Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_13C-258-2012.pdf
PDF · 120.05 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/258/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: L., XXX XX N. proti žalovanému: Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., so sídlom v Banskej Štiavnici, Radničné námestie 8, IČO: 36 022 047, v konaní o zaplatenie sumy 848,44 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 636,33 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 212,11 Eur od 31.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 212,11 Eur od 31.1.2011 do zaplatenia a zo sumy 212,11 Eur od 31.1.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 50 %.
IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy štátu v sume 71,36 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy štátu v sume 214,08 Eur.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou došlou súdu dňa 30.5.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 212,11 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 31.1.2010 do zaplatenia, sumu 212,11 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 31.1.2011 do zaplatenia a sumu 212,11 s 9 % ročným úrokom z omeškania od 31.1.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Svoju žalobu písomne rozšíril žalobca dňa 2.2.2018, kedy žiadal okrem vyššie citovaného nároku priznať aj náhradu nájomného za rok 2013 v sume 212,11 Eur s 9 % ročným úrokom a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Súd na pojednávaní dňa 2.3.2018 uznesením pripustil zmenu žaloby a to jej rozšírenie podľa písomného podania žalobcu.
3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami je nesporné, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom nájomné zmluvy č. O., č. O. a O., ktoré boli podpísané žalobcom 16.5.2011 a žalovaným 15.10.2010. Týmito zmluvami žalobca, ako vlastník nehnuteľnosti prenajal žalovanému ako nájomcovi časti pozemkov špecifikovaných zmluvách pri realizácii stavby „Sady nad Torysou - rekonštrukcia hrádze“ v 1. zmluve 55,47 m2 za nájomné v sume 98,18 Eur ročne, v 2. zmluve 32,57 m2 za nájomné v sume 57,65 Eur ročne a v 3. zmluve 31,64 m2 za nájomné v sume 56 Eur ročne s tým, že nájomné žalovaný vyplatí žalobcovi 1x ročne do 31.1. za príslušný kalendárny rok.
4. Žalovaný poštovým poukazom zo dňa 20.4.2011 pod číslom XXXXXXXE poukázal žalobcovi nájomné z uvedených zmlúv v sume 212,11 Eur bez toho, aby špecifikoval časové obdobie. Žalovaný poukázal na to, že faktický nájomný vzťah medzi stranami sporu trvá niekoľko rokov, keď na nehnuteľnostiach žalobcu je postavená hrádza v dôsledku, ktorej nadväznosti aj na práce vykonávané žalovaným na jej údržbu resp. zväčšovanie, žalobca nemôže svoje nehnuteľnosti užívať.
5. Žalobca citoval z podania žalovaného zo dňa 4.12.2009, že mu žalovaný nemôže vyplatiť požadované finančné náhrady za užívanie pozemkov bez zmluvného vzťahu za roky 2006 - 2008, nakoľko by zo strany žalobcu došlo k bezdôvodnému poberaniu finančných prostriedkov. Podľa žalobcu týmto písomným podaním žalovaný uznal faktickú existenciu nájomného vzťahu a vyplatenie finančnej náhrady za užívanie pozemkov bez zmluvného vzťahu spätne za 2 roky od začiatku stavby. Uzavretie zmluvy v písomnej forme žalovaný pod rôznymi zámienkami oddiaľoval - stavebným konaním, nedostatkom finančných prostriedkov, potrebou geometrického plánu a pod. Žalovaný podľa žalobcu neakceptuje objektívnu skutočnosť, že pozemky žalobcu užíva existenciou samotnej hrádze, jej údržbou a nie až jej začatím stavby, ktorá je v podstate jej rekonštrukciou. Pretrvávajúci stav znemožňuje žalobcovi prístup k nehnuteľnostiam, ako aj ich reálne užívanie. Žalobca ďalej poukázal na to, že akceptácia stavu vyvolaného žalovaným je reálnym zásahom do jeho vlastníctva, čo je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca vo svojej žalobe žiadal zaplatiť nájomné za roky 2010, 2011 a 2012 po 212,11 Eur ročne za každý kalendárny rok. Úrok z omeškania žiadal vo výške 9 % od splatnosti nájomného, t.j. od 31.1. toho ktorého kalendárneho roka do zaplatenia. Rozšírením žaloby žiadal priznať aj nájomné za rok 2013 a to vo výške 212,11 Eur s príslušenstvom. 6. Tunajší súd pod č. k. 38Ro/305/212 zo dňa 20.6.2012 vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.
7. Žalovaný podal voči tomuto platobnému rozkazu odpor dňa 11.7.2012. Žiadal žalobu zamietnuť a poukázal na to, že žalobca nesprávne uviedol označenie žalovaného a preto žiadal konanie z dôvodu nedostatku podmienok konania zastaviť. Ďalej poukázal na to, že žalobca pri uplatňovaní svojich domnelých nárokov z vyššie citovaných nájomných zmlúv nerešpektuje, že z predmetných nájomných zmlúv je oprávnený za splnenia odkladacej podmienky, ktorou je skutočné začatie realizácie stavby uvedenej v nájomných zmluvách uzavretých so žalobcom na základe právoplatného stavebného povolenia. Keďže k splneniu odkladacej podmienky doteraz nedošlo, je preukázateľne nepravdivé aj žalobcovo tvrdenie o peňažnom plnení z nájomných zmlúv zo strany žalovaného v sume 212,11 Eur ročne a neopodstatnené je aj príslušenstvo domnelých pohľadávok. Žalovaný na pojednávaní dňa 2.3.2018 vzniesol námietku premlčania voči sume 212,11 Eur s príslušenstvom uplatňovanú žalobcom titulom nájmu za rok 2013.
8. Tunajší súd rozsudkom č. k. 13C/258/2012-197 zo dňa 2.12.2016 žalobu zamietol, nepriznal stranám sporu náhradu trov konania a priznal štátu náhradu trov proti žalobcovi vo výške 100 %. Súd dospel v tomto rozsudku k záveru, že žalovaný nie je nositeľom povinnosti vyplývajúcich z nájmu, bezdôvodne neužíva parcely patriace žalobcovi, pretože pasívne legitimovaným v tomto prípade nie je označený žalovaný, ale Slovenská republika. Žalovaný je len správcom majetku, ktorý patrí Slovenskej republike čo vyplýva z jeho oprávnenia upraveného v zákone č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. Súd teda právne uzavrel, že žalovaný nie je v tomto spore pasívne legitimovaný a z tohto dôvodu žalobu zamietol.
9. Voči uvedenému rozsudku podal žalobca dňa 12.12.2016 odvolanie. Krajský súd v Košiciach svojim uznesením č. k. 2Co/28/2017-225 zo dňa 31.10.2017 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na to, že podľa neho súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného. Žalovaný predsa ako poverený správca vo svojom mene uzavrel so žalobcom nájomné zmluvy, z ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok, nesie teda zodpovednosť zo vzťahov z nich vyplývajúcich. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že pozemky pod hrádzou vykupuje do svojho vlastníctva štát. Odvolací súd poukázal na to, že žalovaný je subjektom, ktorý hospodári s majetkom štátu a je priamym subjektom vzťahov k štátnemu rozpočtu. Jednou z jeho kompetencii je i oprávnenie konať v mene štátu v súdnych konaniach prejednávajúcich spory, majúce pôvod v majetku štátu. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Zákona o štátnom podniku možno vyvodiť záver, že žalovaný má zákonné oprávnenie (vecnú legitimáciu) konať namiesto štátu, oprávnene konať v mene štátu pred súdmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje.
10. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
11. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
12. Žalobca v konaní správne označil na základe námietky žalovaného označenie žalovaného v súlade s výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Pš, vl. 713/S a označil žalovaného ako Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047.
13. Na preukázanie dôvodnosti svojho nároku žalobca predložil súdu výpisy z listov vlastníctva č. XXXX a č.XXXX, darovaciu zmluvu zo dňa 5.11.2013, nájomné zmluvy uzavreté so žalovaným zo dňa 16.5.2011 a zo dňa 29.9.2009, ako aj vzájomnú korešpondenciu medzi žalobcom a žalovaným ohľadom zaplatenia nájomného za tieto pozemky.
14. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres H., obec N., katastrálne územie L., súd zistil, že žalobca bol podielovým spoluvlastníkom pozemkov parc. č. XXX/XX a XXX/XX. registrovaných na katastre nehnuteľností v registri „E“ a to vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/128, 1/132 a 5/128 v pomere k celku. Ďalej bol žalobca podielovým spoluvlastníkom aj pozemku registra „E“ parc. č. XXX/XX evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX pre okres H., obec N. katastrálne územie L. v spoluvlastníckom podiele 3/128, 1/32, 3/128 v pomere k celku. Všetky tieto nehnuteľnosti previedol žalobca na základe Darovacej zmluvy uzavretej dňa 5.11.2013 na A., F. rod. Y. a F. rod. Y. pričom vklad tejto darovacej zmluvy bol povolený Okresným úradom Košice - okolie, dňa 12.12.2013 pod č. VXXXX/XX. Z dôvodu uzavretia darovacej zmluvy, preto žalobca žiadal priznať nezaplatené nájomné za užívanie vyššie citovaných spoluvlastníckych podielov na parcelách len za roky 2010, 2011, 2012 a 2013.
15. Z nájomnej zmluvy č. O. zo dňa 16.5.2011 súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom túto nájomnú zmluvu predmetom, ktorej bol prenájom časti pozemku v katastrálnom území L., ktorá bude využívaná pri realizácii stavby „Sady nad Torysou - rekonštrukcia hrádze“ pričom výmera pozemkov bola stanovená podľa Geometrického plánu č. 54/2010 vypracovaného Geodéziou Trebišov, z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. územie L., z parc. č. XXX/ XX orná pôda o výmere 710 m2 prenájom spoluvlastníckeho podielu žalobcu k tomuto pozemku vo výške 55,47 m2. V článku III. uvedenej nájomnej zmluvy bola doba nájmu stanovená tak, že časť pozemku, ktorá bola predmetom nájmu sa prenajíma na dobu určitú, počnúc dňom skutočného začatia realizácie stavby, do doby uzavretia kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť medzi prenajímateľom a nájomcom, kedy končí nájomný vzťah resp. platnosť nájomnej zmluvy. Doba nájmu bude upresnená v závislosti na termíne poskytnutia finančných prostriedkov z kohéznych fondov Európskej únie, formou dodatku k zmluve. V článku IV. bola dohodnutá výška nájomného dohodou zmluvných strán na základe znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom Ing. Jánom Bugatom a to tak, že cena bola stanovená 1,77 Eur/m2 x 55,47 m2, spolu teda nájomné 98,18 Eur ročne. Nájomné mal nájomca (žalovaný) hradiť žalobcovi 1x ročne so splatnosťou do 31.1. za príslušný rok.
16. Z nájomnej zmluvy č. O. zo dňa 16.5.2011 súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ dal do nájmu žalovanému ako nájomcovi časť pozemkov v kat. úz. L., ktorá mala byť využívaná pri realizácii stavby „Sady nad Torysou - rekonštrukcia hrádze“ pričom výmera pozemkov bola stanovená podľa geometrického plánu vypracovaného Geodéziou Trebišov, s.r.o. Z parc. č. XXX/XX zapísanej na LV č. XXXX orná pôda o výmere 417 m2 bol predmetom nájmu spoluvlastnícky podiel žalobcu v celkovej výmere 32,57 m2. V článku III. doba nájmu bolo rovnako dohodnutá ako vo vyššie citovanej zmluve, a to tak že časť pozemku sa prenajíma na dobu určitú počnúc dňom skutočného začatia realizácie stavby, do doby uzavretia kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť medzi prenajímateľom a nájomcom, kedy končí nájomný vzťah resp. platnosť nájomnej zmluvy. Doba nájmu bude upresnená v závislosti na termíne poskytnutia finančných prostriedkov z kohéznych fondov Európskej únie formou dodatku k zmluve. Aj v tejto zmluve bola výška nájomného stanovená dohodou zmluvných strán a to v sume 1,77 Eur/m2 x 32,57 m2, teda vo výške 57,65 Eur ročne. Rovnako bola dohodnutá splatnosť nájomného ročne do 31.1 za príslušný rok.
17. Z nájomnej zmluvy č. O. zo dňa 16.5.2011 uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bol prenájom časti pozemku v kat.
