Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cpr/19/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobcu: CCS - Cargo Customs Service s.r.o., so sídlom Gajova 13, Bratislava, IČO: 35 746 793, proti žalovanému: N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, D., o zaplatenie 1 848,- € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.848 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 848 euro od 24.07.2017 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dni odo dňa právoplatnosti. II. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 28.07.2017 sa žalobca voči žalovanému domáhal peňažnej náhrady v sume 1 848 euro s príslušenstvom podľa § 62 ods. 8 Zákonníka a písomnej dohody uvedenej v článku 1., bod 4 pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2015 v znení Dodatkov 1 a 2.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že mal so žalovaným uzavretú pracovnú zmluvu zo dňa 01.10.2015 s dňom nástupu do práce 02.10.2015 v znení Dodatkov 1 a 2 a to na dobu určitú do 30.09.2017. Žalovaný pracoval u žalobcu na pracovnej pozícii operátor leštenia a montáže skiel. Žalobca dal žalovanému výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 18.04.2017 v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, ktorú výpoveď žalovaný prevzal dňa 20.04.2017, ktorým dňom nastali účinky doručenia výpovede. Výpovedná doba v závislosti na dĺžke trvania pracovného pomeru činila 2 mesiace a pracovný pomer žalovaného u žalobcu tak skončil dňa 30.06.2017. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný od 20.03.2017 nenastúpil do práce bol písomne žalobcom listami zo dňa 27.03.2017, 13.04.2017, upozornený na povinnosť vykonávať prácu a na právne následky svojho konania, ktoré bolo porušením pracovnej zmluvy a pracovnoprávnych predpisov. Žalovaný napriek tomu počas celej výpovednej doby nenastúpil do práce, nevykonával prácu a teda nezotrval v pracovnom pomere u žalobcu počas výpovednej doby. V zmysle § 62 ods. 8 Zákonníka práce v spojení s písomnou dohodou uzavretou v pracovnej zmluve v článku 1., bod 4 má žalobca ako zamestnávateľ voči žalovanému nárok na peňažnú náhradu vo výške súčinu jeho priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby. Preto vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie tejto peňažnej náhrady vo výške 1.187,40 euro a to listom zo dňa 30.06.2017, ktorú žalobca prevzal dňa 07.07.2017. Peňažná náhrada nebola zo strany žalovaného napriek výzve do dnešného dňa zaplatená.

3. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca listiny: výpis z obchodného registra žalobcu, pracovnú zmluvu zo dňa 01.10.2015 v znení Dodatku č. 1 a 2, výpoveď žalobcu z pracovného pomeru zo dňa 18.04.2017, výzvu žalobcu zo dňa 27.03.2017, výzvu žalobcu zo dňa 03.04.2017, výzva žalobcu zo dňa 30.06.2017 a potvrdenie žalobcu o výške priemerného mesačného zárobku žalovaného zo dňa 26.07.2017.

4. Žalovanému, ktorému bola žaloba s prílohami, výzvou na vyjadrenie sa k žalobnému návrhu, prípisom podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. a poučením o procesných právach a povinnostiach strany v pracovnoprávnom spore doručené dňa 31.08.2017 sa k žalobe nevyjadril.

5. Následne bol žalovaný vyzvaný podľa § 322 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), výzvou doručenou žalovanému dňa 21.11.2017, aby v lehote 15 dní oznámil súdu, či súhlasí s rozhodnutím sporu bez nariadenia pojednávania, resp. pokiaľ v stanovenej lehote nevyjadrí nesúhlas, bude mať súd za to, že s takýmto postupom súhlasí v zmysle § 157 ods. 2 C.s.p., na ktorú žalovaný opätovne nereagoval.

6. Žalobca písomným podaním z 15.02.2018 uviedol, že súhlasí, aby súd spor rozhodol bez nariadenia pojednávania.

7. Podľa § 177 ods. 2 písm. b/ C.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.

8. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

9. Podľa § 215 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

10. V prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania, keď strany súhlasili s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom skutkové tvrdenia neboli sporné a boli preukázané predloženými listinami. Súd preto dňa 09.03.2018 oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 22.03.2018 o 09:40 hod., v miestnosti č. 15, 2. poschodie, tzn. v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.

11. Podľa § 1 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

12. Podľa § 62 ods. 1 ZP, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Podľa § 62 ods. 4 ZP, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok. Podľa § 62 ods. 8 ZP, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

13. Podľa písomnej dohody uvedenej v článku 1., bod 4 písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2015 sa zmluvné strany (zamestnávateľ a zamestnanec) dohodli, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu aj v prípade, ak zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa čo i len časť výpovednej doby.

14. Z potvrdenia zo dňa 26.07.2017 vyplývalo, že výška priemerného mesačného zárobku žalovaného bola 924,10 euro.

15. Písomnými výzvami zo dňa 27.03.2017 a 13.04.2017 vyzýval žalobca žalovaného na nástup do práce a povinnosť vykonávať prácu a upozorňoval ho na právne následky takéhoto konania, ktoré bolo porušením pracovnej zmluvy a pracovnoprávnych predpisov.

16. Písomnou výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 18.04.2017 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, ktorého sa žalovaný dopustil tým, že od 20.03.2017 nenastúpil do práce, svoju neprítomnosť neospravedlnil, čo zamestnávateľ považuje za neospravedlnenú absenciu, žalobca jednostranne so žalovaným ukončil pracovný pomer. Výpoveď žalovaný prevzal osobne dňa 20.04.2017, ktorým dňom nastali účinky doručenia výpovede, na základe čoho pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil, po uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby, dňa 30.06.2017. 17. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval a tú skutočnosť, že od 20.03.2017 a ani neskôr, do skončenia pracovného pomeru žalovaný do práce nenastúpil, vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie predmetnej peňažnej náhrady vo výške 1.187,40 euro do 10 dní odo dňa doručenia výzvy na uvedený účet žalobcu, listom zo dňa 30.06.2017, ktorý žalobca osobne prevzal dňa 07.07.2017 . 18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 19. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 20. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola k prvému dňu omeškania (24.07.2017) vo výške 0 %, tzn. potom výška úrokov z omeškania je vychádzajúc z uvedeného 5 % ročne. 21. Na základe uvedeného skutkového stavu a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona, súd vyhovel žalobe a žalovaného zaviazal na úhradu peňažnej náhrady podľa § 62 ods.8 Zákonníka práce, nakoľko žalovaný počas plynutia výpovednej doby nezotrval u zamestnávateľa, pričom o tejto peňažnej náhrade sa strany písomne dohodli v článku 1., bod 4 písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2015 a žalovaná výška náhrady predstavuje menej ako súčin priemerného mesačného zárobku žalovaného a dĺžky výpovednej doby (2 mesiace), po ktorú žalovaný nenastúpil do práce k žalobcovi (od 01.05. do 30.06.2017).

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. O trovách konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 tak, žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v plnom rozsahu (100 %) nárok na náhradu trov konania, pričom o výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).