Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/63/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Denisou Drúžkovou v spore žalobcu: P. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, N., právne zastúpený JUDr. Veronikou Kozovou, advokátkou, Záhradnícka 7, Bratislava proti žalovanému: MUDr. A. A., nar. XX.XX.XXXX., bytom A. X, H., F., právne zastúpený JUDr. Albínom Kostolanským, advokátom, Záhorácka 53, Malacky o vydanie dedičstva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Súd priznáva štátu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.04.2011 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi všetok majetok, ktorý zdedil po poručiteľke podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. 2D 697/2007, Dnot 1/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2008 a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.11.2007 zomrela sesternica matky žalobcu PhDr. Mgr. W. A., naposledy bytom P. XX, N.. Dňa 19.10.2007 zriadila nebohá závet spolu s listinou o vydedení, na základe ktorého bol žalobca určený ako výlučný závetný dedič. Matka žalobcovi skutočnosť spísania závetu v jeho prospech zamlčala, čo zdôvodnila tým, že brat poručiteľky sa vyslovil, že ak bude predložený závet, dá vyhlásiť svoju sestru za nesvojprávnu. Matka žalobcu ako advokátka vedela, že je to irelevantné, ale bola dotknutá postojom brata nebohej k nerešpektovaniu jej poslednej vôle. Nechcela otvárať túto bolestivú kapitolu, aby nebohú aj po smrti nevystavila zlovôli svojho brata - žalovaného. Skutočnosť existencie závetu žalobcovi jeho matka prezradila až v máji tohto roku. Dedičské konanie bolo ukončené právoplatne pod sp. zn. 2D 697/2007, Dnot 1/2008 dňa 29.04.2008 a dedičom sa stal brat poručiteľky, teda žalovaný. Listom zo dňa 01.06.2010 žalobca žiadal žalovaného o vydanie dedičstva, avšak žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Vzhľadom na to, že poručiteľka zanechala platný závet, ktorým ustanovila žalobcu za jediného dediča svojho majetku, prichádzalo do úvahy dedenie zo závetu. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by poručiteľka svoj závet zrušila. Poručiteľka zanechala tak hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok, a to byt v N., na P. XX spolu so zariadením, dom v W. P. a spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach v katastri W. P., A. O. 2. Podaním zo dňa 15.07.2011, doručeným súdu dňa 19.07.2011 (v spojení s vyjadrením žalobcu na pojednávaní dňa 03.02.2014) žalobca na základe výzvy súdu upravil žalobný petit tak, že žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Z. O., obec N. - m.č. Z., okres N., a to byt č. 14 na 6. p bytového domu so súp. č. XXXXXX, postaveného na parc. č. XXXX/X o výmere 657 m? spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom, a to parcela č. XXXX/X o výmere 657 m?, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/

X o výmere 230 m?, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX/X o výmere 266 m?, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vo veľkosti 403/10000, ktoré nehnuteľnosti sú vedené na Správe katastra pre C. na LV č. XXXX;

- nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. W. P., obec W. P., okres C., ktorej vlastníkom je v podiele 1/2, a to parcela č. XXX/XX o výmere 209 m?, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktorá nehnuteľnosť je vedená na Správe katastra C. na LV č. XXX;

- nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. W. P., obec W. P., okres C., a to parcela č. XXX/XX o výmere 455 m?, druh pozemku záhrady, parcela č. XXX/XX o výmere 74 m?, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/XX o výmere 11 m?, druh pozemku záhrady, ktoré nehnuteľnosti sú vedené na Správe katastra C. na LV č. XXX;

- podiel vo veľkosti 1/6 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. A., obec A., okres N., a to parcela č. XXX o výmere 372 m?, druh pozemku záhrady, ktorá nehnuteľnosť je vedená na Správe katastra N. na LV č. XXX;

- podiel vo veľkosti 1/6 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. O., obec MV., okres N., a to parcela č. XXX/X o výmere 1453 m?, druh pozemku orná pôda, parcela č. XXX/X o výmere 762 m?, druh pozemku orná pôda, parcela č. XX o výmere 3331 m?, druh pozemku orná pôda, parcela č. XXX o výmere 1976 m?, druh pozemku orná pôda, parcela č. XXX o výmere 4003 m?, druh pozemku orná pôda, ktoré nehnuteľnosti sú vedené na Správe katastra N. na LV č. XXX.;

- pianíno PETROF, farba čierna; a nahradiť trovy konania.

3. Žalovaný nárok žalobcu uplatnený v žalobe v plnom rozsahu neuznával. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca svoju žalobu o vydanie dedičstva opiera o závet, ktorý nebol v dedičskom konaní uplatnený a tento závet a listinu o vydedení nemal k dispozícii ani žalovaný ako jediný zákonný dedič, ani dedičstvo prejednávajúca notárka JUDr. C.. V prípade, že údajne existujúci testament bol spísaný, žalovaný popiera jeho obsahovú správnosť a platnosť, pretože takéto vyjadrenie poslednej vôle zosnulej nezodpovedalo jej skutočnej vôli. Okrem toho ho žalovaný v dôsledku chronologickej a obsahovej pozoruhodnosti považuje za nedôveryhodný. Aj v prípade, že by bol písomný závet formálne správne vyhotovený, žalovaný popiera jeho právnu záväznosť, pretože zosnulá v období jeho údajného vyhotovenia nebola schopná kriticky prehodnotiť svoje konanie, keďže v tomto časovom období bola v konečnom štádiu smrteľného ochorenia a nebola schopná prejaviť jasnú a neovplyvnenú vôľu, čo je podľa žalovaného svedecky a odbornými posúdeniami dokázateľné. Žalobca žalovaného nikdy nekontaktoval a nežiadal o vydanie dedičstva. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca si už v žalobe protirečí, keď uvádza, že o existencii závetu sa dozvedel až v máji r. 2011, žalobu však podával 29.04.2011 a pritom sa odvoláva na list žalovanému zo dňa 01.06.2010. Tieto skutočnosti podľa žalovaného neprispievajú k hodnovernosti nároku vyplývajúcemu zo žaloby ako aj skutočnosť, že nárok si uplatňuje žalobou až 29.04.2011, čo sú presne tri roky od právoplatného skončenia dedičského konania.

K samotnému závetu sa žalovaný vyjadril vo svojom podaní zo dňa 25.03.2013 (po tom, čo mal dňa 13.09.2012 možnosť po prvýkrát nahliadnuť na uvedený závet) tak, že zásadne odmieta platnosť, právnu záväznosť závetu a nároky žalobcu zo štyroch zásadných dôvodov: I. Z dôvodov právnych - keď žalobca je jediným, právoplatným a notársky ustanoveným dedičom po zomrelej Dr. W. A., ktorá zomrela slobodná, bezdetná, a ktorej rodičia tiež zomreli. Existenciu závetu matka žalobcu poprela, pretože ho nepredložila. Podľa žalovaného sa jedná o cielené zatajenie údajného závetu matkou žalobcu a jeho účelové uplatnenie tri roky po uzatvorení dedičského konania. II. Z dôvodov závažného podozrenia z podvodu - na prvé pojednávanie vo veci dedičstva po nebohej dňa 21.01.2008 u JUDr. C. C. (notárka poverená dedičským konaním) bol doručený prípis od JUDr. G. (matky žalobcu), v ktorom žiadala o oznámenie termínu dedičského konania, nakoľko nebohá spísala závet. Dedičské konanie bolo v dôsledku toho odložené s tým, že notárka vyzve JUDr. G., aby závet predložila. Na stanovený termín 21.02.2008 sa menovaná síce dostavila, ale bez závetu. Dňa 10.03.2008 ju notárka písomne vyzvala predložiť predmetný závet do 10 dní od prevzatia prípisu. JUDr. G. osobne podpísala doručenku 27.03.2008, no na notársky úrad sa nedostavila. Notárka uzatvorila dedičské konanie dňa 29.04.2008, teda JUDr. G. mala dosť času závet predložiť. Podozrenie, že sa jedná o podvod, podľa žalovaného jednoznačne podporuje aj skutočnosť, že v byte svojej sestry našiel bianko papiere formátu A4 s podpisom zosnulej. III. Z dôvodov celkových okolností vzniku závetu - podľa názoru žalovaného samotný závet pôsobí ako situačný fabrikát a sporne. Pozoruhodné je umiestnenie textu na papieri formátu A4. Umiestnenie,

hustota a rozloženie textu vzbudzuje jednoducho dojem, že je výsledkom prispôsobovania sa už umiestnenému podpisu na bianko papieri. Podľa žalovaného závet v období žiadosti notárky o predloženie závetu nebol jednoducho ešte vyhotovený, ale jeho existencia bola pre istotu už naznačená. IV. Z dôvodov psychickej zdravotnej nespôsobilosti zo strany údajnej poručiteľky - poručiteľka bola v údajnom období podpisu závetu vo fáze konečného štádia smrteľného ochorenia, a teda nebola schopná nezávislú, ničím neovplyvnenú vôľu vyjadrovať. Uvádzané údajné svedkyne závetu nebohú nepoznali tak, aby boli schopné posúdi jej spôsobilosť pre vyjadrenie v období podpisu závetu. Výlučne laické posúdenie stavu vedomia v prípade nebohej je podľa žalovaného neakceptovateľné.

4. Súd uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom č.k. 25C/63/2011-56 zo dňa 23.04.2013 podanie žalobcu zo dňa 28.04.2011, doplnené podaním zo dňa 15.07.2011, v časti, v ktorej od žalovaného žiada vydať hnuteľnú vec - pianíno PETROF, farba čierna odmietol z dôvodu nedostatočnej špecifikácie predmetnej hnuteľnej veci. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie. Sudkyňa konajúceho súdu uznesením č.k. 25C/63/2011-67 zo dňa 16.05.2013 uvedené uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom zrušila, keďže žalobca špecifikoval hnuteľnú vec, ktorej vydania sa voči žalovanému domáhal tak, že táto bola určená nezameniteľným spôsobom, čím odstránil nedostatky, pre ktoré bolo jeho podanie v tejto časti súdom odmietnuté.

5. Po otvorení pojednávania vo veci samej, žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 19.08.2013 zobral žalobu v časti, v ktorej od žalovaného žiadal vydať hnuteľnú vec - pianíno PETROF, farba čierna, rok výroby XXXX, č. XXXXX, ktoré sa nachádzalo v čase smrti poručiteľky v jej byte na P. č. XX v N., späť z dôvodu, že sa nechce ohľadom tejto veci sporiť so žalovaným, keďže tento na pojednávaní vyhlásil, že pianíno značky PETROF nebolo v ich rodine. Žalovaný na pojednávaní dňa 09.09.2013 vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby v tejto časti. Súd preto uznesením č.k. 25C/63/2011-172 zo dňa 17.10.2013 konanie o žalobe žalobcu v uvedenej časti zastavil.

6. Písomným podaním doručeným súdu na pojednávaní dňa 16.02.2018 v spojení s opravným podaním doručeným súdu dňa 26.02.2018 navrhol žalobca zmenu petitu žaloby, ktorú odôvodnil tým, že žalovaný v mesiacoch november a december 2017 previedol niektoré nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, na tretie osoby, v dôsledku čoho žalobca za tieto nehnuteľnosti namiesto ich vydania žiada peňažnú náhradu. Konkrétne ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Z. (byt na P. v N. spolu so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemkoch), ktoré žalovaný previedol na základe darovacej zmluvy na svoju manželku a za ktoré žalobca požaduje peňažnú náhradu vo výške 200.000,- eur, a to podľa prieskumu v realitných kanceláriách. A ďalej nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. W. P. (rodinný dom s pozemkami), ktoré žalovaný previedol kúpnou zmluvou na I. B. a za ktoré žalobca požaduje peňažnú náhradu vo výške 5.000,- eur, v súlade s cenou týchto nehnuteľností uvedenou v Osvedčení o dedičstve sp. zn. 2D 697/2007, Dnot 1/2008 zo dňa 29.04.2008.

7. Uznesením č.k. 25C/63/2011-694 zo dňa 07.03.2018 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu tak, že žalobný petit bude znieť: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 205.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 205.000,- eur odo dňa 30.04.2011 do zaplatenia. II. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. A., obec A., okres N., a to parcelu registra "C" KN parcelné číslo XXX o výmere 372 m2, záhrady, predmetná nehnuteľnosť je vedená na Okresnom úrade N., Katastrálny odbor, na LV č. XXX. III. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4/12 k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. A., obec A., okres N., a to parcelu registra "E" KN parcelné číslo XXX/X o výmere 95 m2, záhrady, predmetná nehnuteľnosť je vedená na Okresnom úrade N., Katastrálny odbor, na LV č. XXXX. IV. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. O., obec O., okres N., a to:

- parcela registra "C" KN parcelné číslo XXX/X o výmere 1453 m2, orná pôda

- parcela registra "C" KN parcelné číslo XXX/X o výmere 762 m2, orná pôda

- parcela registra "E" KN parcelné číslo XX o výmere 3331 m2, orná pôda

- parcela registra "E" KN parcelné číslo XXX o výmere 1976 m2, orná pôda

- parcela registra "E" KN parcelné číslo XXX o výmere 4003 m2, orná pôda,

predmetné nehnuteľnosti sú vedené na Okresnom úrade N., Katastrálny odbor, na LV č. XXX. V. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Súd sa oboznámil s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi sporových strán a ich zástupcov, vykonal dokazovanie obsahom pripojených dedičských spisov, výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, vykonal tiež znalecké dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav.

9. Obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2D/697/2007 mal súd preukázané, že Mgr. PhDr. W. A., nar. XX.XX.XXXX zomrela dňa 08.11.2007. Súd poverením zo dňa 12.12.2007 poveril vykonaním potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva po menovanej poručiteľke notárku JUDr. C. C.. Podľa potvrdenia zo dňa 07.01.2008 lustráciou poručiteľky v Notárskom centrálnom registri závetov nebol zistený žiadny závet. Dňa 21.01.2008 vykonala notárka predbežné vyšetrenie, na ktorom bol prítomný brat poručiteľky - MUDr. A. A.. Listom zo dňa 19.01.2008 JUDr. S. G. oznámila notárke, že nebohá spísala závet a požiadala o oznámenie termínu dedičského konania, závet k listu nepriložila. Listom zo dňa 10.03.2008 notárka požiadala JUDr. S. G. o urýchlené predloženie predmetného závetu v lehote 10 dní s tým, že v opačnom prípade bude konanie pokračovať so zákonným dedičom. Do skončenia dedičského konania závet predložený nebol. Na základe Osvedčenia o dedičstva sp. zn. 2D 697/2007, Dnot 1/2008 zo dňa 29.04.2008, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 29.04.2008, celý majetok po nebohej Mgr. PhDr. W. A. pozostávajúci z hnuteľných vecí a nehnuteľností, nadobudol jej brat MUDr. A. A. ako jediný dedič zo zákona v III. skupine.

10. Obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 31D/787/2007 mal súd preukázané, že Ing. N. A., nar. 20.07.1921 (matka neb. PhDr. Mgr. W. A. a žalovaného) zomrela dňa 27.07.2007. Na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 31D/787/2007, D not 99/2007 zo dňa 08.09.2008, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 08.09.2008, celé dedičstvo po neb. Ing. N. A. pozostávajúce z nehnuteľností nadobudol jej syn MUDr. A. A. (jednak ako dedič zo zákona v I. dedičskej skupine a jednak titulom právneho nástupníctva po neb. PhDr. Mgr. W. A. ako dedič zo zákona v III. dedičskej skupine).

11. Z listiny označenej ako Závet a listina o vydedení vyplýva, že túto dňa 19.10.2007 spísala a podpísala PhDr. Mgr. W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, N., v prítomnosti dvoch svedkýň: P. N., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, N. a JUDr. O. D., nar. XX.XX.XXXX, N. X, N., ktoré svojimi podpismi potvrdili, že dňa 19.10.2007 v Bratislave menovaná pred nimi túto listinu vlastnoručne podpísala a výslovne prejavila, že je to jej posledná vôľa. V obsahu listiny poručiteľka uviedla, že si je vedomá, že smrť každého človeka je istá, len jej čas je neistý, preto sa pripravuje už teraz v plnej bdelosti na túto skutočnosť, zvlášť s poukazom na jej ťažkú chorobu. Poručiteľka vyhlásila, že zo svojho majetku nikomu nič nedarovala. Zdôraznila, že jej poslednú vôľu obsahuje výhradne a jedine táto listina. V závete všetok svoj majetok zanechala P.i B., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N., F. X, pretože pri nej, tak ako jeho matka, stále stojí a pomáha jej. P. B. je synom sesternice poručiteľky JUDr. S. G., bytom XXX XX N., F. X. Sesternica S. sa o ňu spolu so svojím synom obetavo stará po všetkých stránkach a to tak v dobe jej ťažkej choroby ako jej aj pomáhali pri starostlivosti o jej neb. mamičku a to od roku 2004 až do jej smrti. Na rozdiel od brata poručiteľky A., ktorý si svoje povinnosti voči chorým rodičom neplnil, nechal ju na všetko úplne samú. Nebral do úvahy, ako lekár, že je slabá, že môže byť chorá a neustále ju podceňoval a označoval za lenivú a nenormálnu, čím ju znevažoval. Keď mu S. oznámila, že je poručiteľka po prvý raz v nemocnici, ani neprišiel. Tento závet je jej účtom, ktorý mu vystavuje. Poručiteľka ďalej uviedla, že výslovne nesúhlasí s tým, aby jej brat A. A., bytom A. X, XXXX H., F., v prípade jej smrti dedil akýkoľvek jej majetok. Zároveň určila, že dôsledky vydedenia brata sa vzťahujú aj na jeho potomkov dcéru A. a syna T. Poručiteľka v závere listiny uviedla, že toto je jej posledná vôľa, ktorú prejavila slobodne, vážne a bez donútenia. Je jej právom, v rámci zákona, disponovať so svojím majetkom podľa vlastného uváženia. Nepraje si preto, aby jej posledná vôľa bola napadnutá a bola príčinou sporov.

12. Listom zo dňa 01.06.2010 žalobca žiadal žalovaného o vydania dedičstva po poručiteľke PhDr. Mgr. W. A. podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. 2D 697/2007, Dnot 1/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2008. Odoslanie tohto listu žalovanému žalobca preukazoval podacím lístkom zo dňa 08.06.2010.

13. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že poručiteľku, ktorú volali W., poznal, asi v r. 2003 až 2004 začala mať vážne problémy, najmä po finančnej stránke, preto práve v tomto období ju spoznal intenzívnejšie. Poručiteľka bola sesternicou jeho matky, po finančnej stránke bola na tom zle a nebola schopná sa sama o seba postarať. Musela žiť na veľmi nízkej životnej úrovni. Žalobca sa so svojou matkou snažili pručiteľke pomôcť, aktívne sa o ňu starali, žalobca osobne ju navštevoval 1 až 2-krát týždenne, matka viackrát, nosila jej aj jedlo. Byt, v ktorom bývala, nenasvedčoval tomu, že by sa o seba vedela postarať, viac menej všetky spotrebiče v byte boli pokazené. Žalobca spolu s matkou sa jej snažili pomôcť, aby mohla v byte nejako fungovať, niekedy chodievala k nim aj na obed. Žalovaný ako jej brat nebol v tomto smere nápomocný, dokonca bol kontraproduktívny, napr. jej vypínal telefón, hovoril jej, aby vypadla z bytu na Z. ulici. Vedel o jej nepriaznivej situácii, nič však neurobil. Zdravotný stav poručiteľky bol najmä v posledných mesiacoch, t.j. od septembra 2007 nepriaznivý, v období 9 až 11/2007 bola trikrát v nemocnici. Spočiatku mala len horúčky, matka s ňou šla do nemocnice, odtiaľ ale odišla na reverz. Zomrela v nemocnici na Mickiewiczovej ulici v Bratislave na diagnózu rakovina, poručiteľka nevedela o tom, že touto chorobou trpí, neliečila sa na ňu, ani žalobca o tom nevedel, choroba sa zhoršila pomerne rýchlo. Poručiteľka bola zvláštnou osobou, trpela samotou, bola opustená. Po mentálnej stránke vnímala všetko, čo sa okolo nej dialo, vedela aj o svojom stave, bola schopná sa rozhodovať. Žalobca nemá vedomosť či a aké lieky užívala. Pamätá si, že asi pol roka pred smrťou bola v takom stave, že bola plná elánu, keď ju prišiel navštíviť, mala upratané, chcela v byte učiť deti plávať. Pokiaľ ide o zmeny nálad, podľa neho bola skôr smutná, nešťastná zo samoty a z toho, že pomoc zvonka neprichádzala. Jeho vzťah k nej bol taký, že ju mal rád, myslí si, že aj ona neho, bolo mu jej strašne ľúto, vždy bol ochotný pomôcť jej, keď potrebovala. Žalobca nemá vedomosť o okolnostiach týkajúcich sa spísania závetu, o závete sa dozvedel od svojej matky v r. 2010. Predpokladá, že matka pomáhala poručiteľke pri spísaní závetu, keďže táto nemala doma ani počítač. Zrejme poručiteľka požiadala jeho matku spísať dokument, ktorý má odzrkadľovať jej poslednú vôľu. Žalobca predpokladá, že potom odovzdala závet jeho matke. Pokiaľ ide o osoby svedkov závetu, p. P. N. bola susedkou poručiteľky, vedela o jej stave, pomáhala jej, žalobca túto svedkyňu videl párkrát v živote. Druhým svedkom bola p. O. D., ide o priateľku jeho matky, túto svedkyňu žalobca pozná, sú známi. Poručiteľka žalobcovi o spísaní závetu nehovorila, keď sa vrátila z nemocnice, žiadala o pomoc svojho brata, pomoc však neprišla. Žalobca si pamätá, že mu poručiteľka hovorila, že A. nesmie z jej majetku nič dostať. Žaloba obsah závetu považuje za pravdivý.

14. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že žalobcu osobne nepozná, videl ho prvýkrát na pojednávaní v tejto veci, od nebohej sestry má vedomosť, že ju žalobca párkrát navštívil, dokonca asistoval pri vysťahovaní majetku žalovaného z jeho bytu čiastočne do garáže a čiastočne do sestrinho bytu. Keďže žalovaný s nebohou sestrou komunikoval často, a to telefonicky prakticky každý deň alebo každý druhý deň, namieta frekvenciu návštev tak, ako uviedol žalobca. Žalovaný namieta i to, že by sa mal správať kontraproduktívne k sestre, žalobca toto podľa neho nemôže posúdiť, nemôže vedieť aké boli vzťahy v ich rodine, keďže sa s rodinou JUDr. G. vzhľadom na predchádzajúce spory z minulosti nestretávali. Sestra bola po celý život ekonomicky závislá najmä na rodičoch, JUDr. G. sa objavila v čase, kedy bola sestra manipulovateľná. Žalovaný sa s nebohou sestrou na tému závetu nikdy nebavil. Žalovaný priznáva, že sestra mala v byte neporiadok, zariadenia boli nefunkčné, avšak všetko vychádzalo z jej psychického stavu a situácie. V čase, keď bola matka žalovaného v komatóznom stave, prichádzal do Bratislavy minimálne jeden až dvakrát do mesiaca, sestra bývala v jeho byte s matkou, žalovaný platil všetky účty. Jeho návštevy pokračovali aj po smrti matky, so sestrou sa stretol v nemocnici, vedel, že sestrina situácia bola závažná. Pokiaľ ide o závet, zmienka o ňom sa objavila aj v dedičskom konaní. Tým, že JUDr. G. závet v dedičskom konaní nepredložila, podľa žalovaného vlastne poprela jeho existenciu, a preto je tu závažné podozrenie, že v danom čase závet ešte neexistoval. Žalovaný sa oficiálne dozvedel o faktickej existencii závetu až zo žaloby žalobcu podanej na tunajší súd. Žalovaný poznal mentálny a zdravotný stav svojej nebohej sestry. So sestrou sa dalo v čase prejavenia choroby síce komunikovať najmä o základných veciach, žalovaný ako lekár sa však na jej stav pozeral inak. Sestra mala hladinu hemoglobínu 39, to je stav na hranici zlučiteľnej so životom. V období jej hospitalizácie, najmä 2 dni pred dňom spísania závetu mala v dokumentácii zaznamenanú prítomnosť paranoidných bludov. Existovali u nej kvalitatívne poruchy vedomia, boli vykonané psychiatrické vyšetrenia, ktoré konštatovali poruchy osobnosti, poruchy správania sa v rámci somatického ochorenia. Podľa zdravotnej dokumentácie bola sestra prijatá pomočená, špinavá, nedalo sa s ňou spolupracovať. Ona sama neverila, že by bola tak chorá, že by mohla zomrieť. Sestra odmietala transfúzie, chemoterapiu, mala vysoké teploty, ťažkú anémiu, musela byť ospalá, psychicky zmenená, všetko je zaznamenané v zdravotnej dokumentácii. Sestra mala konfliktné situácie s rodičmi, so žalovaným až také konfliktné situácie nemala, mali spolu dobrý vzťah, sestra mala existenčný strach

o svoju osobu. Prežili spolu dobré aj zlé chvíle, sestra bola schopná v jeden deň prehlásiť, že človeka miluje a na druhý deň prehlásiť, že ho nenávidí. Sestra mohla mať voči žalovanému mnohé kritické námietky, to bolo u nej normálne, ich vzťah však nebol emočne plochý.

