Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-34-2017.pdf
PDF · 87.35 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/34/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47967692, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova č. 13, 821 01 Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská č.100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 50361368, proti povinnej: U. Z., O.. XX.XX.XXXX, M. Č.. X/XXXX, XXX XX M., o vymoženie 1.922,32 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Er 260/2015-37 zo dňa 2. októbra 2015, takto
rozhodol:
Pokračuje v konaní s právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o., Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, a to spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská č. 100/ A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. W. XXXX/XXXX zo dňa 30.4.2015 podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej Exekučný poriadok) v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, podporne poukážuc na judikatúru ESD a Smernicu Rady 93/13/EHS na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, týkajúcej sa rozhodcovskej doložky, uzavretej v spotrebiteľskom vzťahu predchodcu oprávneného a povinnej.
2. Rozhodcovskú doložku uvedenú v danom prípade v bode 10.2 všeobecných obchodných podmienok podľa súdu prvej inštancie, nemožno považovať za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, vzhľadom na jej formulárové znenie bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. Táto rozhodcovská doložka v skutočnosti nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom v prípade, ak je spotrebiteľ žalovaným, čím je tak obmedzené právo slabšej zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde Slovenskej republiky. Okresný súd uzavrel, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana v zmysle ustanovení európskeho spotrebiteľského práva, ktorú poskytuje Smernica 93/13/EHS. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na preukázané skutkové okolnosti v danom prípade je exekučný titul v rozpore so zákonom, keďže nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, teda rozhodcovského rozsudku.
3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie právny predchodca oprávneného - PRO CIVITAS s. r. o. (právny predchodca oprávneného) písomným podaním zo dňa 2.11.2015, ktorým navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, alebo zrušiť toto rozhodnutie a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a neúplné zistenie skutkového stavu podľa § 205 ods. 2 a § 221 ods. 1 O.s.p. (účinného v čase podania odvolania), tiež prekročenie rámca svojej preskúmavacej právomoci a na zistený skutkový stav aplikovanie nesprávneho právneho predpisu. Namietal preskúmavanie rozhodcovského konania súdom, prekážku právoplatne rozhodnutej veci rozhodcovským súdom, nesprávnu interpretáciu zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka, porušenie zákazu retroaktivity.
4. Odvolateľ namietal, že sa exekučný súd nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy tohto istého stupňa, nijako nezdôvodnil odlišný postup, konštruovanie nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatie možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a k skutkovému stavu a napokon namietal porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní a neprimerané zvýhodňovanie povinnej v exekučnom konaní.
5. Povinná sa k odvolaniu oprávneného vyjadrila písomným podaním zo dňa 1.12.2016, v ktorom uviedla, že podpísala dohodu o splátkovom kalendári, ktorá jej bola doručená na výšku (dlhu) 4.870,29 Eur, čo považuje za vysokú čiastku, ale nemala inú možnosť a tak dohodu podpísala. Od 28.11.2015 spláca dlh v pravidelných splátkach vo výške 70,- Eur. Zároveň by chcela vedieť, či je tento dlh voči nej oprávnene taký vysoký.
6. Odvolací súd podľa § 379 a nasl., v spojení s ustanovením § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinného od 1.7.2016 (ďalej C.s.p.), v záujme zachovania právnych účinkov úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti nového Civilného sporového poriadku, preskúmal napadnuté uznesenie a bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania, pričom dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil.
7. Lustráciou v obchodnom registri odvolací súd prioritne zistil, že spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 67934/B, bola dňa 9.8.2017 vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dobrovoľným výmazom, a to z dôvodu zániku spoločnosti v dôsledku zlúčenia. Právnym nástupcom spoločnosti je spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.
8. Podľa § 64 C.s.p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 65 ods. 1,2,3 C.s.p. právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú. Právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64.
10. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností odvolací súd rozhodol v rámci odvolacieho konania podľa § 64 C.s.p. o pokračovaní v predmetnom exekučnom konaní s právnym nástupcom v zmysle prvého výroku rozhodnutia.
11. V súvislosti s námietkami odvolateľa, odvolací súd (ako už opakovane mnohokrát predtým v obdobných veciach oprávneného) poukazuje v prvom rade na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21.3.2012 sp. zn. 4Cdo/1/2012, v ktorom Najvyšší súd SR judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci, ktorou táto nepochybne je, v súlade s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (táto skutočnosť odvolateľom ani rozporovaná nebola) za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
12. Rozhodcovská zmluva, podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenných listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných komunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Rozhodcovská zmluva teda musí mať písomnú formu a písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Nepostačuje odkaz na všeobecné obchodné podmienky ako súčasť zmluvy o bežnom účte (§ 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka). Ak vo veci rozhodoval rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy, kde nepostačuje odkaz na všeobecné obchodné podmienky, vo veci rozhodoval orgán, ktorý nemal právomoc. Potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie podľa § 41 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., kde by bol rozhodca oprávnený rozhodovať vo veci účastníkov. Z tohto dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne, keď žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia zamietol. Nie je možné viesť exekúciu, keď u oprávneného chýba titul na vedenie exekúcie, vydaný rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou. Dohodu o rozhodcovskej zmluve v spotrebiteľskej zmluve navyše možno pripustiť len za predpokladu, že podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie, nesplnenie čoho znásobuje neprijateľnosť rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky.
