Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Csp/7/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu SMSCREDITS, s.r.o., so sídlom Dlhá 95C, Žilina, IČO: 44 769 911, zastúpeným spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., so sídlom Národná 10, Žilina, IČO: 47 248 327 proti žalovanému C. K., nar. X. XX. XXXX, s trvalým pobytom K. Č.. XXX, okres L.Ý. M., o zaplatenie 100,53 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 47 eur od 31. 12. 2013 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 28. 12. 2016 (špecifikovanou písomným podaním doručeným na tunajší súd 24. 5. 2017) sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 100,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 100,53 eur od 31. 12. 2013 do zaplatenia. 2. Žalobca tento žalobný návrh odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobca (ešte s predchádzajúcim obchodným menom: River Euro, s.r.o.) a žalovaný 15.12.2013 uzavreli zmluvu o pôžičke č. 021674/16.12.2013 (ďalej len „zmluva o pôžičke“.) Na základe tejto zmluvy žalobca 16.12.2013 poskytol žalovanému pôžičku vo výške 50 eur so splatnosťou do 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky v súlade so zmluvnými podmienkami žalobcu. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená prostriedkami diaľkovej komunikácie nasledovným spôsobom. Žalovaný požiadal o registráciu na príslušnej internetovej stránke žalobcu, potom ako sa žalovaný zaregistroval, došlo zo strany žalobcu k riadnemu prekontrolovaniu jeho bonity a následne sa žalovanému zásielka so všetkými príslušnými dokumentmi (zmluva o pôžičke, zmluvné podmienky a iné) doručila kuriérskou spoločnosťou DPD do vlastných rúk. Žalovaný pri prevzatí týchto dokumentov prekontroloval všetky údaje, najmä telefónne číslo, ktoré je spárované s jedinečným klientským číslom, a ktoré pozná len žiadateľ o pôžičku (teda žalovaný), a následne potvrdil prebratie a odsúhlasenie týchto údajov svojim vlastnoručným podpisom. Žalobca súčasne sprístupnil uvedené dokumenty na osobnom účte klienta (žalovaného) na internetovej stránke H..A..A., do ktorého sa mohol žalovaný prihlásiť na základe pridelenej karty klienta. Samotná žiadosť o pôžičku sa zasielala formou SMS správy z registrovaného telefónneho čísla s uvedením čísla karty klienta (ktoré je jedinečné, a je spárované so zaregistrovaným telefónnym číslom), počtu dní, na ktoré sa žiadala pôžička poskytnúť a výšky pôžičky alebo prihlásením sa do profilu na internetovej stránke žalobcu. Po doručení žiadosti o pôžičku registrovaný klient (žalovaný) kontaktovaný zaslaním SMS správy na registrované telefónne číslo s návrhom zmluvy o pôžičke. Žalovaný po odsúhlasení

prijatia pôžičky, na základe sprístupneného návrhu zmluvy o pôžičke, odoslal spoločnosti (žalobcovi) po obdržaní ponuky akceptačnú SMS. Zmluva o pôžičke bola uzavretá okamihom dôjdenia akceptačnej SMS klienta žalobcovi, kedy nadobudla platnosť, a účinnosť nadobudla v deň, v ktorý boli peňažné prostriedky pripísané v prospech bankového účtu klienta (žalovaného). Žalobca zaslal žalovanému sumu pôžičky nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy o pôžičke, teda 16.12.2013. V zmysle bodu 1. zmluvných podmienok žalobca spoplatnil vydanie karty klienta žalovanému sumou 3 eurá a znížil čiastku poskytnutej pôžičky o tento poplatok. Na základe uvedeného tak boli žalovanému reálne poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 47 eur, a to formou bezhotovostného prevodu na jeho bankový účet16.12.2013. Za poskytnutie tejto pôžičky bola v zmluve dojednaná odplata vo výške 8,55 eur, ktorá bola splatná spolu s istinou. Žalovaný však svoj dlh voči žalobcovi napriek viacerým upozorneniam a výzvam (SMS upozornenia a upomienky) dobrovoľne nesplnil, a so zaplatením splatnej pôžičky (ako aj odplaty) sa dostal do omeškania, ktoré ku dňu spísania žaloby stále trvalo. Žalobcovi preto v súlade s bodom 7. zmluvných podmienok vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 18,78 eur, a v súlade s bodom 8. zmluvných podmienok nárok na províziu vo výške 23,20 eur. Žalobca požadoval od žalovaného aj zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy poskytnutej istiny pôžičky, odplaty, zmluvnej pokuty a provízie za obdobie od uplynutia lehoty splatnosti pôžičky (t.j. od 31.12.2013) až do zaplatenia.

3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca ako dôkazy označil a pripojil : vytlačený text (údajnej) zmluvy o pôžičke č. 021674/16.12.2013 z 15.12.2013, potvrdenie o vykonaní prevodu peňažných prostriedkov pôžičky vo výške 47 eur z účtu žalobcu na účet žalovaného, zmluvné podmienky žalobcu účinné od 17.1.2013 a rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III z 27.10.2015, sp. zn.: 16C/512/2015.

4. Žalovaný sa k žalobe a k jej prílohám (vrátane špecifikácie žaloby doručenej na tunajší súd 24.5.2017) napriek výzve súdu písomne nijako nevyjadril.

5. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovaného možno povedať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, tunajší súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.) na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Dňa 8.6.2017 tunajší súd podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený 23.6.2017.

6. Uvedeným rozsudkom z 23.6.2017 došlo k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu, pričom bolo rozhodnuté, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol (uznesením sp. zn.: 8Co/292/2017 z 27. 10. 2017) tak, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto uznesenia odvolací súd uviedol, že k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke nie je nutné, aby bola zmluva uzatvorená v písomnej forme, teda zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Z obsahu spisu pritom vyplynulo, že žalobca v konaní predložil potvrdenie o vykonaní prevodu peňažných prostriedkov pôžičky z účtu žalobcu na účet žalovaného (č. l. 11 spisu), pričom v tejto listine označenej ako „Detail obratu“ sa v rámci doplňujúcich údajov uvádza poznámka: „C. K. J./XX.XX.XXXX“, čiže označenie žalovaného a číslo zmluvy o pôžičke, ktorá je predmetom sporu. Bolo tak podľa odvolacieho súdu preukázané, že k realizácii platby vo výške 47 eur došlo na základe zmluvného vzťahu vzniknutého z tejto zmluvy o pôžičke. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie prvoinštančného súdu o neexistencii zmluvy o pôžičke, odvolací súd preto rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V nasledovnom postupe zaviazal tunajší súd na posúdenie právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu, a v prípade posúdenia tohto vzťahu ako spotrebiteľského, posúdenie, či sa naň vzťahujú zákonné ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, zákona č. 121/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, a následne, aby zistené skutočnosti opätovne vyhodnotil a vec právne posúdil.

8. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovaného možno povedať že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, tunajší súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Dňa 6. 3. 2018 tunajší súd podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku, a to na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený 22. 3. 2018.

9. Na zistenie skutkového stavu tunajší súd (po vrátení veci odvolacím súdom) vykonal všetky dôkazy navrhnuté a pripojené žalobcom do času vyhlásenia dokazovania v zmysle zákonnej koncentrácie konania podľa § 154 (žalovaný žiadne dôkazy vykonať nenavrhoval.)

10. Zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXX/XX.XX.XXXX z 15. 12. 2013 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným súd zistil, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 50 eur prevodom na bankový účet žalovaného a dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku žalobcovi vrátiť a zaplatiť mu spolu s istinou pôžičky aj odplatu vo výške 8,55 eur, a to jednou splátkou, v lehote 15 dní, ktorá lehota začala plynúť odo dňa poskytnutia pôžičky.

11. Zo zmluvných podmienok spoločnosti River Euro, s.r.o. (predchádzajúce obchodné meno žalobcu) pre krátkodobé pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS príslušných k uvedenej zmluve o pôžičke (bod 7.) vyplynulo, že v prípade, ak pôžička alebo jej časť, resp. odplata nebude splatená včas, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 eur za poštovné a administratívne výdavky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s odoslaním upomienky plus 15 % z celkovej dlžnej sumy. Z uvedených zmluvných podmienok (bod 8.) vyplynulo, že veriteľ je v prípade nesplnenia povinnosti dlžníka oprávnený aj bez súhlasu dlžníka začať proces vymáhania. Aj v takom prípade je veriteľ oprávnený si navýšiť sumu pohľadávky voči dlžníkovi o províziu za vymáhanie dlhu, a to najviac do výšky 30 % z celkovej sumy pohľadávky.

12. Z potvrdenia o vykonaní prevodu peňažných prostriedkov z účtu žalobcu na účet žalovaného označenom ako „Detail obratu“ nachádzajúcom sa na č. l. 11 spisu súd zistil, že žalobca 16.12.2013 poukázal v prospech účtu žalovaného sumu 47 eur, a táto suma bola poskytnutá žalovanému na základe vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke ako to vyplýva z doplňujúcich údajov v tomto potvrdení, kde je uvedené: „C. K. J..XX.XXXX.“

13. Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.

14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

15. Podľa § 658 ods. 2 pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

16. Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

20. Podľa § 1 ods. 3 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel

uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.

21. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 40 ods. 3 písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

23. Podľa § 40 ods. 4 písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

24. Podľa § 121 ods. 3 príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

25. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

27. Podľa § 53 ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

29. Podľa § 544 ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

30. Podľa § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

31. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (účinného v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba N. R. K. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Vyššie uvedená zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 15.12.2013 nenapĺňa charakteristiku spotrebiteľského úveru podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože táto pôžička sa mala splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch), a pretože výška poskytnutého úveru bola nižšia ako 100 eur (§ 1 ods. 3 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch.) Na právny vzťah vzniknutý z tejto zmluvy však možno aplikovať ustanovenia zmluvy o pôžičke § 657 a nasl. a ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl., nakoľko táto zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, ako fyzickou

osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Napriek výzve tunajšieho súdu z 27. 4. 2017, ktorá bola žalobcovi doručená 17. 5. 2017, žalobca do času vyhlásenia uznesenia o dokazovaní za skončené (zákonná koncentrácia podľa § 154 nepredložil dôkazy o uzavretí zmluvy o pôžičke v písomnej forme - prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie ako to tvrdil vo svojich písomných podaniach. Žalobca teda do uvedeného času súdu nepredložil žiadne dôkazy o uskutočnenej SMS komunikácii medzi stranami sporu, resp. o registrácii žalovaného na internetovej stránke žalobcu napríklad predložením fotokópií týchto SMS správ, resp. výtlačkov z internetovej stránky, pričom je zrejmé, že tak urobiť mohol. Keďže však k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 nie je nutné aby bola zmluva uzatvorená v písomnej forme, ale môže byť uzatvorená aj ústne alebo konkludentne, pričom z jediného žalobcom predloženého dôkazu - potvrdenia o vykonaní prevodu peňažných prostriedkov z účtu žalobcu na účet žalovaného, označenom ako „Detail obratu“, nachádzajúcom sa na č. l. 11 spisu, sa v rámci doplňujúcich údajov uvádza poznámka: „C. K. J..XX.XXXX“, čiže označenie žalovaného a číslo zmluvy o pôžičke, ktorá je predmetom tohto sporu, mal súd (z tohto dôkazu) za to, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke (nejakou formou) došlo, a že takisto došlo na základe tejto zmluvy k poskytnutiu sumy 47 eur na účet žalovaného. Keďže v zmysle negatívnej dôkaznej teórie prechádza dôkazné bremeno o nezaplatení (o nevrátení) tejto sumy istiny na žalovaného, pričom žalovaný (napriek výzve súdu) nepreukázal, že uvedenú sumu 47 eur žalobcovi vrátil, súd vyhovel podľa § 567 žalobe v časti reálne poskytnutej istiny pôžičky vo výške 47 eur.

