Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-118-2016.pdf
PDF · 102.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5C/118/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v spore žalobcu: Podtatranská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., so sídlom Hraničná 662/17, 058 89 Poprad, IČO: 36 500 968, proti žalovaným: X/ T. V. J. T. X. P. , N.. XX.XX.XXXX, B. W. C. XXX/X, XXX XX B. W. C. a 2/ Obec Stráne pod Tatrami, 059 76 Stráne pod Tatrami, IČO: 00 326 593, o zaplatenie 343,49 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 343,49 eur a príslušenstvo pohľadávky 2 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu voči žalovanej v 2. rade z a m i e t a.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %.
IV. Žalovanej v 2.rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27. 4. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 343,49 eur a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalovaný v 1.rade je odberateľom v zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov na základe trojstrannej zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd číslo 493/161/06P uzatvorenej dňa 21.8.2006 medzi žalobcom, žalovaným v 1. rade a vlastníkom nehnuteľnosti, ktorým je Obec B. W. C.. Žalobca tvrdil, že on ako prevádzkovateľ verejného vodovodu v obci B. W. C. je okrem iného oprávnený od odberateľov pitnej vody vyberať vodné. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe v čase od 9.11.2012 do 6.11.2013 a v čase od 6.11.2014 do 28.9.2015 žalovanému v 1. rade dodal spolu 299 m3 pitnej vody, za čo bol túto žalovaný povinný uhradiť mu vodné v celkovej výške 383,49 eur tak, ako mu to bolo vyúčtované faktúrami číslami 513107559 a 515163781. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe žalovaný v 1. rade faktúru uhradil len v časti, keď do dňa podania žaloby uhradil sumu 40,- eur, zvyšok dlžnej sumy vo výške 343,49 eur neuhradil a nezaplatil dlžné vodné ani potom, čo ho k tomu žalobca vyzval dňa 4.9.2015 upomienkou - predžalobnou výzvou. V žalobe tvrdil, že v zmysle uzavretej trojstrannej zmluvy zaslal dňa 15.2.2016 poslednú výzvu aj žalovanej v 2. rade ako vlastníčke predmetnej nehnuteľnosti, ktorá ju prevzala dňa 16. 2. 2016, ani tá však k úhrade predmetnej faktúry nepristúpila, preto žalobca voči žalovaným v 1. a 2.rade eviduje pohľadávku vo výške 343,49 eur a príslušenstvo pohľadávky vo výške 2 eur.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd číslo 493/161/06P zo dňa 21.8.2006, faktúry č. 513107559 a č. 515163781,
saldo odberateľa za obdobie 1.1.2010 až 4.4.2016 a upomienku - predžalobnú výzvu na úhradu dlhu za vodné zo dňa 4.9.2015 a poslednú výzvu na úhradu faktúr (pristúpenie k záväzku) zo dňa 15.2.2016 spolu s doručenkou.
4. Žalovaný v 1. rade ani žalovaná v 2. rade sa k žalobe, ktorá im spolu s prílohami bola do vlastných rúk doručená písomne nevyjadrili.
5. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalované sa k veci vôbec nevyjadrili, pričom otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v 2. rade vo vzťahu k tvrdenému pristúpeniu k záväzku, ktorú bolo potrebné riešiť je otázkou právnou, nie skutkovou), pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Súd mal pritom na pamäti tiež požiadavku hospodárnosti konania tak na strane strán sporu ako aj súdu (čl. 17 základných princípov CSP) a prihliadal aj na skutočnosť, že so všetkými argumentmi žalobcu pre a proti nároku boli žalované strany oboznámené prostredníctvom im doručených (všetkých) vyjadrení žalobcu s možnosťou zaujať k nim pred rozhodnutím stanovisko. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.3.2018, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 6.3.2018 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení žalobcu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých žalobcom predložených listinných dôkazov, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanými namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:
