Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_1T-32-2015.pdf
PDF · 164.45 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/32/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Kapinaja a prísediacich Beaty Daňovej a Bc. Samuela Šebestu v trestnej veci vedenej proti obžalovanému B. W., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2015 a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 22.03.2018 takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný:
B. W., A.. XX.XX.XXXX Q. O., S. W. W. - H.G., Y. na T. písomností: W., M. XX, na X.,
j e v i n n ý, ž e
vystupujúc ako konateľ realitnej kancelárie 1. ĽUDOVÁ - REALITNÁ KANCELÁRIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Kutuzovova číslo 5, v sídle tejto spoločnosti, ako aj na iných miestach v Bratislave, v období od 23. januára 2004 do 01. decembra 2009, vylákal od poškodeného Ľ. D. finančné prostriedky pod prísľubom ich investovania do kúpy a následného predaja nehnuteľností za výhodnú cenu, a za účelom zhodnotenia finančných prostriedkov poškodeného, pričom B. W. tieto peniaze prijal napriek tomu, že vedel, že tieto peniaze nepoužije na vopred dohodnutý účel a že sľubovaná možnosť investovania do nehnuteľností bola len zámienka na vylákanie finančných prostriedkov, pričom od poškodeného: v bode 1
- dňa 10. augusta 2004 pod zámienkou kúpy bytu na Budyšínskej 4 v Bratislave vylákal sumu 600.000,- Sk ( 19.916,35,- Euro) a približne o dva týždne neskôr sumu 500.000,- Sk (16.596,96,- Euro) s tým, že v sídle spoločnosti 1. ĽUDOVÁ- REALITNÁ KANCELÁRIA s.r.o. dal vyhotoviť kúpnu zmluvu s dátumom 10.08.2004, v ktorej na strane kupujúcich vystupujú Ľ. D. Y. T. D., na strane predávajúcej vystupuje G. T., ktorej predmetom mal byť prevod vlastníctva k 1. izbovému bytu číslo 5 na prvom poschodí bytového domu na Budyšínskej 4, zapísaný na Liste vlastníctva číslo 2868, vedený na Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, katastrálne územie Nové Mesto, hoci predávajúcej G. T. táto zmluva predložená k podpisu nebola, a ani o jej existencii nevedela, -dňa 20. novembra 2004 vylákal sumu 200.000,- Sk (6.638,78,- Euro) pod zámienkou vyplatenia dlhu za plyn v rodinnom dome Bratislave- Trnávka, nakoľko by sa predaj domu nemohol zrealizovať, čím poškodenému Ľ. D. spôsobil škodu vo výške 1 100 000,- Sk (36 513,31,- Euro), v bode 2
- dňa 14. augusta 2008 pod zámienkou vyplatenia kolkov potrebných na kúpnu zmluvu vylákal od poškodeného Ľ. D. sumu 41.000,- Sk (1.360,95,- Euro), čím poškodenému Ľ. D. spôsobil škodu vo výške 41.000,- Sk ( 1.360,95,- Euro), v bode 3
- v októbri 2009 pod zámienkou vyplatenia právnikov vylákal od poškodeného sumu 1.500,- Euro, s tým, že Ľ. D. dňa 28.októbra poukázal sumu 1.500,- Euro na účet číslo 2618834890/1100, patriaci T. W., manželke obvineného B. W.,
- dňa 01. decembra 2009 pod zámienkou vyplatenia právnikov vylákal sumu 3.300,- Euro, pričom v ten istý deň poškodený Ľ. D. poukázal sumu 3.300,- Euro na účet číslo 26188348890/1100, patriaci T. W., manželke obvineného B. W., čím poškodenému Ľ. D. spôsobil škodu vo výške 4.800,- Euro,
t e d a
v bode 1
- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu v bode 2
- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu v bode 3
- na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l
v bode 1
- trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 v bode 2
- prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. účinného od 01.01.2006 v bode 3
- pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného od 01.01.2006 Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., (účinného v čase spáchania skutku) k trestu úhrnnému odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona č. 140/1961 Zb. , § 59 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. (účinného v čase spáchania skutku) súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody voči poškodenému Ľ.H. D. vo výške 42 674,26 Eur. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného Ľ. D. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces. Naproti tomu Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
súd obžalovaného:
B. W., A.. XX.XX.XXXX Q. O., H..Č.. XXXXXX/XXXX, S. W. W. - H., Y. na T. písomností: W., M.O. XX, na X.,
o s l o b o d z u j e,
spod obžaloby Krajskej prokuratúry Bratislava, sp. zn. 1Kv 20/15/1100, zo dňa 03.02.2015, pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, na tom skutkovom základe, ž e
vystupujúc ako konateľ realitnej kancelárie 1. ĽUDOVÁ - REALITNÁ KANCELÁRIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Kutuzovova číslo 5, v sídle tejto spoločnosti, ako aj na iných miestach v Bratislave, v období od 23. januára 2004 do 01. decembra 2009, vylákal od poškodeného Ľ. D. finančné prostriedky pod prísľubom ich investovania do kúpy a následného predaja nehnuteľností za výhodnú cenu, a za účelom zhodnotenia finančných prostriedkov poškodeného, pričom B. W. tieto peniaze mal prijať napriek tomu, že vedel, že tieto peniaze nepoužije na vopred dohodnutý účel a že sľubovaná možnosť investovania do nehnuteľností bola len zámienka na vylákanie finančných prostriedkov, pričom od poškodeného:
- dňa 23. januára 2004 mal vylákať sumu 400.000,- Sk ( 13.277,57,- Euro) pod zámienkou výhodnej kúpy bytu po neplatičoch, ktorý sa mal nachádzať v Bratislave v miestnej časti Podunajské Biskupice,
- dňa 28. januára 2004 mal vylákať sumu 500.000,- Sk ( 16.596,96,- Euro) pod zámienkou výhodnej kúpy bytu po neplatičovi v Bratislave,
- dňa 10. marca 2004 mal vylákať sumu 200.000,- Sk ( 6.638,78,- Euro) pod zámienkou výhodnej kúpy bytu po neplatičoch v nezistenej lokalite,
- dňa 20.apríla 2004 mal vylákať sumu 200.000,- Sk ( 6.638,78,- Euro) ako doplatok k sume zo dňa 10. marca 2004 na kúpu bytu v nezistenej lokalite po neplatičoch,
- dňa 30. apríla 2004 mal vylákať sumu 700.000,- Sk ( 23.235,74,- Euro) na kúpu rodinného domu v Bratislave, miestnej časti Trnávka,
- dňa 31.mája 2004 mal vylákať sumu 936.000,- Sk ( 31.069,51,- Euro) pod zámienkou vyplatenia exekútora na vyššie uvedený dom v Bratislave - Trnávke, čím poškodenému Ľ. D.J. mal spôsobiť škodu vo výške 2.936.000,-Sk (97.457,34 Euro) pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného B. W. v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov a oboznámil sa s relevantnými listinnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní. Následne súd na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel ku skutkovým a právnym záverom, ktoré ho viedli k čiastočnému uznaniu viny obžalovaného a čiastočného oslobodenia spod obžaloby.
Obžalovaný B. W., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že Pána D. spoznal asi 15 rokov dozadu, keď mu prerábal byt. V tom čase obžalovaný pracoval ako realitný maklér, mal realitnú kanceláriu. Potom sa zblížili ako známy, on mu povedal, že sa pohybuje v Bratislave a v prípade, že by mal k dispozícii nejaký byt, tak obžalovanému dohodí klienta a rovnako mu obžalovaný povedal, že pokiaľ bude mať nejakých ľudí, ktorí budú mať záujem o vykonanie elektrikárskych prác tak mu ich dohodí. Poškodený D. v rozhodnom čase žil v Košiciach, ale chodil na týždňovky do Bratislavy. Domnieval sa, že tu mal aj prenajatý dom. Do dnešného dňa nedokáže pochopiť ako by človek, takúto veľkú sumu mohol udať na políciu ako podvod, pretože peniaze, ktoré mu dal boli požičané na osobné účely a nemalo to súvis so žiadnymi nehnuteľnosťami. Obžalovaný priznal, že poškodený mu mohol požičať za celé to obdobie cca 400.000,-Sk. On tieto peniaze prijímal ako pôžičky a potreboval ich na svoje podnikateľské aktivity. Pamätá si, že mu vrátil sumu 50.000,- Sk alebo 70.000,-Sk, ale nevedel to presne. Poškodený udal v trestnom oznámení vysokú sumu, ktorá je nezmyselná.
