Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/46/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v konaní o rozvod manželstva navrhovateľky - manželky Q., zastúpenej R. a manžela L., zastúpeného R., o rozvod manželstva, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 02. júna 2017, č.k. 14Pc/5/2017-22, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov a súčasne rozhodol, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v W. - F., u oboch ide o manželstvo prvé, ich posledným spoločným bydliskom bola T.. Z manželstva pochádza sedem detí, ktoré sú v súčasnosti dospelé. Manželia bývajú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, nekomunikujú spolu, manžel sa manželke vyhýba. Manžel sa k veci písomne nevyjadril, pojednávaní sa nezúčastnil, preto súd prvej inštancie vychádzal zo skutočností tvrdených navrhovateľkou. Z vykonaného dokazovania mal preukázané dlhodobé nezhody manželov, predovšetkým vo finančnom hospodárení a nakladaní so spoločnými prostriedkami, manželia spolu riadne nekomunikujú, nehospodária spoločne, netrávia spoločne voľný čas, nemajú žiadne spoločné záujmy. Navrhovateľka na rozvode manželstva trvala. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú trvalo narušené a rozvrátené. Príčinu rozvratu manželstva videl v dlhodobých nezhodách vo finančnom hospodárení a v odcudzení manželov. Preto manželstvo rozviedol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 1, § 22, § 23, § 18, § 19 Zákona o rodine, o trovách konanie rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie manžel a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) a dôvodil, že rozsudok je vecne aj právne nesprávny, pretože neboli splnené procesné podmienky na jeho vydanie a § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vytýkal súdu prvej inštancie, že postupoval podľa § 111 ods. 3 CSP, vykonal pojednávanie a rozhodol v jeho statusovej veci bez jeho vypočutia. Potvrdil, že vzťahy medzi manželmi nie sú ideálne a problémy rôznej intenzity sa v ich manželstve vyskytovali od roku 1970. Zdôraznil, že obaja manželia sú starobní dôchodcovia, žijú v spoločnej domácnosti. Tvrdenie manželky - navrhovateľky, že neprispieva na bývanie, nie je pravdivé, nakoľko od roku 2011 jej preukázateľne platí na bývanie sumou 150 Eur mesačne, navrhovateľka sumou

60 Eur mesačne. Pokiaľ vznikol nedoplatok na úhradách za bývanie, tento v roku 2015 i v roku 2016 zaplatil. Dôvodil, že správanie navrhovateľky je nevyspytateľné, neprimerané, preto sa on často zdržuje mimo bytu a navštevuje rodinu a deti. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neuviedol, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú trvalo narušené a rozvrátené a vychádzal len z tvrdení manželky, pričom manželia majú XX, resp. XX rokov a rozvod manželstva je závažným zásahom do života každého z nich, preto mal súd venovať náležitú pozornosť posudzovaniu zákonných predpokladov rozvodu manželstva na základe vypočutia oboch manželov. Rozsudok súdu prvej inštancie sa javí ako predčasný, nezákonný a arbitrárny.

3. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že manžel o pojednávaní dňa 18.04.2017 pred súdom prvej inštancie vedel. Úmyselne zásielku súdu, ktorá obsahovala predvolanie na pojednávanie, neprevzal, oznámenie o uložení zásielky ignoroval. Predvolanie na ďalší termín súd prvej inštancie doručoval manželovi prostredníctvom pošty do vlastných rúk, aj prostredníctvom polície, avšak neúspešne. Z tohto dôvodu má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne podľa ust. § 111 ods. 3 CSP, nakoľko manžel nemal záujem o riešenie problému, vedel o uložení zásielky zo súdu na pošte, ignoroval ju, ignoroval i doručovanie zásielky prostredníctvom polície. Zotrvala na svojich tvrdeniach, ktoré uviedla v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a dodala, že nájomné platil manžel vo výške cca 160 Eur mesačne, inkaso cca 61 Eur mesačne platila ona. Manžel však neplatil nájomné pravidelne, vznikali nedoplatky. V roku 2010 vo výške 1.004,75 Eur, v roku 2011 vo výške 91,20 Eur, v roku 2012 vo výške 169,40 Eur, ktoré musela zaplatiť ona a rovnako ako nedoplatok vo výške 675 Eur v roku 2016. Od roku 2017 ona uhrádza inkaso a platí polovicu úhrad nájomného. Tvrdenia manžela, že doplatil nedoplatky, nie sú pravdivé. Zdôraznila, že od roku 2012 sa prakticky nerozprávajú, manžel jej zakazuje návštevy rodiny, priateľov a vulgárne jej nadáva. Manželstvo je trvalo rozvrátené, vážne narušené, dlhé roky neplní svoju funkciu a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

4. Manžel sa k podanému vyjadreniu navrhovateľky, ktoré bolo doručené jeho zástupcovi, písomne nevyjadril.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len , nariadil pojednávanie odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Vzhľadom ku skutočnosti, že zásadná odvolacia námietka manžela sa týkala tej skutočnosti, že o jeho osobnom stave bolo rozhodnuté bez jeho výsluchu a v jeho neprítomnosti, odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 22.03.2018. Manžel predvolanie na pojednávanie neprevzal, preto odvolací súd uložil zástupcovi manžela, aby zabezpečil jeho účasť na tomto pojednávaní. Zástupca manžela na pojednávaní uviedol, že manžel by sa mal zdržiavať na adrese U. od 20.09.2017, zásielky ani na tejto adrese nepreberá, vracajú sa ako „adresát neznámy“, nie je možné sa s ním ani telefonicky skontaktovať. 7. Odvolací súd pokračoval v konaní, uskutočnil pojednávanie dňa 22.03.2018 napriek tomu, že odvolateľ - manžel zostal nečinný, pasívny (§ 31 .

8. Navrhovateľka pred odvolacím súdom uviedla, že od septembra 2017 nežijú s manželom v spoločnej domácnosti, odsťahoval sa do podnájmu a od tejto doby sa stretli iba jedenkrát pri rokovaní v realitnej kancelárii o predaji ich spoločného bytu. Uviedla, že manžel výslovne s predajom ich štvorizbového bytu súhlasí. Navrhovateľka trvala na rozvode manželstva a dodala, že 18 rokov jej manžel nedáva žiadne peniaze a okrem platenia nájomného musela sama financovať celú domácnosť. Má za to, že ju manžel finančne využíva, nakoľko ona doposiaľ pracuje. Vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia, nakoľko si chce užiť kľudnú starobu. Manžel v roku 2017 zaplatil za byt 50 eur, ostatné mesiace neplatil nič, na byte vznikol dlh, ktorý musela ona vyplatiť, inak by prišli o byt.

9. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

10. V zmysle § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,

ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.

11. Podľa § 18 Zákona o rodine sú si manželia rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny, založenej manželstvom, sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

13. Z uvedených ustanovení, ako aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

14. V danej veci súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu manželky na rozvod manželstva a dospel k záveru, že v manželstve účastníkov existuje vážny rozvrat, ktorý má intenzitu trvalosti, manželstvo nie je schopné plniť si svoj spoločenský účel, pričom príčinu rozvratu manželstva videl v dlhodobých nezhodách vo finančnom hospodárení manželov.

