Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Pc/21/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci navrhovateľa: N.. G. V., B.. XX.XX.XXXX, X. V. X, XXX XX X., proti odporkyni: T.. Z. V., B.. XX.XX.XXXX, X. V. X, XXX XX X., zast.: JUDr. Zuzana Nespalová, advokátka so sídlom Saratovská 6/D, 841 02 Bratislava, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15P/10/2011-123 zo dňa 10.09.2012 s účinnosťou od 22.03.2018.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 14.11.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2017, sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozhodol o zrušení jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že odporkyňa, ktorá je už plnoletá ukončila dňa 27.09.2017 štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. 2. Návrh navrhovateľa bol odporkyni doručený dňa 08.12.2017, pričom táto doručila súdu dňa 22.12.2017 potvrdenie o ukončení II. stupňa vysokoškolského štúdia zo dňa 24.08.2015. 3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.03.2018 na ktoré sa nedostavil navrhovateľ, predvolanie na pojednávanie sa súdu vrátilo dňa 01.03.2018 s označením ,,zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“ Svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas neospravedlnil, preto súd pojednával v zmysle ust. § 180 v jeho neprítomnosti. Dostavila sa právna zástupkyňa odporkyne, odporkyňa sa nedostavila. Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že odporkyňa súhlasí s návrhom navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti, nakoľko ukončila vysokoškolské štúdium. Ďalej uviedla, že od septembra pokračuje v dennom doktorandskom štúdiu, pričom ako študentke jej podľa § 94 zákona o vysokých školách vzniká nárok na štipendium najmenej vo výške 9. platovej triedy. Odporkyňa je spôsobila samostatne sa živiť a preto netrvá na vyživovacej povinnosti navrhovateľa a súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti. 4. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľa, výsluchom právnej zástupkyne odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 15P/10/2011-123 zo dňa 10.09.2012, súd zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného a zviazal ho platiť na výživu odporkyni sumou 210,- eur mesačne počnúc dňom 02.03.2012. 6. Podľa ust. § 155 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „ CMP“), konanie sa začína len na návrh. 7. Podľa ust. § 156 účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. 8. Podľa ust. § 157 rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

9.Podľa čl. 6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. 10. Podľa ust. § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

11. Podľa ust. § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

12. Podľa ust. § 217 ods. 1 (veta prvá) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia . 13. Podľa ust. § 43 ods. 3 písm. a) zák.č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine v platnom znení (ďalej len „Zákon o rodine“), dieťa je ďalej povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu. 14. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 15. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 16. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a vzniká jeho narodením. Naproti tomu stojí vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ustanovenie §62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú schopné samy sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje.

17. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci týkajúcej sa výživného dieťaťa opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov a táto musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.

18. Teleológia ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine (plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť ) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho event. pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča). Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a naopak potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností. Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť) takéhoto postihnutia dieťaťa preto musia ísť na ťarchu toho, kto (ako racionálna bytosť) dieťa na svet, dobrovoľne a pri vedomí si všetkých možných dôsledkov, priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. I.ÚS 2306/12).

19. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou. Dosiahnutím plnoletosti táto vyživovacia povinnosť nezaniká, ale trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, pričom sa vyžaduje, aby táto schopnosť bola trvalá, nakoľko príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti je jednoznačná situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem.

20. Súd mal na základe zhodného vyjadrenia navrhovateľa ako i odporkyne preukázané, že odporkyňa dňa 23.08.2017 ukončila štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v študijnom programe - sociológia. Právna zástupkyňa odporkyne predložila na pojednávaní dňa 22.03.2018 potvrdenie o výške príjmu zamestnanca - odporkyne zo dňa 20.03.2018 z ktorého vyplýva, že odporkyňa je od 01.09.2017 do 31.08.2021 zamestnaná v Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave a je spôsobila samostatne sa živiť, a preto netrvá na vyživovacej povinnosti navrhovateľa.

21. Z priložených listinných dokladov o prerušení štúdia a zamestnaní vyplýva, že odporkyňa je ekonomicky samostatná, riadne ukončila štúdium na vysokej škole a je schopná sa samostatne sa živiť. Súd postupoval v zmysle Zákona o rodine a vykonal dokazovanie za účelom preukázania, kedy sa odporkyňa stala ekonomicky samostatným. Na základe vyššie uvedeného súd návrhu navrhovateľa na zrušenie výživného vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

22. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 .