Svedok poškodený Ľ. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným sa zoznámili pri rekonštrukcii jeho bytu. Ponúkol mu byt, že on vlastní realitnú kanceláriu. Pán BJ. mu potom navrhol obchod, či nechce kúpiť pozemok, ktorý sa predá potom drahšie, potom aj rodinný dom, bol to dom v Trnávke, že do toho pôjdu štyria. Neskôr zistil, že ten dom aj predali, ale poškodenému sa peniaze neušli. Potom boli pozrieť aj byt, kde podpísal kúpnopredajnú zmluvu. Potom zistil, že byt sa už prerába a on má už iný byt. Chcel stále poplatky za plyn, za elektriku. Potom mu povedal, že oklamal o byt pracovníčku KR PZ a chcel, aby obžalovanému pomohol, lebo mu hovorili, že keď im nedá byt, pôjde hneď do basy. Hovoril mu, že tie peniaze išli do pozemkov. Potom zatiahol do toho aj syna poškodeného, ktorý tiež podpisoval dve kúpnopredajné zmluvy. Aj slečne F. nahovoril, že jej zabezpečí byt a vytiahol od nej peniaze, vytiahol od nej peniaze, pričom poškodený pani F. u notára podpísal prevzatie pôžičky, ktorú ona dala obžalovanému. Finančné prostriedky vo výške 400.000,-Sk zo dňa 23.01.2004 odo poškodeného obžalovaný vylákal za účelom, že on má na katastri známych, ktorí mu oznámia, ktorí sú neplatiči bytov a že dokáže takto zabezpečiť byt. To isté bolo na sumu 500.000,-Sk z 28.01.2004, pričom obžalovaný vždy povedal, že sa to chvíľu naťahuje, že treba k tomu notára, kataster a pod.. Žiadne potvrdenie o tom, že mu tieto finančné prostriedky odovzdal nemá. Poškodený pracuje ako elektromontér a keď poskytuje svoje služby, je samozrejmé, že v prípade prevzatia finančných prostriedkov za jeho služby prevezme aj potvrdenie.
Robil práce na Národnej banke Slovenska aj na zimnom štadióne pred majstrovstvami sveta a pod.. Zimný štadión bol za 190.000,-€. To isté platí pre dni 10.03.2004 a 20.04.2004, kde mu obžalovaný stále tvrdil, že keď sa nedoplatí tak peniaze sú potom „pasé“ a nikdy ich už neuvidí. Poškodený vie, že urobil chybu, ale on mu stále veril. Dňa 30.04.2004 mu odovzdal sumu 700.000,-Sk na kúpu domu v Trnávke. Na ten dom išli pozrieť štyria - obžalovaný W., F. O. W., nejaký Maťo. O. W. toto určite poprel, pretože bol s obžalovaným veľký kamarát a sú až do dnes. Jediné sumy o ktorých má potvrdenie že obžalovanému odovzdal, sú sumy z roku 2009, ktoré zasielal manželke obžalovaného. Ku skutku v bode 2/ obžaloby uviedol: že to mal byť nejaký byt, kde bolo potrebné zaplatiť peniaze za nejaké kolky a právnika. Bolo to 41.000,-Sk a od tohto tiež nemá potvrdenie. Ku skutku v bode 1/ obžaloby uviedol: že z tej sumy, ktorú obžalovanému v priebehu januára 2004 až novembra 2004 odovzdal v celkovej výške 4.146.000,-Sk, nebol realizovaný ani jeden predaj žiadnej nehnuteľnosti. Medzitým sa s obžalovaným veľmi pohádali kvôli tomu všetkému a nerozprávali sa asi rok, lebo mu povedal, že ide podnikať a že kupuje pozemky a všetky tie peniaze vrazil tam. Ukazoval mu aj nejaké pozemky, nejakú radovú výstavbu a mal nejakého Nemca, volal sa asi M., on to mal všetko odkupovať a robiť výstavbu. Poškodený si tieto SMS-ky stiahol z telefónu do počítača a má to v tej forme, že tam figuruje aj jeho číslo. Tieto SMS-ky predloží súdu na najbližšom pojednávaní. Dňa 14.08.2008 mu obžalovaný nariekal, že pôjde do basy, že pozemky už nikto nepredá a že peniaze už nikdy neuvidí, tak mu dal sumu 41.000,-Sk. Poškodený sa domnieval, že tom čase zobral pani F.O. peniaze, aby tej pani z KR PZ vrátil peniaze za byt. Ku skutku v bode 3/ obžaloby uviedol: že tieto peniaze zaslal na účet manželky obžalovaného a pritom mu dal aj kľúče od trezoru v Tatra banke a povedal mu, že tam si má ísť pre peniaze, kde bude mať 2.000.000,-Sk. Povedal mu, že ten byt je už zrealizovaný a tie peniaze sú zisk z toho bytu. V banke poškodeného vyhodili, pretože chceli heslo a keď poškodený volal obžalovanému, už mu telefón nezdvíhal. Ku skutku v bode 2/ obžaloby poškodený ešte dodal, že mu v SMS-ke napísal, že potrebuje ešte 30.000,- Sk, toto mu odovzdal a potom mu v Rači povedal, aby som mu dal 10.000,-Sk na benzín a na stravu, tak mu dal 11.000,-Sk. Trestné oznámenie sa rozhodol na obžalovaného podať potom, keď sa mu začal vyhrážať v roku 2010 a potom mu povedal, že poškodeného syn „zdochne“ a preto išiel na políciu. Ku skutku zo dňa 10.08.2004, kedy mal kúpiť byt od predávajúcej G. T., bol tam aj O. W., ale on to poprel, pretože on s tým prišiel, že má dobrý 2 izbový byt. Poškodený sa bol na byt pozrieť, v tom byte boli, oni mali od toho kľúče, prišli sme do realitnej kancelárie, prečítali si zmluvu, ktorú aj poškodený dostal. Zmluva nebola podpísaná zo strany predávajúcej. Potom išli vybrať peniaze, poškodený, obžalovaný a W.. Chodili po bankách, pretože mu nedali takú vysokú sumu hneď. Suma 600.000,-Sk bola najprv záloha, ktorú mali dať najprv predávajúcej a ten zvyšných 500.000,-Sk bol doplatok a ďalších 100.000,-Sk zaplatil W., pretože poškodenému dlžil peniaze. Celková suma za byt mala byť za byt 1.200.000,-Sk. On mu tvrdil, že keď všetko zaplatí, tak pôjdu na kataster. Obžalovaný poškodenému stále písal SMS-ky, že je veľmi dobrý kamarát. Obžalovaný mu najprv tvrdil, že investícia sa mu vráti rýchlo, potom to odďaľoval. Stále to naťahoval, stále sa vyhováral. Najskôr to malo byť do týždňa, potom to naťahoval. Poškodený mu potom povedal svoj názor, že ho klame. Obžalovaný ho chcel namočiť do obchodu z ovplyvňovania zápasu futbalu, potom z toho bola veľká aféra. Na jednej z tých investícii sa podieľal aj T. P. a tento mal dávať peniaze obžalovanému. P. sa pozná s W., ale pri konfrontácii P. všetko poprel a nevie si vysvetliť, prečo to P. popiera. Na otázku obhajcu, aby sa poškodený vyjadril ku skutku zo dňa 28.01.2004, kedy vo svojej výpovedi z 02.06.2011 uviedol, že túto sumu odovzdal obžalovanému za prítomnosti T. P., pričom jeho syn vo svojej výpovedi zo dňa 29.04.2013 uviedol, že tieto finančné prostriedky obžalovanému odovzdal osobne on, poškodený uviedol, že vtedy sedeli v Poluse na káve, kedy oklamal tú pani z KR PZ a tam syn išiel vybrať z účtu sumu 500.000,-Sk a odovzdal ju obžalovanému, ale to nebolo v roku 2004, pretože syn v roku 2004 v tomto ešte nefiguroval a preto si myslí, že je to chyba, policajt to zle napísal v jeho výpovedi z prípravného konania.
