Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/24/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobkyne: M. O., G.. XX.X.XXXX, K. C. XXX XX, K.Á. XXX/X, zastúpenej KAIFER advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Košiciach 040 01, Fibichova 11, IČO: 36 861 561, proti žalovanému: Obec Lemešany, so sídlom 082 03 Lemešany 186, IČO: 00 327 344, zastúpenému PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom v Prešove 080 01, Masarykova 13, IČO: 36 492 086, o zaplatenie 4.500,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 25C/229/2016-92 zo dňa 20.12.2017, takto

rozhodol:

R u š í uznesenie súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) prerušil konanie do vyhotovenia kontrolného znaleckého posudku, ktorého vypracovanie bolo nariadené v konaní vedeného pod sp. zn. 9C/195/2014.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou dňa 25.07.2016, sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 4.500,- Eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia. V obdobnej právnej veci vedenej pod sp. zn. 9C 195/2014, týkajúcej sa susedného pozemku, bolo nariadené vypracovanie kontrolného znaleckého posudku znaleckou organizáciou. Kontrolný znalecký posudok má ozrejmiť, ktorý zo sporných znaleckých posudkov predložených v konaní (znalecký posudok T.. G., predložený žalobcom a znalecký posudok T.. B., vyhotovený v konaní), správne vypočítal nájom. Súd konanie prerušil podľa § 164 CSP.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, nakoľko predmetné uznesenie je vydané v rozpore s platnou právnou úpravou. Poukazuje na to, že žalobkyňa podala žalobu dňa 25.07.2016 a súd prvej inštancie, bez prípadného nariadenia pojednávania, uznesením zo dňa 20.12.2017 prerušil konanie do vyhotovenia kontrolného znaleckého posudku, ktorého vypracovanie bolo nariadené v konaní vedeného pod sp. zn. 9C 195/2014. Podľa odôvodnenia uznesenia, tak súd prvej inštancie urobil z dôvodu, že v obdobnej právnej veci týkajúcej sa susedného pozemku, bolo nariadené vypracovanie kontrolného znaleckého posudku znaleckou organizáciou. Kontrolný znalecký posudok má ozrejmiť, ktorý zo sporných znaleckých posudkov predložených v konaní, správne vypočítal nájom. Súd prvej inštancie ako právny dôvod rozhodnutia prerušenia konania uviedol ust. § 164 CSP. Dôvod na prerušenie konania podľa § 164 je, že prebieha súdne, alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Z procesnej povahy predmetného ustanovenia na rozdiel od ust. § 162 síce vyplýva, že ide o zákonom danú právomoc, ktorá má zjavne charakter tzv. sudcovskej úvahy a prerušenie konania nie je pre samotné rozhodnutie v konaní nevyhnutné, no i napriek tomu je súd povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami, a až keď tieto prípadne zlyhajú, môže súd konanie prerušiť. V danom prípade v inom konaní sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam

pre rozhodnutie súdu, keďže aj podľa uznesenia súdu prvej inštancie, nejde o totožné pozemky, ale o susedné, čo v praxi môže znamenať, napríklad aj iné ocenenie. Navyše v konaní vedenom pod sp. zn. 9C 195/2016, prebieha len dokazovanie súdom zvoleným dôkazným prostriedkom, znaleckým dokazovaním. Nie je tak daný dôvod, aby zákonná sudkyňa v tomto konaní vec neprejednala (nariadila pojednávanie, a tým by sa vytvorila možnosť na to, aby prípadne súd urobil iné vhodné opatrenia, ako to stanovuje právny predpis), a tak súd sám neposudzoval otázku (podľa žaloby a obsahu súdneho spisu vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania v tomto konkrétnom súdnom spore podľa zásad civilného sporového konania), ktorá je predmetom tohto sporu - uplatneného nároku na zaplatenie sumy 4.500,- Eur, predstavujúceho podľa žaloby zo dňa 25.07.2016, súčin rozsahu výmery nehnuteľnosti žalobcu 900 m2 a sumy 2,50 Eur ročne za 1 m2, a to za obdobie od 26.07.2014 do 25.07.2016. V tom žalovaný vidí nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže súd bez ďalšieho rozhodol o prerušení konania bez nariadenia pojednávania, a teda ani nedal stranám sporu na pojednávaní možnosť vyjadriť sa k prípadnému procesnému postupu, ktorého výsledkom by bolo rozhodnutie o prerušení konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa žalovaného vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže predmetom uplatneného nároku v tomto konaní je finančná suma, ktorá je uplatňovaná z iného pozemku, ako v konaní 9C/195/2014 a senát 9C/195/2014 znalecky nedokazuje ocenenie náhrady za pozemok a za obdobie, ktorý žalobca označil v tomto konaní. Tu je však potrebné súdom vyriešiť samotný základ nároku, a až potom zisťovať jeho prípadnú výšku. Žalobcom uplatnený nárok v konaní 9C/195/2014 na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalobe zo dňa 18.07.2014, sa týka tzv. rozhodnej doby od 01.07.2011 do 30.06.2014. Žalobkyňou uplatnený nárok v konaní 25C 229/2016 na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalobe zo dňa 25.07.2016, sa týka tzv. rozhodnej doby od 26.07.2014 do 25.07.2016. Totožnosť dôkazov, či dokazovania s týmto konaním nie je daná, čo vyplýva z obsahu súdneho spisu.

4. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného uviedla, že v predmetnej právnej veci nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa ust. § 164 CSP. Konajúci súd odôvodnil prerušenie konania tým, že v obdobnej právnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/195/2014, týkajúcej sa susedného pozemku, bolo nariadené vypracovanie kontrolného znaleckého posudku znaleckou organizáciou, ktorý znalecký posudok by mal ozrejmiť, ktorý zo sporných znaleckých posudkov predložených v konaní (znalecký posudok T.. G. predložený žalobcom a znalecký posudok T.. B. vyhotovený v konaní), správne vypočítal nájom. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že konajúci súd by mal posúdiť výšku odplaty za bezdôvodné obohatenie v zmysle súdnej praxe, podľa ktorej patrí žalobkyni odplata za užívanie jej nehnuteľnosti žalovanou vo výške 10 % z hodnoty nehnuteľnosti ročne. Pokiaľ by sa však konajúci súd ustálil na názore, že výšku odplaty za bezdôvodné obohatenie je potrebné posúdiť v intenciách nájomného, pripomína, že uvedené znalecké posudky (znalecký posudok T.. G. predložený žalobcom a znalecký posudok T.. B. vyhotovený v konaní), sa týkajú obdobia od 01.07.2011 do 30.06.2014, pričom rozhodným obdobím v tejto právnej veci je obdobie dva roky spätne odo dňa podania žaloby, t. j. obdobie od 26.07.2014 do 25.07.2016. Z uvedeného vyplýva, že na základe kontrolného znaleckého posudku nemá konajúci súd možnosť zistiť taký skutkový stav, ktorý by bolo možné bez výhrady, a v plnom rozsahu aplikovať na predmetnú právnu vec, a to najmä z dôvodu iného časového obdobia, za ktoré sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, pričom nemožno opomenúť, že žalobkyňa jasne preukázala v konaní výšku bezdôvodného obohatenia, a to s prihliadnutím na znalecký posudok č. XXX/XXXX vypracovaný T.. T. M. ohľadom určenia hodnoty nehnuteľností s prihliadnutím na súdnu prax, ktorá vychádza z premisy, že odplata za užívanie cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu zodpovedá 10 % z hodnoty nehnuteľnosti ročne, a zároveň takto určená suma je takisto veľmi podobná sume nájomného určenej aj v znaleckom posudku č. XXX/XXXX vypracovanom T.. V. G., aj keď je to suma nájomného za odlišné obdobie, ako je rozhodné obdobie pre toto konanie. Žalobkyňa má za to, že vykonaným dokazovaním v rozsahu znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 13.07.2015, vyhotoveného znalcom T.. T. M. s prihliadnutím na súdnu prax, prípadne znaleckého posudku č. XXX/ XXXX zo dňa 06.12.2016, vyhotoveného znalcom T.. V. G.U., bola odstránená spornosť otázky týkajúcej sa primeranosti žalobkyňou uplatneného nároku vo výške 4.500,- eur, resp. vo výške 2,5 EUR/m2/ročne, a nie je preto potrebné prerušovať konanie do vyhotovenia kontrolného znaleckého posudku v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 9C/195/2014.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej v texte „CSP“), prejednal odvolanie žalovaného a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie preskúmal

v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP, a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario), uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d/ zrušil, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali.

6. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

7. Citované ustanovenie upravuje fakultatívne (nie obligatórne) prerušenie konania v prípade, že prebieha iné súdne, alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Fakultatívne prerušenie znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné, pričom rozhodujúcim hľadiskom bude zásada hospodárnosti, preto prerušenie konania bude predstavovať skôr výnimku, ako pravidlo. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia s dostupnými procesnými prostriedkami, a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť.

8. Odvolací súd je toho názoru, že v predmetnej právnej veci nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa ust. § 164 CSP.

9. Okresný súd odôvodnil prerušenie konania tým, že v obdobnej právnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/195/2014, týkajúcej sa susedného pozemku, bolo nariadené vypracovanie kontrolného znaleckého posudku znaleckou organizáciou, ktorý znalecký posudok by mal ozrejmiť, ktorý zo sporných znaleckých posudkov predložených v konaní (znalecký posudok T.. G. predložený žalobcom a znalecký posudok T.. B. vyhotovený v konaní) správne vypočítal nájom.

10. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že uvedené znalecké posudky (znalecký posudok T.. G. predložený žalobcom a znalecký posudok T.. B. vyhotovený v konaní), sa týkajú obdobia od 01.07.2011 do 30.06.2014, pričom rozhodným obdobím v tejto právnej veci je obdobie od 26.07.2014 do 25.07.2016. Z uvedeného vyplýva, že na základe kontrolného znaleckého posudku nemá súd možnosť zistiť taký skutkový stav, ktorý by bolo možné bez výhrady, a v plnom rozsahu aplikovať na predmetnú právnu vec, a to z dôvodu iného časového obdobia, za ktoré sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Navyše, nejde o totožné pozemky, ale o susedné, čo môže znamenať aj iné ocenenie. Navyše, v konaní vedenom pod sp. zn. 9C 195/2016 prebieha len dokazovanie súdom zvoleným dôkazným prostriedkom, znaleckým dokazovaním. Nie je tak daný dôvod, aby zákonná sudkyňa v tomto konaní vec neprejednala (nariadila pojednávanie, a tým by sa vytvorila možnosť na to, aby prípadne súd urobil iné vhodné opatrenia, ako to stanovuje právny predpis), a tak súd sám neposudzoval otázku (podľa žaloby a obsahu súdneho spisu vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, v tomto konkrétnom súdnom spore podľa zásad civilného sporového konania), ktorá je predmetom tohto sporu - uplatneného nároku na zaplatenie sumy 4.500,- Eur, predstavujúceho podľa žaloby súčin rozsahu výmery nehnuteľnosti žalobcu 900 m2 a sumy 2,50 Eur ročne za 1 m2 za obdobie od 26.07.2014 do 25.07.2016.

11. Keďže podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnej právnej veci nie je daný dôvod na prerušenie konania podľa ust. § 164 CSP, preto odvolací súd predmetné uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. d/ zrušil.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.