Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/377/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému N. W., B. XX, o zaplatenie 1 136,94 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 9Csp/20/2016-148 z 20.6.2017 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 271,05 € a úroky z omeškania vo výške 28 % z istiny 1 136 94 € od 7.6.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni p r i s u d z u j e náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 865,89 €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 52 %. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 25.7.2016, domáhal, čím ju odôvodnil, čo písomným podaním, doručeným 24.3.2017 uviedol, že vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, výpismi z účtu, sadzobníkom poplatkov, Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP), Zmluvou o povolenom prečerpaní na účte, žiadosťou o zmenu služby povolené prečerpanie na účte a zistil tento skutkový stav: 13.11.2013 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie osobného účtu č.XXXXXXXXXX. Zároveň obsahom zmluvy bola zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva. Predmetná zmluva neobsahuje žiadne náležitosti týkajúce sa úrokovej sadzby, resp. poplatkov. V zmluve je uvedený iba denný limit platobnej karty vo výške 1 000 €. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Cituje znenie čl. IV. bod 3.,4. a 5. Zmluvy. 3.3.2014 zmluvné strany uzatvorili Zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, na základe ktorej na osobnom účte žalovaného č.XXXXXXXXXX banka zriadila povolené prečerpanie do výšky limitu 690 € s variabilnou úrokovou sadzbou 19,9 % ročne. Žalovaný podal 20.10.2015 žiadosť o zmenu služby povolené prečerpanie na účte čo do výšky limitu povoleného prečerpania na 1 000 €, ktorú banka akceptovala, čo mu bolo oznámené vo výpise č.10/2015 s tým, že úroková sadzba je 19,9 %, ročne ku ktorej sa pripočítava úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. Z výpisu z účtu žalovaného č.6 vedeného za obdobie od 1.6.2016 do 6.6.2016, vyplýva, že mal podľa predchádzajúceho výpisu z 31.5.2016 zostatok mínus 1 132,54 €. Nový zostatok na účte podľa tohto výpisu je 0, potom, čo žalobca vykonal bezhotovostný prevod dlhu klienta. Cituje znenie čl. III, časti A. Všeobecné ustanovenia bod 23, časť T Povolené prečerpanie na účte - občania bod 1 Všeobecných obchodných podmienok - Prima banka Slovensko, a.s., účinných od 1.10.2013. Z rozpisu dlhu žalovaného bolo zistené, že spolu debetné operácie na jeho účte predstavovali 5 282,24 €, z toho výbery/platby 5 011,19 €. Kreditné

operácie spolu predstavovali 4 145,30 €. Ďalej, citujúc znenie § 52,§ 54 ods.1,2 O. z., účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy,§ 1 ods.1,ods.3 písm. h/,§ 10 ods.1 a § 11 ods.1 písm. c/ zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, uviedol: Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ust. § 52 a n. O. z. Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaný pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. formulárové zmluvy), čo je zrejme aj v danej veci. Napriek tomu, že zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá podľa ust. Obch. zák. posudzoval vzťah účastníkov konania podľa ust. občianskeho práva poukazujúc na § 54 ods.1 O. z. z dôvodu, že sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V súvislosti s tým poukazuje aj na zák.č.102/14 Z. z., ktorý doplnil § 52 ods.2 O. z., podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ust. O. z., aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Žalobca uplatnený nárok voči žalovanému odôvodňuje tým, že sa dostal do nepovoleného prečerpania a svoj dlh nevyrovnal. Medzi stranami sporu bola uzatvorená písomne zmluva o povolenom prečerpaní na účte 3.3.2014. Zmluva o povolenom prečerpaní musí obsahovať náležitosti podľa cit. § 10 zák.č.129/10 Z. z., t.j. musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a),b),d),f),g),i) a w), povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške a výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom. V danom prípade zmluva z 3.3.2014 neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods.1 písm. f/ uvedeného zák., právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 9 ods.1 písm. w/ uvedeného zák. Zmluva tiež neobsahuje výšku poplatkov, ktoré musia byť uvedené priamo v zmluve. Z uvedených dôvodov sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak môže požadovať len vrátenie súm, ktoré poskytol žalovanému pri nepovolenom prečerpaní peňažných prostriedkov na účte bez akýchkoľvek vedľajších plnení ako sú poplatky či úroky. Z dokazovania je zrejme, že žalovaný uskutočnil na účte výbery spolu 5 011,19 €. Zvyšné debetné operácie do sumy 5 282,24 € pozostávali z poplatkov účtovaných žalobcom. Žalovaný uskutočnil vklady na účet vo výške 4 145,30 €. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru priznal žalobcovi rozdiel uvedených súm, t.j. 865,89 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Pokiaľ sa uplatňovaného sankčného úroku vo výške 28 % aj v tejto časti bola žaloba zamietnutá. Podľa jeho názoru písomné vyhlásenie zmluvných strán, že konkrétna listina je súčasťou zmluvy, ako sa v tomto prípade stali súčasťou zmluvy VOP, má za následok, že účastníci zmluvy prejavia vôľu mať túto listinu za súčasť zmluvy a následne sa zmluvná strana môže svojho nároku domáhať aj s poukazom na takúto súčasť zmluvy. V danom prípade však formuláciami v zmluve a VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, si zmluvné strany sadzobník poplatkov neurobili súčasťou zmluvy, preto žalobcovi nemôžu byť priznané práva pokiaľ ich odvodzuje zo sadzobníka poplatkov. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.2 a § 262 ods.1 (ich znenie cituje). Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny 1 136,94 €. Jeho návrhu vyhovel čo do sumy 865,89 €, ktorá predstavuje 76 % žalovanej istiny. Žaloba bola zamietnutá čo do sumy 271,05 €, ktorá predstavuje 24 % žalovanej istiny. V konaní bol tak úspešnejší žalobca a to v rozsahu 52 % (76 % - 24 %) a preto v tomto rozsahu mu bola priznaná náhrada trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. 3. Proti zamietavej časti predmetného rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e a uviedla: Súd považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o povolenom prečerpaní neobsahuje podstatné náležitosti, a to konkrétne dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods.1 písm. f) zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 9 ods.1 „pís.“ uvedeného zák. Zmluva taktiež neobsahuje výšku poplatkov. S uvedenými argumentmi súdu sa nestotožňuje a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) C. s. p.]. Čo sa týka náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou Povoleného prečerpania, uvádza, že - Náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods.2 zák.129/10 Z. z., konkrétne: - písm. f) - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmysle čl.1 Zmluvy Banka zriaďuje klientovi Povolené prečerpanie na účte v zmysle podmienok uvedených vo VOP - PBS, a.s. v platnom znení, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. V

zmysle bodu 8.13. VOP účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy: Povolené prečerpanie sa poskytuje na dobu neurčitú. Uvedené vyplýva aj z dokumentu Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní, s ktorými sa v zmysle čl.10 klient pred uzatvorením zmluvy oboznámil. Zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovanému bol odovzdaný Formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, ktorého prevzatie potvrdil svojím podpisom a ktorý taktiež obsahoval všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. Taktiež poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora (ďalej len ESD) z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti W. X., v zmysle ktorého: 1.) Čl.10 ods.1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len smernica; poznámka žalobkyne) v spojení s čl.3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že: - zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl.10 ods.2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods.2 zák. o spotrebiteľských úveroch nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v inom dokumente, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy (Sadzobník poplatkov. Výveska úrokových sadzieb. Formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere). - Výška poplatkov - je uvedená v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou zmluvy o povolenom prečerpaní a s poukazom na rozsudok ESD z 9.11.2016 vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti W. X. má za to, že poplatky nemusia byť v zmluve výslovne uvedené. - písm. x) - právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere - lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods.3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu - uvedené je upravené v bode 8.13. VOP. Cituje, čo hovorí ods. 13.2 (Právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere) VOP. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má za to, že jej odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.1 písm. h) - rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje, v zmysle § 388 CSP, rozhodnutie súdu v napadnutom rozsahu zmeniť a vyhovieť jej žalobe v plnom rozsahu a zaviazať žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň jej priznať náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. 4. Rozsudok, okrem výroku II. a III., nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 , preto nebol vo výroku I. v odvolacom preskúmavaný. 5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že čo sa týka výroku I. rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto rozsudok vo výroku I., podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 271,05 € a úroky z omeškania vo výške 28 % z istiny 1 136 94 € od 7.6.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.. 6. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 7. Súd, pokiaľ zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé aj zo skutočností uvedených v odvolaní, ktoré odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené. 8. Súd neprihliadol na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len SD EÚ) z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre X., v ktorom je podaný výklad čl.10 ods.1,ods.2 písm. h) a i) a čl.22 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, a z ktorého bolo potrebné vychádzať aj pri aplikácii právnych predpisov, podľa ktorých vec tiež posúdil. 9. Pokiaľ ide o povinnosť súdu vychádzať pri rozhodovaní o nárokoch zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z eurokonformného výkladu príslušných ust. vnútroštátnych právnych predpisov podaného v uvedenom rozsudku SD EÚ, odvolací súd odkazuje v celom rozsahu na vyčerpávajúce odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 146/2017 z 22.2.2018. 10. So zreteľom na eurokonformný výklad právnych predpisov, ktoré súd v prejednávanej veci aplikoval, je tak zrejme, že právne posúdenie veci súdom je nesprávne, preto musel byť napadnutý rozsudok zmenený a žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. 11. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 12. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 13. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 14. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 15. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.