K tomu skutku z 30.4.2004, kedy išlo o sumu 700.000,-SK bol prítomný na obhliadke domu obžalovaný, on - poškodený a osoba menom P., ale nevedel, či sa volal P.. Dňa 10.3.2004 poškodený odniesol do hotela Permon sumu 200.000,-Sk, ktorú odovzdal obžalovanému. V kasíne v Bratislave bol iba raz. O. W. mu povedal, že má kamaráta krupiera, že ten vie tak hodiť guličku, že vyhrajú peniaze. Išli do kasína štyria aj s nejakým Petrom prezývaným „Hlava“. V kasíne sa postavil pod kameru, ktorá ho snímala a registrovala a dali mu aj nejaký preukaz. Ten „Hlava“ doniesol
so sebou asi 80.000,-Sk, a poškodený doniesol 50.000,-Sk. Trochu na to pozeral, lebo ho to nebavilo. Inak sa mu to tam páčilo, lebo pijatika a jedlo bolo zdarma. To bolo jediný krát, čo tam bol a nebol nikdy v inom kasíne. Zobrali ho aj do erotického salónu, aj T.Y. P.. Potom bol aj s B. - obžalovaným osobne aj s O. W.. Povedal mu, že to strážia „Takáčovci“ a Erik sa chválil, že je od „Takáčovcov“. Potom bol aj v erotickom salóne s troma manažérmi nemeckej firmy, s ktorou spolupracoval, ale nejaké veľké sumy tam neboli, niečo sa popilo. Poškodený nakoniec na tých erotických salónoch ani neminul, pretože mu to neoficiálne preplácali Nemci. Obžalovaný mu nikdy nehovoril o podnikateľských účeloch a pôžičkách peňazí, ale to čo tvrdí obžalovaný, že mu požičal 400.000,-Sk na súkromné účely, tak to v jeho trestnom oznámení nefiguruje, ale bol by rád, keby mu vrátil aspoň to. T. P. bol pri odovzdávaní 500.000,-Sk, ale nebol pri odovzdávaní sumy 700.000,-Sk, to je v tej výpovedi zle napísané.
Finančné prostriedky, ktoré dňa 10.08.2004 odovzdal postupne v priebehu dvoch týždňoch pre obžalovaného vo výške 500.000-600.000,-Sk z účtu vybral. Najviac peňazí mal zo Slovenskej sporiteľne, kde mal 2 milióny korún. Mal peniaze aj v Tatra banke aj vo VUB. Domnieval sa, že tých 41.000,- Sk, ktoré vybral 14.08.2008 vybral z VUB. O tomto tiež neexistuje potvrdenie. Všetko mal v sms-kách, kde mu obžalovaný písal, koľko potrebuje peňazí a potom tieto peniaze vyberal na druhý deň z banky. Potom mu v sms-kách poďakoval, že mu tieto peniaze dal. Predložil súdu USB-kľúč, na ktorom mal zaznamenané všetky sms-ky, ktoré mu obžalovaný poslal. Tieto sms-ky, sú stiahnuté z telefónu v októbri 2009 mu dal v hotovosti sumu1.700 a 3.500,- Eur bez potvrdenia a dňa 28.10.2009 mu poukázal 1.500,- Eur na účet jeho manželky. Poškodený tie ďalšie sumy z roku 2009, ktoré zaslal na účet manželky obžalovaného neuvádzal, pretože obhajca obžalovaného pán O. bol vypovedať, že aby tie ďalšie sumy vyhodili a aby podal trestné oznámenie na manželku obžalovaného pani W.. Poškodený sa rozhodol, že trestné oznámenie na svedkyňu W. nakoniec nepodá. Do dnešného dňa mu obžalovaný neuhradil žiadne finančné prostriedky. Poškodený mal vôľu dohodnúť s obžalovaným na vrátenie peňazí, ale z jeho strany vôľa nebola. Meno P. P. mu nič nehovorí, ale nevie, či to nie je ten „Maťo“ s ktorým mal kupovať dom.
Svedkyňa U. F., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa priatelila s poškodeným D.P., on ju zatiahol do vzťahu s BJ., že sú dobrí kamaráti a že môže kúpiť byt, na ktorý ona dala peniaze, bolo to v roku 2009. F. D.Ý. uviedol, že W. pozná, že majú spoločné obchody. Pán W. prišiel do Piešťan, stretli sa v kaviarni ona, W. Y. D. a tam mu dala hotovosť vo výške 13.000,- Eur. Pri tomto stretnutí nedostala žiadne potvrdenie o odovzdaní peňazí. Potom išla X. D. asi za 2 mesiace k notárovi a spísali notársku zápisnicu o pôžičke, že si on odo nej zobral tie peniaze. Zdôvodnil jej to tak, že obžalovanému veril. Ona to potom začala vymáhať v exekúcii, pretože pán LB. jej to nevrátil, avšak nevybavila nič, nakoľko D. má dom v exekúcii. Obžalovaný bol na tom stretnutí veselý, že mu vie poskytnúť byt za nižšiu cenu.
Svedok Ľ. D. P.., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on bol iba pri dvoch príležitostiach, keď v Poluse v ČSOB prišlo na jeho účet cca 16.000,-eur (500.000,-Sk), mohlo to byť cca 7 rokov dozadu. V Poluse sedel vedľa obžalovaného a jeho otca. Predmetom stretnutia mala byť kúpa nejakého bytu a otec mal zohnať nejaké peniaze. Nejaká známa jeho otca vtedy poslala na jeho účet peniaze a on tieto peniaze išiel vybrať. Peniaze vybral v hotovosti a následne ich odovzdal pánovi W.. Mohlo to byť v roku 2007 alebo 2008. Druhá situácia bola asi v tom istom období. Otec mu povedal, že potrebuje 8.000,- Eur za účelom kúpy nejakého bytu. Počul v telefóne, že sa otec bavil s W. a pri odovzdávaní peňazí bol prítomný. Tie peniaze poslal na jeho účet svedkov kamarát, on ich vytiahol a spolu s otcom ich v aute odovzdali pánovi W.. Suma 8.000,- Eur malo byť na kúpu bytu, ktorý boli aj s W. pozrieť. Svedok tieto peniaze dával otcovi, takže sa o to viac nestaral. To čo uvádzal v prípravnom konaní, že to bolo v roku 2004, to nie je pravda, bolo to v roku 2008. Svedok sprostredkovane od otca, aj to čo registroval vie, že s W. boli kamaráti a vie, že mu mal odovzdať veľa peňazí, pokiaľ by nebolo jeho mamky, odovzdával by mu peniaze dodnes. Momentom, kedy prestal dávať obžalovanému peniaze bol moment, kedy už nemali žiadne peniaze. Svedok sa domnieval, že to podanie trestného oznámenia na obžalovaného, nanútila otca jeho mama. Myslel si, že z toho aj tak nič nebude, pretože peniaze dával obžalovanému len tak.
