Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-70-2017.pdf
PDF · 102.37 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/70/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobkyne O., zastúpenej D. proti žalovanému D., zastúpenému E., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. decembra 2016, č.k. 18C/131/2014-163, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal osobné motorové vozidlo Peugeot 206, modrá metalíza, EČV O. (výrok II.) a do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal byt č. XXX, nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode č. XXX bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parcela reg. C, parc. č. XXXX/XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu súp. č. XXXX vo veľkosti 69/5968, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom O., katastrálnym odborom pre k. ú. C. (výrok III.), hnuteľné veci - šatník, vstavaná skriňa, obraz, manželská posteľ s matracmi, rohová skriňa, prehoz s vankúšom z ovčieho rúna, sedacia súprava, obývacia stena, koberec v obývacej izbe, stôl v obývacej izbe, stacionárny bicykel, stolík pod TV, kuchynská linka, televízor, domáce kino, kávovar, mikrovlnná rúra, veža, kuchynský stôl, 4 ks stoličiek v kuchyni, umývačka riadu BOSH, chladnička zn. Whirlpool, elektrický sporák s rúrou, nábytková stena v detskej izbe, písací stolík, koberec v detskej izbe, posteľ s matracom, ovčie rúno s vankúšom v detskej izbe a televízor v detskej izbe (výrok IV.) a obchodný podiel spoločnosti P., s.r.o., so sídlom H., IČO XX XXX XXX (výrok V). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 32.145,90 Eur, a to do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok VI.). Súčasne štátu priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré sú strany povinné uhradiť spoločne a nerozdielne (výrok VII.), znalkyni O.. I. P. priznal náhradu nákladov za účasť na pojednávaní dňa 28.11.2016 v rozsahu 100 %, ktoré sú strany povinné uhradiť spoločne a nerozdielne (výrok VIII.) a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok IX.).
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) strán sporu zaniklo rozvodom ich manželstva (rozsudok tamojšieho súdu, č.k. 19C/364/2010-110 zo dňa 17.07.2012, právoplatný dňa 27.08.2012) , strany sa na jeho vyporiadaní nedohodli, a preto je potrebné ho vyporiadať na základe žaloby, ktorá bola podaná v zákonom stanovenej lehote troch rokov. Súd prvej inštancie ustálil, že predmetom vyporiadania BSM je osobné
motorové vozidlo Peugeot 206, modrá metalíza, EČV O., byt č. XXX, nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č. XXX bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parcela reg. C, parc. č. XXXX/ XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu súp. č. XXXX vo veľkosti 69/5968, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom O., katastrálnym odborom pre k. ú. C., hnuteľné veci, a to šatník, vstavaná skriňa, obraz, manželská posteľ s matracmi, rohová skriňa, prehoz s vankúšom z ovčieho rúna, sedacia súprava, obývacia stena, koberec v obývacej izbe, stôl v obývacej izbe, stacionárny bicykel, stolík pod TV, kuchynská linka, televízor, domáce kino, kávovar, mikrovlnná rúra, veža, kuchynský stôl, 4 ks stoličiek v kuchyni, umývačka riadu BOSH, chladnička zn. Whirlpool, elektrický sporák s rúrou, nábytková stena v detskej izbe, písací stolík, koberec v detskej izbe, posteľ s matracom, ovčie rúno s vankúšom v detskej izbe a televízor v detskej izbe a obchodný podiel spoločnosti P., s.r.o., so sídlom H., IČO XX XXX XXX. Následne súd pristúpil k vyporiadaniu tohto majetku. Žalobkyňa žiadala prikázať osobné motorové vozidlo do jej výlučného vlastníctva, s čím žalovaný súhlasil, preto súd prvej inštancie prikázal túto vec do výlučného vlastníctva žalobkyne. O byt počas konania prejavil záujem žalovaný, s čím žalobkyňa súhlasila, pričom sa zhodli aj na cene nehnuteľnosti, a to v sume 52.000 Eur. Súd prvej inštancie preto byt a spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a zariadeniam domu prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalobkyňa ďalej navrhovala prikázať všetko vybavenie domácnosti žalovanému. Žalovaný však prejavil záujem len o časť týchto veci, a to šatník, vstavaná skriňa, obraz, manželská posteľ s matracmi, rohová skriňa, prehoz s vankúšom z ovčieho rúna, sedacia súprava, obývacia stena, koberec v obývacej izbe, stôl v obývacej izbe, stacionárny bicykel, stolík pod TV, kuchynská linka, televízor, domáce kino, kávovar, mikrovlnná rúra, veža. Súd prvej inštancie s poukazom na zhodnú vôľu strán prikázal tieto veci do výlučného vlastníctva žalovaného. O ostatné veci, a to kuchynský stôl, 4 ks stoličiek v kuchyni, umývačka riadu BOSH, chladnička zn. Whirlpool, elektrický sporák s rúrou, nábytková stena v detskej izbe, písací stolík, koberec v detskej izbe, posteľ s matracom, ovčie rúno s vankúšom v detskej izbe a televízor v detskej izbe žalovaný neprejavil záujem a žiadal, aby tieto veci boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne. Súd prvej inštancie aj napriek nesúhlasu žalovaného tieto veci prikázal do jeho výlučného vlastníctva, nakoľko sa nachádzajú v byte, ktorý užíva žalovaný. Dotknuté veci má žalovaný vo svojej držbe, tieto užíva, a preto v zmysle zásady, aby, pokiaľ je to možné (obzvlášť s ohľadom na dobu uplynulú od rozvodu manželstva), boli veci prikázané tej strane, ktorá ich má, či naposledy mala v držbe, a u ktorej došlo k ich amortizácii, súd prvej inštancie prikázal uvedené veci do vlastníctva žalovaného. Žalovaný sa síce bránil tvrdeniami, že tieto veci neužíva, avšak na podporu svojich tvrdení nepredložil súdu žiaden dôkaz. Navyše jeho tvrdenia sa v tomto smere javia ako nepravdepodobné, nakoľko sa jedná o bežné vybavenie domácnosti, pričom, ako čiastočne vyplýva aj z fotodokumentácie pripojenej k znaleckému posudku O.. E. A. č. X/ XXXX, veci sú zaradené do miestností podľa svojho účelu (napr. kuchynský stôl v kuchyni), čo vedie nevyhnutne k predpokladu, že žalovaný dotknuté veci aj k ich účelu využíva. V neposlednom rade je predmetom vyporiadania aj obchodný podiel v spoločnosti P., s.r.o. Keďže spoločníkom tejto spoločnosti je žalovaný, prikázal súd prvej inštancie tento obchodný podiel do výlučného vlastníctva žalovanému.
3. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal výškou podielov strán a v tej súvislosti výškou výplaty na vyrovnanie podielov. V otázke určenia výšky podielov vychádzal súd zo zásady rovnosti podielov, podľa ktorej podiely oboch manželov sú rovnaké. Preto, ak súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne osobné motorové vozidlo v hodnote 2.482 Eur, stanovenej znaleckým posudkom O.. E. R. č. XX/XXXX, je táto povinná vyplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu polovicu hodnoty uvedeného vozidla, t. j. sumu 1.241 Eur. Naproti tomu, ak súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného byt, na ktorého hodnote sa strany zhodli a túto ustálili vo výške 52.000 Eur, vybavenie domácnosti, ktorého hodnota bola stanovená znaleckým posudkom O.. E. A.. X/XXXX 2.419,80 Eur, obraz, na hodnote ktorého sa strany zhodli a túto ustálili vo výške 300 Eur a obchodný podiel v spoločnosti P., s.r.o. vo výške 12.054 Eur, je žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov polovicu z týchto hodnôt. Znamená to teda, že žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni sumu 33.386,90 Eur. Po započítaní vzájomných nárokov je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 32.145,90 Eur (33.386,90 Eur - 1.241 Eur = 32.145,90 Eur). Pokiaľ žalobkyňa namietala voči hodnote obchodného podielu a žiadala, aby súd zohľadnil a do vyporiadania zahrnul hodnotu majetku spoločnosti vo výške 22.609 Eur, súd prvej inštancie mal za to, že predmetom vyporiadania nemôže byť majetok spoločnosti, ale obchodný podiel, ktorého hodnota bola stanovená znaleckým posudkom znalkyne O.. I. P. č. X/XXXX, o ktorom súd nemá dôvod pochybovať. Žalobkyňa tiež žiadala vo vyporiadaní zohľadniť aj sumu 7.000 Eur, vykázanú ako záväzky voči spoločníkovi, pričom netvrdila, že tieto prostriedky patria do BSM, keď sa obmedzila len na konštatovanie, že sa jedná o záväzky spoločnosti voči spoločníkovi, ktorým
je žalovaný. Súd prvej inštancie túto hodnotu vo vyporiadaní nezohľadnil a do vyporiadania zahrnul obchodný podiel spoločnosti v hodnote stanovenej znalkyňou, t. j. v hodnote 12.054 Eur.
4. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 143, § 149 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 150 Občianskeho zákonníka, o trovách konania štátu rozhodol podľa článku 4 základných princípov CSP, aplikujúc zmysel a účel ustanovenia § 148 O.s.p., účinného do 30.06.2016, o náhrade nákladov znalkyne, ktorá bola vypočutá na pojednávaní dňa 28.11.2014, rozhodol podľa § 208 ods. 3, § 258 ods. 2 CSP, o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní (správne 3 mesiace) od právoplatnosti tohto rozhodnutia určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú, vzhľadom na výšku plnenia.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku IV., VI., VIII. a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, jeho skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a právne závery súdu prvej inštancie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že hnuteľné veci - kuchynský stôl, 4 kusy stoličiek, umývačka riadu BOSCH, chladnička Whirlpool, elektrický sporák s rúrou, vybavenie detskej izby - nábytková stena, písací stolík, koberec, posteľ s matracom, ovčie rúno s vankúšom a televízor nechcela ani jedna zo strán sporu, napriek tomu boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva s tvrdením, že sa nachádzajú v byte, ktorý užíva a užíva aj tieto veci a má ich vo svojej držbe. Rozporoval tieto závery súdu prvej inštancie, nakoľko predmetné veci neužíva a nie sú v jeho držbe. Samotná skutočnosť, že sa nachádzajú v byte, ktorý je tiež predmetom vyporiadania BSM, neznamená jeho držbu a užívanie týchto vecí, ktoré sú spoločným majetkom. Žalobkyňa tvrdenie o užívaní týchto vecí z jeho strany nepreukázala, a preto namieta postup súdu prvej inštancie. Žiadal, aby uvedené hnuteľné veci boli vylúčené z predmetu vyporiadania v hodnote jednej polovice týchto vecí (429 Eur) a bude ponížená výška výplaty pre žalobkyňu, na ktorú ho súd zaviazal. Súčasne žiadal určiť splatnosť výplaty pre žalobkyňu z vyčíslenej sumy do troch, resp. deviatich mesiacov po právoplatnosti rozsudku z dôvodu potreby zabezpečenia úveru z jeho strany na výplatu žalobkyne. Namietal i znalečné pre súdnu znalkyňu za jej účasť na pojednávaní dňa 28.11.2016 a žiadal, aby znalečné znášala výlučne žalobkyňa, nakoľko účasť znalkyne na pojednávaní bola jej požiadavkou a na záveroch znaleckého posudku nebola vykonaná žiadna zmena.
6. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
7. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.
8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené vo veci samej a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané a významné pre rozhodnutie v danej veci každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní, ktoré boli totožné ako pred súdom prvej inštancie preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
9. Žalovaný v podanom odvolaní dôvodil, že súd prvej inštancie vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, jeho závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, uplatnil tak odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) O.s.p., podľa ktorého je odvolacím dôvodom námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
10. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaného zákonného ustanovenia spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je,
že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 191 CSP. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov možno vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo, ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, ktorého nesprávnosť je možné vyvodiť zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
11. Súd prvej inštancie, pokiaľ ide o namietané hnuteľné veci - kuchynský stôl, štyri kusy stoličiek, umývačka riadu BOSCH, chladnička Whirlpool, elektrický sporák s rúrou, vybavenie detskej izby
- nábytková stena, písací stolík, koberec, posteľ s matracom, ovčie rúno s vankúšom a televízor, konštatoval, že uvedené veci patria do masy bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Uvedený skutkový záver odvolateľ nespochybnil. Súd prvej inštancie napriek nesúhlasu žalovaného predmetné hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného z dôvodu, že uvedené veci má vo svojej držbe, nachádzajú sa v byte, ktorý užíva, preto vychádzal zo zásady, že pokiaľ je to možné, tieto veci budú prikázané strane, ktorá ich mala naposledy v držbe, a u ktorej došlo k amortizácii. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že uvedené hnuteľné veci neužíva, svoje tvrdenie nepreukázal, keď nepredložil súdu o svojom tvrdení žiaden dôkaz. Súd prvej inštancie naviac konštatoval, že sa jedná o bežné vybavenie domácnosti a predmetné veci sú zaradené do miestnosti podľa svojho účelu, čo vyplýva i z fotodokumentácie pripojenej k znaleckému posudku O.. E. A. č. X/XXXX, čo vedie k predpokladu, že žalovaný tieto veci k ich účelu i užíval.
12. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. Nie je tiež možné prehliadnuť, že z obsahu spisu (rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 19C/364/2010-110 zo dňa 17.07.2012 o rozvode manželstva strán sporu a úpravy pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode ) vyplýva, že žalobkyňa už od októbra 2010 bývala v domácnosti svojich rodičov, čiže už od tohto obdobia predmetné veci zostali v byte patriacom do BSM strán sporu, a v ktorom zostal bývať žalovaný. Nie je potom možné nič vytknúť záveru súdu prvej inštancie, pokiaľ svojím rozhodnutím z decembra 2016 uvedené hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý ho mal po uvedené obdobie k dispozícii a nachádzali sa v byte, ktorý užíval a tu došlo i k amortizácii predmetných hnuteľných vecí.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP daný nebol.
14. Žalovaný ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uplatnil tak odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, v zmysle ktorého je odvolacím dôvodom námietka, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod v zmysle citovaného zákonného ustanovenia spočíval v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov, upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.
15. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol, v čom vidí naplnenie tohto odvolacieho dôvodu. Odvolací súd preto len konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 143, § 149 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 150 Občianskeho zákonníka, ktoré i správne vyložil, odvolací súd sa s jeho právnym posúdením danej veci stotožňuje a považuje ho za správny.
16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP daný nebol.
17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil ako vecne správny.
18. K odvolacej námietke žalovaného, týkajúcej sa splatnosti plnenia priznaného žalobkyni v bode VI. rozsudku súdu prvej inštancie, podľa ktorého je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 32.145,90 Eur, do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, ktorou sa domáhal predĺženia lehoty splatnosti od troch do deviatich mesiacov od právoplatnosti rozsudku z dôvodu potreby zabezpečenia si úveru, odvolací súd konštatuje, že uvedená námietka je v čase rozhodovania odvolacieho súdu obsolentná, nakoľko súd prvej inštancie vo veci rozhodol 19.12.2016 a k rozhodnutiu odvolacieho súdu došlo dňa 22.03.2018. Odvolateľ tak mal dostatočný časový priestor na zabezpečenie finančných prostriedkov k výplate žalobkyne a nebolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ohľadne splatnosti plnenia meniť.
19. Ďalšia námietka žalovaného sa týkala výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal súdnej znalkyni náhradu nákladov za účasť na pojednávaní dňa 28.11.2016 v rozsahu 100 %, ktoré sú strany povinné uhradiť spoločne a nerozdielne. Znalkyňu z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo O.. I. P. ustanovil súd prvej inštancie pre toto súdne konanie uznesením zo dňa 18.08.2014 č.k. 18C/131/2014-37 a uložil jej podať písomný znalecký posudok, v ktorom stanoví všeobecnú hodnotu obchodného podielu žalovaného v obchodnej spoločnosti P., s.r.o., so sídlom H., IČO XX XXX XXX podľa stavu ku dňu 27.08.2012 s tým, že preddavok na trovy znaleckého dokazovania s poukazom na ust. § 141 ods. 1 O.s.p. (súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol, alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme) uložil obom stranám sporu. Znalkyňa podala dňa 16.02.2015 znalecký posudok č. X/XXXX, ktorý bol stranám daný k dispozícii k vyjadreniu. Podaním zo dňa 20.04.2016 žalobkyňa vzniesla námietky proti znaleckému posudku, domáhala sa kontrolného znaleckého dokazovania a následne navrhla výsluch znalkyne na pojednávaní dňa 13.10.2016. Súd prvej inštancie vykonal výsluch znalkyne na pojednávaní dňa 28.11.2016, umožnil stranám sporu klásť znalkyni otázky.
20. Podľa ust. § 127 ods. 1 O.s.p., účinného do 30.06.2016, ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný znalecký posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.
21. Pokiaľ súd prvej inštancie podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, účinných do 30.06.2016, v danej veci ustanovil súdneho znalca a uložil mu povinnosť stanoviť hodnotu obchodného podielu žalovaného, k znaleckému posudku vzniesla žalobkyňa námietky a navrhovala jeho preskúmanie, resp. výsluch znalca za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý súd vykonal až po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý zmenil principiálne znalecké dokazovanie v civilnom sporovom konaní, nie je možné túto skutočnosť pripísať výlučne na ťarchu žalobkyne a neprihliadnuť na jej legitímne očakávania - výsluch znalca v zmysle procesného predpisu účinného v čase vznesenia jej námietky (§ 470 ods. 2 CSP). Odvolací súd zastáva názor, že súdna znalkyňa bola vypočutá na preukázanie správnosti jej znaleckého posudku, ktorým sa stanovovala hodnota obchodného podielu žalovaného v obchodnej spoločnosti, a preto jej výsluch bol rovnako ako vypracovanie znaleckého posudku na prospech tak žalobkyne, ako i žalovaného. V konečnom dôsledku výsluch znalkyne mal svoje opodstatnenie, nakoľko žalobkyňa ďalšie námietky proti znaleckému posudku nepodala, nepožadovala kontrolné znalecké dokazovanie, nepodala voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie.
22. Z tohto dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom, že náklady spojené s účasťou súdnej znalkyne na pojednávaní budú znášať obe strany sporu spoločne a nerozdielne (výrok VIII.), je vecne správne a odvolací súd ho potvrdil. Súčasne potvrdil i súvisiaci výrok o nároku štátu na náhradu trov konania (výrok VII.) a výrok o náhrade trov konania, ktoré neboli odvolateľom spochybnené a odvolací súd po ich preskúmaní nezistil dôvody pre iné rozhodnutie v týchto výrokoch.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
24. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).