35. Súd nevyhovel žalobe v časti uplatnenej sumy istiny pôžičky vo výške 3 eurá, vzhľadom na to, že žalobca žalovanému preukázateľne poskytol len 47 eur, a nie 50 eur ako požadoval vrátiť od žalovaného. Sumu 3 eurá, ktoré zaplatil žalovaný pri poskytnutí pôžičky, teda sumu poplatku za vydanie karty klienta a jej doručenie žalovanému v zmysle bodu 1. zmluvných podmienok, súd nemohol žalobcovi priznať aj preto, že tento poplatok nebol dojednaný v zmluvy, ale iba vo všeobecných zmluvných podmienkach.

36. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú sumu odplaty vo výške 8,55 eur, tak súd uvádza, že zákonná úprava zmluvy o pôžičke podľa § 658 ods. 1 umožňuje pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky, na základe čoho možno peňažnú pôžičku rozlíšiť na úročnú alebo bezúročnú, pričom akákoľvek iná dohodnutá odplata (ako úroky) by bola v rozpore so zákonom (t. j. v rozpore s týmito ustanoveniami zmluvy o pôžičke), a teda podľa § 39 je takéto dojednanie o odplate absolútne neplatné. Zo zmluvy o pôžičke nevyplývalo, že by sa žalobca a žalovaný dohodli na úrokoch, a preto súd považoval zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným za bezúročnú. Zmluva však obsahovala dohodu o odplate za poskytnutie pôžičky, ktorú súd v zmysle vyššie uvedeného vyhodnotil ako absolútne neplatnú podľa § 39 OZ, a preto súd nárok žalobcu na odplatu za poskytnutie pôžičky v sume 8,55 eur považoval za nedôvodný.

37. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zmluvnú pokutu vo výške 18,78 eur podľa bodu 7. zmluvných podmienok, súd uvádza, že predpokladom vzniku nároku na zmluvnú pokutu je (okrem porušenia zabezpečenej povinnosti) aj písomné dojednanie (dohoda) o zmluvnej pokute (§ 544 ods. 2 OZ.) Aj pri uzatváraní zmluvy na diaľku je (podľa § 40 ods. 4 písomná forma právneho úkonu (dojednania o zmluvnej pokute) dodržaná, ak sa právny úkon urobí telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, a ak je jednoznačne zachytený obsah právneho úkonu, a súčasne ak je určená konajúca osoba. Z obsahu zmluvných podmienok žalobcu (v rámci ktorých bol podrobne upravený nárok žalobcu na zmluvnú pokutu) však nevyplývalo určenie (druhej) konajúcej osoby (žalovaného), keďže zmluvné podmienky zachytávali len obsah právneho úkonu (zmluvného dojednania o zmluvnej pokute) bez určenia (konkrétnej) konajúcej osoby, teda (konkrétneho) žalovaného, pričom ani zmluva o pôžičke (ako aj príloha č. 1) určenie konajúcej osoby (žalovaného) neobsahovali. Na základe toho odkaz v zmluve na zmluvné podmienky a v nich uvedené bližšie podmienky vzniku nároku žalobcu na zmluvnú pokutu (bod 7.) nepredstavujú prípad písomného dojednania zmluvnej pokuty ako vyžaduje § 544 ods. 2 v spojení s § 40 ods. 4 OZ, a preto je takéto dojednanie pre rozpor so zákonom podľa 39 absolútne neplatné, a uplatnený nárok žalobcu na zmluvnú pokutu v celom jeho rozsahu nedôvodný. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn.: IÚS 3512/2011 z 11. 11. 2013, podľa ktorého (v rámci spotrebiteľských zmlúv) dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu nemôže byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy.

38. Vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku na províziu za vymáhanie dlhu vo výške 23,20 eur podľa bodu 8. zmluvných podmienok súd uvádza, že podľa obsahu ide vlastne o nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom takéto náklady nemožno ohodnotiť paušálnou náhradou, keďže tento nárok predstavuje samostatný hmotnoprávny nárok žalobcu podľa § 121 ods. 3 definovaný aj ako druh príslušenstva pohľadávky, ktorý z hľadiska jeho dôvodnosti a výšky treba vždy preukázať, pričom sa veľký dôraz kladie aj na účelnosť týchto nákladov. To znamená, že ide o náhradu účelne vynaložených nákladov žalobcu vzniknutých v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a nie o ich paušálnu náhradu. Žalobca vôbec nepreukázal aké náklady mu v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vznikli. Na základe toho súd považoval dojednanie uvedené v bode 8. zmluvných podmienok, teda dojednanie o vzniku nároku žalobcu na províziu za vymáhanie za absolútne neplatné podľa § 39 OZ, a to pre jeho rozpor s § 121 ods. 3 OZ, ako aj z dôvodu, že v danom dojednaní ide o tzv. neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, pretože nejde o individuálne dojednanie (§ 53 ods. 2 a ods. 3 , keďže žalovaný nemal možnosť toto zmluvné dojednanie nijako ovplyvniť (resp. je to minimálne pochybné), a súčasne toto dojednanie spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko predstavovalo neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku žalovaného (podľa § 53 ods. 4 písm. k) , ktorá neprijateľná podmienka má taktiež za následok neplatnosť tohto zmluvného dojednania (podľa § 53 ods. 5 OZ.) Na základe vyššie uvedeného, súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy provízie z vymáhania dlhu vo výške 23,20 eur z titulu náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky za nedôvodný.

39. Žalovaný sa podľa § 517 ods. 1 dostal do omeškania nezaplatením (súdom priznanej) dlžnej sumy vo výške 47 eur deň nasledujúci po uplynutí 15 dňovej lehoty splatnosti určenej v zmluve o pôžičke plynúcej od poskytnutia pôžičky (16.12.2013), t. j. 31. 12. 2013. K tomuto dňu podľa § 3 nariadenia predstavovala bola výška percentuálnej sadzby zákonného úroku z omeškania (podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia) 5,25 % ročne, a preto súd priznal podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne len zo súdom priznanej sumy 47 eur od 31. 12. 2013 do zaplatenia, a zvyšnú časť žalobou uplatneného úroku z omeškania súd považoval za nedôvodný.

40. Vo zvyšnej časti (v ktorej neuznal nárok žalobcu ako dôvodný) súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania. Porovnaním žalobného petitu, kde si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 100,53 eur s príslušenstvom a priznanej sumy istiny vo výške 47 eur s príslušenstvom, súd dospel k záveru, že úspešnejším v tomto konaní bol žalovaný, ktorého úspech predstavuje 53,25 %, a úspech žalobcu je 46,75 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného ako úspešnejšej strany, by súd náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 2 pomerne rozdelil, a priznal by žalovanému ako úspešnejšej strane náhradu trov konania vo výške 6,50 % (53,25 % - 46,75 %), ak by zo spisu vyplynulo, že by žalovanému nejaké trovy konania vznikli. Keďže žalovanému pre jeho absolútnu pasivitu v konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd podľa § 262 ods. 1 rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

42. V zmysle § 396 ods. 3 po zrušení veci odvolacím súdom a jeho vrátení prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie rozhoduje prvoinštančný súd o výške trov celého konania (teda aj trov odvolacieho konania, na ktoré rozhodnutie ho zaviazal odvolací súd) a to podľa § 262 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.