údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom patrí nepochybne medzi hlavné body záujmu spotrebiteľa, keďže najjednoduchším spôsobom, bez potreby prepočtov percentuálnych sadzieb úrokov, či RPMN, čo môže byť pri uzatváraní zmluvy pre bežného spotrebiteľa značne komplikované má ponúknuť informáciu o výhodnosti úveru a o tom, koľko dlžník za celú dobu úverového vzťahu vlastne reálne zaplatí a teda o koľko sa reálne preplatí poskytnutá suma. V danom prípade tento údaj v zmluve chýba, nie je pri údajoch o podmienkach úveru vôbec uvedený. Preto o nedodržaní tejto zákonnej požiadavky podľa názoru súdu nemožno mať pochýb. Podľa rozsudku Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti S., článok 23 smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu nemôže byť pochýb o tom, že neuvedenie celkovej čiastky k zaplateniu v zmluve môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah jeho záväzku, preto nenapĺňa požiadavku zákona ani Smernice, navyše v situácii keď nesprávne a v rozpore so skutočnosťou bol tu v zmluve uvedený aj údaj o RPMN, o priemernej RPMN a údaj o celkovej výške nákladov sa nedá prečítať.
44. Podľa názoru súdu údaj predpísaný v § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch - celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, patrí medzi absolútne najdôležitejšie údaje zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tu pritom v zmluve úplne chýba. O tom, že ide o kľúčový údaj svedčí koniec koncov aj to, že aj po novele zákona o spotrebiteľských úveroch uskutočnenej zákonom č. 279/2017 Z.z. ktorá zohľadňuje závery Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíróová, na ktorý veritelia často poukazujú a ktorá v nadväznosti naň upravuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a upravuje okolnosti, za ktorých sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to práve za účelom zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES") ostáva správne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podmienkou vzniku nároku veriteľa na úroky a poplatky. Aj po tejto novele sa totiž za bezúročný a bez poplatkov bude považovať úver, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a ak tam nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
45. Navyše je treba uviesť, že hoci v zmluve je ako výška mesačnej splátky jasne a výslovne uvedená suma 136,07 eur (z ktorej podľa listiny aktuálny stav úveru časť vo výške 8,07 eur malo predstavovať poistné), potom nie je zrejmé, prečo časť splátok žalovanej, ktoré hradila vo výške 136,83 eur (viď splátky uhradené ňou 18. 9. 2013, 18. 10. 2013, 21. 11. 2013) bola započítavaná na akýsi poplatok vo výške 8,83 eur, resp.18,79 eur, resp. 16,90 eur, keď priamo v zmluve v súvislosti so splátkou žiaden poplatok dojednaný nebol a poistné malo byť vo výške len 8,07 eur a nie 8,83, 18,79, či 16,90 eur.
46. Výklad pojmov celkové náklady spotrebiteľa a celková čiastka ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je obsiahnutý v § 2 ZoSÚ. Podľa § 2 písm. g) a h) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
47. Súd už uviedol, že suma celkových nákladov uvedená v zmluve nie je uvedená správne a navyše vôbec nie je uvedená celkovo splatná suma.
48. Dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov je aj ten, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN. Údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu s ohľadom na jeho RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako jej obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.) je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ tak musí v zmysle citovaného § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej RPMN, ktorý je v zmysle citovaného ustanovenia zverejnený podľa § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Ministerstvom financií SR zo súhrnných údajov poskytnutých veriteľmi za príslušný kalendárny štvrťrok, resp. ak je zmluva uzavretá do 15 kalendárnych dní od takéhoto zverejnenia, tak za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť uzatvorená dňa 18. 7. 2013, pričom údaje o priemernej RPMN za 1. štvrťrok r. 2013 boli zverejnené MF SR dňa 30. 4. 2013. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanej mal byť poskytnutý úver 5.450,- eur so splatnosťou 72 mesiacov (t.j. 6 rokov).
49. Priamo súčasťou zmluvy je v článku 3 bode 8 ustanovenie, podľa ktorého klient podpisom tejto zmluvy uzatvára s bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ.
50. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka (5. oddiel 1. hlavy 8. časti OZ - zabezpečenie záväzkov) a nakoniec aj zo samotnej formulácie uvedeného ustanovenia je zrejmé, že ide o „Zabezpečenú pohľadávku“. Podľa MF SR zverejnených údajov o priemernej RPMN za 1. štvrťrok 2013 bola priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením alebo lízing vo výške od 1.500,- eur do 6.500,- vrátane so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov 23,52 %. Veriteľ v zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN je 19,47 %, čo je zjavne údaj nesprávny, zodpovedajúci tzv. ostatným spotrebiteľským úverom neuvedeným v r. 1 až 5 vo výške od 1.500,- do 6.500,- eur vrátane so zmluvnou splatnosťou 5 až 10 rokov. Podľa názoru súdu vzhľadom na obsah úverovej zmluvy a povahu úveru správne mal byť v zmluve uvedený údaj platný pre spotrebiteľské úvery so zabezpečením vo výške od 1.500,- eur do 6.500,- eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 5 do 10 rokov, čo znamená že ako priemerná hodnota RPMN mal byť v zmluve uvedený údaj 23,52 % a nie 19,47 %. Preto súd má za to, že ak je v úverovej zmluve uvedený ako údaj o priemernej hodnote RPMN taký údaj, ktorý je nesprávny, pre spotrebiteľa zavádzajúci, keďže prezentuje inú priemernú hodnotu RPMN ako pre daný typ úveru v skutočnosti platila, potom aj uvedenie takéhoto nesprávneho údaja v neprospech spotrebiteľa spôsobuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. y) ZoSÚ bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Je pritom podľa názoru súdu irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu (tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci) nesprávne uvedenú priemernú RPMN alebo RPMN, lebo cieľom uvedených ustanovení zákona je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo (aj k tomu rovnako rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 12. 2017 sp. zn. 10Co/27/2017).
51. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný a zavádzajúci, keď napr. tak ako tu vôbec nie je v zmluve uvedený údaj o celkovej splatnej čiastke a nesprávny je údaj
o RPMN a o priemernej RPMN, ako aj o sume celkových nákladov túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.
52. Ako už bolo uvedené, právny názor súdu o nedodržaní náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch už nemôže byť pre žalobcu nijako nový, či prekvapivý. V tejto súvislosti súd poukazuje na obdobné spory žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu z obdobných úverových zmlúv kde súdy (napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6Csp/122/2016 alebo rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 6Csp/111/2017, oba zverejnené na webovom sídle MS SR) rovnako dospeli k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti obdobných úverov právneho predchodcu žalobcu z rovnakých dôvodov. Ďalej v tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na obdobný spor žalobcu, v ktorom Krajský súd v Prešove posudzujúc obdobnú zmluvu o úvere uzavretú právnym predchodcom žalobcu - Poštovou bankou, a.s. v rozsudku zo dňa 13. 12. 2017 sp. zn. 10Co/27/2017 uviedol, cit.: „neuvedenie RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Zmyslom a účelom takejto právnej úpravy v spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť priaznivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a to v čase uzatvorenia zmluvy. RPMN je podľa preferencie zákonodarcu natoľko dôležitým údajom pre spotrebiteľa, že jej neuvedenie sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Odvolací súd došiel k záveru, ktorý vyčíslil podľa „kalkulačky na výpočet RPMN“ na stránke www.openiazoch.zoznam.sk že hoci je v zmluve uvedený údaj 29,78 %, správny výpočet predstavuje RPMN vo výške 32,56 %, keď odvolací súd zohľadnil výšku mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere v sume 83,29 eur, ako aj počet mesačných splátok 36, stým, že dátum prvej platby bol určený do 8. 10. 2012 a dátum konečnej splatnosti úveru 8. 9. 2015, pričom musí odvolací súd konštatovať, že žalobca nielenže v tejto zmluve uviedol nesprávnu výšku RPMN, ale rovnako aj nesprávnu výšku nákladov spojených s poskytovaním úveru v sume 896,78 eur, keď táto výška nákladov po zohľadnení výšky mesačnej splátky (83,29 eur) a počtu mesačných splátok 36 predstavuje 998,44 eur. Je však potrebné konštatovať, že aj pri zohľadnení výšky celkových nákladov tak, ako to uviedol žalobca v zmluve (896,78 eur), je RPMN vyššia, ako to je uvedené v zmluve o úvere. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorý odvolací súd popísal vyššie, nesprávne uvedené RPMN má rovnaký následok, ako je neuvedenie, a teda odvolací súd má za to, že zmluva ročnú percentuálnu mieru nákladov neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve. Dokonca je podľa názoru odvolacieho súdu irelevantné, či zmluva obsahuje vyššiu alebo nižšiu (tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci), nesprávne uvedenú RPMN. Cieľom uvedených ustanovení zákona je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v danom prípade nestalo. Preto je potrebné z uvedeného dôvodu v zmysle správnej interpretácie zákona považovať úver za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu správne uvedenej RPMN.“
53. Keďže súd zmluvu o úvere z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov, ani uskutočnené platby žalovanej nemohli byť platne započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu istiny, t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovanej reálne poskytol. Súd z listiny Aktuálny stav úveru (čl. 30 spisu) zistil, že boli poskytnuté prostriedky vo výške 5.450,- eur a zaplatená právnemu predchodcovi žalobcu bola ku dňu 18. 7. 2014 suma 729,95 eur. S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že žalobca môže požadovať od žalovanej len vrátenie nevrátenej sumy poskytnutej istiny, t.j. sumy 4.720,05 eur (5.450 eur - 729,95 eur), ktorá už je celá splatná, nakoľko úver bol predčasne zosplatnený, lebo žalovaná nesplácala ani čistú poskytnutú úverovú istinu. Ak totiž v prospech žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 5.450,- eur, ktorý sa mal podľa výslovnej a zrozumiteľnej dohody strán v zmluve splácať v splátkach po 136,07 eur, potom žalovaná v skutočnosti tento úver nesplácala by 72 mesiacov, ale len 41 mesiacov (5.450,- eur / 136,07 eur sa rovná 41 mesiacov). Podľa názoru súdu v danom prípade bezúročnosť úveru nemá sa premietnuť do nižšej sumy mesačnej splátky, ale súd má za to, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru má sa premietnuť do skrátenia doby splácania úveru. Niet racionálneho argumentu pre skrátenie výšky mesačnej splátky bezúročného úveru, ak v zmluve bola jasne dohodnutá výška mesačnej splátky v sume 136,07 eur, ktorú žalovaná akceptovala, bola s ňou uzrozumená a zaviazala sa ju po posúdení svojich možností v čase uzavretia zmluvy pravidelne hradiť. Preto bezúročnosť úveru sa podľa názoru súdu premietla nie do skrátenia výšky mesačnej splátky, ale do skrátenia doby splácania. Keďže žalovaná do momentu predčasného zosplatnenia úveru veriteľom dňa 6. 6. 2014 uhradila na bezúročný a bezpoplatkový úver sumu len 669,25 eur, zaplatila tak len necelých 5 dohodnutých mesačných úverových splátok (669,25 eur : 136,07 eur) hoci za uvedené obdobie mala mať zaplatených 10 splátok po 136,07 eur, teda meškala v splácaní aj čistej úverovej istiny, preto ak bol jej bezúročný úver 6. 6. 2014
zosplatnený, bolo to po práve a veriteľovi tak vzniklo právo na úhradu celej zosplatnenej čistej istiny, ktorá v tom čase bola vo výške 4.780,75 eur.
