Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/96/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 23.3.2018 pred samosudcom JUDr. Petrom Lukáčom, v právnej veci žalobkyne U. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. M. XXX/XX, XXX XX Ž.G. A. M., zastúpenej JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou AK so sídlom Žiar nad Hronom, ul. SNP 94, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598, o zrušení rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu SR 10311/14 zo dňa 3.11.2014, takto

rozhodol:

I.Súd žalobu žalobkyne na rozhodnutie o zrušení rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10311/2014 zo dňa 3.11.2014 zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, z a m i e t a.

II.Žalobkyňa je p o v i n n á uhradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na Okresný súd v Žiari nad Hronom domáhala zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, Bratislava, IČO : 35 922 761, sp. značky SR 10311/14 zo dňa 3.11.2014. V žalobe poukázala na skutočnosť, že v postavení spotrebiteľky uzatvorila so žalovaným zmluvu o úvere pod číslom XXXXXXXXX a to dňa 24.9.2012, pričom žalovaný sa na základe citovanej zmluvy domáhal úhrady sumy a to tým spôsobom, že podal návrh na Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s.. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že následne rozhodcovský súd rozsudkom spisovej značky X. XXXXX/XX zo dňa 3.11.2014 uložil žalobkyni povinnosť úhrady istiny vo výške 234,00 €, spolu s vyčísleným úrokom vo výške 193,12 €, poplatkom vo výške 218,96 €, ďalej úrokom vo výške 32% zo sumy 234 € od 1.10.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 254,96 € od 1.10.2014 až do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 312 €, trovy mediačného konania vo výške 174 €, poplatok za upomienky vo výške 36,00 €, trovy rozhodcovského konania vo výške 290,68 €, na ktorú sumu vo výrokovej časti rozhodcovský súd poskytol žalovanej splátky dojednané vo výške 120 € mesačne. Žalobkyňa odôvodnila žalobu právnou skutočnosťou, že príslušnosť rozhodcovského súdu na prejednanie sporu vyplývajúceho zo zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania bola na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorú žalobkyňa označila ako zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Konštatovala, že rozhodcovská zmluva obchádza zákon, konkrétne ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako i zakotvuje priame porušenie ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v žalobe konštatovala, že v danom prípade sú splnené i ďalšie podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku stanovené ustanovením § 40 ods. 1 písm. j/ Zákona č. 244/2002 Zb., pretože rozhodcovskou zmluvou došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia žalobkyne ako spotrebiteľky, tým porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nakoľko absenciou doložky by žalovaný musel uplatniť svoj nárok pred

všeobecným súdom v bydlisku žalobkyne. Podľa názoru žalobkyne z tohto dôvodu došlo k zhoršeniu jej postavenia ako spotrebiteľky, nakoľko medzi iným ku konaniu došlo v inom meste, než je bydlisko spotrebiteľky, v danom prípade žalobkyne, z čoho plynie priama nerovnováha medzi subjektom úver poskytujúcim a to podnikateľom a spotrebiteľom, v danom prípade žalobkyňou. Ďalej konštatovala, že celá zmluva bola koncipovaná výhodnejšie pre samotného žalovaného, zvýhodňovala ho oproti žalobkyni, ako spotrebiteľke. V tomto smere namietla predovšetkým okolnosť, že nemohla žiadnym spôsobom upraviť predmetnú zmluvu, meniť jej obsah, ovplyvniť jej obsah, nakoľko táto zmluva o úvere jej bola daná na podpis vo formulárovej zmluve, rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli žalobkyni známe, nebola o ich obsahu pred podpisom informovaná, nemala ani možnosť inej voľby, iného súdu, resp. iného rozhodcu, čo opätovne znevýhodňovalo postavenie žalobkyne, ako spotrebiteľky.