Svedkyňa G.. T. D., na hlavom pojednávaní vypovedala, že ona pána W. Y.ni nepozná, iba z manželových rečí. Dozvedela sa o tom tak, že vyberala peniaze, keď o to pán W. žiadal jej manžela. Ten začiatok mal byť s tým, že nakupujú pozemky tu v okolí Bratislavy, ktoré budú predávať, pretože pán W. mal mať nejakého investora v Rakúsku. Manžel mu o tomto sem-tam povedal. Ona vyberala peniaze z účtu, zobrala aj úver a keď chcela vedieť, aký zisk bude z tých investovaných peňazí, tak manžel jej hovoril, že pán W. stále sľubuje, že už niečo bude. Manžel pracoval tu v Bratislave a ona niekedy počúvala telefonické rozhovory pána W. a manžela. Obžalovaný nemôže povedať, že mu nedávali peniaze, pretože manžel mu posielal na účet jeho manželky pani W.. Podľa jej názoru to neboli peniaze na osobnú spotrebu, pretože čiastka 20.000,-eur nemôže byť čiastka na osobnú potrebu. Keď odmietla už dávať ďalšie peniaze a presviedčala muža, aby mu peniaze už nedával, tak pán W. vymyslel, že kúpia byt v Bratislave a ten sa prepíše na ich syna. Ona aj synovi povedala, aby išiel s otcom, pretože už tomu celému neverila. Syn jej povedal, že pospisovali nejaké zmluvy a obžalovaný mu išiel aj ukázať byt, ktorý mal byť predmetom kúpy. Ona sa išla aj s manželom pozrieť a pán obžalovaný im ukázal nejaký konkrétny byt, bolo to tak, že obžalovaný najprv ukázal byt manželovi a potom tam bol manžel so ňou. Obžalovaný stále manželovi vyvolával, aby mu poslal peniaze. Pamätala si, raz na lyžovačke, kedy volal obžalovaný jej manželovi a zobral telefón a povedala obžalovanému, že to sú posledné peniaze, ktoré sa mu poslali. Obžalovaný vyvolával aj naďalej a jej manžel mu stále požičiaval a požičiaval si aj od kamarátov a v súčasnosti majú exekúciu na ich dom. Manžel sa rozhodol ísť na políciu potom, ako svedkyni prišla výhražná SMS-ka, tam bolo uvedené niečo také ako...“môj manžel nie je taký ako sa zdá a má v Bratislave milenky“ bolo to teda niečo na tento štýl a potom išli na políciu. Svedkyňa nemala vedomosť o žiadnej pôžičke, ktorú jej manžel požičal obžalovanému na osobné účely. Nevedela o všetkých peniazoch, ktoré dal manžel obžalovanému W., vedela iba o tých peniazoch, ktoré vyberala z účtu. Presne si nepamätala, kedy si brala úver, no tento úver spláca doteraz. S manželom mali a aj v súčasnosti majú s manželom BSM. Manžel jej spomínal W. prvýkrát, keď mu išiel robiť elektriku na byt. Manžel najprv spomínal obžalovaného ako osobu, ktorej prerábal elektriku na byte. Podľa nej mal voči obžalovanému dôveru, keď založil aj ich dom. Boli kamaráti, chodili spolu cvičiť tu v Bratislave, ospevoval ho, že má rodinku a dve deti. Jej manželovi dôveruje, nevie o tom, že by mal jej manžel nejaký osobný problém, alebo problém so závislosťami. Počula, keď bol manžel na poslednom vypočúvaní, že mal chodiť do kasína. Ona sa ho na to pýtala, on jej povedal, že nechodí do kasína. Manžel, keď bol doma nikdy nikam sám nechodil, boli doma spolu ako rodina. Nemala vedomosť, či niekedy dávala manželovi splnomocnenie na kúpu nejakých nehnuteľností. Manžel jej spomínal v súvislosti s kúpou nehnuteľností iba pozemky a potom ten byt, pre jej syna. Vedela, že pri spisovaní zmluvy bol syn, no nevedela či bol pri ohliadke bytu. Rovnako tak nevedela, či jej bola predložená nejaká zmluva, ona je taký dôverčivý typ. Nevedela, či majú nejakú zmluvu. Financie v ich rodine väčšinou u nich riadi manžel. Ona nevedela, akú sumu presne manžel odovzdal obžalovanému. Manžel jej povedal, že ani nepovie koľko mu dal presne peňazí. Jej manžel je strašne dôverčivý a dobráčisko, iným cudzím ľudom nepožičiavali peniaze, svedkyňa požičala iba sestre tak od 5.000 - 20.000,- Sk. Svedkyňa nikdy nebola osobne prítomná pri odovzdávaní peňazí. Ten byt mal byť najprv prepísaný na ňu, ale potom poslala syna. Presne si nepamätala či v tom období dala aj jej občiansky preukaz, ale teraz si pamätala, že ten byt mal byť prepísaný najprv na ňu a potom na syna. Presne si to nepamätala, bolo to dávno. Bolo toho strašne veľa, veľa telefonátov, veľa SMS s tým, že už všetko bude. Stále sľuboval, že peniaze budú. Na otázku obhajcu, aby sa svedkyňa vyjadrila na rozpor vo svojej výpovedi z prípravného konania zo dňa 25.02.2013, kedy uviedla, že o vzájomných stykoch obžalovaného a jej manžela nevie nič, svedkyňa uviedla, že „dnes“ na hlavnom pojednávaní povedala toľko, že sa manžel s obžalovaným stretávali a že pre neho robil elektrinu, chodili spolu cvičiť a nakupovať športové veci. To čo uviedol jej manžel v prípravnom konaní, že dňa 10.03.2004 mala vybrať sumu 200.000,-Sk a potom ich zaniesla obžalovanému do hotela Permon v Podbanskom - nie je pravda. Peniaze W. neodniesla. Vedela o manželových finančných ťažkostiach a súdnych sporoch, pretože všetky peniaze čo mala, povyberala a dala manželovi.
Svedkyňa P. J., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že robila u obžalovaného v realitnej kancelárii Prvá ľudová, bola tam riadne zamestnaná na trvalý pracovný pomer. Pána D. S.am vídavala. S pánom poškodeným mal kamarátsky vzťah. Pána poškodeného pozná iba z videnia. Pamätala si, že chodil do kancelárie, ale nevedela, čo tam spolu riešili. Vedela, že vypracovávala nejakú kúpno-predajnú zmluvu, ale nevedela čo ho sa týkala. Na začiatku sa obžalovanému v podnikaní darilo. Nastúpila tam v roku 2001-2002, dva-tri roky sa darilo a posledný rok bol zlý, pretože sa predávalo málo nehnuteľnosti. Nepamätala si na nejakých nespokojných
klientov. V rámci obchodov sa dávali klientom aj zálohy. Pamätala si, že dvakrát chceli klienti aj vrátiť zálohu, nakoľko sa nezrealizoval obchod. Ale presne si nepamätala ako to dopadlo. Nemala vedomosť o tom, či dlžil pán W. niekomu peniaze. Pána poškodeného pozná iba tak, že chodil za pánom W.. Tykali si a boli v priateľskom vzťahu. Nevedela o tom, že by mu pán D. požičiaval peniaze, vedela však o tom, že riešili nejakú nehnuteľnosť a vypracovávala kúpnopredajnú zmluvu. Nevedela, či bol pán D. klient. Pamätala si, že sa jednalo o kúpu nejakého bytu ale nevedela o aký byt sa jednalo. Jej úlohou bolo nahadzovanie inzercie, vypracovávanie kúpnopredajných zmlúv, zmlúv o prenájom o zložení finančnej čiastky, prijímanie hovorov a vybavovanie hovorov. Nehnuteľnosti mali na starosti makléri. Robila čisto administratívu, do kontaktu s bytmi neprišla. Nepamätala sa, či komunikovala aj s inštitúciami, resp. mestskými časťami ohľadom bytov. Mali v ponuke aj domy aj byty aj na predaj a na prenájom. Nepamätala sa, že by v ktorejkoľvek kúpnej zmluve, ktorú vypracovala na nehnuteľnosť figurovala mestská časť. Nepamätala sa, či pán D. u nich skladal nejakú zálohu na kúpu bytu. Nemala vedomosť o tom o čom sa bavil pán Bukovinský s poškodeným a nevedela o tom, že by pán poškodený pýtal od obžalovaného peniaze.
Svedkyňa G. T., na hlavnom pojednávaní uviedla, že mala sociálny byt na Bojníckej ulici. Cez priateľa jej pán W.J. pomohol, aby tento byt vymenili, pretože sa nemohol predať. Pán W. U.ej pomohol, že ho vymenia, že ona pôjde do bytu na Budyšínskej ulici, ale nakoľko bolo treba doplatiť peniaze, tak sa dohodli s obžalovaným, že pokiaľ by bolo niečo lacnejšie tak sa ozve. Odvtedy sa s pánom W. ani nekontaktovala a ani nestretla. K výmene bytu nakoniec nedošlo. V osobnom vlastníctve mala len byt na Nobelovej ulici, ktorý predali, pretože je ich šesť súrodencov a rozdelili sa. Nevedela o tom, že by vlastnila nejaký byt na Budyšínskej ulici. Nevedela si vysvetliť, ako sa mohlo stať, že vymieňa byt, ktorý nevlastnila a zrazu sa stala vlastníkom na Budyšínskej ul. č. 4. Presne si to nepamätala, je to 11 rokov dozadu, ale zrejme podpisovala pánovi BJ. plnú moc. O tomto sa dozvedela až vtedy, keď ju predvolali na políciu. Jej žiadna zmluva z katastra neprišla. Nepamätala si meno D., D., ale tá pani, ktorá sedela pred pojednávacou miestnosťou (pozn. súdu G.. D.), tak ju videla v realitnej kancelárii, kde videla aj pána W., tam sa s ním stretla. Nevedela, za akým účelom bola táto pani v realitnej kancelárii, ale domnievala sa, že mali kupovať byt. Keď riešila výmenu bytu s W., bolo tam viacero ľudí. Domnievala sa, že v tej kancelárii sedela aj tá pani, ktorú „dnes“ videla. Nepamätala sa, že by podpisovala zmluvy na predaj bytu na Budyšínskej ul. č. 4, ani to, koľko dokumentov pánovi W.u podpísala. Žiadne finančné prostriedky za toto nedostala. Pán W. si odo nej nepýtal žiadnu zálohu za realizáciu výmenu ich bytu. Presne si nepamätala, či prítomná pani na hlavnom pojednávaní bola tá pani, ktorú videla v realitnej kancelárii, ale pamätala si, že to bol manželský pár. Vedela, že tento manželský pár neboli Slováci.
Obžalovaný k tomu uviedol, že robil strašne veľa výmen bytov a na výmenu tohto bytu si konkrétne nepamätal. Pamätal si tu prítomnú pani svedkyňu, ale nepamätal si čo konkrétne riešili. Meno Q. - si nepamätal. Pánovi D. nikdy v živote žiaden byt nesľúbil. Poškodenému veľakrát hovoril o mojich veciach a bytoch, ktoré on predáva, bol mu dlžný peniaze a chcel mu aj niečo vrátiť a keď chcel predať nejaký byt, tak mu to mohol spomenúť. Nikdy to nebolo tak, že od neho pýtal peniaze na kúpu bytu. Pokiaľ by takýto byt chcel kúpiť, tak by musel predávajúcemu sumu zložiť. Musel by ten byt vyplatiť.
Zo súhlasom procesných strán bola podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná výpoveď svedkov G.. F.Y. I., Y. O. W..
Svedok O. W. pri svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že osobne sa pozná s obvineným B. W.. Poznám aj poškodeného Ľ.J. D.. B. pozná asi 20 rokov, spoznali sa na diskotéke. Ľ. D. pozná cez B. W., ktorý ho priviedol na kávu, mohlo to byť 8 rokov dozadu. Ľ.Y. D. videl asi trikrát v živote, nie je s ním kamarát. S B., sa však kamarátil veľmi, stále boli spolu. Ich dvoch videl spolu v živote iba pár krát, a to sa vždy objímali a bratríčkovali. Uviedol však že LB. tak 7 rokov nevidel. Na otázku vyšetrovateľa či odovzdával v jeho prítomnosti Ľ. D. B. W.É. nejaké peniaze, ak áno, kedy to bolo, kde a koľko, svedok uviedol, že je pravdou, že párkrát cca. pred 8-mi rokmi B. priviezol za Ľ. D., bolo to na rôzne miesta, spomínal si napr. Polus. B. ho len požiadal, že či ho nezavezie za Ľ., ale nikdy sa ho nepýtal, prečo za Ľ. potrebuje ísť. Išli v Poluse na horné parkovisko, kde M. Ľ. čakával. B. išiel buď s ním a svedok počkal v aute, alebo išiel s nimi, dal si kávu, ale do ich rozhovoru sa nemiešal. Či D. B. dával nejaké peniaze, to uviesť nevedel. Videl jedine raz, keď B. odovzdával D. 80.000,-Sk, to Ľ. prehral nejaké peniaze.
Na otázku vyšetrovateľa či sa svedok podieľal niekedy na kúpe nejakých nehnuteľností, ktoré mal sprostredkovať B. W., svedok uviedol, že v minulosti sa podieľal na nejakej kúpe bytu, ale nebolo to v súvislosti s pánom D.. To bol normálny obchod cez realitnú kanceláriu. Ale ešte raz uviedol, že v súvislosti s D., sa nepodieľal na žiadnej kúpe nehnuteľností, ani na žiadnu kúpu peniaze nedával." Na otázku vyšetrovateľa či sa chcel svedok v roku 2004 podieľať na kúpe bytu, ktorý sa nachádza v Podunajských Biskupiciach, a to spolu s D. Y. P. P., svedok uviedol, že to neexistuje, to je výmysel. Ak by takýto obchod chcel urobiť, on by si všetko preveril, určite by B. peniaze nedal len tak. Chcel by taký byt vidieť na vlastné oči, ale on takýto byt s B. ani s nikým iným nebol pozrieť. Na otázku vyšetrovateľa či bol dňa 10.03.2004 v hoteli Permon na Podbanskom, a či odovzdal v jeho prítomnosti Ľ.J. D. peniaze B. W., ak áno akú sumu, a či vie na čo tie peniaze boli určené, svedok uviedol, že na dátum si s odstupom času nespomína, ale ja pravda, že bol niekedy v roku 2004 s B. W., aj s pánom P.. Objavil sa tam aj pán D., prišiel za B.. Svedok aj ostal prekvapený, že čo tam pán D. vôbec robí. Keď prišiel, oni sedeli v bare. B. sa hneď k nemu mal, že Ľubko už si prišiel a hneď si spolu odsadli. Svedok nevidel, že by odovzdával D. B. peniaze, a ani B. mu nič také nepovedal. On mu vlastne nikdy nehovoril nič, nakoľko oni dvaja boli spolu kamaráti. Oni sa stále bratríčkovali, pusinkovali, mal vedomosť - B. mu povedal, že chodili po bordeloch, do Kotvy v Podunajských Biskupiciach. D. tam B. vždy volal, lebo D. W.ol zamilovaný do jednej pracovníčky z Kotvy, ktorá poskytovala erotické služby. Boli tam každý týždeň, a podľa jeho názoru tam pomíňali nemalé peniaze. Aj B. tam mal vyhliadnutú nejakú kamošku. Ako už uviedol, vždy si B. Y. D. niečo navzájom šuškali. Hovorili oni dvaja medzi sebou. Požičiavali si navzájom nejaké peniaze, ale koľko a v akej výške, to sa vyjadriť nevedel. Ľ. D. mal nejaký papierik, na ktorom mal poznačené koľko B. požičal. On aj raz ten papierik videl, lebo raz za nimi došiel D. do Polusu a ukazoval to B.i, ale nevedel o čom sa bavili, lebo zas si šuškali medzi sebou. Svedok sa B. pýtal, že aký papier to mal D. v ruke, B. povedal, že to má D. poznačené nejaké sumy, ktoré B. požičal. B., podľa jeho slov, mu aj nejaké peniaze vracal, načo sa ja B. opýtal, že či si to D. aj odpisuje z toho papierika, na čo mu B. povedal, že netreba, že oni sú kamaráti, že sú jak bratia a že oni si veria. Svedok mu na to povedal, že je blbec, resp. doslovne, že je dilino. Na otázku vyšetrovateľa či sa chceli spolu s B. W., Ľ. D.Ý. Y. P. P. podielať v roku 2004 na kúpe rodinného domu v Trnávke, či sa boli na dom pozrieť, resp. či má vedomosť, že na kúpu takéhoto domu odovzdal B. W. nejaké peniaze, svedok uviedol, že nie, nikdy sa nechcel podieľať na kúpe žiadneho domu na Trnávke. Žiadne peniaze na kúpu takéhoto domu nikomu nedal a ani nevidel, že by B. dával niekto peniaze, nevie k tomuto uviesť nič. Na otázku vyšetrovateľa či boli niekedy obzrieť byt na Budyšínskej ulici 4, spolu s B. a pánom D., ak áno, kedy a za akým účelom to bolo, svedok uviedol, že na dátum, a ani rok si spomenúť nevedel, ale je pravdou, že na ulici Budyšínska 7, v Bratislave mal byt jeho svokor. Švagriná tento byt predávala prostredníctvom B., ale viac k tomu uviesť nevedel. Určite nikdy nebol na čísle 4 na Budyšínskej ulici a to už vôbec nie s pánom D.. Pán D. si vymýšľa, a preto žiadal, aby bol s ním skonfrontovaný. Nikdy sa s ním nepodieľal na žiadnych kšeftoch, a nikdy v jeho prítomnosti neodovzdával B. žiadne peniaze. Svedok neverí, ani D. a ani W.. Ešťe raz dôrazne hovoril, že nikdy nebol pri odovzdávaní peňazí tým štýlom, že by presne videl koľko si dávajú, on len videl že D. má nejaký lístok, s ktorým šibrinkoval B. pred očami, tak sa následne B. opýtal, že čo to je za lístok a on mu povedal, že to je nič, že to tam má poznačené nejaké peniaze, čo majú požičané medzi sebou. Svedok videl odovzdávať jedine B. sumu okolo 80.000,-Sk, to mu povedal, B., že je to toľko, on to nerátal-D., Č. už vyššie uvádzal, D. prehral nejaké peniaze na rulete v Poluse. Od B. vedel, že D.ý hrával každý deň ruletu a aj veľa pil. Svedok nie je s D.P. žiaden kamarát, nikdy sa s ním nebavil, nakoľko to bol B. „celoživotný kamarát", takto sa predstavovali, volali si za deň 60 krát. Svedok s B. už dlhší čas, možno 7 rokov- nie je v bližšom kontakte. On mu niekedy ani telefón nezdvihne, veľmi ťažko sa s ním v poslednom čase komunikuje.
Svedok G.. F. I. vo svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že obvineného B. W. pozná a rovanko tak poškodeného Ľ. D.. V roku 2001 až 2004 bol zamestnaný ako montér vo firme, ktorá patrila Ľ. D.. V rámci jeho práce sa zoznámil s B. W., ktorému robili prerábku elektroinštalácie v byte BJ., ktorý sa nachádzal v Bratislave, na Röntgenovej ulici č. 10, to bolo v roku 2001. B. W. sa pri prerábke bytu zmienil, že je konateľom v PRVEJ ĽUDOVEJ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, na Kutuzovovej ulici 3. Hovoril, že vie lacnejšie zohnať byt, a ak by potrebovali, tak sa majú na neho obrátiť. Nakoľko svedok potreboval zohnať byt, v lete v roku 2004 zavolal B. W.. Povedal mu, že má záujem kúpiť byt, že či nemá nejaký v ponuke. Svedok mu uviedol, že aké má predstavy o byte a dohodli si stretnutie. Stretli sa v jeho spoločnosti na Kutuzovovej a na tomto prvom stretnutí mu svedok dal 350.000,- Sk, ktoré vlastne patrili jeho partnerke Y. Q.. B. W. uviedol, že má byt na Martinčekovej ulici, ktorý byt mal byť, podľa jeho slov, po neplatičoch. Neuviedol im však ani poschodie, ani číslo bytu, uvádzal, že tam bol iba raz, že si to presne nepamätá,
že to bude riešiť jeho maklér. Na tomto prvom stretnutí bola dohodnutá aj cena za byt. Dohodli sa na sume, ktorá mala byť okolo 1.300 000,-Sk. Zálohu na byt mu dali oproti príjmovému dokladu a spísali zmluvu, kde bola uvedená konečná suma okolo 1.300 000,-Sk. Prevod bytu, podľa W. slov, mal byť urobený do Vianoc roku 2004, a mal byť prevedený na svedkovu partnerku Y. Q.. Následne začalo zo strany B. W. zavádzanie, uvádzal, že vyskočil dlh na nájomnom, ktoré musí uhradiť, následne uvádzal dlhy za elektriku, plyn, že treba zaplatiť pozemok a za toto všetko od nich pýtal peniaze. Oni mu tie peniaze dali, nakoľko si mysleli, že tie peniaze na úhradu použil zo svojej spoločnosti a o to sa navyšuje výška zálohy, ktorú mu dali za byt, ktorá záloha mala byť uložená podľa zmluvy v peňažnom ústave. Potom im povedal, že na byt je exekúcia a že by to bolo strašne drahé, resp. drahšie, ponúkol im ďalší byt na Nezábudkovej ulici v Bratislave. Potom zas byt na Komárnickej ulici v Bratislave. Za nedlho nastal aj tu problém so sťahovaním nájomníkov. B. W. im však nikdy nepovedal číslo vchodu, ani poschodie, ani číslo bytu. Takto sa to ťahalo až do roku 2007. W. požiadali, aby im opravil zmluvu na aktuálny dátum, kedy sa má byt prepísať a medzitým zistili, že PRVA ĽUDOVÁ, s.r.o. už neexistuje, respektíve, že zmenil názov firmy, ako i sídlo. Nedvíhal im telefóny a ak sa aj dovolali, rušil stretnutia, alebo na ne vôbec neprišiel. V roku 2007 im zas uviedol, že ak doplatia 100.000,-Sk, má voľný byt na Robotníckej ulici. Tak ako nevideli ani jeden z bytov, ktorý im ponúkal, a ani nikdy neboli na žiadnej obhliadke bytu, takisto nevideli ani byt na Robotníckej. Zas začali byť, podľa slov W., problémy aj s bytom na Robotníckej. Problém bol s preberacím protokolom, lebo mal byť chorý nejaký pán, ktorý bol majiteľom, resp. spolumajiteľom. Potom začal B.H. tvrdiť, že byt už má prepísaný na seba, ale musia počkať na jeho kamaráta, či spoločníka, ktorý s ním v tom ide. Následne zase bol problém s miestnym úradom. Ďalej im uviedol, že na Robotnícku vyskočila exekúcia a bolo by to veľmi drahé, ako náhradu im ponúkol byt na Jadrovej ulici v Bratislave a to stým, že im 500.000, Sk vráti. Ako nevideli byty predtým, tak nevideli ani tento byt. B. im opätovne nepovedal ani číslo, ani poschodie. Samozrejme, že im ani nevrátil žiadne peniaze, ktoré sľuboval. Dňa 10.09.2009 v čase 19:18 hod. z čísla XXXXXXXXXX mu napísal túto SMS: " Dnes sme dali vklad do katastra, byt sa prevádza na mňa, dnešným dňom je vec uzavretá!! Dal som urýchľovací poplatok, takže tým, že je v utorok sviatok, tak v stredu mám LV na mňa! V stredu ti odovzdávam byt! Zavolám ti zajtra, lebo som ešte v Rakúsku. Môžeš byť už kľudný.“ Pričom tento byt mu podľa predchádzajúcich SMS správ mal byť odovzdaný už niekoľkokrát, ale k tomu nikdy nedošlo, žiadny byt až do dnešného dňa od W. nedostali a žiadny ani nevideli, a postupne od nich vylákal sumu vo výške 1.923 000,-Sk. Na základe vyššie uvedených skúseností s B. W. pochopili, že ich klame a zavádza, a rozhodli sa podať v ich veci trestné oznámenie, a B. W. bolo na Okresnom riaditeľstve Bratislava II vznesené obvinenie. Koncom mája tohto roku ( roku 2012 poznámku sudcu), bol Okresným súdom Bratislava II uznaný vinným z trestného čin podvodu. Dostal podmienku 5 rokov s probačným dohľadom a súd ho zaviazal na náhradu škody v plnej výške cca. 1.950 000,-Sk, t.j. cez 65.000 €. Ešte uviedol, že je pravdou, že po vznesení obvinenia B. W. vrátil sumu cca. 1.500, -EUR. Ak by sa mal vyjadriť k požičiavaniu peňazí pánom Ľ. D. B. W., nevie k tomu uviesť žiadne podrobnosti, nakoľko on pri odovzdávaní peňazí nikdy nebol osobne. Vie to viac-menej s D. rozprávania. Je pravdou, že s D. bol párkrát v Poluse a on mu povedal, že ide do banky- spomínal si že to bola asi Tatra banka, že potrebu je ísť niečo vybaviť, ale svedok s ním dovnútra nešiel. Povedal mu síce, že vkladal B. nejaké peniaze na účet, ale nevedel ani sumu, a ani to na vlastné oči nevidel. Taktiež vedel len z D. rozprávania, že s T.Y. P., ktorý je jeho kamarát, že mali dať nejakú zálohu na rodinný dom v Trnávke. K výške zálohy sa nevedel vyjadriť. Nevedel už presne, kedy to bolo, ale LB. mu chcel ukázať nejaký byt na Budyšínskej ulici. Domnieval sa, že hovoril o dvojizbovom byte. D. uviedol, že už za byt zaplatil nejaké peniaze, pričom svedok sa k sume vyjadriť nevedel. D. mu povedal, že si išiel byt pozrieť, ale keď tam prišiel, tak v byte mali byť nejakí cudzí ľudia, ktorí niečo v byte prerábali. Uviedli mu, že oni sú majiteľmi bytu. D., podľa jeho slov, mal volať W., a ten mu povedal, že vrazil peniaze do nejakých pozemkov. Tieto pozemky im majú vyniesť niekoľkonásobne viac peňazí, a že tieto peniaze budú uložené v nejakej schránke, alebo trezore v banke. Domnieval sa, že spomínal Tatra banku. D. mal následne dostať aj kľúč od toho trezoru. Spomínal mu, že ho aj dostal, ale nevedel sa tam dostať. Nevedel totiž heslo, ktoré bolo treba vedieť, ak sa chcel do schránky dostať. D.Y. mu taktiež povedal, že W. požičal nejaké peniaze, ktoré D. posielal na účet manželky B. W., ale o aké sumy išlo nevedel a ani to, za akým účelom a prečo práve na účet manželky W.. Taktiež mal vedomosť, z rozprávania D., že nejaká zmluva mala byť uzatvorená aj medzi W. Y. D.M. synom Ľ., ale zase sa k tomu konkrétne vyjadriť nevedel. Zdalo sa mu, že išlo o nejaký byt na Rumančekovej v Bratislave. Byt mal byť následne prepísaný na Ľ. D.A., ale zrejme sa tak nikdy nestalo. Nejaké peniaze D. požičali aj príbuzní, a zrejme D. tieto dal W. ako zálohu za zaobstaranie bytov. Svedok sa s B. W. mimo rokovaní o byte nestretával, nepozná okruh jeho známych. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či B. W. s pánom D. mali aj kamarátsky vzťah. D. mu nikdy nepovedal, že by sa s B. častejšie stretával, vždy len spomínal, že mu dal zálohu na dom, resp. byt. S pánom D. sa v dnešnej dobe
stretáva svedok iba sporadicky, pokiaľ má vedomosť, mal by sa zdržiavať v mieste trvalého bydliska. V minulosti sa stretávali častejšie, nakoľko robil v Bratislave a svedok ho párkrát aj požiadal, aby mu pomohol s elektroinštalačnými prácami, občas išli na kávu, nakoľko poznal aj ľudí, ktorých zamestnával a boli tam ľudia, s ktorými aj on robil.
Na záver sa súd oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní a to:
- kópiami faktúr Eurotel Bratislava a.s., a T-Mobile Slovensko a.s., z ktorých vyplynulo, že obžalovaný B. W., bol majiteľom telefónneho čísla XXXX XXX XXX,
- zmluvou o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX uzavretou medzi zmluvnými stranami 1. Veriteľ: T. P., X. T.Ž.: Ľ. D., X. H.: Ľ.Í. P., predmetnom ktorej bol záväzok veriteľa požičať dlžníkovi sumu 500 000,- Sk a záväzok dlžníka veriteľovi túto pôžičku vrátiť v lehote 70 dní odo dňa kedy ho na to veriteľ vyzve.
- kópiou katastrálneho spisu V 1726/04, V 115/04, V 1252/04, z ktorého obsahom je Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností P. Q. zastúpeným B. W. Y. G. T., predmetom ktorého bol byt č. 5 nachádzajúci sa na 1 P. v bytovom dome na Budyšínskej ul. č. X a Osadnej ul. č. X. Na základe kúpnej zmluvy zatvorenej medzi predávajúcim P. Q. zastúpeným B. W. a kupujúcou G. T. uzatvorenou dňa 14.05.2004. Obsahom predmetného spisu je aj prevod vlastníctva predmetného bytu z G. T. ako predávajúcej na kupujúcich T. O. Y. Ľ. O..
- vkladovými lístkami na vklad hotovosti vkladateľom Ľ. D. v prospech majiteľa účtu - T. W. a to: a) dňa 31.12.2009 v sume 500,- Eur, b) dňa 30.12.2009 v sume 500,- Eur, c) dňa 01.02.2009 v sume 3 300,- Eur d) dňa 11.05.2009 v sume 10 000,- Eur, e) dňa 09.04.2009 v sume 1 500,- Eur, f) dňa 23.12.2008 v sume 100 000,- Sk (3 319,39 Eur), g) dňa 21.08.2009 v sume 500,- Eur, h) dňa 02.05.2008 v sume 10 000,- Sk (331,94 Eur).
- výpismi z účtu č. 2618834890 vedeného v Tatra banke, a.s., vlastníkom ktorého bola /je/ T. W. - manželka obžalovaného, z ktorých vyplynulo, že na účet menovanej boli pripísané sumy zodpovedajúce vkladom v predchádzajúcom odseku. Rovnako tak, že dňa 17.08.2009 bola pripísaná na menovaný účet suma 2 400,- Eur, s poznámkou D..
- Správami z Bratislavských mestských častí, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný B. W., ani spoločnosť Prvá ľudová, s.r.o., resp. 1.ĽUDOVÁ - REALITÁ KANCELÁRIA, s.r.o., im nie je známa, ako záujemca o odprdaj bytov po neplatičoch.
