Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/82/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: Nettix, s.r.o., Skladná 6, Košice, IČO 36 851 701, zastúpený advokátom: JUDr. Ivo Babjak, Advokátska kancelária so sídlom Sov. hrdinov 200/33, Svidník, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 101050033/2017 z 24.05.2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 101050033/2017 z 24.05.2017, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dodatočný platobný výmer č. 104530600/2016 z 22.12.2016, ktorým Daňový úrad Košice podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2011 v sume 404.702,63 Eur a vyrubil daň z pridanej hodnoty v sume 15.731,17 Eur za zdaňovacie obdobie október 2011 daňovému subjektu Nettix, s.r.o., Skladná 6, Košice - žalobcovi, potvrdil.

2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 4 Daňového poriadku daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím č. 9800403/3077/2012/Vaš z 24.02.2012 z dôvodu požiadania o medzinárodnú výmenu informácií do dňa doručenia posledného výsledku z medzinárodnej výmeny informácií (MVI). Oznámením č. 449958/2016 z 08.04.2016 správca dane žalobcu informoval, že 06.04.2016 pominuli prekážky, pre ktoré daňová kontrola bola prerušená a v konaní bude pokračovať. Listom č. 627891/2016 z 03.05.2016 správca dane upovedomil žalobcu o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly. Výsledky daňovej kontroly uviedol v protokole z daňovej kontroly č. 104353260/2016 z 23.11.2016. Splnomocnený zástupca žalobcu v stanovenej lehote sa vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly. Pripomienky v súlade s § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 4 Daňového poriadku boli zapracované do dodatku č. 1 z 20.12.2016 k protokolu z daňovej kontroly. Žalobca, ani jeho splnomocnený zástupca sa nedostavili na prerokovanie pripomienok k protokolu dňa 21.12.2016, ktorý deň správca dane považoval za deň prerokovania a doručenia protokolu. V protokole z daňovej kontroly, ako aj v dodatku č. 1 k protokolu z daňovej kontroly je uvedený výsledok z daňovej kontroly, z ktorého vyplýva, že žalobca nepreukázal, že tovar, v danom prípade kryštálový cukor bol odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, v danom prípade do

Maďarska, resp. Rumunska. Predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet žalobca nepredložil žiadne dodacie listy k dodaniu tovaru do iného členského štátu. Prepravné doklady CMR k odberateľským faktúram buď neboli potvrdené odberateľom vôbec (pôvodne predložené doklady) alebo boli opečiatkované odberateľ (dodatočne doložené doklady), ale prepravy neboli s výnimkou faktúry č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX potvrdené Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s.. V účtovníctve žalobcu sa nachádzali faktúry za prepravu, s výnimkou faktúry od maďarského prepravcu BANDUR és FIA Fuvarozási, Kft. Tento prepravca mal pri prepravách použiť ťahač a návesy slovenskej spoločnosti VECZ, s.r.o., ktorej konateľmi sú tie isté osoby ako v spoločnosti BANDUR és FIA Fuvarozási, Kft.. Slovenská spoločnosť VECZ, s.r.o. nepredložila doklady o prenajatí ťahačov maďarskej spoločnosti BANDUR és FIA Fuvarozási, Kft. v mesiaci október 2011. V prípadoch, keď prepravu mal zabezpečiť dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, neboli predložené prepravné doklady s potvrdením prevzatia tovaru odberateľom alebo iné doklady o odoslaní z dôvodu nekontaktnosti odberateľov v prípadoch, ak prepravu zabezpečovali odberatelia, doklady o preprave v ich účtovníctve nebolo možné preveriť. Ak prepravu mal vykonať dodávateľ vlastnými vozidlami, neboli predložené písomné potvrdenia prijatia tovaru odberateľom alebo osobu ním poverenou. Ak prepravu mali vykonať maďarskí odberatelia, neboli podložené písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravili do iného členského štátu. Spôsob realizácie platieb za kryštálový cukor formou vkladov na účet žalobcu osobami s priamym vzťahom (konateľ dodávateľa C., jeho rodina, jeho skladník, resp. sprostredkovateľ pán Z., pričom malo ísť o úhrady za rôznych maďarských odberateľov, spochybňuje dôveryhodnosť deklarovaných transakcií a nie je dôkazom o zaplatení za tovar práve konkrétnymi odberateľmi z iného členského štátu. Nákup tovaru bol realizovaný prostredníctvom nekontaktných spoločností nepriznávajúcich daňové povinnosti a predaj bol realizovaný znova do Maďarska a to firmám, ktoré nespolupracovali, nepriznávali intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. V deklarovaných obchodoch absentuje účel obchodovania a ekonomická podstata transakcií, keďže cukor mal byť dovezený z Maďarska (z dôvodu nekontaktnosti subjektov zúčastnených v reťazci nebolo možné preveriť) a predaný cez viaceré slovenské firmy späť do Maďarska. Nie je známy výrobca tovaru, t. j. kryštálového cukru, ani jeho konečný zákazník. Spôsob realizácie platieb za dodaný tovar, keď tie isté osoby s neznámou väzbou na odberateľa, s priamou väzbou na dodávateľa vkladajú finančné prostriedky na Slovensku ako úhradu za faktúry pre rôzne spoločnosti, nie je vierohodný. Žalobca v kontrolovanom období nemal žiadny majetok, žiadnych zamestnancov, ani skladové priestory. Obchody mal uzatvárať prostredníctvom sprostredkovateľov, ktorých nebolo možné overiť, keďže ide o cudzích štátnych príslušníkov.