2. Žalovaný s podanou žalobou na vyslovenie neplatnosti rozhodnutia Rozhodcovského súdu pod spisovou značkou SR 10311/2014 zo dňa 3.11.2014 nesúhlasil, túto žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Predovšetkým namietol okolnosť, že podľa názoru žalovaného sa žalobkyňa domáhala preskúmala rozhodcovského rozsudku v jeho hmotnoprávnej časti, čo je vylúčené podľa platnej právnej úpravy. Konštatoval skutočnosť, že účelom platnej právnej úpravy v čase podania samotnej žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť účastníkovi zmluvného vzťahu ešte v inom konaní, ako v konaní o výkon rozhodnutia súdne preskúmať to, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie rozhodnutia vo veci rozhodcom a či bola dodržaná v rámci rozhodcovského konania zákonnosť po formálnoprávnej stránke. Konštatoval ďalej právnu skutočnosť, že vo veci bola na základe slobodnej vôle účastníkov zmluvného vzťahu dohodnutá tzv. nevýhradná rozhodcovská zmluva, na základe ktorej mala žalobkyňa možnosť riešiť spor buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným príslušným súdom SR. Konštatoval ďalej, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi zmluvného vzťahu na základe úverovej zmluvy spĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti a teda je platná a účinná. Ďalej konštatoval skutočnosť, že konanie pred rozhodcovským súdom naplnilo všetky zákonom stanovené procesno-právne podmienky a rozhodnutie vo veci samej bolo legitímnym vyústením dôkaznej situácie.

3. Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci rozhodol Rozsudkom 7C/96/2015-60 zo dňa 8.3.2016.

4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom podal opravný prostriedok žalovaný.

5. Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací v konaní 43Co R/4/2017 zo dňa 20.4.2017 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Medzi iným vytkol prvostupňovému súdu porušenie procesno-právnych predpisov, konštatoval, že z dôvodu okolnosti, že účastníkom zmluvného vzťahu je účastník v postavení spotrebiteľa, mohol nad rámec kontradiktórnosti procesu zadovážiť písomný dôkazný materiál, čo v danom prípade prvostupňový súd nevykonal. Ďalej konštatoval, že prvostupňový súd pochybil pri svojom rozhodovaní aj pri zhodnotení dôkaznej situácie, čoho dôvodom bolo nezadováženie podstatného písomného dôkazného materiálu a to spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská sp. značky X. XXXXX/XX.

6. Okresný súd v Žiari nad Hronom rešpektujúc usmernenie Krajského súdu Banská Bystrica vykonal vo veci opätovne dokazovanie v naznačenom smere, predovšetkým zabezpečil spis Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej rozhodcovskej, a.s., pod spisovou značkou X. XXXXX/XX.

7. V priebehu konania vo veci došlo k zmene právneho predpisu upravujúceho procesno-právny postup súdu.

8. Podľa § 470 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Zb. (ďalej , ak nie je dohodnuté inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak tento zákon použije na konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní (ďalej ZoRK), účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomocí Rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, v písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc Rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

11. Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera právoplatnosť rozhodcovskej zmluvy.

12. Podľa § 40 ods. 1 písm. g/ ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodovacieho konania.

13. Podľa § 40 ods. 1 písm. j/ ZoRK, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

14. Podľa § 41 ods. 1 ZoRK, žalobu o zrušení rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušení rozhodcovského rozsudku.

15. Z podanej žaloby vyplynula pre súd okolnosť, že žalobkyňa sa domáhala vyslovenia neplatnosti rozhodcovského rozsudku jednak z dôvodu, že dojednania rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi zmluvného vzťahu obsahoval neprijateľné zmluvné podmienky, žalobkyňa pri podpisovaní rozhodcovskej zmluvy nebola oboznámená so zmluvnými podmienkami, rozhodcovská zmluva bola tejto predložená na podpis vo formulárovej podobe, kde nemohla žiadnym spôsobom zasiahnuť do obsahu rozhodcovskej zmluvy; jednak z dôvodu, že v konaní pred Rozhodcovským súdom neboli dodržané, resp. boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, dôsledkom čoho bola právna skutočnosť, že žalobkyňa sa nebola schopná oboznámiť s predmetom konania, s navrhovanými dôkazmi, nemala možnosť sa k týmto dôkazom a k tvrdeniam protistrany vyjadriť, čo samotná žalobkyňa považovala za vady konania procesného charakteru, ktoré odôvodňujú zrušenie rozhodcovského rozsudku.

16. Vzhľadom na obsah samotnej žaloby, dôvody pre ktoré žiadala rozhodnúť žalobkyňa o neplatnosti rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojeným spisovým materiálom Slovenskej arbitrážnej, a.s., pod číslom X. XXXXX/XX.