15. V písomnom svedectve zo dňa 05.03.2012 žalovaný opísal vzťahy jeho rodiny s JUDr. G., poukázal na ich dlhoročný súdny proces súvisiaci s reštitúciou, popísal život svojej sestry, súkromný život ich rodiny, pričom sa vyjadril i k medicínskej stránke veci. Predloženie tohto písomného svedectva žalovaný považoval za nevyhnutné vzhľadom na skutočnosť všeobecne známych skúseností a ťažkostí s vymožiteľnosťou práva v Slovenskej republike, kedy celá súdna kauza môže pretrvávať celé roky a sám žalovaný sa jej doriešenia nemusí ani dožiť, pričom práve časový faktor môže byť príčinou skreslenia a nemožnosti ďalšieho objektívneho preverenia skutkového stavu celej kauzy.

16. Svedkyňa JUDr. S. G. (sesternica poručiteľky a zároveň matka žalobcu) pri svojom výsluchu uviedla, že poručiteľka žila s matkou, starala sa o ňu, žili v strašných podmienkach. Začala ich navštevovať v roku 2004. Žili veľmi biedne, preto im nosila na obed polievku, navštevovala ich aj večer, chodila k nim často. Poručiteľka bola nepraktická, preto jej svedkyňa začala vybavovať rôzne veci, daňové, sociálne, rôzne nedoplatky, starala sa aj o jej podnikanie, ktoré ukončila v roku 2003. Neskôr sa obe presťahovali z bytu na P. do bytu na Z. ulici v N., tam ich svedkyňa navštevovala menej. Všimla si, že v poslednom čase bola poručiteľka unavená, najmä keď jej matka ochorela a bola v nemocnici. Asi už od r. 2006 jej hovorila, že chce odkázať svoj majetok buď nej alebo jej synovi P.. V septembri 2007 bola ešte viac unavená, začali jej problémy so zdravotným stavom. Bola viackrát hospitalizovaná, po príchode z nemocnice bývala v byte na P. ulici v N., svedkyňa sa o ňu starala, navštevovala ju. Pamätá si, že dňa 18.10.2007 prišla poručiteľka z nemocnice, už v ten deň jej oznámila, že chce spísať závet a dňa 19.10.2007 sa dostavila okolo 11:00 hod. do jej advokátskej kancelárie na Záhradníckej ulici v Bratislave s tým, že chce ísť k notárovi spísať závet. Svedkyňa najskôr uviedla, že poručiteľka bola vo výbornom stave, potom sa opravila a uviedla, že bola v dobrom stave, stále však za sebou vliekla nohy. Poručiteľka nemala platný občiansky preukaz, preto jej svedkyňa navrhla spísať závet v prítomnosti dvoch svedkov. Zašla teda za svojou kamarátkou JUDr. D. a požiadala ju o prítomnosť pri spísaní závetu. Svedkyňa pri spisovaní závetu prítomná nebola, preto sa nevie bližšie vyjadriť k okolnostiam jeho spísania. Vie však, že ho poručiteľka nemala vopred pripravený, povedala jej len, že v ňom chce mať určité veci. Svedkyňa ju nechala spolu s JUDr. D. v jej advokátskej kancelárii a odišla pre p. N. ako druhú svedkyňu, ktorá bola poručiteľkina kamarátka. Následne odišla preč z advokátskej kancelárie, aby nebola spochybnená platnosť závetu. Prvýkrát závet uvidela pár dní na to, asi okolo 22.10.2007, u poručiteľky doma. Svedkyňa na otázku súdu po nahliadnutí potvrdila, že ide o závet nachádzajúci sa v spise. Poručiteľka jej závet ukázala s tým, že chcela do neho ešte niečo napísať do hornej časti ako odkaz pre žalovaného. Po pár dňoch jej ho dala, aby si ho zobrala. Podľa názoru svedkyne motívom pre spísanie závetu bolo to, že sa poručiteľka sama starala o matku, kým žalovaný bol v zahraničí a nazýval ju parazitom. Mala dilemu, či odkázať majetok svedkyni alebo žalobcovi. Svedkyňa ďalej uviedla, že závet sa 3 roky od jeho spísania nachádzal u nej, mala ho celý čas u seba. Dedičské konanie podľa nej prebiehalo pomerne rýchlo, po pohrebe poručiteľky ochorela, nebola schopná predložiť závet v dedičskom konaní. Nevie, či ju notárka vyzývala na jeho predloženie, vedela, že bude mať čas ho predložiť, ale v tom čase to proste nechcela. Na otázku, či svedkyňa vie, kto viezol nebohú z nemocnice dňa 18.10.2007, svedkyňa uviedla, že ona to nebola, ona ju neviezla (následne na pojednávaní dňa 26.03.2014 žalobca uviedol, že sa rozprával so svedkyňou a tá by chcela poopraviť odpoveď na túto otázku tak, že ona nebohú viezla; následne po tom, čo žalovaný predložil e- mailovú komunikáciu, z ktorej vyplývalo, že poručiteľka bola dňa 18.10.2007 transportovaná dopravnou zdravotnou službou, svedkyňa poopravila svoje tvrdenia tak, že prišla po poručiteľku taxíkom, stretli sa až hore na chodbe pred hematológiou, pričom požiadala posádku sanitky, keďže mali už vypísané papiere, aby teda išli s nimi súčasne ich autom a pomohli pacientke, v prípade potreby, vyjsť s ňou jedno poschodie). Ohľadom závetu svedkyňa ďalej uviedla, že tento bol spísaný v jej advokátskej kancelárii, na jej počítači, tu bol aj vytlačený, písala ho JUDr. D. a svedkyne ho ešte v ten deň podpisovali. Svedkyňa poručiteľku len oboznámila s tým, aké formy závetu pozná Občiansky zákonník a ona sa rozhodla pre jednu z nich. Skutočnosť, že závet nemá formát A4 svedkyňa odôvodnila tak, že závet bol posunutý z dôvodu, že vo vrchnej časti chcela poručiteľka napísať odkaz pre žalovaného. Keď svedkyňa závet dostala, obdržala ho už v tom formáte ako je v spise, poručiteľka jej povedala, že vrchnú časť odstrihla, nevie, či tam niečo napísala alebo nie.

17. V čestnom vyhlásení a podaní svedectva zo dňa 04.08.2016 (predloženom v konaní žalobcom) JUDr. S. G. opísala majetkový problém rodín A. a G. súvisiaci s reštitúciou, svoje návštevy poručiteľky a jej matky od roku 2004, starostlivosť o nich a vyjadrila sa i k jednotlivým hospitalizáciám poručiteľky.

18. Z písomnej svedeckej výpovede svedkyne P. N. zo dňa 12.02.2014 (predloženej v konaní žalobcom) súd k okolnostiam spísania závetu zistil, že dňa 19.10.2007 poobede svedkyňu v aute pred domom čakala JUDr. S. G.. Povedala jej, že poručiteľka ju prosí, aby bola svedkom pri závete. Súhlasila, lebo už dávno vedela, a to od roku 2006 opakovane, že to poručiteľka hodlala urobiť. Svedkyňa aj vedela v prospech koho bude závet znieť: JUDr. G. alebo jej syn P.. JUDr. G. ju odviezla k nej do kancelárie, kde jej predstavila druhú svedkyňu JUDr. O. D. a odišla za pracovnými povinnosťami. Keď prišli, závet už bol napísaný. Posadili sa a poručiteľka ho začala pred nimi čítať, potom ho začali podpisovať: najprv poručiteľka, potom JUDr. D. a nakoniec svedkyňa. Vzhľadom na to, že svedkyňa mala nejakú robotu, trochu sa porozprávali a odišla, oni dve sa spolu ešte zostali rozprávať. Videla, že poručiteľka bola spokojná, keďže dňa 19.10.2007 dokončila to, o čom intenzívne uvažovala už od roku 2006. Podľa názoru svedkyne motívom závetu poručiteľky bolo to, aby brat a jeho rodina nič po nej nededili. Poručiteľka bola v deň spísania závetu podľa svedkyne vyrovnaná a pokojná, bola však veľmi bledá. V dodatočnom podaní písomnej svedeckej výpovede zo dňa 29.03.2017 (predloženej opätovne v konaní žalobcom) doplnila, že vie iste, že poručiteľka mala pri spísaní závetu jasné myslenie a aj ich telefonické rozhovory nesvedčali o nejakej jej nejasnosti v myslení.

19. Svedkyňa P. N. pri svojom výsluchu na pojednávaní po nahliadnutí na závet nachádzajúci sa v spise uviedla, že túto listinu pozná, prvýkrát ju videla, keď ju podpisovala. Ohľadom okolností spísania závetu uviedla to, čo bolo uvedené už v jej písomnej svedeckej výpovedi. Svedkyňa už presne nevie, či závet podpisovali všetky tri rovnakým perom, ona použila to pero, ktorým sa podpísala JUDr. D.. Pripadalo jej divné, ako bol závet upravený, na to jej poručiteľka povedala, aby sa o to nestarala, že to takto chce. Nepamätá si, či poručiteľka chcela napísať závet formou notárskej zápisnice alebo v prítomnosti svedkov, nehovorila jej o forme závetu. Podľa svedkyne bola poručiteľka v deň spísania závetu v stave ako obvykle, t.j. bola permanentne v zlom stave, bledá, slabá, unavená. Vedela o tom, čo robí, pričom svedkyňa tak usudzuje z toho, že závet písala ona a aj ho prečítala. Ona sa jej nepýtala, či to pochádza z jej hlavy alebo jej to niekto iný povedal. Nepamätá si, či v tom čase vedela, že bola v deň predtým prepustená z nemocnice na reverz ani nevie, či bola pod vplyvom nejakých liekov.

20. Svedkyňa JUDr. O. D. pri svojom výsluchu na pojednávaní po nahliadnutí na závet nachádzajúci sa v spise potvrdila, že ide o tú listinu, ktorú spísala a podpísala. Svedkyňa je dlhoročnou priateľkou JUDr. G., od nej mala vedomosť o poručiteľke, o jej problémoch a chorobe, ktorá jej tiež povedala, že poručiteľka chce spísať závet. V jeden deň ku nej domov prišla JUDr. G. s tým, či by nepomohla a nevystupovala ako svedok pri spísaní a podpise závetu. JUDr. G. jej povedala, že mali ísť spolu s poručiteľkou k notárovi, avšak prišla v ten deň do jej advokátskej kancelárie s občianskym preukazom, ktorý nebol použiteľný, bol poškodený. Svedkyňa viackrát od JUDr. G. počula o vôli poručiteľky, o jej pohnútkach, pre ktoré chcela spísať závet a neskôr sa i s ňou o tom rozprávali. JUDr. G. ju odviezla do svojej advokátskej kancelárie, kde čakala poručiteľka, predstavila ich, dovtedy sa osobne nepoznali a povedala im, že ide pre druhú svedkyňu p. N., ktorú ako svedkyňu chcela poručiteľka, bola to jej kamarátka. JUDr. G. mala v počítači predlohu závetu, túto však svedkyňa nerešpektovala, pretože poručiteľka to chcela inak. V kancelárii teda zostali iba ony dve, poručiteľka jej diktovala obsah závetu a ona všetko písala do počítača, sledovala, aby to nemalo právne vady. Poručiteľka mala pripravené nejaké papiere, z nich diktovala, svedkyňa nevie, či papiere boli popísané rukou alebo vytlačené v počítači. Aj údaje o osobe dediča - žalobcu mala napísané na papieri. Poručiteľka jej povedala, aby názov dokumentu a jeho obsah posunula nižšie, pretože chcela hore niečo napísať. Svedkyňa to tak urobila a dokument vytlačila. Keď už bol závet vytlačený, prišla do kancelárie JUDr. G. spolu s p. N. a ostali tri samé v kancelárii, JUDr. G. odišla. Pokiaľ ide o prejav poručiteľky, že závet je jej posledná vôľa, povedala im: "Toto som ja diktovala doktorke D.", obsah závetu prečítala a podpísala perom. Neskôr svedkyni povedala, že už dávno chcela, aby po nej dedila JUDr. G. alebo P., nepripúšťala svojho brata ako dediča. Svedkyňa si to nepamätá na 100 %, ale závet zrejme podpisovali všetky tri rovnakým perom. Poručiteľka sa jej v deň spísania závetu javila ako veľmi unavená, bola ťažko chorá, veľmi dobre chápala čo robí, lebo výslovne chcela, aby závet vyzeral tak, ako to chce ona. Svedkyňa vedela o zdravotnom stave poručiteľky, nepamätá si však, či mala vedomosť o tom, že bola deň predtým prepustená z nemocnice na reverz, nevie ani či bola pod vplyvom liekov. V písomnom podaní svedectva zo dňa 29.03.2017 (predloženom v konaní

žalobcom) doplnila, že podľa jej názoru bola poručiteľka v deň spísania závetu zorientovaná v čase s priestore, vedela čo, prečo a ako robí, všetko logicky zdôvodnila, nebola mimo reality.

21. Výsluchom svedka Ing. O. O. na pojednávaní súd zistil, že sa s poručiteľkou stretával denne, v roku 2007, v čase vzniku zdravotných problémov samotnej poručiteľky a jej matky aj viackrát denne, svedok mal pracovisko vzdialené asi 5 minút od bytu poručiteľky, a preto ju navštevoval za účelom donesenia nejakých vecí alebo aj za účelom kontroly jej zdravotného stavu. Podľa svedka poručiteľka o možnosti spísať závet neuvažovala, nikdy sa o nej nezmienila, pričom nemali pred sebou žiadne tajnosti, vedeli o sebe všetko, preto si svedok myslí, že by sa o takejto záležitosti určite zmienila. Svedok o okolnostiach spísania závetu nič nevie, bolo to v čase po jej druhej hospitalizácii, keď podpísala reverz, aby sa dostala domov. Pamätá si, že odchádzala domov v nočnej košeli. Podľa svedka v relatívne najlepšom stave bola poručiteľka, keď bola prvýkrát hospitalizovaná, potom to bolo už len horšie, tretiu hospitalizáciu neukončila, keďže zomrela. Pamätá si, že jej lekár v čase tretej hospitalizácie povedal, že je zázrak, že ešte žije a ona mu na to povedala, že sa cíti dobre, nemala vedomosť o fatálnosti svojej diagnózy. Po zdravotnej stránke bola poručiteľka vyslabnutá, polihovala, nosili jej jedno, či už svedok alebo JUDr. G.. On potom stratil nervy a zavolal jej pohotovosť, v čase jej príchodu zhodou okolností volal do bytu aj žalovaný a konzultoval jej stav s lekárom. Pokiaľ ide o mentálnu stránku, poručiteľka mala vždy tendenciu brať veci na ľahkú váhu, nezamýšľala sa nad existenčnými problémami. Svedok natoľko poznal poručiteľku, že môže povedať, že závet nemôže byť prejavom jej slobodnej vôle. Aj záverečné ustanovenie o vydedení detí žalovaného A. a T. tomu nasvedčujú. Filipa a Petru poručiteľka považovala za deti vlastné, videla sa v nich, ich ambície sa v umeleckej sfére stotožňovali s jej ambíciami, preto to nedáva žiadnu logiku, aby ich chcela vydediť. Svedok vylučuje možnosť, že by poručiteľka bola dňa 19.10.2007 v stave ísť na R. ulicu v N. s spísať závet, keďže mala zvýšenú teplotu. Svedok si myslel, že medzi poručiteľkou a JUDr. G. bol nielen rodinný, ale aj priateľský vzťah. V čase prvej hospitalizácie mu však poručiteľka povedala, že JUDr. G. neverí a požiadala ho, aby jej nič nedával podpisovať a nič nepodpisoval. Svedok videl čisté hárky papiera len s podpisom poručiteľky.

22. Svedkyňa M. S. (sesternica poručiteľky) pri svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že poručiteľku poznala veľmi dobre, vyrastali spolu, ich rodiny si vzájomne pomáhali. Pokiaľ ide o rok 2007, počas choroby matky poručiteľky, svedkyňa k nim chodievala pravidelne každý týždeň, niekedy aj dvakrát do týždňa alebo každý druhý týždeň, podľa potreby, keďže poručiteľka sa nevedela postarať o svoju matku, nevedela jej zabezpečiť stravu, hygienu, zdravotnícke pomôcky. Počas obdobia jesene 2007 sa stretla s poručiteľkou asi dvakrát, bolo to asi týždeň po smrti jej matky, keď prišla k nej do bytu, ležala v posteli, na stole mala plno liekov, ktoré si zrejme pokútne zohnala, rozprávala z cesty, mala v tom čase už zdravotné problémy, na tele modriny a robili sa jej aj vredy. S poručiteľkou nebola v kontakte v čase jej hospitalizácií, ani v období medzi nimi. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, že 19.10.2007 spísala závet, ani o okolnostiach jeho spísania, to sa dozvedela až od žalovaného, avšak má pochybnosti o tomto závete, keďže ako upratovala byt poručiteľky, našla v papieroch aj niekoľko čistých hárkov, len s jej podpisom, prípadne s podpisom jej matky. Poručiteľka nikdy nespomínala, že by chcela niekomu odkázať svoj majetok, svedkyňa sa však domnieva, že ak by chcela niečo darovať alebo dať, tak by to bolo p. Monišovi.

23. Z písomného čestného prehlásenia a svedectva Ing. R. Y. CSc., s notársky overeným podpisom dňa 15.05.2012 (predloženého v konaní žalovaným), súd zistil, že svedkyňa bola sesternicou poručiteľky, spolu v podstate vyrastali. Svedkyňa opísala spôsob života poručiteľky, pričom jej samotnú osobnosť popísala ako nereálnu, nezodpovednú, neschopnú sa o seba postarať a ľahko ovplyvniteľnú ľuďmi, ktorí o nej tvrdili (úprimne alebo s určitým cieľom) to, čo si o sebe vysnívala ona sama. Svedkyňa nevie, za akých okolností vznikol závete, ale podľa nej úlohu tu určite zohral zlý zdravotný stav, vplyv liekov proti bolesti, depresie a bezvýchodisková situácia. Pri upratovaní bytu na Z. ulici navyše sestra svedkyne našla niekoľko kusov čistých papierov, podpísaných matkou poručiteľky.

24. Z písomného čestného prehlásenia a svedectva M. S., s notársky overeným podpisom dňa 16.03.2012 (predloženého v konaní žalovaným), súd zistil, že svedkyňa bola sesternicou poručiteľky, spoločne vyrastali, v období od júna 2005 do júla 2007 domácnosť poručiteľky pomerne často navštevovala. Svedkyňa opísala spôsob života poručiteľky, pričom samotnú poručiteľku podľa jej celoživotného chovania charakterizovala ako človeka ľahko ovplyvniteľného, nezvládnuteľného a neprispôsobivého v daných podmienkach. V posledných mesiacoch svojho života si sama bez lekára ordinovala lieky, žila v depresiách, vo vysokých teplotách, sťažovala sa sústavne na bolesti zubov. Tento

stav sa menil na hnev a nenávisť na cely svet. Podľa svedkyne, ak poručiteľka závet podpísala, urobila tak pod nátlakom, určite nie pri zdravom rozume, pretože už bola pod vplyvom liekov, mala depresie a v tom čase liečená na záverečné štádium leukémie.

25. Z prepúšťacej správy z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, I. Internej kliniky FNsPB a LFUK zo dňa 24.09.2007 vyplýva, že poručiteľke bola diagnostikovaná akútna leukémia, bližšie nešpecifikovaná a periférna pancytopénia ťažkého stupňa.

26. Podľa lekárskej správy Kliniky hematológie a transfuziológie LFUK, FNsP Bratislava, pracovisko Petržalka, poručiteľka bola hospitalizovaná na uvedenej klinike od 12.10.2007 do 18.10.2007 pre diagnózu akútna myeloblastová leukémia. Počas hospitalizácie bol dňa 17.10.2007 konzultovaný psychiater, so záverom: stav v úrovni osobnostnej štruktúry, hyperkompenzácia. Po podpísaní negatívneho reverzu bola poručiteľka prepustená do ambulantnej starostlivosti.

27. Z lekárskeho posúdenia zdravotného stavu PhDr. W. A. (v období od júla 2007 do 8. novembra 2007) žalovaným ako vrchným lekárom na neurochirurgickom oddelení nemocnice v Linzi zo dňa 03.12.2012 vyplýva, že žalovaný uvedené posúdenie založil na prakticky denných telefonických rozhovoroch a pravidelnom osobnom kontakte so svojou sestrou. Žalovaný sa dňa 18.10.2007 večer telefonicky rozprávala so sestrou s tým, že táto mala údajne 39 °C horúčku, bola sama doma na P. ulici v N.. Dňa 20.10.2007 žalovaný opätovne so sestrou telefonoval, pričom mu zdelila, že si nechala vytrhnúť zub, mala opäť horúčku 39 °C. Podľa žalovaného bola dôveryhodnosť tejto výpovede otázna, pretože nemohol pochopiť, či zubár mohol extrahovať zub pacientke s poruchami zrážania krvi. Žalovaný posúdil zdravotný stav nebohej v rozhodnom období so závermi, že na základe priebehu smrteľného ochorenia

- akútnej lymfoblastovej leukémie možno jednoznačne povedať, že chronický nedostatok kyslíka ako dôsledok extrémnej anémie a febrilít viedol k bizarnej forme správania pacientky, ktoré sa ešte zvýraznilo v dôsledku už prítomných porúch osobnosti. Vzhľadom na pozorované formy správania a tiež na dokumentovaný nález nebohej, chýbala pacientke v uvádzanom období, medicínsky posudzované, schopnosť vyjadrovať čistú a neovplyvnenú vôľu, najmä v období, keď sa už nachádzala v letálnom konečnom štádiu ochorenia.

28. Z lekárskej správy - vyjadrenia lekárky k priebehu hospitalizácie pacientky W. A., MUDr. I. W., primárky Kliniky hematológie a transfuziológie LFUK, SZU a UNB v Bratislave, vystavenej na žiadosť žalovaného dňa 27.02.2012, mal súd preukázané, že pacientka bola hospitalizovaná na Klinike hematológie a transfuziológie LFUK, SZU a UNB v Bratislave od 12.10.2007 do 18.10.2007. Bola prijatá pre vysoké febrility, ťažkú pancytopéniu, s klinickými známkami anemického syndrómu. Počas hospitalizácie bola diagnostikovaná akútna myeloblastová leukémia, ktorej liečbu napriek poučeniu pacientka zásadne odmietala, čo dokumentovala písomným negatívnym reverzom. Pacientka bola negativistická, nespolupracujúca, nekritická, občas dezorientovaná. Pri tak závažnom fatálnom ochorení, odmietaní akejkoľvek liečby a pri nápadných poruchách správania bolo doporučené psychiatrické vyšetrenie. Na základe priebehu ochorenia (malígnej klonálnej poruchy krvotvorby) a na základe kontaktu s pacientkou počas hospitalizácie lekárka jednoznačne konštatovala, že pacientka W. A. javila v období počas hospitalizácie na Hematologickej a transfuziologickej UNB v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda psychické zmeny a mala zníženú schopnosť posudzovať realitu. Nasvedčovali tomu aj nekonštantné kvalitatívne poruchy vedomia v dôsledku febrilít a anemického syndrómu. Svoje vyjadrenia lekárka založila na základe jej dlhoročných skúseností s pacientami s hematoonkologickými ochoreniami a najmä na diagnóze psychiatra. Z anamnézy lekárka uviedla, že v auguste 2007 mala pacientka febrilné stavy, ale akúkoľvek pomoc odmietala. Kontakt s pacientkou odrážal kvalitatívne poruchy vedomia a psychické poruchy vyplývajúce nielen z porúch osobnosti, ale zo základného ochorenia (Chronická hypoxia, nedostatočné okysličovanie mozgu v dôsledku anémie a febrilných stavov, vyplývajúce zo základného ochorenia). Dňa 19. septembra bola prijatá na I. Internú kliniku, kde vyslovili podozrenie na akútnu leukémiu. Pri všetkých hospitalizáciách (dvakrát na Mickiewic zovej ulici a jedenkrát na KHaT na Antolskej ulici) budila pozornosť svojím správaním nielen v zmysle odmietania akejkoľvek liečby, ale aj nápadnou, z normy sa vynímajúcou celkovou formou správania. Vždy bolo doporučené psychiatrické vyšetrenie, ktoré v tejto súvislosti v žiadnom prípade nie je vyšetrením štandardným. Liečbu transfúziami absolútne odmietala (nebola pritom jehovistka). Komunikácia bola extrémne obtiažna zo strany ošetrujúcich lekárov a sestier

Lekárka uviedla dg. záver: Akútna myeloblastová leukémia - neliečená pre nesúhlas s chemoterapiou. Poruchy správania na báze abnormne štruktúrovanej osobnosti, pri somatickom ochorení.

29. Podľa záverov znaleckého posudku znalkýň z odvetvia psychiatria MUDr. W. O. a MUDr. H. L. PhD. č. 07/2013 zo dňa 04.01.2013, ktorého zadávateľom bol žalovaný a ktorý súd v konaní hodnotil ako listinný dôkaz, posudzovaná PhDr. W. A. v čase spísania závetu trpela na závažné život ohrozujúce onkologické ochorenie - akútna myeloblastová leukémia - s komplikáciami, ktoré nebolo adekvátne manažované vzhľadom k jej duševnému stavu a odmietaniu liečby. Na základe dostupných údajov zo zdravotnej dokumentácie znalkyne konštatovali, že nepriaznivý zdravotný stav (závažné telesné ochorenie okrem iného vedúce k závažnej hypoxii mozgu vyplývajúcej z ťažkej anémie, infekcie a febrility) zhoršil psychický výkon posudzovanej do tej miery, že viedol k poruche rozpoznávacích schopností v čase spísania predmetného závetu dňa 19.10.2007, t.j. v čase spísania závetu posudzovaná nebola schopná zodpovedne si uvedomiť obsah svojho právneho úkonu, vykonať právny úkon a rozpoznať jeho následky.

30. Podľa záverov znaleckého posudku Prim. Dr. V. G. zo dňa 31.01.2013 (resp. jeho overeného prekladu z nemeckého jazyka), ktorého zadávateľom bol žalovaný a ktorý súd v konaní hodnotil ako listinný dôkaz, posudzovaná Dr. Pogádyová sa v čase spísania závetu nachádzala v stave, v ktorom sa na syndromálnej resp. psychopatologickej rovine spájali elementy mozgovo-organického (hypoxického) ochorenia s elementami pravdepodobne chronizujúceho sa schizofrenického ochorenia a v ich kombinovanom pôsobení vytvárali stav, ktorý bol poznačený chýbajúcou schopnosťou vytvárania slobodnej vôle, chýbajúcou schopnosťou plánovania a myslenia do budúcna, neprimeraným resp. nestabilným vzťahom k realite a chýbajúcou schopnosťou vnímania vlastnej osobnosti, to znamená, že schopnosť diskrécie a dispozície neboli dané. Úvahy a rozhodnutia na základe prejavu vôle posudzovanej nespočívali na posúdení vonkajších okolností s životných pomerov, zodpovedajúcich všeobecnému bežnému úsudku, ale boli poznačené chorobným vnímaním a chorobne zmenenými predstavami natoľko, že neboli slobodné, takže medicínske predpoklady pre schopnosť zriadenia závetu neboli dané.

31. Zo znaleckého posudku MUDr. I. O. súdom ustanovenej znalkyne z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatra, č. 58/2015 zo dňa 22.11.2015 mal súd preukázané, že znalkyňa si podrobne preštudovala spisový materiál aj v časti výpovedi oboch strán, ale v posúdení veci uprednostnila zdravotnú dokumentáciu, odbornú literatúru a svoju klinicko psychiatrickú prax. Podľa záverov znaleckého posudku nebohá W. A. netrpela celoživotnou duševnou poruchou/ chorobou, ktorá by zakladala podnet na konanie vo veci jej spôsobilosti na právne úkony. Nebohá však trpela somatogénnou duševnou poruchou v období od diagnostikovania somatickej choroby (12.09.2007) až do jej letálneho vyústenia (08.11.2007). Somatogénna duševná porucha bola u posudzovanej podmienená fyzickým - somatickým - onkologickým ochorením, a to predovšetkým v terminálnom (konečnom) štádiu tejto závažnej telesnej onkologickej choroby (akútna myeloblastová leukémia), kedy sa do popredia dostala extrémna anémia a febrility s následnou hypoxiou mozgu, stavy chorobného schudnutia, teda malnutrície (nedostatočnosti výživy) a dehydratácie (chýbanie dostatku tekutín v organizme) boli sprevádzané dezorientáciou, bradypsychizmom, inkoherentným, zabiehavým myslením, vzťahovačnosťou až paranoidnými bludmi, extrémnou slabosťou a únavou. Uvedená duševná porucha mala rozmanitý klinický obraz, boli zaznamenané poruchy bdelosti vedomia, nekonštantné poruchy jasnosti vedomia a orientácií, kognitívny deficit/znížená, nedostatočná koncentrácia pozornosti, povrchnosť - nedostatočnosť úsudku, strata kontaktu s realitou, poruchy nálady. Časová lokalizácia týchto príznakov bola zviazaná s diagnostikovaním onkologického ochorenia. Popísané príznaky znemožňovali u posudzovanej schopnosť byť zreteľne a plnohodnotne účastná na danom úkone (spísanie závetu a listiny o vydedení dňa 19.10.2007), nakoľko v prípade vykonania právneho úkonu je takto obmedzená schopnosť diskvalifikujúca pre adekvátne pochopenie situácie. Znalkyňa jednoznačne uviedla, že nebohá W. A. dňa 19.10.2007 (cca 2 týždne pred smrťou) nebola schopná vykonávať závažné právne úkony, nebola schopná pochopiť význam a dopad svojho konania (vykonanie závažného právneho úkonu) z dôvodu vyššie uvedenej duševnej poruchy pri závažnom somatickom ochorení.

32. Znalkyňa MUDr. I. O. vo svojej výpovedi na pojednávaní poukázala na závery písomne podaného znaleckého posudku. Znalkyňa pri posudzovaní vychádzala a mala k dispozícii dokumentáciu súdneho spisu a zdravotnú dokumentáciu nebohej, ktorá tvorila súčasť spisu a vzťahovala sa k inkriminovanému obdobiu. Súdny spis bol obsiahly v rozsahu niekoľko sto strán a ako na začiatku znaleckého posudku

uviedla, nebolo možné v znaleckom posudku rešeršovať všetky skutočnosti a všetky výpovede, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu, a preto sa v znaleckom posudku obmedzila len na tie výpovede, ktoré boli pre posúdenie podstatné. Znalkyňa konštatovala, že je problematické posudzovať duševný stav mŕtvej osoby, pričom v tomto smere odkázala i na odbornú literatúru, a to najmä preto, že výpovede svedkov sú často protichodné, málo hodnoverné a obsažné pre znalca k posúdeniu duševného stavu. Ťažisko pre posúdenie znalkyne preto tvorila zdravotná dokumentácia nebohej Dr. A., a to z obdobia september 2007 až do 19.10.2007 (deň spísania závetu). Nebohá bola dňa 12.09.2007 vyšetrená na internej ambulancii a následne pre ťažkú anémiu a febrilné stavy hneď hospitalizovaná. Už z obdobia pri prvej hospitalizácii, pri vysokých teplotách a v stave ťažkej anémie, ktorá bola zistená, boli popisované stavy, ktoré svedčili minimálne pre zastreté vedomie u nebohej, nakoľko sú popisované jej spomalenosť a ťažkopádnosť, čo sa týka jej odpovedí, celková schvátenosť zdravotného stavu. Nápadnosti v správaní nebohej boli zaevidované už počas hospitalizácie v septembri, a to v tom zmysle, že napriek i poučeniu o závažnosti somatického stavu, jednoznačne odmietala terapiu, ktorá by v takomto stave viedla minimálne k predĺženiu jej života a toto svedčí o odtrhnutí nebohej od reality. Už vtedy nebola nebohá úplne v realite, lebo si nepripúšťala, že sa jedná o závažné somatické ochorenie, ale svoj zdravotný stav vysvetľovala problémami so zubami a modriny na tele tým, že bola udretá psom a pod. Po pár dňoch bola prepustená z nemocnice z hospitalizácie a po mesiaci dňa 12.10.2007 bola opäť hospitalizovaná na klinike hematológie, kde bola hospitalizovaná až do 18.10.2007. Znalkyňa brala do úvahy aj výpovede svedkov, ktoré boli protichodné, ktoré popisovali jej správanie v tomto období, ale podstatná bola pre ňu zdravotná dokumentácia, a nakoniec aj výpoveď p. primárky hematologickej kliniky, i keď táto svoju výpoveď podala až po 4 rokoch, ale vychádzala zo zdravotnej dokumentácie, pretože v chorobopise nachádzajúcom sa v spise je jednoznačne uvedené, že nebohá bola hospitalizovaná dňa 12.10.2007 na klinike hematológie v ťažkom stave anémie a prítomných fibrilít a dňa 13.10.2007 boli zaznamenané poruchy myslenia, inkoherencie, obsah bol paranoidný, čo je jednoznačne psychotický fenomén. Teda 13.10.2007 bolo jednoznačne zachytené v zdravotnej dokumentácii, že sa jedná o ťažké psychické poruchy psychického stavu, boli zaznamenané symptómy závažnej duševnej poruchy a uvedené vyplýva zo zdravotnej dokumentácie nebohej. Na základe somatického zdravotného stavu nebohej bolo zvolané psychiatrické konziliárne vyšetrenie na klinike hematológie, ktoré je neštandardné pri takýchto ochoreniach, dňa 17.10.2007 bolo psychiatrické vyšetrenie vykonané a jeho výsledkom bolo konštatovanie, že stav je na úrovni osobnostnej štruktúry, t.j. neboli v klinickom obraze evidentné psychotické fenomény, bola orientovaná, ale toto svedčí o tom, že psychický stav pri ochorení kolísal, išlo o nekonštantné kvalitatívne poruchy vedomia, ale vzhľadom k ťažkej hypoxii, pri anémii a febrilitách celkovo bol psychický stav tangovaný pri tomto ťažkom somatickom ochorení, boli narušené kognitívne funkcie nebohej, pozornosť, nebohá bola absolútne nekritická k stavu, čo svedčí o odtrhnutí od reality. I napriek opakovanému poučovaniu zo strany lekárov v tomto ťažkom zdravotnom stave stále zotrvávala pri nekritickosti a odmietaní terapie, boli popisované zmeny nálady od depresie až po elevované ladenie, neadekvátne ku zdravotného stavu. O odtrhnutí od reality svedčí aj jej snaha podnikať prostredníctvom financií z eurofondov, o čom nebohá hovorila práve v období 16-18.10.2007. Po prepustení z nemocnice stav progredoval a celé to somatické ochorenie malo rýchly priebeh s následkami na duševnom stave nebohej. K námietke žalobcu, prečo sa v znaleckom posudku obšírne zapodievala len obsahom výpovedí svedkov žalovaného a výpovede ostatných svedkov nespomenula a nezaoberala sa nimi, znalkyňa vysvetlila, že si naštudovala a zaoberala sa celým obsahom súdneho spisu, ale ako som už skôr uviedla, pre jej posúdenie bola rozhodná zdravotná dokumentácia, z ktorej vychádzala, najmä zo zdravotnej dokumentácie z inkriminovaného obdobia, ktorá bola súčasťou spisu. Vychádzajúc z tejto dokumentácie znalkyňa zistila poruchu duševných funkcií nebohej súvisiacu s jej somatickým stavom, pričom prejavy poruchy mohli kolísať, a to práve s ohľadom na zlepšenie alebo zhoršenie somatického stavu nebohej. Poruchy vedomia neboli u nebohej konštantné a kolísali podľa závažnosti jej somatického stavu. U nebohej neprichádzal do úvahy lucídny interval, pretože boli porušené jej psychické funkcie a kognitívne funkcie boli záporné. Jej schopnosť byť v realite a posudzovať realitu bola permanentne narušená. Bez ohľadu na to, že by sa znalkyňa chcela vyjadrovať k nebohej v období pred inkriminovaným obdobím, je zrejmé, že táto bola abnormálne štruktúrovanou osobnosťou. V prípade nebohej išlo o ťažkú duševnú poruchu a trvalú absenciu kognitívnych funkcii, vedomie kolísalo, teda mohlo sa stať, že v určitý moment bola orientovaná a vedela, že sa nachádza v nemocnici, inokedy bolo vedomie zastreté a nebohá bola dezorientovaná. Uvedené súvisí s dlhodobou hypoxiou mozgu, v dôsledku ktorej došlo k organickému poškodeniu mozgu, a to trvalému, čo sa prejavovalo v jej myslení, v neschopnosti posúdiť realitu a uvedené malo vplyv aj na intelekt nebohej.

Ohľadom postupu pri prepustení pacienta na reverz znalkyňa uviedla, že pacient v SR musí predovšetkým súhlasiť s terapeutickými postupmi, s výnimkou ohrozenia jeho života, prenosných chorôb, súdom nariadeného liečenia alebo duševných porúch v zmysle psychotických porúch, to znamená, keď je dotyčný nebezpečný pre seba alebo okolie. V ostatných prípadoch môže pacient podpísať tzv. negatívny reverz, na základe ktorého ho prepustia do domáceho liečenia. Nebohá netrpela psychózou, nejednalo sa o konanie pod vplyvom halucinácii, bludov a pod., kedy by ohrozovala seba alebo okolie. Mohla byť teda prepustená do domáceho liečenia. Navyše nebohá nebola kritická ku svojmu zdravotnému stavu a začala pripúšťať liečebné postupy až v terminálnom štádiu ochorenia. Pokiaľ lekári prepustili nebohú do domáceho liečenia, znalkyňa zdôraznila, že táto nebola zbavená spôsobilosti na právne úkony, v rámci konzília sa nejavila psychiatrovi ako psychotická osoba. Podľa znalkyne, ak by nebohú vyšetril konziliár 13.10. a nie až 17.10., možno by závery lekára boli iné, vzhľadom k tomu, že od zvolania konzília do 17.10. zrejme prišlo k zaliečeniu nebohej a pri stabilizácii somatického stavu sa stabilizoval psychický stav, nie však do plnej úrovne rozpoznávania, pretože u nebohej išlo v tomto čase už o organickú poruchu centrálnej nervovej sústavy. Znalkyňa ešte zdôraznila, že psychodiagnostika nebola pri type ochorenia ako sa vyskytlo u nebohej, teda onkologického ochorenia, štandardný postup. Keďže bola nebohá dňa 18.10.2007 prepustená do domácej liečby, bola v nemocnici liečená, boli jej podávané antibiotiká a ďalšia adekvátna liečba, tak ju "postavili na nohy" a je teda podľa znalkyne možné, že v takomto stave bola schopná sa naozaj dostaviť dňa 19.10.2007 do kancelárie JUDr. G.. Pokiaľ však ide o úsudok, tento ju absolútne diskvalifikoval na právne úkony, nedokázala posúdiť ich obsah, dokázala vykonávať len základné funkcie, napr. spojené s hygienou, oblečením a pod. Navyše podľa znalkyne je človek v takomto stave labilný a náchylný aj k takým aktivitám, ktoré by pred tým nevykonal. K tvrdeniu žalobcu, že nebohá bola dňa 20.09.2007 na ošetrení zuba, znalkyňa uviedla, že ak bola nebohá naozaj na takomto ošetrení, pričom nemá vedomosť o aké ošetrenie sa malo jednať, ju mal zubár poslať na ošetrenie do nemocnice, pretože pri zdravotnom stave nebohej hrozilo krvácanie. Znalkyňa opätovne uviedla, že nebohá bola schopná bežne fungovať, avšak nedokázala uskutočniť zložitejšie posúdenie, pretože v tomto čase porucha jej duševného stavu bola trvalá v dôsledku poškodenia mozgu.