úz. L., ktorá bude využívaná pri realizácii stavby „Sady nad Torysou - rekonštrukcia hrádze“. Výmera pozemku bola stanovená podľa geometrického plánu vypracovaného Geodéziou Trebišov, s.r.o. , pričom predmetom nájmu z pozemku parc. č. 946/14 orná pôda vo výmere 405 m2 zapísaného na LV č. XXXX, bol spoluvlastnícky podiel žalobcu na týchto pozemkoch o výmere 31,64 m2. V článku III. bola rovnako stanovená doba nájmu ako vo vyššie citovaných nájomných zmluvách. Rovnako bola dohodnutá výška nájomného dohodou strán a to 1,77 Eur/m2 t.j. v danom prípade 31,64 m2 x 1,77 Eur/m2 = 56 Eur ročne. Rovnako bolo nájomné splatné ročne do 31.1 za príslušný rok.
18. Všetky tieto tri vyššie citované nájomné zmluvy obsahovali odkladaciu podmienku podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. účinnosť nájomného vzťahu mala vzniknúť dňom skutočného začatia realizácie stavby a nájom mal trvať do doby uzavretia kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť uzavretú medzi prenajímateľom a nájomcom. Doba nájmu mala byť upresnená v závislosti na termíne poskytnutia finančných prostriedkov z kohéznych fondov Európskej únie formou dodatku k zmluve.
19. Z nájomnej zmluvy č. O. zo dňa 29.9.2009 uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom súd zistil, že predmetom nájmu bol prenájom časti pozemkov v kat. úz. L., ktoré budú využívané pri realizácii stavby „Sady nad Torysou - rekonštrukcia hrádze“ a to časti parciel č. XXX/XX a XXX/XX zapísaných na LV č. XXXX a to v spoluvlastníckom podiele žalobcu vo výmere 87,176 m2. Doba nájmu v článku III. bola dohodnutá na dobu od 1.1.2010 do uzavretia kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť medzi prenajímateľom a nájomcom, kedy končí nájomný vzťah, resp. platnosť tejto nájomnej zmluvy. Výška nájomného bola dohodnutá tiež vo výške 1,77 Eur/m2 pričom výška ročného nájomného podľa tejto zmluvy bola dohodnutá 154,30 Eur ročne.
20. Z nájomnej zmluvy č. O. zo dňa 29.9.2009 súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom časti pozemkov v kat. úz. L., ktoré budú využívané pri realizácii stavby „Sady nad Torysou - rekonštrukcia hrádze“ pričom išlo o parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 417 m2 zapísanú na LV č. XXXX, kde spoluvlastnícky podiel žalobcu na tejto parcele činil 32,657 m2. Rovnako aj v tejto zmluve bola doba nájmu uvedená od 1.1.2010 do uzavretia kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť medzi prenajímateľom a nájomcom, kedy končí nájomný vzťah, resp. platnosť tejto nájomnej zmluvy.
21. Žalobca predložil súdu výpoveď nájomných zmlúv, ktoré mu zaslal žalovaný dňa 22.9.2011, ktorou vypovedal platnosť nájomných zmlúv č. O. a č. O. zo dňa 29.9.2009 z toho dôvodu, že na predmetnú stavbu žalovaný neobdŕžal doposiaľ právoplatné stavebné povolenie, pričom nie je v súlade s platným právnym poriadkom ďalšie platenie nájmu za prenajatý pozemok. Výpovedná lehota podľa oznámenia žalovaného začala plynúť 1.10.2011 a uplynula dňom 31.12.2011.
22. Žalobca a ďalší spoluvlastníci vyššie citovaných parciel požiadali písomne dňa 16.1.2006 žalovaného o vyplatenie náhrady za vybudovanú hrádzu na svojich pozemkoch.
23. Žalobca ďalej predložil písomnú odpoveď žalovaného zo dňa 4.12.2009, v ktorej žalovaný oznamoval žalobcovi, že mu nemôže vyplatiť požadované finančné náhrady za užívanie jeho pozemkov bez zmluvného vzťahu za roky 2006 - 2008, nakoľko by z jeho strany došlo k bezdôvodnému poberaniu finančných prostriedkov.