17. Súd v danom prípade konštatuje, že čo sa týka námietok ohľadom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi dvojstranného právneho úkonu, súd konštatuje, že rozhodcovská zmluvy bola na rozdiel od tvrdenia samotnej žalobkyne uzatvorená medzi účastníkmi zmluvného vzťahu na samostatnej pretlači, netvorila súčasť zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania a taktiež netvorila zakomponovanú súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z prevedeného dokazovania vykonaného oboznámením sa so spisovým materiálom vyplynula pre súd okolnosť, že rozhodcovská zmluva v danom prípade, konkrétne v článku II. bod 1 písm. a, b rozhodcovskej zmluvy umožňovala a dávala na výber alternatívu v prípade vzniknutých nezrovnalostí vyplývajúcich zo zmluvy o úvere účastníkom zmluvného vzťahu a to možnosť uplatniť takéto nároky jednak pred Stálym rozhodcovským súdom, ale i možnosť uplatniť nároky vyplývajúce z rozporov zo zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, i pred príslušným súdom všeobecného charakteru Slovenskej republiky. Rozhodcovská zmluva v článku III. bod 1 až 6 obsahovala taktiež plné poučenie účastníka eventuálneho sporu, riešeného či už Rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom SR o procesno-právnom postupe vyplývajúcom zo zákonného ustanovenia právnej úpravy Zákonom č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní.

Súd teda v danom prípade konštatuje, že rozhodcovská zmluvy bola uzatvorená medzi účastníkmi zmluvného vzťahu individuálne a za zakotvenia všetkých zákonom stanovených podmienok. Žalobkyňa ako účastníčka rozhodcovskej zmluvy mala možnosť oboznámiť sa so zmluvnými podmienkami, čo v konečnom dôsledku potvrdila svojou parafou na rozhodcovskej zmluve. Súd teda konštatuje, že za takto zisteného skutkového a právneho stavu, žalobkyňa sa nemôže dovolávať neprijateľnosti zmluvných podmienok, eventuálne obsahujúcich rozhodcovskú zmluvu. Samotná skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená na podpis žalobkyni v pretlačenej formulárovej forme, nie je možné považovať v danom prípade za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na viac z obsahu spisového materiálu vyplynula pre súd okolnosť, že žalobkyňa neurobila prejav právny, ktorý má na mysli ustanovenie § 21 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, teda pri prvom úkone nenapadla platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom pokiaľ toto právo nevyužila konklugentne tým potvrdila platnosť rozhodcovskej zmluvy, ako i právomoc rozhodcovského súdu pri prejednaní sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere. V ďalšom konaní teda automaticky stráca možnosť vznesenia takejto námietky.

18. Vzhľadom na dôvody podanej žaloby na vyslovenie neplatnosti rozhodcovského rozsudku, súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojeným písomným dôkazným materiálom a to spisom Slovenskej arbitrážnej, a.s., č. X. XXXXX/XX a to v časti dodržania zákonného postupu rozhodujúcim orgánom v zmysle príslušných ustanovení Zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom a platnom do 31.12.2014. Súd je nútený v tomto smere konštatovať, že čo sa týka postupu Stáleho rozhodcovského súdu pri prejednaní spornej otázky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere uzavretej medzi v tomto konaní žalovaným a žalobkyňou, Stály rozhodcovský súd pri prejednaní dodržal všetky zákonom stanovené podmienky upravené v danom prípade Zákonom č. 244/2002 Zb., vrátane umožnenia možnosti, v tomto konaní žalobkyne vyjadriť sa k vopred doručeným návrhom na začatie rozhodcovského konania s prílohami, načo v konečnom dôsledku samotná žalobkyňa svojim písomným podaním doručeným Rozhodcovskému súdu dňa 23.10.2014 reagovala, v tomto písomnom vyjadrení nenamietla samotnú právomoc rozhodcovského súdu, ale nenamietla ani výšku uplatneného nároku v tomto konaní žalovaným a v konečnom dôsledku po doručení rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. značky X. XXXXX/XX, ktorého doručenie vyplýva žalobkyni z č. l. 113 sp. materiálu (doručenka o doručení rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu), proti tomuto rozhodnutiu nevyužila ani základný opravný prostriedok.

19. Na základe takto prevedeného dokazovania súd považoval všetky tvrdenia žalobkyne obsahujúce v samotnej žalobe na vyslovenie neplatnosti rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu za vyvrátené, resp. nepreukázané. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd žalobu žalobkyne zamietol.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím § 255 ods. 1 CSP, nakoľko mal za to, že účastník konania na strane žalovaného bol v plnom rozsahu v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.