33. Žalobca so závermi súdom ustanovenej znalkyne nesúhlasil, jej posudok považoval za tendenčný, zmätočný, neobjektívny, jednostranne vyhotovený v prospech žalovaného, keďže vychádza iba zo svedeckých výpovedí svedkov žalovaného. Podľa žalobcu aj napriek tomu, že znalkyňa sa pohybuje často v rovine pravdepodobnosti, záver je viac ako jasný. Znalkyňa sa taktiež nezaoberala ani motívom spísania závetu.

34. Žalovaný sa so závermi znaleckého dokazovania súdom ustanovenej znalkyne stotožňoval a voči nim ani voči výsluchu znalkyne nemal žiadne výhrady.

35. Podľa záverov súkromného znaleckého posudku znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Psychiatria a sexuológia MUDr. Z. W. č. 4/2018 zo dňa 19.01.2018, predloženého žalobcom, nebohá PhDr. Mgr. W. A. v čase spísania závetu a listiny o vydedení dňa 19.10.2007 netrpela žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. Jednalo sa u nej v priebehu celého jej života o poruchu osobnosti. Uvedená porucha osobnosti sa v dôsledku akútneho onkologického ochorenia, ktoré bolo u nej diagnostikované v septembri 2007 prehĺbila aj v dôsledku určitých organických prejavov so somatickým stavom súvisiacich. Uvedená porucha ani v takomto prehĺbenom stave však podľa znalca neovplyvnila jej spôsobilosť na právne úkony; nespôsobila, že by vo svojom závete a listine o vydedení posudzovaná nebohá nevyjadrila svoju skutočnú, slobodnú, vážnu a ničím a nikým neovplyvnenú vôľu. Znalec ďalej konštatoval, že nebohá i vzhľadom na stanovenú diagnózu akútnej myeloblastovej leukémie bola dňa 19.10.2007, v čase spísania závetu a listiny o vydedení, schopná posúdiť, rozpoznať a pochopiť význam a následky tohto právneho úkonu - spísania a podpísania poslednej vôle, poručenia svojho majetku konkrétnej osobe a vydedenia konkrétnej osoby. Znalec v závere posudku poukázal na to, že zdravotný stave nebohej dňa 19.10.2007 predstavoval život ohrozujúce onkologické ochorenie, ktoré nesporne jej psychický stav ovplyvnilo. Posudzovaná bola psychiatricky vyšetrená deň pred spísaním a podpisom dokumentu, vyšetrujúca psychiatrička nenašla takú psychopatológiu, ktorá by prekračovala limity poruchy osobnosti a teda ovplyvnila konanie posudzovanej v zmysle narušenia jej spôsobilosti na uvedený právny úkon. Znalec ako podklady na vypracovanie znaleckého posudku uviedol: časť spisového materiálu k občiansko-právnemu sporu sp. zn. 25C 63/2011; listinné materiály, relevantné k uvedenej veci; zdravotná dokumentácia PhDr. Mgr. W. A., pričom znalecký posudok neobsahuje žiadne prílohy.

36. Znalec MUDr. Z. W. vo svojej výpovedi na pojednávaní poukázal na obsah a závery písomne podaného znaleckého posudku. Znalec bol požiadaný právnou zástupkyňou žalobcu, či by nevypracoval privátne pre žalobcu znalecký posudok vo veci, kde už znalecké posudky vypracované v minulosti boli. V takomto prípade, keďže znalec jednak vôbec nebol informovaný o čo sa jedná a jednalo sa o vypracovanie posudku na osobu po smrti, vyžiada si všetky dostupné materiály, ktoré mu žiadateľ o takýto posudok môže poskytnúť, za určitú primeranú odmenu tieto materiály preštuduje a na základe detailného oboznámenia sa s meritom veci sa rozhodne, či je takýto znalecký posudok potrebný. Skutočne po preštudovaní zdravotnej dokumentácie, listinných materiálov a znaleckých posudkov vypracovaných v tejto veci znalec dospel k názoru, že posúdenie duševného stavu posudzovanej nebohej PhDr. W. A. nebolo správne a je treba vec posúdiť inak. K tomuto záveru dospel najmä dôkladným preštudovaním zdravotnej dokumentácie menovanej od obdobia, kedy sa začala liečiť pre závažné onkologické ochorenie v septembri 2007 až do dňa, kedy mala vyhotoviť a podpísať závet a listinu o vydedení dňa 19.10.2007. Najmä sa podrobne zaoberal prepúšťacou správou z hospitalizácie posudzovanej v dňoch 12.10.2007 až 18.10.2007. V priebehu tejto hospitalizácie sa samozrejme oboznámil i s laboratórnymi výsledkami menovanej, najmä ale klinickým posúdením jej telesného a duševného stavu v priebehu hospitalizácie. A ako kľúčové hodnotil nasledovné skutočnosti: Dňa 16.10.2007 v dekurze uvedené zjavne paranoidné bludy, bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia či popisu. Dňa 17.10.2007 v dekurze uvedené paranoidné bludy, opäť bez akéhokoľvek hodnotenia či popisu. V ten istý deň dňa 17.10.2007 vykonané konziliárne psychiatrické vyšetrenie so záverom: porucha osobnosti, hyperkompenzácia. V záveroch psychiatrického vyšetrenia nie je ani zmienka o prípadnom zastretom vedomí či kvalitatívnych poruchách vedomia ako dôsledku mozgovej ischémie (nedokrvenia a nedokysličenia mozgu), záver konziliárneho psychiatra znie presne takto: stav v úrovni osobnostnej štruktúry, hyperkompenzácia. Ani zmienka o prítomnosti prípadných obsahových porúch myslenia v zmysle paranoidných bludov. Dňa 18.10.2007 nebohá vykonala závažný právny úkon, požiadala o prepustenie z kliniky do ambulantného liečenia. Tento právny úkon bol kvalifikovanými medicínsky vzdelanými pracovníkmi kliniky hematológie a transfuziológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava plne akceptovaný. Dňa 19.10.2007 nebohá vykonala, resp. mala vykonať (pretože znalec nie je kompetentný hodnotiť dôkazy a vychádza len z dostupných materiálov) závažný právny úkon, mala vyhotoviť a podpísať závet a listinu o vydedení. Tieto chronologicky zoradené skutočnosti podľa znalca svedčia o tom, že v čase spísania a podpísania závetu a listiny o vydedení posudzovaná nebohá trpela síce závažným onkologickým ochorením a celoživotne sa u nej jednalo o neštandardnú osobnostnú štruktúru, ktorej neštandardnosť z dostupného materiálu nikdy a ani v čase vyhotovenia uvedených závažných právnych úkonov nepresahovala hranice poruchy osobnosti. Nič neoprávňuje znalca domnievať sa, že by u posudzovanej kedykoľvek v priebehu života išlo čo i len o hranične psychotickú poruchu. Jej konanie v čase, keď mala spísať závet a listinu o vydedení, pokiaľ sa tieto udalosti udiali skutočne tak, ako to vyplýva zo znalcovi dostupných materiálov, bolo konaním jedinca plne spôsobilého na tieto právne úkony. K vysvetleniu pojmu zastreté vedomie, ktorý používa vo svojom znaleckom posudku MUDr. O., znalec uviedol, že zastreté vedomie alebo somnolencia je najľahší stupeň kvantitatívnej poruchy vedomia. Nikde v dokumentácii počas hospitalizácie v dňoch 12.10. až 18.10 2007 sa tento psychopatologický fenomén nevyskytuje. Podľa jeho názoru znalkyňa MUDr. O. mala zrejme na mysli hospitalizáciu od 05.11.2007. Týmto obdobím sa vo svojom znaleckom posudku znalec nezaoberal. Závet a listina o vydedení mala byť spísaná a podpísaná posudzovanou dňa 19.10.2007, teda dva dni po konziliárnom psychiatrickom vyšetrení, ktoré žiadnu takúto psychopatológiu u menovanej nenašlo. Pokiaľ ide o motiváciu odmietania liečby zo strany nebohej pred spísaním závetu, znalec uviedol, že vo všeobecnosti v terminálnych štádiách závažných život ohrozujúcich ochorení patrí k výsostnému právu takto postihnutého rozhodnúť sa, či bude ešte ďalej pokračovať v liečbe alebo nie. Na toto téma je popísané veľké množstvo či už odbornej alebo fundovanej beletristickej literatúry. Či motívom posudzovanej bola rezignácia na ďalšiu utrpenie spôsobujúcu liečbu (chemoterapia, ožiare, masívne infúzne zákroky) sa môžeme len domnievať a znalec sa neodvažuje exaktnejšie túto skutočnosť ventilovať. Znalec ďalej uviedol s ktorými psychiatrami vec konzultoval, keďže túto skutočnosť uvádza vo svojom znaleckom posudku, a to: Znalecká organizácia Centrum duševného zdravia, s.r.o. Bánovce nad Bebravou, jej štatutár a jeden z najvýznamnejších súdnych znalcov v Slovenskej republike MUDr. M. U., MUDr. O. G. (to sú členovia uvedenej znaleckej organizácie), ďalej externý pracovník MUDr. L. B. taktiež

MUDr. U. D.. Konzultoval tiež dvoch emeritných primárov interných oddelení - MUDr. O. G., primár v H. a MUDr. M. P. B., primár v L.. Pokiaľ v znaleckom posudku spomína MUDr. W. C., menovaná je primárkou psychiatrického oddelenia PF., jej vyjadrenia má znalec len sprostredkovane z materiálov odovzdaných mu právnou zástupkyňou žalobcu. MUDr. B. C., primárka detského psychiatrického oddelenia A., súdna znalkyňa v odvetví psychiatria dospelých i deti, jedna z najskúsenejších súdnych znalkýň mu poskytla jednak rozsiahle komentáre, jednak znalec vycestoval za ňou do Bratislavy a celú vec detailne prekonzultoval. Znalec v tejto súvislosti zdôraznil, že znalecký posudok je výlučne jeho dielom a plnú zodpovednosť za neho preberá on sám. K otázke, v akom rozsahu bol znalec oboznámený so zdravotnou dokumentáciou nebohej uviedol, že zdravotnú dokumentáciu nebohej mu poskytla právna zástupkyňa žalobcu, podľa jeho názoru v dostatočnom rozsahu. Riaditeľstvo nemocnice o umožnenie mu nahliadnuť do kompletnej zdravotnej dokumentácie nebohej nežiadal. Mal všetky prepúšťacie správy, a to zo septembra 2007, z októbra 2007 a podrobne popísaný stav z tretej hospitalizácie uvedený v znaleckom posudku MUDr. O.. I keď bol s duševným stavom posudzovanej dostatočne oboznámený od 5. novembra 2007, toto obdobie, ktoré bolo terminálnym štádiom jej závažného onkologického ochorenia, nepovažuje za potrebné hodnotiť, nakoľko závet a listina o vydedení mala byť spísaná a podpísaná dňa 19.10.2007. Na otázku či znalec považuje za adekvátne, ak ako znalec uvádza v znaleckom posudku nejaké autority v podobe vymenovaných psychiatrov resp. internistov, znalec uviedol, že faktografia je v jeho znaleckom posudku uvedená dostatočne podrobne a detailne, na základe jeho klinickopsychologických a forenznopsychologických vedomostí, ktoré nie v zanedbateľnej miere získal od svojho učiteľa a priateľa Prof. A.. Považuje to za adekvátne, nikde nie je uvedené akým spôsobom má pri svojej znaleckej činnosti zhromažďovať fakty a poznámky. K záznamom o paranoidných bludoch uvedeným v zdravotnej dokumentácii nebohej uviedol, že konštatovať paranoidné bludy v zdravotnom zázname neznamená nič, musí sa popísať, zhodnotiť, v čom spočívajú. Znalec sa môže len domnievať, že sa jednalo práve o odmietnutie faktu smrteľne nevyliečiteľnej choroby, ktorý bol z psychiatrického hľadiska prejavom mechanizmu osobnosti - vytesnenie, odmietnutie, skotonizácia. Nemožno vylúčiť, že ako bludná bola popísaná predstava posudzovanej, že zriadi svojmu otcovi, jednému z najvýznamnejších európskych psychiatrov, pamätnú izbu v rodnej obci, čo napokon ani nemuselo byť celkom nereálne. Každopádne, ale konziliárnym vyšetrením dňa 17.10.2007 žiadne paranoidné bludy zo strany konziliárneho psychiatra nie sú zaznamenané. Znalec existenciu lucidného intervalu neakceptuje, tento termín v psychiatrii sa snaží nepoužívať, nakoľko jeho obsah je tak neurčitý, že sa exaktne použiť nedá. Čo sa týka kvantitatívnych a kvalitatívnych porúch vedomia, ktoré mali byť u posudzovanej prítomné v priebehu prvej a druhej hospitalizácie, tieto sú odvodzované len a výlučne z hladiny hemoglobinémie, čo podľa znalca nemusí byť obligátne dôvodom uvedených porúch. Nikde v dokumentácii nie sú uvedené práve typické prejavy kvalitatívnej poruchy vedomia - zmätenosť, delírium, tieto sú v predchádzajúcich znaleckých posudkoch len od hladiny okysličenia hemoglobínu odvodzované. Ani pri prijatí dňa 12.09.2007, resp. 12.10.2007 nie sú popisované zmätenosť ani delírium. Toto sú prejavy kvalitatívnej poruchy vedomia. Táto nemusí byť obligátne ani pri uvedenej hladine okysličenia hemoglobínu prítomná, pokiaľ sa nejedná o náhlu perakútnu anemizáciu, napr. pri masívnom vnútornom krvácaní alebo po ťažkom obrovské straty krvi pôsobiacom úraze. V priebehu niekoľkých týždňov si organizmus na postupné znižovanie okysličovania mozgu môže zvykať a pri hodnotení stavu vedomia sme povinní vychádzať z klinického hodnotenia, ktoré každopádne má prednosť pred posúdením laboratórnych výsledkov. Podľa názoru znalca cerebrálna hypoxia laboratórne stanovená nemusí obligátne znamenať takú duševnú poruchu, ktorá by bola dôvodom nespôsobilosti postihnutého na právne úkony.