- výpismi z účtu poškodeného. Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd dospel k nasledovným skutkovým záverom:
K odsudzujúcej časti rozsudku:
Výpoveďami poškodeného a svedkov, bolo preukázané, že tzv. modus operandi obžalovaného spočíval v podvodnom vylákaní peňažných prostriedkov od poškodeného a to pod zámienkou buď kúpy, alebo predaja rôznych bytov v Bratislave, ktoré sa však nikdy nezrealizovali. Zo správ mestských častí v Bratislave vyplynulo, že osobu obžalovaného ani jeho spoločnosti, neevidujú ako záujemcov o byty po neplatičoch, z obsahu katastrálneho spisu, vyplynulo, že predávajúca G. T., nikdy nepredala byt poškodeným D., a takáto zmluva a ani návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu nikdy nebol podaný. Obdobnú skúsenosť s obžalovaným mal aj svedok I.k, ktorého obžalovaný obdobným konaním pripravil o nemalé finančné prostriedky, a za ktoré konanie bol ja právoplatne uznaný vinným. Skutočnosť, že obžalovaný vylákal od poškodeného sumy vo výške 600 000,- Sk a 500 000,- Sk, je preukázaná, výpoveďou poškodeného a poškodenej, výbermi z banky. Rovnako tak suma 41 000,- Sk bola preukázaná okrem výpovede poškodeného aj poukázaním peňažných prostriedkov na účet manželky obžalovaného. Nakoniec suma 3 300,- Eur a 1500,- Eur, zaslal poškodený manželke obžalovaného, ktorá uvedené vo svojej výpovedi potvrdila.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal súd nepochybne a bez akýchkoľvek dôvodných pochybností za preukázané, že obžalovaný priamym úmyselným protiprávnym konaním naplnil všetky obligatórne pojmové znaky skutkovej podstaty jednak
trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a jednak prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona stránke tak objektívnej ako aj subjektívnej. Z objektívneho hľadiska možno konštatovať záver, že obžalovaný v príčinnej súvislosti so svojim úmyselným protiprávnym konaním spočívajúcom v predstieraní relevantných skutočností, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom, a v dôsledku ktorých poškodený v omyle realizoval majetkovú dispozíciu /v tomto prípade zaslal finančné prostriedky na účet manželke obžalovaného v omyle, že sa jedná o skutočnú kúpu bytu/, spôsobil trestnoprávne relevantný následok, ktorým bol vznik škody na majetku poškodených vo výške zodpovedajúcej kvalifikačnému znaku väčšej škody.
Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konala v priamom úmysle, pretože nielenže úmyselne konal tak, ako chcel ale tým, že takto predstieral svoju oprávnenosť na vykonanie prevodu bytu a zabezpečenie jeho kúpy, jednoznačne aj úmyselne chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, spočívajúci v ochrane majetku bez ohľadu na druh a formu vlastníctva, pričom súčasne musel vedieť, že tak spôsobí škodu na majetku poškodeného subjektu.
K osobe obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní oboznámil odpis z registra trestov, z ktorého vyplýva, že bol doposiaľ 1 krát súdne trestaný, pričom sa na neho v tomto prípade z dôvodu amnestie hľadí, ako keby nebol odsúdený. Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov ukladal úhrnný trest podľa trestného zákona účinného do 31.12.2005 a to s poukazom na to, že obžaloba bola podaná za trestné činy spáchané pred účinnosťou Trestného zákona č 300/2005 Z.z. a časť až po jeho účinnosti, pričom prihliadol na čas spáchania trestných činov, osobu obžalovaného, a ustálil, že pre nápravu páchateľa a najmä jeho uvedomenia si závažnosti dôsledkov svojho úmyselného konania v rámci tak individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti bude u neho postačovať uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 /dva/ roky, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 /päť/ rokov. Súd v rámci adhézneho konania, po riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany poškodených vychádzajúc z relevantných listinných dôkazov /príkaz na úhradu, výpis z účtu manželky obžalovaného/ a zo záveru, že v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného došlo k preukázanej škode na majetku poškodeného, ustálil možnosť uznania uplatneného nároku poškodeného v preukázanej výške 42 674,26 Eur a preto obžalovaného zaviazal k jej náhrade.
K oslobodzujúcej časti rozsudku:
Obžaloba kládla obžalovanému B. W., za vinu aj to, že mal od poškodeného vylákať:
- dňa 23. januára 2004 mal vylákať sumu 400.000,- Sk ( 13.277,57,- Euro) pod zámienkou výhodnej kúpy bytu po neplatičoch, ktorý sa mal nachádzať v Bratislave v miestnej časti Podunajské Biskupice,
- dňa 28. januára 2004 mal vylákať sumu 500.000,- Sk ( 16.596,96,- Euro) pod zámienkou výhodnej kúpy bytu po neplatičovi v Bratislave,
- dňa 10. marca 2004 mal vylákať sumu 200.000,- Sk ( 6.638,78,- Euro) pod zámienkou výhodnej kúpy bytu po neplatičoch v nezistenej lokalite,
- dňa 20.apríla 2004 mal vylákať sumu 200.000,- Sk ( 6.638,78,- Euro) ako doplatok k sume zo dňa 10. marca 2004 na kúpu bytu v nezistenej lokalite po neplatičoch,
- dňa 30. apríla 2004 mal vylákať sumu 700.000,- Sk ( 23.235,74,- Euro) na kúpu rodinného domu v Bratislave, miestnej časti Trnávka,
- dňa 31.mája 2004 mal vylákať sumu 936.000,- Sk ( 31.069,51,- Euro) pod zámienkou vyplatenia exekútora na vyššie uvedený dom v Bratislave - Trnávke, čím poškodenému Ľ. D. mal spôsobiť škodu vo výške 2.936.000,-Sk (97.457,34 Euro). Súd v tejto časti považoval skutky kladené obžalovanému za vinu za nepreukázané, a to z nasledovných dôvodov: vylákanie a požičanie uvedených peňažných prostriedkov obžalovanému poškodeným nebolo nijakým spôsobom preukázané. Samotný poškodený vo svojich výpovediach sám uviedol, že mal požičať obžalovanému peniaze no žiadne potvrdenie si nepýtal. Tvrdenie že pri odovzdaní peňazí mal byť prítomný svedok O. W. sa ukázali ako nepotvrdené, keďže tento svedok poprel, že by bol pri akomkoľvek odovzdávaní peňazí poškodenému. K samotnému konaniu poškodeného treba uviesť, že bolo preukázané, že obžalovaný a poškodený boli kamaráti, avšak údajné pôžičky, ktoré medzi nimi mali vzniknúť, nie je možné bez všetkého považovať za naplnenie žalovaného trestného činu. Pri posudzovaní otázky či obžalovaný naplnil znaky trestného činu podvodu, je nutné vziať do úvahy aj prípadnú existenciu súkromnoprávneho vzťahu, v ktorom ako účastníci vystupovali obžalovaný a
poškodený a ktorý má význam pre túto trestnú vec. Pokiaľ ide o súkromnoprávny vzťah, je potrebné totiž trvať na tom, aby na ochranu svojich majetkových záujmov dbali predovšetkým samotní účastníci takéhoto vzťahu. Od týchto účastníkov je nutné požadovať, aby postupovali obozretne a aby dodržali aspoň elementárne zásady opatrnosti, obzvlášť ak sú preto ľahko dosiahnuteľné prostriedky. Za situácie, keď poškodený sám svojou zjavnou neopatrnosťou, ktorej sa mohol ľahko vyvarovať, pristúpil k neistej finančnej dispozícii a vynaložil finančné prostriedky, potom sa s dôsledkami tejto neistoty musí vysporiadať taktiež sám a to za použitia prostriedkov súkromného práva. Z hľadiska princípov, na ktorých je založený demokratický štát je neprijateľné, aby trestným postihom jedného účastníka súkromnoprávneho vzťahu bola nahradzovaná nevyhnutná miera opatrnosti druhého účastníka pri ochrane vlastníckych práv a majetkových záujmov. Trestným postihom nie je možné nahrádzať inštitúty iných právnych odvetví, ktoré sú určené na ochranu majetkových práv a záujmov (citované z uznesenia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 11 Tdo 1121/2012 zo dňa 14.03.2013).
V zmysle § 288 ods. 2 Trestného poriadku, súd poškodeného so zvyškom jeho nároku na náhradu škody z dôvodu čiastočného oslobodenia obžalovaného spod obžaloby odkázal na civilný proces. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovanému stíhaný, a preto ho spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku v celom rozsahu oslobodil.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.
Okresný súd Bratislava III V Bratislave dňa 22.03.2018
JUDr. Juraj K a p i n a j
predseda senátu