7. Z obsahu písomnej zmluvy označenej ako „Zmluva o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd“ číslo 493/161/06P súd zistil, že v jej článku č. 1 sú ako zmluvné strany označení žalobca ako dodávateľ, žalovaný v 1. rade ako odberateľ (producent) a žalovaná v 2. rade ako vlastník, pričom jej predmetom podľa článku č. 2 bola dodávka pitnej vody verejným vodovodom v mieste odberu - Obecný nájomný byt, B.N. W. C. Č.. XXX/X s číslom odberu X-XXXXX-X. Zmluva bola podpísaná v Poprade dňa 21.8.2006. V článku 3 zmluvy označenom ako Ceny, fakturačné a platobné podmienky je uvedené, že za dodávku pitnej vody z verejného vodovodu platí odberateľ (tu žalovaný v 1. rade) dodávateľovi (žalobca) vodné určené spôsobom popísaným v článku 3 bod 4 a 5 zmluvy. Vyúčtovanie za odobratú pitnú vodu malo byť v zmysle článku 3 bod 6 zmluvy vykonané faktúrou, ktorú mal odberateľ (žalovaný v 1. rade) uhradiť v lehote splatnosti 14 dní od jej vystavenia. V samom závere formulára zmluvy, v článku 6 bod 21 je uvedené, cit.: “V prípade, že vznikne na odbernom mieste dlh z dôvodu neplatenia vodného a stočného, zaväzuje sa vlastník pristúpiť k tomuto záväzku odberateľa voči dodávateľovi, čím sa stáva dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.“
8. Z faktúry číslo 513107559 zo dňa 12.11.2013 bolo zistené, že žalovanému v 1. rade ňou titulom vodného za 173 m3 dodanej vody do odberného miesta B. W. C. XXX/X, číslo odberu X-XXXXX-X bola za obdobie od 29.1.2013 do 6.11.2013 k zaplateniu vyúčtovaná suma 218,92 eur. Splatnosť faktúry bola v nej určená na deň 26.11.2013. K zaplateniu uvedenej sumy bol žalovaný v 1. rade upomínaný upomienkou - predžalobnou výzvou zo dňa 2.4.2014. V tejto upomienke žalovaný bol vyzvaný najneskôr do 8. 4. 2014 uhradiť žalobcovi sumu spolu 218,92 eur. Z faktúry číslo 515163781 zo dňa 30.9.2015 bolo zistené, že žalovanému v 1. rade ňou titulom vodného za 126 m3 dodanej vody do odberného miesta B. W. C. XXX/X, číslo odberu X-XXXXX-X bola za obdobie od 8.11.2014 do 28.9.2015 k zaplateniu vyúčtovaná suma 164,57 eur. Splatnosť faktúry bola v nej určená na deň 19.10.2015. K zaplateniu uvedenej sumy bol žalovaný v 1. rade upomínaný upomienkou - predžalobnou výzvou zo dňa 7.12.2015. V tejto upomienke žalovaný bol vyzvaný najneskôr do 25.12.2015 uhradiť žalobcovi sumu spolu 166,57eur.
9. Dňa 15. 2. 2016 žalobca listinou označenou ako „posledná výzva na úhradu“ žalovanej v 2. rade oznámil, že na odbernom mieste T. V., B. W. C. XXX/X eviduje na základe faktúry číslo 513107559 dlh vo výške 178,92 eur a na základe faktúry č. 515163781 dlh vo výške 164,57, a že v zmysle platnej 3 strannej zmluvy č. 493/161/06P o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd ju ako vlastníka
predmetnej nehnuteľnosti napojenej na verejný vodovod a verejnú kanalizáciu vyzýva na splnenie jej záväzku uhradiť dlh za vodné a stočné, nakoľko neuhradil ho nájomca nehnuteľnosti.
10. Zo žalobcom predloženého salda odberateľa - T. V. za obdobie od 1.1.2010 do 4.4.2016 bolo zistené, že žalobca v ňom ako neuhradený zostatok eviduje sumu 343,49 eur, teda žalovanú istinu.
11. Nakoľko práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok sú upravené v osobitnom zákone č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, pri právnom posúdení žalobou uplatneného nároku na zaplatenie sumy 343,49 eur titulom vodného je potrebné vychádzať predovšetkým z ustanovení tohto osobitného zákona.
12. Podľa § 15 ods. 7 písm. b) tohto zákona vlastník verejného vodovodu je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejného vodovodu a pre jeho právneho nástupcu.
13. Podľa § 22 ods. 1 uvedeného zákona žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu podľa § 4 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442/20120901>.
14. Podľa § 24 ods. 2 tohto zákona dodávka vody kvalitou, množstvom a tlakom je splnená vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky, ak sa vlastník verejného vodovodu a odberateľ nedohodnú inak.
15. Podľa § 28 ods. 3 až 5 a ods. 9 a 11 tohto zákona za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku. Ak sa odberateľ s konečnými spotrebiteľmi nedohodne inak, odberateľ rozpočíta konečným spotrebiteľom odobraté množstvo vody podľa smerných čísel spotreby vody. Právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody. Vodné je platba za dodanú pitnú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1m3 vyrobenej a dodanej pitnej vody verejným vodovodom podľa osobitného predpisu17) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/442/20120901> a množstva odobratej pitnej vody. Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne ich prevádzkovateľ je povinný predložiť odberateľovi alebo producentovi výpočet vodného a stočného.
16. Podľa § 29 ods. 1 tohto zákona meranie množstva vody dodanej verejným vodovodom zabezpečuje vlastník verejného vodovodu svojím meradlom. Ak nie je množstvo vody merané, stanoví sa množstvo dodanej vody smernými číslami spotreby vody. Takto zistené množstvo dodanej vody je podkladom na vyúčtovanie vodného.
17. Súd vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalobca na základe písomnej zmluvy dodal žalovanému v 1. rade v období od 9.11.2012 do 6.11.2013 a v čase od 6.11.2014 do 28.9.2015 do odberného miesta, ktorým je bydlisko a domácnosť žalovaného v 1. rade v obecnom nájomnom byte, ktorého vlastníkom je žalovaná v 2. rade spolu 299 m3 pitnej vody tak, ako je to zaznamenané aj vo vyššie citovaných faktúrach, ktorými boli žalovanému v 1. rade k zaplateniu vyúčtované ceny spolu vo výške 383,49. Žalovaný v 1. rade tvrdenie žalobcu o dodávke jej uvedeného množstva vody do domácnosti v priebehu konania ani ničím nespochybnil.
18. Súd preto vychádzajúc zo žalobcom predložených faktúr, zmluvy, upomienok pre žalovaného v 1. rade nemal pochybnosti o vzniku nároku žalobcu na zaplatenie sumy 383,49 eur titulom vodného za žalovanému v 1. rade dodanú pitnú vodu. Koniec koncov, ak by žalovaný v 1. rade chcel spochybniť
základ či výšku voči nemu uplatnenému nároku, mala na to v konaní dostatočný priestor, keďže žaloba mu spolu s prílohami bola riadne doručená a bol vyzvaný sa k nej vyjadriť. Žalobca sa však písomne nevyjadril. Podľa žalobcom predloženého salda odberateľa - žalovaný v 1.rade po splatnosti faktúry zaplatil sumu spolu 40,- eur, nezaplatená tak ostala suma 343,49 eur. Keďže v priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 1. rade zostatok vyúčtovaného vodného vo výške spolu 343,49 eur nezaplatil a neurobil tak ani do dňa vyhlásenia rozsudku, súd žalobe proti žalovanému v 1. rade vyhovel a uložil mu povinnosť túto sumu žalobcovi zaplatiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
19. Voči žalovanej v 2. rade súd žalobu považoval za nedôvodnú a preto ju vo vzťahu k žalovanej v 2. rade zamietol.
20. Podľa názoru súdu vyhlásenie v článku 6 bod 21 Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd číslo 493/161/06P, v zmysle ktorého cit.: „V prípade, že vznikne na odbernom mieste dlh z dôvodu neplatenia vodného a stočného, zaväzuje sa vlastník pristúpiť k tomuto záväzku odberateľa voči dodávateľovi, čím sa stáva dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne“ nezakladá priamy nárok žalobcu na plnenie voči žalovanej v 2. rade ako vlastníkovi nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza obecný nájomný byt, do ktorého bola dodávaná pitná voda žalovanému v 1. rade.
21. Odberateľom pitnej vody, ktorý je povinný platiť za dodávku pitnej vody žalobcovi je len žalovaný v 1.rade, ako sa to výslovne uvádza aj v článku 3 bod 1 Zmluvy, cit.:. „Za dodávku pitnej vody z verejného vodovodu platí odberateľ dodávateľovi vodné“. Ako odberateľ je v zmluve označený len žalovaný v 1. rade. Ak sa uzatvorila zmluva na dodávku pitnej vody do obecného nájomného bytu nie priamo s vlastníkom - obcou ako odberateľom, ktorý by si následne svoje nároky vyporiadaval vo vzťahu k nájomcovi v rámci úhrad za plnenia spojené s nájmom bytu, ale s nájomcom bytu, žalovaným v 1. rade, potom pre vznik nároku žalobcu na plnenie voči vlastníkovi bytu (žalovanej v 2. rade) by tu musel existovať osobitný, samostatný zaväzovací právny dôvod, ktorým však podľa názoru súdu nie je vyhlásenie v článku 6 bod 21 zmluvy.
22. Ak žalobca tvrdí, že tým dôvodom je pristúpenie obce - žalovanej v 2. rade k záväzku žalovanému v 1. rade, tak súd má za to, že platné pristúpenie žalovanej v 2. rade k záväzku žalovaného v 1. rade žalobcom preukázané nebolo, pričom k tomu súd uvádza nasledovné.
23. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20160701> tu platí obdobne.
24. Aj právna teória uzavrela (citované z JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax, komentár, Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, vydavateľstvo EUROUNION, máj 2015, 2339 s.), že „pristúpenie k záväzku v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka sa môže týkať peňažnej záväzkovej povinnosti, vždy však ide o pristúpenie k individuálne určenej povinnosti a nie pristúpenie k záväzkovému vzťahu ako takému.“
25. Podľa názoru súdnej praxe (viď rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/137/2014 zo dňa 25. 2. 2015) „Nemožno pripustiť, aby ktokoľvek pristupoval k budúcemu záväzku bez toho, aby poznal resp. mal vedomosť v akej konkrétnej výške záväzok, ku ktorému má pristúpiť vznikne, či a kedy vôbec vznikne a teda mal na základe tejto najpodstatnejšej okolnosti prípadu možnosť po náležitom zhodnotení výšky záväzku k svojím osobným pomerom v rozhodnom čase zvážiť, či k takémuto záväzku vôbec pristúpi. Podľa názoru odvolacieho súdu platne možno pristúpiť k záväzku, ktorý musel existovať v čase pristúpenia, nie k záväzku, ktorý vznikne v budúcnosti.“
26. Podľa názoru súdu sa v prípade článku 6 bod 21 zmluvy nejedná o platné pristúpenie žalovanej v 2. rade k záväzku, keďže tam absentuje akýmkoľvek určitým spôsobom vymedzený rozsah a obsah tohto právneho úkonu, predovšetkým jasne a určito prezentovaný prejav vôle žalovanej v 2. rade., jej prehlásenie, že pristupuje k záväzku a súčasne jasné a určité označenie konkrétneho záväzku, ku ktorému pristupuje a tiež rozsah, v akom prejavuje vôľu k záväzku pristúpiť. Pre neurčitosť a absenciu
základných náležitostí právneho úkonu je potrebné takéto vyhlásenie považovať v zmysle ust. § 37 ods. 1 a 39 Občianskeho zákonníka za neplatné. Ak na jednej strane v predmetnom dvojriadkovom vyhlásení na samom konci zmluvy je uvedené, že cit.: “v prípade že vznikne na odbernom mieste dlh...zaväzuje sa vlastník pristúpiť k tomuto záväzku...“, teda formulácia jednoznačne predpokladajúca ďalšie právne konanie žalovanej v 2. rade smerujúce k pristúpeniu k záväzku a na druhej strane je tam súčasne uvedené to, na čo zjednodušene a vytrhnúc to z kontextu poukázal žalobca, že cit. “čím sa stáva dlžníkom popri odberateľovi a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne“ tak o vnútornej rozpornosti a neurčitosti predmetného prehlásenia podľa názoru súdu nemožno mať najmenšie pochybnosti.
27. Ak žalobca poukazuje na to, že malo sa jednať o zabezpečovací prvok pre žalobcu k zabezpečeniu lepšej vymožiteľnosti jeho pohľadávky, tak to súd nijako nespochybňuje, nakoľko je to absolútne zrejmé. Avšak bolo na žalobcovi aby zabezpečenie pohľadávky cestou žalovanej v 2. rade dojednal s ňou určitým a platným spôsobom. Z formulára zmluvy používaného žalobcom opakovane v mnohých prípadoch, čo je súdu známe z jeho činnosti vyplýva, že zmluvu pripravoval žalobca, o čom koniec koncov svedčí aj to, že mená a funkcie zástupcov žalobcu pri mieste určenom na podpis zmluvy sú na rozdiel od údajov žalovaných vopred predtlačené. Bolo preto najmä na žalobcovi, ak chcel zvýšiť zabezpečenie vymožiteľnosti svojej pohľadávky, aby tak urobil určitým a platným spôsobom, čo mohlo byť v danom prípade jednoducho zaistené napr. ručením žalovanej v 2. rade a podobne, avšak vyhlásenie o pristúpení k záväzku v článku 6 bod 21 zmluvy tu z dôvodov už uvedených akceptovať nemožno. Ak žalobca argumentuje výkladom v prospech platnosti a v prospech sledovanej vôle strán, tak v danom prípade absolútnu neplatnosť predmetného dojednania podľa názoru súdu nemožno zhojiť žiadnym výkladom.
28. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu voči žalovanej v 2. rade zamietol.
29. Súd žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods. 3 CSP, t.j. v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade žaloba žalobcu bola podaná dôvodne a voči žalovanému v 1. rade žalobca bol plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania voči tomuto žalovanému. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade rozhodol v treťom výroku tohto rozsudku tak, že žalobca má proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Voči žalovanej v 2. rade žaloba bola zamietnutá, preto podľa § 255 ods. 1 CSP jej vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania proti žalobcovi. Žalovaná však náhradu žiadnych trov konania neuplatnila, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovanej v 2. rade nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade priamo rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania žalovanej v 2. rade nepriznal (podporne pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.