54. Žalobca predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 6. 2017 s prílohou preukázal, že postupca Poštová banka, a.s. pohľadávku voči žalovanej z predmetnej úverovej zmluvy spolu s príslušenstvom odplatne postúpil na žalobcu. Uvedené postúpenie pohľadávky bolo v súlade so zákonom o bankách a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky rovnajúcej sa výške nevrátenej úverovej istiny. Keďže nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaná po dni 6. 6. 2014 kedy bol úver predčasne zosplatnený zo sumy 4.780,75 eur zaplatila už len sumu 60,70 eur (dňa 18. 7. 2014) a zvyšok vo výške 4.720,05 eur mu doposiaľ nevrátila, súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 4.720,05 eur vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V prevyšujúcej časti požadovanej istiny súd žalobu zamietol.
55. Žaloba bola zamietnutá aj v časti požadovaných úrokov, keďže vzhľadom na bezúročnosť úveru nárok na úroky vôbec nevznikol. Súd len pre úplnosť uvádza, že i keby v danom prípade vznikol žalobcovi nárok na úroky, i tak by žalobcovi nebolo možné priznať ním požadované úroky za dobu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd je totiž názoru, ktorý zastáva aj aktuálna judikatúra vyšších súdov, a síce, že úroky z úveru je možné priznať len do zosplatnenia istiny. V uvedenej súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, v zmysle ktorého “jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“ V tejto súvislosti pozri tiež napr. uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98. Súd odkazuje tiež na uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18. 9. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (§ R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že následne mu už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania.
56. Navyše súd k úrokom po splatnosti pripomína to, čo žalobcovi už musí byť dobre známe, a síce, že zmluvná podmienka obsiahnutá v bode 6.4 Obchodných podmienok: „V prípade, ak sa stane úver predčasne splatným, Banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku Klienta voči Banke.“ bola vo výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 11. 2017 sp. zn. 22Co/2/2017 vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vyhovenie žaloby v tejto časti by teda zjavne obišlo zákonný zákaz vyplývajúci z ust. § 53a Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného ustanovenia ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie
súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. Ak ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú a takáto zmluvná podmienka je neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť), akceptovaním jej účinkov a ďalšieho používania dodávateľom by sa vytvoril protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný, a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky by bolo v priamom rozpore so zákonom. Ak by teda súd v tu súdenom spore priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, nenaplnil by sa účel a zmysel § 53a Občianskeho zákonníka a išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa.
57. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to jednak za dobu omeškania do 30. 4. 2016 a taktiež za dobu omeškania od 1. 5. 2016 do zaplatenia vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.443,27 eur. Z listiny „Aktuálny stav úveru“ vyplýva, že za dobu omeškania od 20. 11. 2013 účtoval žalovanej úrok z omeškania v sadzbe 5,25 % ročne.
58. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
59. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
60. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
61. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
62. Žalobca v žalobe uplatnil zákonné úroky z omeškania v súlade s Nariadením vlády SR č. 20/2013 Z.z., teda o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania.
63. Žalovaná po predčasnom zosplatnení úveru, ktoré nenamietala a ktoré bolo zo strany veriteľa možné a zákonné, nakoľko žalovaná meškala so splátkami viac ako 3 mesiace (do momentu predčasného zosplatnenia úveru veriteľom uhradila na bezúročný a bezpoplatkový úver sumu len 669,25 eur, zaplatila tak len necelých 5 dohodnutých mesačných úverových splátok vo výške 136,07 eur, hoci za uvedené obdobie mala mať zaplatených 10 splátok po 136,07 eur), a teda meškala so splácaním aj čistej úverovej istiny bezúročného a bezpoplatkového úveru, pričom bola veriteľom dňa 21. 5. 2014 upozornená na omeškanie a následok predčasného zosplatnenia úveru (upozornenie na čl. 5 spisu), preto bola povinná zosplatnenú čistú úverovú istinu zaplatiť do 26. 6. 2014, nakoľko vo „Výzve na úhradu dlžnej sumy“ zo dňa 6. 6. 2014 bola jej na dobrovoľné plnenie veriteľom poskytnutá lehota 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy, ktorá podľa dokladu na čl. 6 spisu sa ako nedoručená veriteľovi vrátila dňa 16. 6. 2014. V danom prípade nie je možné za deň doručenia považovať tretí deň odoslania tejto výzvy ako to upravuje bod 4.3.6 Všeobecných obchodných podmienok banky, lebo deň odoslania výzvy nebol osobitne preukázaný, preto súd vychádzal z dátumu vrátenia nedoručenej zásielky banke od ktorého na plnenie 10 dňová lehota skončila žalovanej dňa 26. 6. 2014. Keďže k plneniu nedošlo, od 27. 6. 2014 bola v omeškaní so zaplatením nevrátenej sumy, ktorá v tom čase bola vo výške 4.780,75 eur. Základná sadzba ECB ku dňu 27. 6. 2014 bola vo výške 0,15 %, preto po zvýšení o žalobcom žiadaných 5 % súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne, a to zo sumy 4.780,75 eur od 27. 6. 2014 do dňa 18. 7. 2014, kedy v dôsledku úhrady sumy 60,70 eur žalovanou sa jej dlh znížil na aktuálnu sumu 4.720,05 eur a od 19. 7. 2014 zo sumy 4.720,05 eur do zaplatenia.
64. Priznať ale súd nemohol vyčíslený, žalobcom žiadaný úrok z omeškania z neuhradených splátok úveru do dátumu predčasnej splatnosti úveru, nakoľko vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru tento úrok z omeškania bol účtovaný žalobcom z nesprávneho základu, v nesprávnej výške, pričom žalovanou vykonávané čiastočné úhrady boli žalobcom zle započítavané (aj na úhradu úrokov a poplatkov hoci mali byť započítavané len na čistú úverovú istinu, na ktorú ale zo žalovanou celkovo uhradenej sumy do dňa predčasného zosplatnenia úveru vo výške 669,25 eur bola v skutočnosti nesprávne započítaná len suma 6,73 eur). Preto úrok z omeškania aj vzhľadom k tomu, že preukázaná výzva na plnenie celej nevrátenej istiny úveru (§ 563 Občianskeho zákonníka) bola uskutočnená až dňa 6. 6. 2014 súd priznal tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku až od 27. 6. 2014. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
65. Keďže žalovaná žiadala o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jej žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil žalovanej platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach, avšak nie vo výške 20,- eur mesačne žiadanej žalovanou. Súd má za to, že vzhľadom na ničím nespochybnené pomery žalovanej zistené z jej výsluchu, s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania s jej zaplatením splátkou, ktorá zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenej v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia je splátka vo výške 50,- eur mesačne. V súvislosti s výškou splátky súd uvádza, že vzal na zreteľ aj skutočnosť, že úver z viny veriteľa bol bezúročný a bezpoplatkový a tiež porovnanie, aký dopad by mohlo mať nepovolenie splátok v tejto výške vo výroku o splatnosti na žalovanú v porovnaní s dopadom ich povolenia v danej výške na pomery žalobcu ako obchodnej spoločnosti hromadne vymáhajúcej pohľadávky, čo je súdu známe z jeho činnosti. Ak žalovaná žiadala povoliť splácať dlh splátkou najviac 20,- eur mesačne, tak tomu nebolo možné vyhovieť, lebo vzhľadom na výšku dlhu a narastajúceho príslušenstva v podobe úrokov z omeškania taká výška splátky by bola príliš nízka, nezabezpečovala by reálne uspokojenie veriteľa v primeranom čase a nezodpovedala by požiadavke na spravodlivú ochranu práv žalobcu. Súd nijako nespochybňuje aktuálnu ťaživú situáciu žalovanej. V tomto prípade ale, najmä vzhľadom na výšku dlžnej sumy nie je možné úplne nadradiť aktuálne osobné a majetkové pomery žalovanej nad právo žalobcu na uspokojenie jeho oprávneného peňažného nároku, keďže by to znamenalo neúmerné zvýhodnenie žalovanej ako dlžníka na úkor žalobcu ako veriteľa. Z vyššie uvedených dôvodov súd žiadosti žalovanej o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach po 20,- eur mesačne nemohol vyhovieť a povolil splátky vo výške 50,- eur mesačne, keďže práve v tejto výške podľa názoru súdu ide o minimálnu prípustnú výšku splátky primeranú výške dlhu. 66. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá. Teda tak žalobca ako i žalovaná boli v časti úspešní, v časti neúspešní. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úrok a úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2004 sp. zn. 1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005).
67. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového Civilného sporového poriadku. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit.: “Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“.
68. Nie je pritom podľa názoru súdu vôbec podstatné, či žalobca príslušenstvo pohľadávky vo svojej žalobe vyčíslil, kapitalizoval, alebo či ho žiadal „do zaplatenia“, nakoľko rozhodujúce je len to, či ho
zaplatiť žiada alebo nie. Odporovalo by základnej logike, ak by do úspechu či neúspechu žalobcu nemalo byť príslušenstvo pohľadávky poňaté len z dôvodu, že žalobca, hoci jeho zaplatenie žiada (a tak v prípade úspechu žaloby v tejto časti by ho žalovaný aj musel zaplatiť) uviedol, že žiada ho „do zaplatenia“, keďže § 217 ods. 1 CSP v takom prípade odkazuje na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Je na výlučnom rozhodnutí žalobcu aké nároky v žalobe uplatní, pričom si musí byť vedomý všetkých dôsledkov z toho vyplývajúcich vrátane dôsledkov na rozhodnutie o trovách konania v prípade, že v niektorom z nárokov nebude úspešný vôbec alebo len v časti. Podľa názoru súdu aj vzhľadom na účel Civilného sporového poriadku a jeho ciele premietnuté napr. do takých jeho základných princípov, ako sú upravené v článku 2, 3 či 5 Civilného sporového poriadku nemôže mať v tomto zákone žiadnu oporu taký jeho výklad, ktorý by žalobcov priam nabádal „skúšať“ na príslušenstve pohľadávky v podobe úrokov a úrokov z omeškania uplatňovať akokoľvek vysoké nároky, často podstatne prevyšujúce samotnú sumu žalovanej istiny s vedomím, že ich prípadné nepriznanie nebude mať žiaden odraz v rozhodnutí o trovách konania.
69. V danom prípade nárok na náhradu trov konania uplatnil len žalobca. Žalovaná nárok na náhradu žiadnych trov konania si neuplatnila. Pri určení pomeru úspechu a neúspechu strán súd vychádzal z toho, že výška žalobcom žiadanej istiny bola 5.443,27 eur, pričom žiadané vyčíslené úroky boli vo výške 444,18 eur a žiadané vyčíslené úroky z omeškania boli vo výške 2.357,91 eur (spolu teda suma 8.245,36 eur), k čomu treba pripočítať žalobcom žiadané pokračujúce príslušenstvo v podobe úrokov vo výške 19 % ročne zo sumy 5.443,27 eur od 1. 5. 2016 do zaplatenia (pre účel rozhodnutia o trovách vyčísľuje sa do dňa vyhlásenia rozsudku) a úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.443,27 eur od 1. 5. 2016 do zaplatenia (pre účel rozhodnutia o trovách konania vyčísľuje sa do dňa vyhlásenia rozsudku). Keďže z takto celkovo uplatneného nároku prisúdená bola len istina 4.720,05 eur a úrok z omeškania (pre účel rozhodnutia o trovách konania vyčísľuje sa do dňa vyhlásenia rozsudku) je zrejmé, že pomer úspechu a neúspechu strán je cca pol na pol, preto súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.