37. Žalobca k znaleckému posudku MUDr. Z. W. nemal žiadne vecné pripomienky.

38. Žalovaný so závermi znalca MUDr. Z. W. nesúhlasil, keďže predovšetkým považoval za otázne, či sa znalec vôbec dostal ku kompletnej zdravotnej dokumentácii posudzovanej a taktiež posudok koncipovaný znalcom považoval za obsahovo neúplný, faktografiu nezohľadňujúci, bez prehodnotenia objektívne daných, merateľných skutočností.

39. Podľa § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

40. Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

41. Podľa § 476 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

42. Podľa § 476b Občianskeho zákonníka, závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

43. Podľa § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

44. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému vydania dedičstva po PhDr. Mgr. W. A., ktorá zomrela dňa 08.11.2007 (resp. i po jej matke Ing. N. A., ktorá ju predumrela), a to z časti v naturálnej forme a z časti vo forme peňažnej náhrady, na tom základe, že dedičské konanie po poručiteľke bolo právoplatne ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve, podľa ktorého preberateľom celého dedičstva sa stal žalovaný ako jediný dedič zo zákona, pričom poručiteľka zanechala Závet a listinu o vydedení zo dňa 19.10.2007, na základe ktorého bol žalobca určený ako výlučný závetný dedič.

45. Vyššie citované ustanovenie § 485 Občianskeho zákonníka upravuje situáciu, keď dedičstvo bolo potvrdené nepravému dedičovi, hoci tu boli dedičia zo závetu alebo zo zákona. V praxi výnimočne dochádza k situácii, keď výsledkom dedičského konania je vydanie dedičstva osobe (osobám), ktoré nie sú skutočnými dedičmi poručiteľa. Spravidla nejde o nesprávny úradný postup dedičského súdu, ale o dôsledok toho, že dedičský súd (notár ako súdny komisár) nemal dostatok informácií o tom, kto sú skutoční dediči. V danom prípade bolo výsledkom dedičského konania vydanie dedičstva žalovanému ako jedinému zákonnému dedičovi, keďže v rámci dedičského konania po poručiteľke PhDr. Mgr. W. A. notárka ako súdna komisárka poverená vykonaním potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva lustráciou v Notárskom centrálnom registri závetov nezistila žiadny závet poručiteľky. Matka žalobcu síce v rámci dotknutého dedičského konania avizovala, že poručiteľka spísala závet, tento však nepredložila, a to ani na základe výzvy notárky, a preto notárka ukončila dedičské konanie vydaním osvedčenia o dedičstve, ktorým potvrdila nadobudnutie celého dedičstva žalovanému titulom dedenia zo zákona.

46. Žaloba v zmysle ustanovenia § 485 Občianskeho zákonníka môže byť úspešná, len ak sa žalobcovi pri splnení zákonných predpokladov podarí vyvrátiť právnu domnienku subjektívneho dedičského práva žalovaného ako nepravého dediča tým, že preukáže svoje dedičské právo a vylúči tak, aby nepravý dedič celkom alebo sčasti nadobudol dedičstvo. Žalobca musí teda predovšetkým preukázať, že ku dňu smrti poručiteľa spĺňal predpoklady pre nadobudnutie dedičstva alebo jeho časti (spôsobilosť byť dedičom, dedičský titul) a že to mal byť on, komu sa malo dedičstvo potvrdiť, keby skutočnosti zakladajúce jeho dedičské právo vyšli najavo do doby právoplatného skončenia pôvodného dedičského konania.

47. Žalobca v predmetnom konaní preukazoval svoje dedičské právo predložením Závetu a listiny o vydedení zo dňa 19.10.2007, na základe ktorého ho poručiteľka PhDr. Mgr. W. A. určila za výlučného dediča celého svojho majetku. Žalovaný v priebehu konania namietal neplatnosť predloženého závetu. Súd preto ako predbežnú otázku posudzoval platnosť predmetného závetu, pričom dospel k záveru, že dotknutý závet je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže poručiteľka tento závet urobila v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou.

48. Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Nie je potrebné, aby konajúca osoba bola v dobe právneho úkonu zbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzené. Postačuje, aby v rozhodnej dobe bola konajúca osoba postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju robí na právne úkony neschopnou. V každom prípade je teda potrebné skúmať, či je

tu súvislosť medzi duševnou poruchou a právnym úkonom a či práve pre duševnú poruchu bol účastník neschopný urobiť konkrétny právny úkon buď preto, že nedokázal posúdiť následky takéhoto konania, alebo nebol schopný ovládnuť svoje konanie. Táto skutočnosť je predmetom znaleckého dokazovania.

49. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že poručiteľka v čase spísania závetu trpela na závažné, život ohrozujúce onkologické ochorenie - akútna myeloblastová leukémia, závet podpísala len 19 dní pred smrťou, čiže v konečnom štádiu svojho smrteľného ochorenia. Súd vzal ako esenciálny dôkazný podklad pre svoje rozhodnutie predovšetkým znalecký posudok súdom ustanovenej znalkyne z odvetvia psychiatrie MUDr. I. O., a to s ohľadom na jeho komplexnosť a skutočnosť, že ťažisko pre posúdenie znalkyne tvorila najmä zdravotná dokumentácia, pričom súdom ustanovená znalkyňa mala prístup ku kompletnej zdravotnej dokumentácii poručiteľky, jej posudok považuje súd za presvedčivý, objektívny, s logicky zrozumiteľnými závermi, keď znalkyňa plne vysvetlila použité metódy a dôvody, ktoré ju doviedli k jej záverom. Z tohto znaleckého posudku jednoznačne vyplýva záver, že poručiteľka trpela somatogénnou duševnou poruchou v období od diagnostikovania somatickej choroby (12.09.2007) až do jej letálneho vyústenia (08.11.2007). Somatogénna duševná porucha bola u posudzovanej podmienená fyzickým - somatickým - onkologickým ochorením, a to predovšetkým v terminálnom (konečnom) štádiu tejto závažnej telesnej onkologickej choroby, kedy sa do popredia dostala extrémna anémia a febrility s následnou hypoxiou mozgu, stavy chorobného schudnutia, teda malnutrície (nedostatočnosti výživy) a dehydratácie (chýbanie dostatku tekutín v organizme) boli sprevádzané dezorientáciou, bradypsychizmom, inkoherentným, zabiehavým myslením, vzťahovačnosťou až paranoidnými bludmi, extrémnou slabosťou a únavou. Znalkyňa jednoznačne uviedla, že poručiteľka dňa 19.10.2007 (čiže v deň spísania závetu) nebola schopná vykonávať závažné právne úkony, nebola schopná pochopiť význam a dopad svojho konania z dôvodu uvedenej duševnej poruchy pri závažnom somatickom ochorení. U poručiteľky neprichádzal do úvahy lucídny interval, pretože boli porušené jej psychické funkcie a kognitívne funkcie boli záporné. Jej schopnosť byť v realite a posudzovať realitu bola permanentne narušená. V prípade poručiteľky išlo o ťažkú duševnú poruchu a trvalú absenciu kognitívnych funkcií. Uvedené súviselo s dlhodobou hypoxiou mozgu, v dôsledku ktorej došlo k organickému poškodeniu mozgu, a to trvalému, čo sa prejavovalo v jej myslení, v neschopnosti posúdiť realitu a uvedené malo vplyv aj na jej intelekt. Pokiaľ ide o hlavnú výhradu voči tomuto znaleckému posudku zo strany žalobcu spočívajúcu v tom, že znalecký posudok je neobjektívny, keďže vychádza iba zo svedeckých výpovedí svedkov žalovaného, túto súd nepovažoval za dôvodnú, keďže znalkyňa i na pojednávaní zdôraznila, že ťažisko pre jej posúdenie tvorila zdravotná dokumentácia, nie výpovede svedkov.

50. Vyššie uvedené závery súdom ustanovenej znalkyne boli pritom zhodné i so závermi ďalších znalkýň z odvetvia psychiatrie MUDr. W. O., MUDr. H. L., PhD. a Prim. Dr. V. G., ktoré vypracovali znalecké posudky na základe objednávky žalovaného. Hoci súd nemohol na uvedené znalecké posudky predložené v konaní žalovaným prihliadať ako na súkromné znalecké posudky v zmysle ustanovenia § 209 Civilného sporového poriadku z dôvodu absencie doložky o tom, že znalkyne sú si vedomé následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku (znalecké posudky boli vypracované a predložené ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku), a teda tieto dôkazy súd hodnotil ako listinné dôkazy, hodnotil ich zároveň v súlade s čl. 15 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

51. Jediným znalcom, ktorý v danej veci dospel k odlišným záverom bol MUDr. Z. W., ktorý vypracoval súkromný znalecký posudok na základe objednávky žalobcu. Tento znalecký posudok však súd ani v spojitosti s výsluchom znalca na pojednávaní nepovažoval za natoľko presvedčivý, aby mohol spochybniť závery súdom ustanovenej znalkyne. V prvom rade súd nemal jednoznačne preukázané, z akých podkladov znalec pri svojom znaleckom úkone vychádzal, resp. či mal k dispozícii celú dokumentáciu týkajúcu sa veci, a to predovšetkým kompletnú zdravotnú dokumentáciu poručiteľky. Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 22.01.20018 síce uviedol, že znalcovi poskytol kompletný súdny spis, uvedené je však v rozpore s obsahom znaleckého posudku, kde znalec na druhej strane v časti týkajúcej sa podkladov na vypracovanie znaleckého posudku uvádza len "časť spisového materiálu", bez akejkoľvek bližšej špecifikácie o akú časť sa jedná. Žalobca síce dňa 19.03.2018 založil do spisu list adresovaný znalcovi, v ktorom sú presne uvedené doklady, ktoré mali byť znalcovi na účely vypracovania znaleckého posudku odstúpené, treba však podotknúť, že žalobca tento listinný dôkaz založil do spisu až po opakovaných námietkach v tomto smere zo strany žalovaného, navyše bez preukázania aj doručenia tohto listu spolu

