Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoSr-1-2017.pdf
PDF · 101.75 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoSr/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu O., zastúpeného B. proti žalovanému O., o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 10Csr/3/2016-34 zo dňa 16. mája 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol rozsudkom tak, že zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom v Bratislava, Vansovej 2, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA09870/15 zo dňa 04.08.2016 (výrok I.). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.). Uviedol, že zo skutkových zistení vyplynulo, že dňa 16.01.2014 bola medzi stranami uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 200 Eur, splatných do 26.06.2014. Dňa 16.01.2014 bola medzi zmluvnými stranami uzavretá rozhodcovská zmluva, v ktorej je predformulovaný text, podľa ktorého dlžník svojím podpisom vyhlasuje a potvrdzuje, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere zo dňa 16.01.2014, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnenie zmeniek, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, pričom možnosť voľby príslušného Stáleho rozhodcovského súdu má žalujúca zmluvná strana, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Rozhodcovským súdom na účely uzavretej rozhodcovskej zmluvy bol Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO 35 922 761, alebo Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská arbitrážna, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Krížna 2. Dňa 04.08.2016 bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom v Bratislave, Vansovej 2 rozhodcovský rozsudok, sp. zn. SRSAspA 09870/15, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 200 Eur so zmluvnou pokutou 33 Eur, so zmluvným úrokom vo výške 39,15 % ročne od 16.01.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.06.2014, s trovami mediačného konania v sume 142,79 Eur a s trovami rozhodcovského konania v sume 128,78 Eur, v mesačných splátkach po 80 Eur.
2. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.01.2014 podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy, vyplýva, že úver bol žalobcovi poskytnutý ako spotrebiteľovi. V rámci konania o žalobe na zrušenie
rozhodcovského rozsudku ustálil, že rozhodcovská zmluva je neplatná od samého začiatku, pretože nebola individuálne dojednaná, rozhodca nemohol rozhodnúť na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a žalobca dôvodne namietal jej platnosť, preto súd zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov. Súd prvej inštancie vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov, nakoľko spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. V posudzovanom prípade bola voľba rozhodcovského súdu, a tým osoba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu, a tým i rozhodcu na predtlačenom formulári predchádzalo aj samotnému rozhodnutiu dlžníka si finančné prostriedky obstarať, t. j. predtým, ako k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je rozhodcom, je veriteľ, čiže žalovaný, pretože tento zostavil znenie vo vopred pripravenej formulárovej zmluve. Uviedol, že dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám, alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom prípade táto vôľa pochádza len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Veriteľ do zmluvných dojednaní viacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky, resp. zmluvy a na ich základe opakovane zvolil pre riešenie sporu ten istý rozhodcovský súd, keď podaním žaloby vylúčil možnosť, aby sa spor riešil pred všeobecným súdom. Rozhodcovská zmluva, uzavretá so spotrebiteľom, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by príslušný zástupca s odbornou starostlivosťou najprv poučil spotrebiteľa a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Spotrebiteľovi je takto odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, ak veriteľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Dospel tak k záveru, že predmetný rozsudok, ktorý vydal rozhodca, ktorý si odvodil právomoc na konanie a rozhodol na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom na to, že zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky a nepriznal rozhodcovskému rozsudku účinky platného rozhodnutia, nepovažoval za potrebné zaoberať sa vecnou stránkou napadnutého rozsudku. Pre úplnosť však dodal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.01.2014 nemá zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v nich absentuje údaj o termínoch splatnosti úverových splátok, ročná úroková sadzba vo výške 39,15 % je neprimerane vysoká a zjavne prekračuje úrokové sadzby bánk v obdobných úveroch. Za neplatné podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka považoval súd dojednanie administratívnych nákladov spojených so spotrebiteľským úverom v sume 117,70 Eur z poskytnutého úveru 200 Eur, ktoré predstavujú viac ako 58 % z hodnoty úverovej istiny. Za absolútne neplatné dojednanie podľa § 39 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi považoval aj dojednanie ohľadne hodnoty administratívnych nákladov a zmluvných úrokov, nakoľko tieto náklady a úroky, k zaplateniu ktorých sa žalovaný zaviazal, vykazujú znaky úžery.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. K zmluve o úvere uviedol, že žalobca ako dlžník sa so žalovaným ako veriteľom dohodol na uzatvorení zmluvy o úvere dňa 16.01.2014, ktorou zmluvou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 200 Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť o príslušný poplatok vo výške 136 Eur. V zmluve o úvere je uvedené, že dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 336 Eur s termínom splatnosti dňa 26.06.2014 a následne dlžník požiadal o možnosť využitia splátkového kalendára - dohody o plnení v splátkach. Podľa dohody sa spotrebiteľ zaviazal uhradiť celkovú čiastku v šiestich pravidelných mesačných splátkach vo výške 56 Eur, vždy k 26. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 26.01.2014. Zastával názor, že uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Uviedol, že dôkazné bremeno v konaní nesie žalobca a je povinný preukázať, v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, ako aj výška odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov. S poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uviedol, že neprijateľnou podmienkou dojednania je, ak v rámci dojednania rozhodcovskej doložky sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Je nepochybné,
že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi stranami sporu, je nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko v čl. II. ods. 1 umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv, buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Argumentoval odbornou literatúrou, v zmysle ktorej rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, t. j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či je podaná na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde, nebude dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. K administratívnemu poplatku uviedol, že slovenská právna úprava v oblasti úverov „účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni. Slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Dôkazné bremeno v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca a nie žalovaný. Žalobca teda musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy o úvere išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Správne by mal žalobca vychádzať z úrokovej sadzby stanovenej spoločne pre banky a ďalej nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Prevýšenie takejto odplaty je možné a zákon zakazuje len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného. K výške úrokov uviedol, že u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Pre zistenie obvyklého úroku je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke o úvere v určitom období (rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12Cmo/95/2005 publikované v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha: C.J. Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší komentár v Českej republike, ktorého autormi sú sudcovia Najvyššieho súdu Českej republiky). Pokiaľ ide o poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, mal za to, že takýto poplatok je v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch prípustný, zakázaný je totiž len poplatok alebo náhrada nákladov za vedenie, evidenciu, správu úveru, resp. účtu, alebo jeho zrušenie. Odvolanie uzavrel tým, že zmluvné dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu v tomto konaní, je jednoznačne cenovým dojednaním a vzhľadom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj čl. 4 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS je vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. V danom prípade sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadeného záujmovým zložením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO 45 744 971 pod sp. zn. SRSAspA09870/15 zo dňa 04.08.2016, ktorému nároku súd prvej inštancie vyhovel, keď na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že rozhodcovská zmluva zo dňa 16.01.2014 predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čím ustálil, že rozhodcovská zmluva je od samého začiatku neplatná. Rozhodca nemohol rozhodnúť na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok zrušil. Žalovaný v podanom odvolaní spochybňuje skutkový a právny záver súdu prvej inštancie a na základe zhodnej argumentácie ako v prvoinštančnom konaní zastáva názor, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným, je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv, buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, nevyžaduje od žalobcu, aby spor so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a na podporu svojho názoru poukazuje na odbornú literatúru a rozhodnutie súdov v analogických prípadoch s tým, že platnosť právneho úkonu treba hodnotiť v čase jeho uzavretia, bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité je to, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje, alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Zároveň akcentuje, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere.
7. Medzi stranami sporu bola dňa 16.01.2014 uzavretá zmluva o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi v sume 200 Eur, ktoré sa zaviazal zaplatiť do 26.06.2014, zvýšený celkom o sumu 336 Eur. V rovnaký deň dňa 16.01.2014 strany sporu uzavreli i rozhodcovskú zmluvu, ktorá sa nachádza na samostatnej listine, a ktorú žalobcu osobitne podpísal. Rozhodcovská zmluva je vyhotovená ako formulár, v ktorom sa nachádza priestor na doplnenie údajov o dlžníkovi, ručiteľovi, čísle uzatvorenej zmluvy a dátume uzatvorenia úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy. Podľa čl. 2 bod 1 rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, pričom voľby príslušného Stáleho rozhodcovského súdu má žalujúca zmluvná strana alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Rozhodcovským súdom na účely uzavretej rozhodcovskej zmluvy bol Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO 35 922 761, alebo Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská arbitrážna, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Krížna 2.
8. V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s ustanoveným rozhodcom Mgr. Petrom Senovským, v právnej veci žalobcu O., s.r.o. proti žalovanému O. A., o zaplatenie 482,64 Eur s prísl. bola rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA09870/15 zo dňa 04.08.2016 žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200 Eur, poplatok v sume 96,85 Eur, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 200 Eur od 16.01.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 200 Eur od 27.06.2014 do zaplatenia (výrok I). Žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 33 Eur, trovy mediačného konania 142,79 Eur a poplatok za upomienku 10 Eur (výrok II.). Žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému trovy rozhodcovského konania vo výške 128,78 Eur (výrok III.). Žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi priznané nároky (I., II., III.) spoločne, v mesačných splátkach vo výške 80 Eur, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci, na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu a pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia, čo i len jednej splátky riadne a včas.
9. Súd prvej inštancie v súlade s podanou žalobou o zrušenie vydaného rozhodcovského rozsudku žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok zrušil, nakoľko dospel k správnemu právnemu záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ako predpokladu pre vydanie rozhodcovského rozsudku, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje. Pokiaľ totiž v danej spotrebiteľskej veci bol vydaný rozhodcovský rozsudok - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SRSAspA09870/15 zo dňa 04.08.2016, ktorý je v rozpore so zákonom, keďže rozhodcovská zmluva, na ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu, bola uzavretá neplatne, možno vyvodiť, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskej veci (skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľskú vec medzi stranami sporu nie je sporná), zakladá právo súdu rozhodnúť na základe podaného žalobného návrhu, že rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní sa zrušuje. Takouto interpretáciou totiž možno dosiahnuť ochranu práv spotrebiteľa a odstrániť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou.
10. K samotnému záveru súdu prvej inštancie v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou - jej platnosťou - je s ohľadom na odvolacie námietky žalovaného, spočívajúce v namietaných nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci potrebné uviesť, že v danom prípade zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. V posudzovanom prípade nebola zaznamenaná ľubovôľa hodnotenia dôkazov. Skutkové závery vyplynuli zo skutkových podkladov, z vykonaných dôkazov, z ktorých súd prvej inštancie dôvodne dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola so žalobcom individuálne dojednaná, neboli individuálne dojednané podmienky rozhodcovského konania. V danej veci ide o formulárový typ zmluvy, ktorej obsah nemohol žalobca nijakým spôsobom ovplyvniť a mohol ju iba ako celok odmietnuť, alebo podpísať, čoho dôsledkom je, že nedošlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej zmluvy, aj keď v danom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnej listine (argumentácia žalovaného) a účastníci zmluvy ju uzatvorili slobodne. Nemožno prehliadnuť, že rozhodcovská zmluva bola spísaná na predpísanom tlačive, formulárovým spôsobom, bola uzavretá v totožný deň ako
zmluva o úvere. Je teda evidentné, že žalobca nemal žiadnu možnosť ovplyvniť formulárový obsah rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd nevidí v danom prípade dôvod odkloniť sa už od ustálenej súdnej praxe, že kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, že zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Súdna kontrola totiž dopadá aj na stav, že zmluvný vzťah bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeniť jej obsah.
11. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku ňu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy dňa 16.01.2014, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.
12. Ak je dojednaná podmienka, ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť rozhodcovská zmluva neplatná a v rozhodcovskom konaní takto uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že rozhodcovská zmluva zakladá pre žalobcu právo výberu súdu (rozhodcovského alebo všeobecného), možno súhlasiť s jeho argumentáciou, že predmetná rozhodcovská zmluva umožňuje, aby sa dlžník v spore s veriteľom obrátil aj na všeobecný súd, avšak nemožno opomenúť, že jeho právo je dané iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Voľba súdu sa tak pre spotrebiteľa stáva iluzórnou, pretože v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, ktorý rozhodcovské konanie proti spotrebiteľovi iniciuje. Nakoľko predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, pokiaľ ho dodávateľ vyvolá ako prvý, je tak založená nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán.
13. Nakoľko predmetnú rozhodcovskú zmluvu bolo potrebné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má za následok absolútnu neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, dôvodne súd prvej inštancie zrušil namietaný rozhodcovský rozsudok, v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
14. Pokiaľ žalovaný odvolaním vytýka nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ani tieto odvolacie námietky odvolací súd nepovažuje za dôvodné. Poukazuje na to, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania - strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), pričom strane sporu musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, keď uviedol, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Z obsahu písomného vyhotovenia rozhodnutia je zrejmé, že reagoval na argumentáciu nielen žalobcu, ale aj žalovaného, ktorá je obsiahnutá v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
15. Odvolací súd v danej veci zastáva názor, že pokiaľ sú dané dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, čím súd vyčerpal žalobný petit a namietaný rozhodcovský rozsudok zrušil, bolo potom nadbytočné zaoberať sa v predmetnom konaní platnosťou úverovej zmluvy, určením bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru žalobcu, pokiaľ sa takéhoto určenia žalobca nedomáhal.
16. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).