Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/12/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: O. O., D.. XX.X.XXXX, U. XXXX/X, XXX XX G., o vymoženie 227,05 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er 547/2013-21 zo dňa 23. júna 2015, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe predloženého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, pod sp. zn. Z. XXXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX.

2. V zmysle ustanovení § 44 ods.2 a § 41 ods.2 písm. c/,d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný poriadok) v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie posúdil zmluvný vzťah, ktorý je základom pre exekučný titul ako spotrebiteľský, založený Zmluvou o prenájme s následnou kúpu prenajatej veci č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX. Dojednanie rozhodcovskej doložky v bode 4 Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa XX.XX.XXXX vyhodnotil súd prvej inštancie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré je v rozpore tak s vnútroštátnym spotrebiteľským právom, ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS a je v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovský rozsudok, založený na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom a uznanie a výkon takéhoto rozsudku v danom prípade by bolo v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený písomným podaním zo dňa 16.7.2015, ktorým žiadal zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci na ďalšie konanie.

4. Odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci s tým, že v prejednávanej veci súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Poukážuc na ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, odvolateľ namietal, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, prečo je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. V danom prípade, s poukazom na výklad Smernice 93/13/EHS, nemožno podľa odvolateľ dojednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť ako nekalú podmienkou, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného

procesu a je súčasťou civilného práva. Nemožno zo slovenského ani z európskeho súčasného právneho stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich.

5. Exekučný súd, podľa odvolateľa, nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, C-224/01. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe právom uznaného exekučného titulu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní.

6. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), prejednal vec v rozsahu stanovenom Občianskym súdnym poriadkom, t.j. zákonom č. 99/1963 Zb. (ďalej len „O.s.p.“). Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie oprávneného bolo podané pred týmto dátumom. V prípade oprávneného ide teda o právo na prejednanie odvolania v rozsahu uvedenom v doterajších právnych predpisoch, čím dôjde k naplneniu princípu legitímneho očakávania i právnej istoty. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či dopĺňania dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne judikuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

9. Odvolací súd nevidí dôvod, aby sa uvedené závery nevzťahovali aj na stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.

10. Rozhodcovská doložka, ako vyplýva z bodu 4 Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa XX.XX.XXXX medzi oprávneným a povinným, vyžaduje riešenie sporov v rozhodcovskom konaní podľa možností pred rozhodcovskými súdmi v Bratislave a v Košiciach a napokon pred všeobecným súdom, v závislosti o žalujúcej strany. Takto upravená možnosť riešenia sporov medzi zmluvnými stranami stráca charakter voľby v prípade, keď je žalujúcou stranou oprávnený, ako tomu v súvislosti s uplatňovaním pohľadávok voči dlžníkovi - spotrebiteľovi nesporne býva.

11. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje neprijateľnosť takejto rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky spotrebiteľského vzťahu z dôvodov týkajúcich sa najmä jej obsahu a účelovosti, ktorý svojou formuláciou vyznieva preukázateľne najmä v prospech oprávneného a vyvoláva tým nerovnovážny stav v postavení subjektov zmluvného vzťahu z hľadiska ich povinností, ale najmä práva domáhať sa ochrany v prípade súdneho konania vo vzťahu k predmetu zmluvy, resp. plnenia zo strany dodávateľa - oprávneného v konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak súčasťou obchodných podmienok je ďalšia zmluva, akou je rozhodcovská zmluva, táto musí mať všetky náležitosti, ktoré pre ňu vyžaduje zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V zmysle § 4 uvedeného zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. V zásade, v zmysle príslušných ustanovení, zabezpečujúcich ochranu spotrebiteľa platí, že dohoda o rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve je prípustná za predpokladu, že podmienky, za akých sa rozhodcovské konanie uskutoční, budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie, vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku inými rozhodcami, ako to v konečnom dôsledku umožňuje aj platný zákon o rozhodcovskom konaní.

12. Vzhľadom na zrejmú úpravu rozhodcovskej doložky v danom prípade, odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2010 a ani právneho názoru v znení jeho mnohých rozhodnutí v obdobných veciach oprávneného (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 610/2012).

13. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Oprávnený neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že rozhodcovská doložka v danom prípade bola dojednaná individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred oprávneným naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu a povinný na ňu pristúpil bez zrejmého uvedomenia si dôsledkov jej uplatnenia v následnom zmluvnom vzťahu.

15. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že ak exekučný súd preskúmaval a vychádza aj z iných listín, či dôkazov, než z tých, na ktoré výslovne odkazuje Exekučný poriadok a následne posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k podkladom svojho odlišného právneho posúdenia v kontexte práva oprávneného podľa § 48 ods.2 Ústavy SR. Pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje i to, že oprávnenému táto možnosť bola reálne poskytnutá v súvislosti s odvolacím konaním.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci, že svojim postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom, že vychádzal aj zo správneho právneho posúdenia. Odvolací súd tak v zmysle vyššie uvedeného rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, potvrdiac uznesenie súdu prvého stupňa ako v celom rozsahu vecne správne (§ 387 C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .