Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-202-2017.pdf
PDF · 87.5 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/202/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu Platiť sa oplatí, s.r.o. so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej P. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XX/XX, XXX XX N. X. o zaplatenie sumy 114,17 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 114,17 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 80,- € od 10. 12. 2014 do 21. 3. 2017, zo sumy 60,- € od 22. 3. 2017 do zaplatenia, zo sumy 47,76 € od 10. 1. 2015 do zaplatenia, zo sumy 6,41 € od 10. 2. 2015 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 20,- €, vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom apríl 2018 až do úplného zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 16. 11. 2017 domáhal zaplatenia sumy 114,17 Eur s príslušenstvom na tom základe, že žalobca nadobudol pohľadávku v tomto konaní od pôvodného veriteľa, obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Bratislava a to na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 8. 2015 a odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 6. 2016. Postúpením pohľadávku z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 12. 2. 2016.
2. Právny predchodca žalobcu a žalovaná na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov sa dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanej poskytovať vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby ku ktorým bolo pridelené telefónne číslo XXX XXX XXX. Tieto služby boli následne vyfaktúrované a to faktúrami č. 7411004763, splatné dňa 9. 12. 2014 na sumu 80,- Eur s tým, že z tejto faktúry žalovaná uhradila dňa 22. 3. 2017 sumu 20,- Eur. Ďalej faktúrou č. 7411881328, splatná 9. 1. 2015 v sume 47,76 Eur a faktúra č. 7500736159, splatná dňa 9. 2. 2015 vo výške 6,41 Eur. Tieto faktúry neboli uhradené ani len čiastočne.
3. Žalovaná uviedla, že Zmluvu so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. uzatvorila. Žalované faktúry riadne neuhradila. Uviedla, že je ochotná žalovanú sumu uhradiť ale v splátkach po 20,- Eur mesačne, vždy k 20-temu dňu v mesiaci, počnúc mesiacom apríl 2018. Poukázala na to, že v súčasnej dobe je na materskej dovolenke a poberá materskú vo výške 260,- Eur mesačne. Nemá iný príjem, nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej sumy. Uviedla, že sa stará o dve maloleté deti.
4. Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách „Elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.“
5. Podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách „Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak.“
6. Podľa § 5 ods. 6 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách „Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ 4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák.“
7. Podľa § 5 ods. 7 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách „Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.“
8. Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách „Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.“
9. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách „Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.“
10. Podľa § 42 ods. 4 písm. a) Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách „Účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami.“
11. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách „účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.“
12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. Zmluvu o poskytovaní služieb dňa 22. 10. 2014, vrátane dodatku na základe ktorých bol žalovanej poskytovaný program služieb Happy M NAJ. Na základe tejto zmluvy a dodatku boli potom žalovanej poskytované služby, ktoré si právny predchodca žalobcu voči žalovanej vyúčtoval faktúrami č. 7411004763 v sume 80,- Eur, splatná dňa 9. 12. 2014. Žalovaná u tejto faktúry uhradila dňa 22. 3. 2017 sumu 20,- Eur. Ďalej si právny predchodca žalobcu vyúčtoval voči žalovanej faktúrou č. 7411881328 sumu 47,76 Eur, splatnú dňa 9. 1. 2015 a faktúrou č. 7500736159 sumu 6,41 Eur, splatnú dňa 9. 2. 2015.
15. Súd z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 8. 2015 zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca postúpila svoje pohľadávky na žalobcu ako postupníka. Súd z
odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 6. 2016, vrátane prílohy č. 1 zistil, že boli postúpené aj žalované pohľadávky.
16. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 114,17 Eur za poskytované služby z titulu žalovaných faktúr.
17. Nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením žalovaných faktúr, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi z týchto faktúr aj úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a to odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr až od dňa zaplatenia. Súd stanovil výšku úroku z omeškania na 5,05 % ročne, nakoľko v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 % a o 5 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 5,05 %.
18. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaná požiadala o možnosť zaplatiť dlžnú sumu v splátkach po 20,- Eur mesačne, vždy k 20-temu dňu v mesiaci, počnúc mesiacom apríl 2018 a poukázala na svoju zlú finančnú situáciu, keďže je na materskej a jediným príjmom je materská vo výške 260,- Eur. ďalej uviedla, že nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej sumy a stará sa o dve maloleté deti vo veku 2 a 5 rokov. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd umožnil žalovanej zaplatiť dlžnú istinu s príslušenstvom v splátkach po 20,- Eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom apríl 2018 až do úplného zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 232 ods. 3, 4 CSP.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Nakoľko v konaní mal plný úspech žalobca, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a to podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p. a § 362 ods.1 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p). V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§ 360 ods.2 C.s.p.). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 C.s.p.). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 C.s.p.). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 C.s.p.). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 C.s.p.). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 C.s.p.). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).