13. Ustanovenie § 37 ods. 1 citovaného zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje napríklad preskúmanie rozhodcovského rozsudku, podľa ktorého sa účastníci rozhodcovského konania môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak. Účastník rozhodcovského konania má v zmysle dohody právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15 dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania. Takáto dohoda zo zmluvy o úvere ani z predloženého spisu nevyplýva a teda je rozhodcovské konanie jednoinštančné na rozdiel od súdneho konania, ktoré je v zásade dvojinštančné. Príkladne tento nedostatok procesného pravidla znamená to, že nie je poskytnutá zvýšená ochrana spotrebiteľa, ktorú je potrebné v takomto prípade zabezpečiť. Samostatná rozhodcovská doložka, resp. zmluva v tomto prípade oprávneným v exekučnom konaní predložená nebola, a to ani v odvolacom konaní. Zmluva o úvere zo dňa XX.X.XXXX obsahuje v záverečných ustanoveniach v bode 3.7 len odkaz na rozhodcovskú doložku, upravenú vo všeobecných obchodných podmienkach Poštovej banky, a.s., predchodcu oprávneného.
14. Odkaz na rozhodcovskú doložku vo všeobecných podmienkach tak ako je naformulovaný v zmluve v typizovanom tlačive pochádzajúcom od predchodcu oprávneného, obchádzajúc možnosti zabezpečenia náležitej ochrany práv povinnej a potláčajúc základné procesné postupy súdneho konania, stavia povinnú do situácie vzdania sa vopred práv, ktoré priznáva zákon bez uvedomenia si dôsledkov a závažnosti možného stavu do tej miery, aby venovala rozhodcovskej zmluve, resp. doložke zvýšenú pozornosť. Zákonná úprava (zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách) pritom v záujme ochrany práv spotrebiteľa určuje v prípade rozhodcovských zmlúv povinnosť pre dodávateľov služieb spotrebiteľom preukázateľne poučiť spotrebiteľa - klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy konkrétnym spôsobom a zabezpečiť, aby klient mal možnosť uzrozumenej voľby, vyjadrenej následne informovaným súhlasom, resp. nesúhlasom, ako to naznačil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí.
15. Predchodca oprávneného z tohto hľadiska nedal povinnej na výber, neumožnil jej reálnu uvedomelú voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, naformulujúc rozhodcovské konanie (doložku) vopred spolu s ostatnými zmluvnými podmienkami. V danom prípade nepreukázal, žeby možnosť voľby povinnej umožnil. Možno tak uzavrieť, že v danom prípade ide o povinnou formálne odsúhlasenú, vopred pripravenú a oprávneným predloženú akceptáciu rozhodcovského konania.
16. Ak obchodné podmienky poskytovateľa úveru obsahujú zmluvu, ktorá nevyplýva z bankovej činnosti a ktorá vyžaduje písomnú formu, ako je to v prípade rozhodcovskej zmluvy, potom obchodné podmienky musia byť podpísané klientom. V opačnom prípade právny úkon, ktorý musí mať písomnú formu, je neplatný (§ 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka). V občianskoprávnych vzťahoch len ustanovenie § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje text, že Všeobecné poistné podmienky sú súčasťou zmluvy. Ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka na tento vzťah nemožno aplikovať. Podľa tohto ustanovenia, časť zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky. Tento vzťah však nie je obchodnoprávnym vzťahom. V zmysle zákona platnú rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku oprávnený, ani jeho právny predchodca v exekučnom konaní nepredložili.
17. Podľa Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. ustanovenie § 3 ods. 2 rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Toto ustanovenie však zaväzuje právnych nástupcov len v tom prípade, ak ide o univerzálnu sukcesiu, nie singulárnu sukcesiu. V danom prípade ide o singulárnu sukcesiu (postúpenie pohľadávky) a teda rozhodcovský súd nebol oprávnený prejednať spor medzi oprávneným a povinnou. Aj tento dôvod vedie odvolací súd k záveru, že uvedené rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Rozhodcovskou, arbitrážnou a mediačnou, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. P.-N. zo dňa 28.11.2014, nie je legitímnym exekučným titulom.
18. Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou kontradiktórnosti konania poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR PLZ.ÚS 1/2014-27 zo dňa 7.5.2014. Podľa stanoviska Ústavného súdu SR, pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (od 1.7.2016 nastupujúceho Civilného sporového poriadku), vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadostí exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia), a na tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. V zásade pre ústavnú komfortnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní.
19. Odvolací súd so zreteľom na nepreukázanie jednoznačne platnej rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy, napokon nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
20. Z vyššie uvedených dôvodov napokon odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nerozhodol nad rámec zverenej právomoci, že svojím postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a vec vecne správne právne posúdil. Preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p. ako vecne správne.
21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).