15. Odvolací súd, vychádzajúc zo súdneho spisu, po preskúmaní odvolania, napadnutého rozhodnutia, vyjadrenia k odvolaniu, stanoviska navrhovateľky - manželky a stanoviska manžela (zastúpeného zástupcom z radov advokátov) dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď manželstvo účastníkov rozviedol. V zmysle § 1 ods. 1 Zákona o rodine je manželstvo zväzok muža a ženy, vzniknutý na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia. Zákon o rodine síce manželstvo chápe ako trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, no netrvá bezpodmienečne na jeho zachovaní. V odôvodnených prípadoch, za podmienok ním stanovených, umožňuje pristúpiť k jeho zrušeniu. Odvolací súd má za to, že v danom prípade existujú zákonom stanovené dôvody zrušenia manželstva. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom nie sú reálne predpoklady zlepšenia vzájomných manželských vzťahov a ďalšieho manželského spolužitia, a to predovšetkým vzhľadom na postoj navrhovateľky, ktorá na rozvode manželstva trvá a odmieta akúkoľvek možnosť obnovenia manželského spolužitia. Odvolací súd konštatuje, že manželstvo účastníkov si dlhodobo neplní svoj spoločenský účel, ktorý Zákon o rodine vidí vo vytváraní takého rodinného prostredia, kde manželia, hoci bez maloletých detí, žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a poskytujú si navzájom všestrannú pomoc a podporu. Manželstvo účastníkov si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií - biologickú, ekonomickú, funkciu vzájomnej podpory a pomoci a ani funkciu výchovnú (maloleté deti z manželstva nepochádzajú). Účastníci dlhodobo spoločne nehospodária, neposkytujú si navzájom podporu a pomoc, nekomunikujú spolu, od septembra 2017 spoločne nebývajú, existuje medzi nimi ústna dohoda o predaji spoločného bytu. K zlepšeniu ich vzájomných vzťahov nedošlo ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a možnosti zlepšenia ich vzťahov nenasvedčujú ani vyjadrenia manželov v ich podaniach (odvolanie, vyjadrenie) v odvolacom konaní. Podmienky pre rozvod manželstva, stanovené v § 22 a nasl. Zákona o rodine, boli v danej veci splnené.

16. K námietke manžela, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko nebol v konaní o rozvod manželstva vypočutý a súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, odvolací súd poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo pred súdom prvej inštancie konať dňa 18.04.2017, bolo doručované manželovi prostredníctvom pošty opakovane (21.03.2017, 22.03.2017), zásielka bola súdu vrátená s tým, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Ďalší

termín pojednávania súd stanovil na deň 02.06.2017, predvolanie na pojednávanie, vrátane návrhu na začatie konania, doručoval manželovi prostredníctvom pošty, zásielka bola vrátená dňa 01.05.2017 s tým, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Následne doručoval zásielku i prostredníctvom polície, ktorá zásielku vrátila ako nedoručenú s tým, že sa jej nepodarilo s adresátom spojiť, pričom šetrením u susedov bolo zistené, že adresát v byte býva. Súd prvej inštancie mal za to, že predvolanie na pojednávanie a návrh boli manželovi doručené s poukazom na § 111 ods. 3 a vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Procesnému postupu súdu prvej inštancie nie je možné nič vytknúť. Vzhľadom na námietky manžela v podanom odvolaní a skutočnosť, že sa skutočne jedná o dlhoročné manželstvo, odvolací súd nariadil pojednávanie na odvolacom súde na deň 22.03.2018 s cieľom umožniť manželovi, aby sa k návrhu na rozvod vyjadril osobne pred odvolacím súdom a uviedol dôvody, pre ktoré by mal byť návrh na rozvod manželstva zamietnutý. Predvolanie na pojednávanie manžel opätovne neprevzal, zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote krajskému súdu dňa 06.03.2018. Následne bolo zástupcovi manžela R.. V. T., advokátovi, so sídlom v T. F. uložená povinnosť, aby zabezpečil prítomnosť manžela na pojednávaní odvolacieho súdu. Zástupca manžela sa na pojednávanie odvolacieho súdu dostavil a uviedol, že sa mu nepodarilo písomne, telefonicky, ani iným spôsobom s manželom (klientom) spojiť. Z týchto dôvodov odvolací súd zvolil postup podľa § 31 CMP, z ktorého vyplýva, že súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Z týchto dôvodov odvolací súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti manžela a dospel k záveru, že postupom prvoinštančného a odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom manželovi, keď mu bolo trikrát umožnené, aby sa k návrhu na rozvod vyjadril, aby predniesol svoje dôvody, pre ktoré by manželstvo rozvedené byť nemalo. Pokiaľ manžel postup súdu ignoroval, nepreberal zásielky súdu, k návrhu na rozvod sa nevyjadril, neustanovil sa na pojednávania nariadené súdom prvej inštancie, ani odvolacím súdom, nemožno tomuto obštrukčnému konaniu manžela priznať právnu ochranu a dospieť k záveru, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Naviac, v odvolacom konaní bol manžel zastúpený zástupcom z radov advokátov, a preto takýto záver nie je dôvodný.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .