Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/382/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu ML.. P. C.,narodeného XX.X.XXXX, bytom M., P. XX, zastúpeného JUDr. Martinom Špakom, advokátom, Spišská Nová Ves, Odborárov 49, proti žalovanému P. P., narodenému XX.X.XXXX, bytom O., N. X, zastúpenému JUDr. Michalom Medviďom, advokátom, Košice, Wurmova 1131/4, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 37C/209/2014-143 zo 6.4.2017 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanému proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalobcu zaviazal nahradiť trovy štátu vo výške 189,14 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.412,75 eur titulom náhrady škody tvrdiac, že žalovaný dňa 24.10.2013 od neho prevzal osobné motorové vozidlo SEAT TOLEDO, za účelom zabezpečenia vykonania STK a EK, pričom pri vrátení vozidla zistil, že s ním nie je niečo v poriadku a pri neskoršej kontrole v autorizovanom servise spoločnosti SEAT AUTOSPOL VLASATÝ, s.r.o. bolo konštatované totálne zničenie turbodúchadla, za ktoré na podklade faktúry uhradil žalovanú sumu a je toho názoru, že za zničenie tejto súčiastky zodpovedá práve žalovaný v dôsledku nesprávnej techniky jazdy. Vzal do úvahy stanovisko žalovaného, ktorý namietal, že si nie je vedomý spôsobenia škody žalobcovi, nakoľko počas zabezpečenia kontroly auta ho viedol riadne a vozidlo sa správalo normálne, a teda jeho konanie nie je v príčinnej súvislosti s poškodením turbodúchadla. Podrobne reprodukoval obsah výpovedi účastníkov, ako aj svedka U. M. a ďalej popísal zistenia zo znaleckého posudku č. 29/2016 z 18.5.2016, vypracovaného znalcom G.. U. P., F.., podľa ktorého je mizivá pravdepodobnosť, aby tvrdené rýchlejšie pohnutie sa s vozidlom bolo prvotnou príčinou vzniku poruchy turbodúchadla. Právne vec posúdil podľa § 415 a § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka a vo všeobecnosti charakterizoval základné predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Za nesporné pokladal, že na základe dohody strán sporu žalovaný dňa 24.10.2013 prevzal motorové vozidlo žalobcu za účelom zabezpečenia vykonania technickej a emisnej kontroly, pričom po zabezpečení tohto úkony sa na vozidle prejavila porucha turbodúchadla a sporným zostalo, či za vznik tejto škody zodpovedá žalovaný. Charakterizoval pojem príčinnej súvislosti, ako aj inštitút dôkazného bremena a uviedol, že žalobca musel presvedčivo a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že

žalovaný zodpovedá za predmetnú škodu, a teda preukázať porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ako aj zavinenie žalovaného. Osobitne vyhodnotil výsledky dokazovania výpoveďou svedka U. M., ako aj závermi znaleckého posudku č. 29/16 a dospel k záveru, že žalobca nesplnil úplne svoju dôkaznú povinnosť preukázať jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom, že za škodu na jeho motorovom vozidle zodpovedá žalovaný. Vzhľadom na uvedené žalobu zamietol a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

X. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo ho zmeniť a žalobe vyhovieť a to s poukazom na odvolacie dôvody upravené v § 365 ods. 1 písm. g/ a h/ CSP. Nesporne bolo podľa neho preukázané, že žalovanému motorové vozidlo odovzdal a tento ho mal vrátiť v nepoškodenom stave, čo nesplnil. Upozornil na znenie výpovede žalovaného, ktorý sám uviedol, že „sa mu šmykla noha a auto sa dostalo do vysokých otáčok“ a neskôr i súhlasil s montážou x - kového dielu - turbodúchadla. Súd sa mal preto zamerať na tú skutočnosť, že došlo k poškodeniu turbodúchadla a to v čase, keď motorové vozidlo mal vo faktickej dispozícii žalovaný. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že príčinou poruchy nebolo bežné opotrebenie, prípadne únava materiálu alebo konštrukčný stav motorového vozidla, kedy by sa žalovaný zo svojej zodpovednosti mohol vymaniť. Ak by turbodúchadlo malo „štandardnú“ poruchu popisovanú aj znalcom pod č. 8 v jeho posudku, táto závada by sa zrejme prejavila napr. na imisnej kontrole, k čomu však nedošlo. Keďže podľa vyjadrení žalovaného na pojednávaní dňa 14.5.2015 tento pôvodne jeho nárok akceptoval a súhlasil s ním, došlo tak k nahradeniu pôvodného záväzku novým záväzkom v zmysle § 570 ods. 1 Obč.zákonníka.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Bol toho názoru, že samotný fakt vedenia vozidla v čase, kedy vypovedala životnosť určitá súčiastka, ešte nedokazuje vznik jeho zodpovednosti za škodu. Automobil je stroj s množstvom súčiastok s rôznou dobou životnosti a opotrebovania a tak vodič, ktorý práve šoféruje vozidlo, nemôže niesť zodpovednosť za bezprostrednú príčinu poruchy vypovedania tej-ktorej súčiastky. Zdôraznil, že do motorickej časti vozidla žalobcu nezasahoval, nedvíhal kapotu, len primerane auto šoféroval, dodržujúc pravidlá cestnej premávky, a teda žiadnu škodu žalobcovi spôsobiť nemohol. Pripustil, že počas rokovaní so žalobcom mal snahu byť ústretový, ale po zhrnutí záverov dospel k názoru, že za predmetnú poruchu nezodpovedá a tak nemohlo dôjsť ani k vzniku nového záväzku v zmysle § 570 ods. 1 Obč.zákonníka. Zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní upozornil predovšetkým na závery znalca, podľa ktorého technický stav žalovanej súčiastky bol 27,45 % a že je mizivá pravdepodobnosť, aby uvádzané rýchlejšie pohnutie vozidlom bolo prvotnou príčinou vzniku poruchy turbodúchadla.

5. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné ,preto rozsudok vrátane výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny .

6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 .

7. Žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ , pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v

prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods 1,2 alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

9. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

10. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ preto nebol naplnený. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

11. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku ,v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania.

12. Podľa ust. § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

14. Súd prvej inštancie v danom prípade vec správne posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa náhrady škody a zisťoval, či žalovaný dňa 24.10.2013 spôsobil žalobcovi škodu totálneho poškodenia turbodúchadla. Možno súhlasiť s jeho záverom, že dôkazná situácia neumožňuje bez akýchkoľvek pochybností ustáliť zodpovednosť žalovaného za uplatnenú škodu vo výške 1.412,75 €. Vo veľkej miere takémuto rezultátu nasvedčujú aj výsledky znaleckého skúmania, keď podľa G.. U. P., F.. existuje mizivá pravdepodobnosť, aby rýchlejšie pohnutie sa s vozidlom (uskutočnené podľa žalobcu žalovaným) bolo prvotnou príčinou vzniku poruchy turbodúchadla. Neexistuje tak žiaden presvedčivý dôkaz o tom, aby žalovaný svojím (protiprávnym) konaním spôsobil žalobcovi škodu. Vo vzťahu k vypracovanému znaleckému posudku je nutné uviesť, že hodnoteniu súdu nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti; súd hodnotí totiž presvedčivosť posudku, len čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaným otázkam, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad (či nesúlad) s ostatnými vykonanými dôkazmi, čo súd prvej inštancie v danej veci vykonal a to aj vo vzťahu k ďalším dôkazom. V tých prípadoch, ak posúdenie skutkového stavu závisí na odborných vedomostiach, je povinnosťou súdu posúdiť tieto okolnosti prostredníctvom odborného znaleckého posudku, bez ohľadu na to, či sudca sám disponuje potrebnými odbornými vedomosťami. Obsah odborných záverov znaleckého posudku pritom nemožno spochybňovať. Presvedčivosť znaleckého posudku vyhotoveného v prejednávanej veci a jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu súd prvej inštancie hodnotil a to aj v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi.

15. Neobstojí názor odvolateľa, podľa ktorého v danom prípade žalovaný akceptoval jeho nárok a došlo k nahradeniu jeho pôvodného záväzku novým záväzkom v zmysle § 570 ods. 1 Obč.zákonníka. Predpokladom dohody podľa § 570 Obč.zákonníka (nahradenie doterajšieho záväzku) je existencia pôvodného záväzku, vznik nového záväzku a vôľa zrušiť pôvodný záväzok a nahradiť ho novým záväzkom. Tieto predpoklady v prejednávanej veci splnené neboli, keďže žalovaný aktívne popieral svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu, čo nakoniec viedlo i k vzniku súdneho sporu.

16. Bez pochybností v konaní dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý musel preukázať, že žalovaný zodpovedá za spôsobenú škodu. Pokiaľ vypracovaný znalecký posudok spochybňuje zavinenie žalovaného a ďalšie vykonané dôkazy tiež neumožňujú dospieť k jednoznačnému záveru o zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu, je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a bolo potrebné ho potvrdiť.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 spolu s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal žalovaný plný úspech, a preto proti neúspešnému žalobcovi mu bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .