Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_3T-17-2018.pdf
PDF · 85.06 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/17/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a prísediacich Ing. Heleny Hukelovej a Daniely Marešovej, v trestnej veci obžalovanej: Z. G. F., nar.: XX.XX.XXXX, pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. marca 2018 takto
rozhodol:
Obžalovaná
Z. G. F. nar. XX.XX.XXXX v K., U., trvalý pobyt: H., ulica W. X. č. 1, U., štátna občianka U. republiky
sa uznáva za vinnú, že
dňa 24. januára 2018 v čase asi o 09:00 h v F. na A. ulici pred bytovým domom č. X pristúpila zozadu k G. D., nar. XXXX, a z príručného vozíka, ktorý v tom čase ťahala za sebou, jej odcudzila kabelku čiernej farby, v ktorej sa nachádzal mobilný telefón zn. NOKIA, ručná baterka, zväzok 6 ks kľúčov a peňaženka s finančnou hotovosťou 25 Eur a kópiami dokladov na jej meno, a to občiansky preukaz, preukaz ZŤP, preukaz poistenca VŠZP, čím spôsobila G. D. krádežou škodu vo výške 98 Eur,
teda
si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorú má iný pri sebe a na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,
čím spáchala
zločin: krádež podľa § 212 odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno f) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona,
Za to sa
odsudzuje:
Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), písm. l) a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ a aj per analogiam ods. 4 pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) Trestného zákona ukladá trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obžalovanej určuje skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
odôvodnenie:
Po prednese obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava bola obžalovaná Ivalina Aleksandrova Hristova na hlavnom pojednávaní poučená o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení a po porade s obhajcom v priebehu hlavného pojednávania urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na všetky položené otázky obžalovaná odpovedala „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní vyjadril súhlas s tým, aby súd prijal jeho vyhlásenie. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako zločin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c), odsek 4 písmeno f) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona, pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu - zločinu, ktorého závažnosť zároveň nebola nepatrná, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovanej s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná len k výroku o treste.
Následne bolo po vyjadrení procesných strán na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie oboznámením správ o povesti na obžalovanej (register priestupkov, odpis z RT, lustrácia v STA, správa z Interpolu zo dňa 09.02.2018 (č.l. 85)), z ktorých bolo zistené, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná, ani v Bulharsku. Voči obžalovanej sa na súdoch v Slovenskej republiky momentálne nevedú ďalšie trestné konania. Obžalovaná nebola v období od 01.01.2010 do 22.03.2018 priestupkovo postihovaná. Zo správy Interpolu zo dňa 09.02.2018 vyplýva, že dňa 01.12 2017 boli informovaní Interpolom Ľubľana, že príslušné slovinské orgány vedú vyšetorovanie vo veci krádeže, kde podozrivými sú Z. G. F. a J. N., nar. XX.XX.XXXX, tiež občianka U. a poškodeným je S. J..
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovanej dve poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. j/ Tr. zák. - že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, a podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. - priznala sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutovala) a žiadne priťažujúce okolnosti. Pri použitá § 38 ods. 2 ods. 3 Trestného zákona, potom prichádzalo do úvahy ukladanie trestu v rozmedzí sadby 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov (pôvodná sadzba 3-10 rokov).
Podľa § 39 ods.1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.
Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho
zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.).
Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod.
Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v záko- ne a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tres- tného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neod- volateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. (Stanovisko NS SR Tpj 55/2016). Súd pri zvažovaní výšky trestu pristúpil k použitiu § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona, a do určitej miery aj podporne § 39 ods. 4 Trestného zákona, nakoľko u obžalovanej prevládalo viac poľahčujúcich okolností naproti žiadnej priťažujúcej, obžalovaná sa priznala k spáchaniu skutku uvedeného v obžalobe a svoje konanie aj úprimne oľutovala. Obžalovaná viedla doposiaľ usporiadaný život, nebola ani len priestupkovo riešená a to ani v Bulharsku. Obžalovaná je matkou dvoch detí, 11 ročného syna, 16 ročnej dcéry, pričom je slobodná. Pri spáchaní skutku sa poškodenej nič nestalo, odcudzená kabela jej bola ihneď pri zadržaní obžalovanej vrátená, pričom jej ani nevznikla žiadna škoda. Obžalovaná sa ku spáchaniu skutku ihneď priznala a po celý čas trestného konania sa tohto tvrdenia aj pridŕžala a nevytvárala zbytočné úkony, resp. kroky, ktoré by mohli viesť k predlžovaniu trestného konania, ako aj celého vyšetrovania v prípravnom konaní. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za dané, že je možné konštatovať výraznú prevahu poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi. Súd takúto trestnú sadzbu vyhodnotil v súlade s ust. § 39 ods. 1 tr. zákona za neprimerane prísnu, keď bol toho názoru, že trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov je dostačujúci, a pritom bolo možné za použitia § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne odložiť za určenia skúšobnej doby 3 rokov.
Súd mohol teoreticky pristúpiť aj k zníženiu trestnej sadzby pod dolnú hranicu za použitia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, nakoľko obžalovaná sa k spáchaniu skutku priznala a úprimne ho oľutovala, čím nastala teoretická možnosť per analogiam uzavretia a schválenia dohody o vine a treste. Avšak nakoľko mimoriadne zníženie trestu podľa použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona faktický pohlcuje použitie v zmysle § 39 ods. 2 Trestného zákona z dôvodu priaznivejších podmienok pre obžalovanú, nakoľko pri znížení podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona je súd v danom prípade limitovaný spodnou hranicou podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona 6 mesiace a v prípade § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona 2 roky, súd pristúpil k použitiu ustanovenia pre obžalovanú priaznivejšieho. Pri vyššie uvedených úvahách preto súd nepovažoval za spravodlivé, a ani z hľadiska potrestania obžalovanej za účelné potrestať obžalovanú nepodmienečným trestom odňatia slobody. Samotná obžalovaná na hlavnom pojednávaní deklarovala, že samotný prebiehajúci výkon väzby na pre ňu dostatočný nápravný a zároveň odstrašujúci vplyv na nápravu obžalovanej, aby sa už nedopúšťala páchania trestnej činnosti. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Tr. zák., teda že obžalovaná napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, súd túto obžalovanej pri ukladaní trestu nepriznal s tým, že okolnosť spočívajúca vo vyhlásení obžalovanej o vine zo spáchania skutku v obžalobe bola premietnutá do priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., ako aj z dôvodu, že vyhlásenie obžalovanej na hlavnom pojednávaní, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd následne prijme, nie je podľa názoru súdu dôvodom na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti, naviac v situácií, kedy Tr. zák. hovorí „napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom“, pričom je potrebné uviesť, že súdy trestnú činnosť neobjasňujú (tú objasňujú iba orgány činné
v trestnom konaní). Uvedené úvahy súd uvádza hlavne z dôvodu vedomosti o uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016 sp. zn. 4Tdo 63/2015, ktoré rozhodnutie sa týkalo práve priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. v prípade, ak obžalovaný vyhlási na hlavnom pojednávaní, že je vinný a súd následne toto jeho vyhlásenie prijme.
O náhrade škody poškodenej Anastázii Danišovej súd nerozhodoval, nakoľko poškodenej žiadna reálna škoda nevznikla a zároveň poškodená si ani žiadnu v adhéznom konaní neuplatňovala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.