24. V konaní súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru Geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca Ing. Miloša Jacka, PhD. Jeho úlohou bolo určiť či žalovaný užíval v rokoch 2010, 2011 a 2012 spoluvlastnícke podiely na parc. č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX v kat. úz. L., a aby určil v akej výmere pozemky žalovaný užíval. Menovaný znalec vo svojom znaleckom posudku č. 5/2014 zo dňa 14.1.2015 uviedol, že svojou polohou parcely, ktoré spoluvlastnícky patrili žalobcovi zasahujú časťou pod existujúcu vybudovanú ochrannú hrádzu (vykreslene červene), polohovo pokračujú v medzihrádzovom priestore (vykreslene zelene), a časť za brehovou čiarou (bližšia k hrádzi) je v terajšom koryte rieky Torysa a za terajším korytom pomapový stav toku (vykreslene modro). Uvedené zistenia sú vykreslené v prílohe č. 7 znaleckého posudku, kde znalec vykreslil rozsah záberu a plošne vyjadril jednotlivé časti parciel ako aj ich prislúchajúci podiel nástupcov po žalobcovi v m2 v nich.
25. Z prílohy č. 7 citovaného znaleckého posudku súd zistil, že v časti pod vybudovanou hrádzou, ktorá je zvýraznená červenou farbou z parciel č. XXX/XX je zastavané hrádzou 4 m2, ktoré boli v spoluvlastníckom podiele žalobcu, z parc. č. XXX/XX je v podiele 5 m2 a z parc. č. XXX/XX v podiele žalobcu 2 m2. Z parciel pri medzihrádzovom priestore z parc. č. XXX/XX je podiel žalobcu 5 m2, z parc. č. XXX/XX podiel 11 m2 a z parc. č. XXX/XX podiel 8 m2. Parcely, ktoré sa nachádzajú za korytom rieky a ktoré sú vyznačené v prílohe č. 7 bol podiel žalobcu z parc. č. XXX/XX 24 m2, z parc. č. XXX/ XX podiel 40 m2 a z parc. č. XXX/XX podiel 21 m2.
26. Na pojednávaní dňa 2.3.2018 žalobca uviedol, že nemôže užívať pozemky, ktoré sú zastavané hrádzou, rovnako nemôže využívať spoluvlastnícke podiely v medzihrádzovom priestore, pretože hrádza je uzamknutá a nie je tam prístup, pričom v medzihrádzovom priestore sú v zemi uložené zariadenia, ktoré bránia zatekaniu vody zo strany Torysy ku hrádzi. Rovnako nemôže užívať ani pozemky za korytom rieky Torysa. Žalovaný na tomto pojednávaní potvrdil, že pozemky v medzihrádzovom priestore môže užívať žalobca len obmedzene s poukázaním na Zákon o vodách a Zákon o hnojivách a pozemky za korytom rieky Torysa nemôže užívať, pretože tieto sú podľa Ústavy vlastníctvom Slovenskej republiky.
27. Žalovaný predložil súdu Zakladaciu listinu Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. zo dňa 19.12.1996 z ktorej súd zistil, že zakladateľom Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. je Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, pričom žalovaný bol založený na dobu neurčitú. V tejto zakladacej listine bol vymedzený základný predmet činnosti a podnikania žalovaného a zároveň bol v tejto zakladacej listine určený majetok žalovaného, označených štatutárnych orgánov a vymedzení kmeňového (základného) imania. Žalovaný predložil súdu doklad o vlastníctve štátu k hrádzi a to inventárnu kartu hmotného a nehmotného investičného majetku, ktorú vedie ako správca tohto majetku. Ďalej predložil súdu povolenie na užívanie stavby Právobrežná hrádza v Sadoch nad Torysou, ktorý vydal Úrad životného prostredia Čaňa, so sídlom v Košiciach, dňa 10.1.1992. Z uvedeného rozhodnutia súd zistil, že účelom vybudovanej stavby je ochrana intravilánu obce Sady nad Torysou. Vodohospodárske dielo bude spravovať a udržiavať žalovaný. Žalovaný v priebehu konania nenamietal výšku nájomného prípadne výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov patriacich do podielového spoluvlastníctva žalobcu v rokoch 2010 - 2013.
28. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:
29. Podľa ustanovenia § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky.
30. Podľa ustanovenia § 671 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.
31. Podľa ustanovenia § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
32. Podľa ustanovenia § 676 ods. 2 citovaného zákona, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
33. Podľa ustanovenia § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.
34. Podľa ustanovenia § 677 ods. 2 citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.
35. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
36. Podľa ustanovenia § 101 citovaného zákona, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
37. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.
38. Podľa ustanovenia § 36 ods. 2 citovaného zákona, podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.
39. Nájomná zmluva sa podľa § 663 Občianskeho zákonníka uzaviera medzi prenajímateľom t.j osobou, ktorá vec prenajíma (odovzdáva do nájmu), a nájomcom t.j. osobou, ktorá vec najíma. Prenajímateľom ale aj nájomcom môže byť akákoľvek osoba, teda tak právnická osoba, fyzická osoba ale aj štát. Podstata nájomnej zmluvy a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu. Nájomný pomer má vždy dočasný charakter, pričom dočasnosť trvania nájomného pomeru môže byť výslovne dohodnutá (napríklad na dobu niekoľkých mesiacov alebo rokov) alebo vec môže byť odovzdaná aj bez konkrétneho časového určenia. Otázka či je doba trvania nájomného pomeru vopred presne určená alebo nie, má vplyv na skončenie nájomného pomeru. Predmetom nájmu môže byť akákoľvek vec, ktorá môže byť predmetom právneho vzťahu. Predmetom nájmu môžu byť tak hnuteľné ako aj nehnuteľné veci. Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť v hocijakej forme. Ak má nájomný pomer trvať dlhšie, odporúča sa nájomnú zmluvu uzavrieť v písomnej forme. Občiansky zákonník nepredpisuje, čo má nájomná zmluva obsahovať. Takéto konkrétne požiadavky obsahuje Občiansky zákonník iba pri nájme bytu. To však neznamená, že nájomná zmluva nemusí mať žiadne náležitosti. Musí mať všetky obsahové náležitosti, ktoré sú z hľadiska nájomnej zmluvy ako osobitného typu záväzkovej zmluvy podstatné. Zmluva musí obsahovať označenie prenajímateľa a nájomcu, medzi ktorými sa zmluva uzaviera, predmet nájmu a odplatu za nájom (nájomné). Okrem týchto podstatných náležitostí môže zmluva obsahovať aj ďalšie náležitosti, napríklad dohodnutú dobu nájmu, spôsob odovzdania a užívania najatej veci, spôsob platenia nájomného, výpovedné dôvody, možnosti predčasnej výpovede pred dohodnutou dobou nájmu a pod.
40. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobca bol v rokoch 2010, 2011, 2012 až do 12.12.2013 podielovým spoluvlastníkom parciel č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, ktoré boli zapísané na LV č. XXXX a č.XXXX pre kat. úz. L., obec N. Veľkosť jeho spoluvlastníckych podielov na parc. č. XXX/ XX, orná pôda vo výmere 405 m2 a parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 710 m2, ktoré sú evidované ako parcely registra „E“ bola 1/32, 5/128 a 1/128 v pomere k celku. Veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu na parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 417 m2 bola 3/128, 1/32, 3/128 v pomere k celku. Tieto parcely následne v roku 2013 previedol žalobca darovacou zmluvou na A., F. a F.. Nespornou skutočnosťou v konaní bolo to, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu nájomných zmlúv dňa 29.9.2009 a to: nájomná zmluva č. O. a nájomná zmluva č. O., na základe ktorých boli dané do nájmu žalovanému spoluvlastnícke podiely žalobcu na parcelách č. XXX/XX., XXX/XX a XXX/XX. Nájom bol vzájomne dohodnutý stranami sporu ročne vo výške 1,77 Eur/m2. Uvedené nájomné zmluvy boli však žalovaným písomne vypovedané dňa 22.9.2011, po uplynutí výpovednej doby stratili platnosť a došlo preto ku skončeniu nájmu. Ostatné tri vyššie citované nájomné zmluvy uzavreté medzi stranami sporu dňa 16.5.2011 neboli zo strany žalovaného vypovedané, pričom doba nájmu v nich bola uvedená tak, že časť parciel patriacich do spoluvlastníctva žalobcu sa prenajíma žalovanému na dobu určitú, počnúc dňom skutočného začatia realizácie stavby, do doby uzavretia kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť medzi prenajímateľom a nájomcom, kedy skončí nájomný vzťah resp. platnosť nájomnej zmluvy. Žalovaný poukázal na to, že išlo o odkladaciu podmienku, ktorá podmieňovala účinnosť tohto článku, teda doby nájmu, pričom ale k začatiu stavby nedošlo, pretože žalovaný nedostal stavebné povolenie pre nevysporiadané pozemky v tejto oblasti.
41. Súd má za to, že skutočne nenastala účinnosť nájomnej zmluvy v časti doby nájmu uvedenej v týchto troch zmluvách, avšak tieto zmluvy boli uzavreté platne a doposiaľ neboli zo strany žalovaného ukončené v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že žalovaný užíval v rokoch 2010 až 2013 časť pozemkov , ktoré patrili do podielového spoluvlastníctva žalobcu a ktoré sú zastavané aj v súčasnosti hrádzou vybudovanou žalovaným. Ďalej užíval aj medzihrádzový priestor, ktorý žalobca nemohol užívať, pretože žalovaný musí mať prístup k hrádzi za účelom jej kontroly a udržiavania, pričom aj sám žalovaný potvrdil, že nájomca má obmedzené právo užívania tohto medzihrádzového priestoru podľa Zákona o vodách a Zákona o hnojivách. Nespornou skutočnosťou je aj to, že žalovaný užíva / pričom žalobca nemohol užívať/ takisto aj časť pozemkov, ktoré patrili spoluvlastnícky žalobcovi za korytom rieky Torysa, keďže sám žalovaný vyhlásil, že tento vodný tok a koryto rieky je vo vlastníctve štátu. V rokoch 2010, 2011 a 2012 tento právny stav a užívací stav bol taký, že žalobca nemohol užívať svoje spoluvlastnícke podiely uvedené v znaleckom posudku ako časť parciel XXX/XX, XXX/XX a XXX/ XX.. Ide zo strany žalovaného o trvalo zabraté pozemky, čo vyplýva aj z Nájomných zmlúv uzavretých medzi stranami sporu v roku 2009.
42. Súd takto dospel k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie nájmu za pozemky, ktoré vlastnil spoluvlastnícky a to z parc. č. XXX/XX. má nárok na zaplatenie 1,77 Eur/m2 x 31 m2, spolu 54,87 Eur ročne, za užívanie časti parcely č. XXX/XX 56 m2 x 1,77 Eur/m2, spolu 99,12 Eur ročne a z parc. č. XXX/XX 33 m2 x 1,77 Eur/m2, spolu 58,41 Eur ročne. Takto má nárok na zaplatenie nájmu ročne spolu vo výške 212,40 Eur (54,87 + 99,12 + 58,41 Eur), hoci si uplatnil ročný nárok na nájomné spolu vo výške 212,11 EUR.
43. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie nájmu v sume 636,33 Eur ( 3 roky: 2010 až 2012 x 212,11 EUR), a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 636,33 Eur žalobcovi. Súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie nájmu za rok 2013, ktorý si uplatnil až svojim písomným podaním zo dňa 2.2.2018, keďže tento nárok je premlčaný z dôvodu uplynutia trojročnej premlčacej lehoty, pričom žalovaný vzniesol námietku premlčania, na ktorú musel súd prihliadať. Pri priznaní výšky nájomného súd vychádzal z dohodnutého nájomného uvedeného v zmluvách 1,77 Eur/m2 ročne.
44. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
45. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, ktoré v § 3 ustanovuje, že výška úrokov z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
46. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi tak ako žiadal vo výške 9 % ročne, a to od 1.2.2010 zo sumy 212,11 Eur, zo sumy 212,11 Eur od 1.2.2011 a zo sumy 212,11 od 1.2.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania a rovnako časti nájmu za rok 2013 s príslušenstvom súd žalobu zamietol.
47. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade mal úspech žalobca vo výške 75 %, neúspech mal v časti 25 %, teda celkový úspech žalobcu je 50 %, preto mu súd priznal právo na náhradu trov voči žalovanému vo výške 50 %.
48. Podľa ust. § 262, ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. O povinnosti žalobcu a žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I trovy štátu súd rozhodol podľa ustanovenia čl. 4 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť
na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustanovenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
51. V danom prípade vznikli trovy štátu a to vyplatením znalečného za znalecký posudok podaný Ing. Jackom vo výške 185,44 Eur. V danom prípade súd trovy štátu rozdelil podľa princípu úspechu a neúspechu, ktorý bol vyjadrený v § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, preto v časti 75 % neúspechu zaviazal žalovaného zaplatiť trovy štátu vo výške 214,08 Eur a žalobcu v časti neúspechu 25 % zaviazal zaplatiť trovy štátu v sume 71,36 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.