s dokladovým materiálom znalcovi, pričom aj podľa tohto predloženého listu mal byť znalcovi zaslaný kompletný súdny spis. Znalec na pojednávaní uviedol, že nežiadal riaditeľstvo nemocnice o umožnenie mu nahliadnuť do kompletnej zdravotnej dokumentácie poručiteľky, zároveň však jednoznačne vyhlásil, že mal k dispozícii presne takú masu zdravotnej dokumentácie poručiteľky ako všetci predchádzajúci znalci. Súd z obsahu spisu zistil, že znalec nevyužil možnosť v zmysle ustanovenia § 209 ods. 3 Civilného sporového poriadku a nepožiadal súd o umožnenie mu nahliadnuť do súdneho spisu. Na základe uvedeného potom nie je zrejmé, na základe čoho znalec dospel k jednoznačnému záveru, že disponoval presne takou masou zdravotnej dokumentácie ako i súdom ustanovená znalkyňa, ktorá mala okrem iného k dispozícii celý spisový materiál, resp. na základe čoho znalec vyhodnotil a porovnal, že okrem zdravotnej dokumentácie predloženej mu žalobcom sa v súdnom spise žiadna ďalšia nenachádzala. Podľa názoru súdu všetky použité podklady na vypracovanie znaleckého posudku musia byť v ňom uvedené tak, aby nebolo pochybností o ich identite. Pokiaľ nie sú zároveň priložené k znaleckému posudku, je treba predovšetkým citovať ich presné označenie, dátum a pôvodcu tak, aby bol znalecký posudok preskúmateľný. Z druhej strany znaleckého posudku vyplýva, že znalec bol na základe žiadosti žalobcu požiadaný, aby podal vo veci zdravotného stavu PhDr. Mgr. W. A. znalecký posudok, v ktorom je treba zodpovedať celkovo 3 otázky, obsahovo totožné s otázkami, ktoré boli zadané súdom ustanovenej znalkyni MUDr. I. O.. Z uvedeného je zrejmé, že na základe zadania zadávateľa bolo úlohou znalca vypracovanie znaleckého posudku, nie vypracovanie protiposudku, resp. revízneho posudku k znaleckým posudkom už skôr vypracovaným v danej veci. Napriek uvedenému a v rozpore s tým, že znalec je povinný odpovedať na položené otázky, znalec sa na viacerých miestach vo svojom posudku vyjadruje k predchádzajúcim trom posudkom vypracovaným v posudzovanej veci inými znalcami a hodnotí ich závery, bez akéhokoľvek vysvetlenia, prečo tak činí. Znalec v posudku opakovane konštatuje, že poručiteľka v poslednej vôli vyjadrila svoju skutočnú, slobodnú, vážnu a ničím a nikým neovplyvnenú vôľu, čo znalec považuje za bazálnu požiadavku spôsobilosti k určitému konkrétnemu právnemu úkonu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že posúdenie tejto (právnej) otázky, teda či určitý právny úkon (v danom prípade závet) vyjadruje skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu konajúcej osoby prislúcha výhradne súdu, keďže znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky. Znalec je povolaný iba k tomu, aby poskytol skutkové zistenia a odpovedal na položené otázky, pričom v zmysle zadania je zrejmé, že úlohou znalca bolo zhodnotiť zdravotný stav poručiteľky a posúdiť jej spôsobilosť na právne úkony výlučne z medicínskeho hľadiska a nie z hľadiska toho, či poručiteľka v závete vyjadrila svoju skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu alebo nie. Na základe uvedeného má súd za to, že znalec sa v znaleckom posudku nad rámec svojej znaleckej činnosti vyjadroval k právnemu posúdeniu veci, čo mu však podľa súdu neprináleží. Znalecký posudok zároveň na mnohých miestach pôsobí zmätočne, keď znalec v ňom cituje nejaké vyžiadané stanoviská nezávislého psychiatria (5. strana posudku) a taktiež uvádza, že má k dispozícii i ďalšie materiály, že psychiatri (bez ich bližšej identifikácie) vyslovili kritické výhrady voči všetkým trom znaleckým posudkom, pričom znalec tieto výhrady stručne zhrnul (6. strana posudku). Zo znaleckého posudku tak nie je jednoznačné, či v ňom znalec prezentuje názory nejakých iných, bližšie neidentifikovaných psychiatrov alebo ide o závery jeho vlastného znaleckého posudzovania. Na pojednávaní znalec opakovane vyhlásil, že znalecký posudok je výlučne jeho dielom a plnú zodpovednosť za neho preberá on sám, zároveň uviedol mená psychiatrov a internistov, s ktorými vec konzultoval. Uvedené však nemá pre súd žiadnu relevanciu, keďže nie je preukázané, že závery prezentované znalcom v konaní sú totožné so závermi menovaných odborníkov a taktiež je nepreskúmateľné, v akom rozsahu mali títo možnosť oboznámiť sa s posudzovanou vecou. Z rovnakých dôvodov je pre súd bez akejkoľvek relevancie v tejto súvislosti žalobcom predložená e- mailová komunikácia právnej zástupkyne žalobcu s inými psychiatrami (ktorá mala byť poskytnutá i znalcovi pre účely vypracovania jeho znaleckého posudku), ktorá navyše tak ako bola predložená súdu, nemala ani podobu e-mailovej komunikácie, ale išlo len o prepis. Pokiaľ ide o samotný obsah znaleckého posudku, súd má za to, že znalec v závere dostatočne logicky nezdôvodnil odpoveď na druhú položenú otázku, kde len stručne konštatoval, že poručiteľka i vzhľadom na stanovenú diagnózu akútna myeloblastová leukémia bola v čase spísania závetu schopná posúdiť, rozpoznať a pochopiť význam a následky tohto právneho úkonu, navyše ak ďalej v rámci odpovede na tretiu otázku konštatoval, že zdravotný stav poručiteľky v deň spísania závetu predstavoval akútne život ohrozujúce ochorenie, ktoré nesporne jej psychický stav ovplyvnilo (opätovne bez bližšieho zdôvodnenia). Znalec podľa názoru súdu ďalej dostatočne logicky nezdôvodnil ani svoje tvrdenia uvedené pri výsluchu na pojednávaní, kde na jednej strane uvádza, že pri hodnotení stavu vedomia je potrebné vychádzať z klinického hodnotenia, ktoré má prednosť pred posúdením laboratórnych

výsledkov, na druhej strane však bagatelizuje záznamy o paranoidných bludoch u poručiteľky v lekárskych dekurzoch dňa 16.10.2007 a 17.10.2007. Súd má za to, že v prípade dodatočného posúdenia duševného stavu mŕtvej osoby, kedy znalec nemá možnosť posudzovanú osobu klinicky vyšetriť, je odkázaný na jej zdravotnú dokumentáciu z rozhodného obdobia, a teda i na klinické hodnotenie vykonané v tom čase ošetrujúcim lekárom, a preto v prípade, že ošetrujúci lekár pri hospitalizácii poručiteľky vyhodnotil u nej prítomnosť paranoidných bludov, súd nevidí dôvod pochybovať o tomto závere lekárov. Účel klinického vyšetrenia poručiteľky počas jej hospitalizácie bol pochopiteľne iný ako posúdenie spôsobilosti na právne úkony, a preto je logické, že primárnym cieľom lekárov nebolo popisovať v čom konkrétne spočívali paranoidné bludy u poručiteľky. Uvedené však podľa názoru súdu neznamená, že by takéto záznamy v zdravotnej dokumentácii boli pre posúdenie duševného stavu poručiteľky v rozhodnom období bez akejkoľvek relevancie tak, ako to prezentoval znalec.

52. Z výpovede znalca MUDr. Z. W. na pojednávaní ďalej vyplynulo, že svoje posúdenie sústredil predovšetkým na deň 17.10.2007, kedy bolo vykonané psychiatrické vyšetrenie poručiteľky a na deň 18.10.2007, kedy poručiteľka podpísala negatívny reverz. V súvislosti s týmto žalobca predložil súdu výňatok z odborného článku spracovaný Inštitútom forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., v zmysle ktorého musí negatívny reverz spĺňať rovnaké kritéria ako akýkoľvek iný právny úkon, a teda okrem iného musí byť udelený osobou spôsobilou na právne úkony, ktorá nekoná v duševnej poruche. Súd v žiadnom prípade nepopiera skutočnosť, že negatívny reverz ako právny úkon musí zodpovedať zákonným požiadavkám, napriek tomu sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že by samotnú skutočnosť, že poručiteľka deň pred spísaním závetu podpísala negatívny reverz, ktorý bol pracovníkmi nemocnice akceptovaný, bolo možné považovať za dostatočný dôkaz preukazujúci spôsobilosť poručiteľky na spísanie závetu, keďže predovšetkým je zrejmé, že psychiatrické vyšetrenie poručiteľky vykonané dňa 17.10.2007 malo jednoznačne iný účel. V tomto smere súd opätovne vyhodnotil ako presvedčivejší znalecký posudok súdom ustanovenej znalkyne, ktorá zhodnotila komplexne celý priebeh a charakter somatogénneho ochorenia poručiteľky a jeho dopad na jej duševný stav v rozhodnom období.

53. Napriek tomu, že súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pokiaľ ide o svedecké výpovede, tieto neboli rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie súdu. Výpovede svedkov boli nielenže protichodné s ohľadom na to, či išlo o svedkov navrhnutých žalobcom alebo žalovaným, ale súd má predovšetkým za to, že podstatou predmetného konania sú otázky výlučne odborného, medicínskeho charakteru. Podľa záverov súdom ustanovenej znalkyne poručiteľka netrpela celoživotnou duševnou poruchou/chorobou, ktorá by zakladala podnet na konanie vo veci jej spôsobilosti na právne úkony, trpela však somatogénnou duševnou poruchou v období od diagnostikovania závažného onkologického ochorenia až do jeho letálneho vyústenia. Na základe uvedeného podľa názoru súdu popis a hodnotenie správania poručiteľky v rozhodnom období zo strany svedkov, ktorí nemajú potrebné odborné znalosti, nemožno považovať za relevantné, keďže títo nie sú schopní posúdiť dopad predmetného závažného somatického ochorenia na duševný stav poručiteľky v zmysle jej schopnosti pochopiť význam a následky svojho konania (vykonanie závažného právneho úkonu). V danom prípade ide ohľadne zdravotného stavu poručiteľky o odbornú otázku a v zmysle judikatúry sa tieto riešia pribratím znalca do konania. Súdom ustanovená znalkyňa, a rovnako aj znalec MUDr. Z. W., navyše absolútne vylúčili možnosť lucídneho intervalu u poručiteľky. Z týchto dôvodov súd nevykonal dokazovanie ani výsluchom svedkov P. N., JUDr. O. D. a H. W.. Pokiaľ ide o svedkyne P. N. a JUDr. O. D., tieto boli v konaní vypočuté k okolnostiam spísania závetu, pričom žalobca navrhoval ich opätovný výsluch k správaniu sa poručiteľky v rozhodnom období, ktorý súd však vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebný. Z rovnakých dôvodov súd nepovažoval za potrebný ani výsluch svedkyne H. W., ktorý žalobca navrhoval z dôvodu, že menovaná sa starala o psa poručiteľky, a teda s ňou bola v kontakte.

54. S ohľadom na vyššie ustálenú absolútnu neplatnosť závetu, ktorým žalobca preukazoval svoje dedičské právo, potom súd dospel k záveru, že žalobcu nie je možné považovať za oprávneného dediča, ktorý by mal v zmysle ustanovenia § 485 Občianskeho zákonníka nárok voči žalovanému na vydanie dedičstva, a preto súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

55. Keďže súd zistil dôvod neplatnosti závetu spočívajúci v existencii duševnej poruchy poručiteľky v čase spísania závetu, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, čo bolo samo o sebe dostatočným dôvodom na zamietnutie žaloby, ďalšími námietkami žalovaného, podľa ktorých by malo

ísť v prípade predloženého závetu o falzifikát, sa súd z dôvodu hospodárnosti, s ohľadom na zásadu procesnej ekonómie nezaoberal. Z uvedeného dôvodu súd nevykonal ani dokazovanie kriminalistickou analýzou závetu tak, ako to navrhoval žalovaný vo svojej záverečnej reči.

56. Pokiaľ ide o ostatné listinné dôkazy predložené v konaní stranami, ktorými strany preukazovali napríklad zabezpečovanie starostlivosti o poručiteľku a jej matku, obstarávanie ich záležitostí, a teda prípadnú motiváciu poručiteľky pre spísanie závetu, a ktorými sa súd v rozsudku nezaoberal, tieto nepovažoval pre posúdenie sporu a svoje rozhodnutie s ohľadom na vyššie uvedenú odbornú, medicínsku stránku veci a ustálenie, že závet bol spísaný v čase, kedy už poručiteľka v dôsledku duševnej poruchy súvisiacej so závažným somatickým onkologickým ochorením nebola schopná posúdiť následky svojho konania, za rozhodujúce. Z tohto dôvodu súd nevykonal dokazovanie ani vyžiadaním správy z 08.11.2007 z Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave, Mickiewiczova 13, ktoré navrhoval žalobca za účelom zistenia, kto bol uvedený v nemocnici ako kontaktná osoba vo vzťahu k poručiteľke. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).

57. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

59. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa úspechu strany sporu v konaní. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaný bol teda v spore plne úspešný, a preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rovnako súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu i štátu, ktorému vznikli v konaní výdavky v súvislosti so znaleckým dokazovaním vo výške zaplateného znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu, keďže žalobca nezložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania. O výške týchto trov bude v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.