3. Na základe výsledkov daňovej kontroly, ktoré sú uvedené v protokole z daňovej kontroly správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 10453260/2016 z 22.12.2016, ktorým nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 404.702,63 Eur a vyrubil mu daň v sume 15.731,17 Eur. Rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie rozdielu na dani z pridanej hodnoty boli závery o porušení § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) a § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

4. Proti rozhodnutiu správcu dane - dodatočný platobný výmer podal odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím č. 101050033/2017 z 24.05.2017 potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odvolanie žalobcu neobsahovalo žiadne konkrétne námietky, ktoré by sa týkali skutočnosti zistených správcom dane pri preverovaní opodstatnenosti uplatneného oslobodenia od dane. Konštatuje, že správca dane vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že deklarované zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako bolo uvedené na preverovaných faktúrach. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane získal relevantné dôkazy, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery, zaoberal sa skúmaním jednotlivých skutočností, faktúrami, vyjadreniami, ktoré hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo. Námietky, ktoré sú uvedené v odvolaní považuje za neopodstatnené.

5. Včas podanou žalobou žalobca navrhol na nariadenom pojednávaní zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 101050033/2017 z 24.05.2017 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 104530600/2016 z 22.12.2016 a vrátiť mu na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.

6. V prvej časti žaloby namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom

verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Týmto rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach.

7. V druhej časti žaloby uviedol, že rozhodnutie štátneho orgánu nebolo vykonané v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil zákon, preto je protiústavné, nezákonné, nemôže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik tých právnych skutočnosti, ktoré nasledujú po nezákonnom konaní štátneho orgánu. Rozhodnutie je nezákonné, ktorému predchádzal aj nezákonný postup. Namieta v prvom rade termín ukončenia daňovej kontroly, keď uvádza, že daňová kontrola začala 25.11.2011 a v súlade so zákonom mala byť ukončená najneskôr 25.11.2012, pričom protokol z daňovej kontroly č. 104530600/2016 bol prerokovaný 21.12.2016, t. j. po viac ako 4 rokoch, odkedy mala byť daňová kontrola začatá. Tvrdí, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9800403/3077/2012/Vaš z 24.02.2012 je nevykonateľné, keďže neobsahuje deň, od ktorého je kontrola prerušená, čo je právne podstatné v zmysle § 25a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.. Neuvedením dátumu od ktorého bola daňová kontrola prerušená nie je možné určiť ani dobu počas ktorej lehota na vykonanie daňovej kontroly neplynula a ani posúdiť, či správca dane ukončil daňovú kontrolu v zákonnom stanovenej lehote. Podľa jeho názoru rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly nie je vykonateľné, a preto nemá za následok neplynutie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, čím nebola daňová kontrola ukončená v zákonom stanovenej lehote, čo spôsobuje aj nezákonnosť dodatočného platobného výmeru č. 104530600/2016 z 22.12.2016.

8. Ďalej uviedol, že už v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru poukázal na právnu vadu rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly na to, že zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií e-mailom správca dane príslušnému orgánu podľa zákona č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v platnom znení nie je dôvodom na prerušenia daňovej kontroly podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že znenie § 25a zákona č. 511/1992 Zb. upravuje prerušenie konania ako právo správcu dane a dôvody v ňom uvedené sú len príkladné. Uvádza, že štátne orgány nemajú právo zákon vykladať, ale majú povinnosť zákon aplikovať. Zákon je potrebné vykladať ústavno-konformne, pri ukladaní a vymáhaní daní dochádza k odnímaniu časti nadobudnutého vlastníctva, čo je zásahom do jedného zo základných práv a slobôd

- práva vlastniť majetok a pokojne ho užívať. Všetky zásahy do tohto práva smerujúce k odňatiu časti nadobudnutého majetku prostredníctvom vyrubenia, či určenia dane sa musia vykonať výlučne zákonom alebo na jeho základe, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, pričom ich možno upraviť za podmienok ustanovených ústavou len zákonom a pri obmedzení základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel (článok 13 Ústavy Slovenskej republiky). Zaslaním žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii sa nezačína žiadne konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 28.02.2013 č. k. IV. ÚS 116/2013-11, z ktorého vyplýva záver, že v dôsledku riadneho prerušenia daňovej kontroly neplynú lehoty na jej vykonanie ani v prípade, ak bolo konanie prerušené pre medzinárodné dožiadanie, ale toto tvrdenie je vytrhnuté z kontextu, nie je to stanovisko ústavného súdu. Ústavný súd v danom prípade vôbec neskúmal, či zaslanie žiadosti o MVI (medzinárodná výmena informácií) správcom dane príslušnému orgánu podľa zákona č. 76/2007 Z. z. v platnom znení je začatím konania o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia (§ 25a zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení). Poukazuje na to, že v odôvodnení uvedeného uznesenia je uvedené, že „samotná žiadosť o poskytnutie informácie je procesný úkon, ktorým sa majú získať informácie, ku ktorým sa následne môže dotknutá osoba vyjadriť a nie dôkazný prostriedok.“ Ďalej uvádza, že nespochybňuje právo správcu dane zaslať žiadosť o MVI príslušnému orgánu, ale tvrdí, že správca dane nebol ustanovením § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. zmocnený na prerušenie daňovej kontroly z dôvodu zaslania žiadosti o MVI, pretože túto mohol prerušiť z dôvodov uvedených v tomto ustanovení z dôrazom, že začalo (nejaké) konanie. Správca dane podľa vtedy platného právneho predpisu mohol zaslať žiadosť o MVI bez toho, aby daňovú kontrolu prerušil. V danom čase bola taká prax, že správca dane zaslal žiadosť o MVI a z toho dôvodu prerušil daňovú kontrolu s poukazom na ustanovenie § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., začali sa množiť námietky daňových subjektov, že z uvedeného ustanovenia predsa nevyplýva právo správcu dane prerušiť daňovú kontrolu, pretože ani Nariadenie Rady č. 1798/2003 (od 01.01.2012, Nariadenie Rady č. 904/2010) a ani vtedy platný zákon č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v žiadnom zo svojich ustanovení neuvádzal, že by zaslaním žiadosti o MVI sa začalo nejaké konanie, pri tvorbe zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () si Ministerstvo financií Slovenskej republiky túto skutočnosť uvedomilo a modifikovalo ustanovenie § 25a zákona č. 511/1992 Zb. do teraz platného § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku tak, že do pôvodného znenia pridalo nový text „alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu“, pričom pod odkazom

č. 41 sa uvádza zákon č. 76/2007 Z. z.. Je potrebné si uvedomiť, že ak by postup správcov dane prerušujúcich daňovú kontrolu podľa § 25a zákona č. 511/1992 Zb. z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bol v súlade so zákonom, nevyžadovala by sa zmena zákonnej úpravy, ktorá takéto oprávnenie správcu dane explicitne zakotvila. Do pozornosti dáva aj skutočnosť, že zákonodarca v prípade žiadosti o MVI sa vyhol slovnému spojeniu „ak sa začalo konanie.“ Zrejme si sám uvedomil, že zaslanie žiadosti o MVI nemá za následok začatie konania, a preto naformuloval do zákona možnosť pre správcu dane prerušiť daňovú kontrolu v prípade potreby získania informácií podľa vnútroštátneho právneho predpisu, ktorý neskôr doplnil o Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010. Zdôraznil, že zákonodarca tým, že v Daňovom poriadku ponechal možnosť správcovi dane prerušiť daňové konanie z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia a zároveň tým, že tam vložil nový text „!alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu“, doslova vylúčil aplikáciu pôvodného § 25a zákona č. 511/1992 Zb., ktoré neobsahovalo vložený text na prerušenie daňovej kontroly z dôvodu zaslania žiadosti o MVI. Pôvodné znenie zákona sa vzťahovalo výlučne na začatie konania o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, za ktorú v žiadnom prípade nemožno považovať potrebu získať informácie z MVI.

9. Namieta, že protokol z daňovej kontroly nie je možné považovať za zákonné získaný dôkaz, pretože nebol s ním prerokovaný v zákonom stanovenej lehote. Dňa 08.06.2016 podal žiadosť o bezodkladné ukončenie daňovej kontroly, v ktorej poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa nezákonnosti daňovej kontroly, ktorá nie je ukončená v zákonom stanovenej lehote. Správca dane nerešpektoval výklad právnych prepisov súdmi, ale pokračoval vo výkone kontroly a vyhotovil 23.11.2016 protokol z daňovej kontroly. Tento protokol je nezákonný, pretože nebol ním prerokovaný v zákonom stanovenej lehote na vykonanie daňovej kontroly, čo je základný predpoklad k tomu, aby vyrubovacie konanie začalo zákonným spôsobom. Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. III. ÚS 24/2010 okrem iného zdôraznil, že v prípade, ak je takýto protokol, ktorý nie je doručený (prerokovaný) v lehote stanovenej zákonom na vykonanie daňovej kontroly, použitý správcom dane, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné. Týmto právnym názorom Ústavného súdu SR sa riadi aj Najvyšší súd SR a v tejto oblasti existuje jeho rozsiahla judikatúra, napr. pracovníčka žalovaného, ktorá bola poverená vybavením odvolania sa týmito právnymi názormi necíti byť viazaná. Navyše si nesplnila ani povinnosti, ktoré jej vyplývajú z § 74 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. Nesplnenie tejto zákonnej povinnosti spočíva v tom, že ten ignoroval preverenie správnosti výpočtu sumy rozdielu dane z pridanej hodnoty. Prvostupňový správny orgán v dodatočnom platobnom výmere č. 104530600/2016 neuviedol, že neboli preukázané dodania tovaru odberateľom v inom členskom štáte v sume 2.102.169,00 Eur, preto platiteľovej dane nevzniklo právo na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty a platiteľ dane bol v zmysle § 69 ods. 1 Daňového poriadku povinný správcovi dane platiť daň zo základu dane v sume 2.102.169,00 Eur v sadzbe 20 %, t. j. 420.433,80 Eur. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa ani slovom nezmieňuje o tom, či rozdiel dane zistený správcom dane je v zákonom stanovenej výške. Správca dane pri výpočte rozdielu dane konal v rozpore s § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., pretože mu neuznal protihodnotu za oslobodenie od dane, ktorú požadoval od svojich odberateľov a ktorá bola v sume 2.102.169,00 Eur. Správca dane bol povinný pri výpočte základu dane túto protihodnotu znížiť o daň. Výpočet správcu dane mal byť nasledovný: 2.102.169 x 20 : 120 = daň vo výške 350.361,50 Eur. Základ dane je v tomto prípade v sume 1.751.807,50 Eur. Správca dane tým, že nesprávne, t. j. v rozpore so zákonom vypočítal rozdiel dane, zasiahol hrubým spôsobom do jeho práva nerušene užívať nadobudnutý majetok. Odhliadnuc od uvedeného nezákonného postupu správcu dane pri prerušení daňovej kontroly, už tento nesprávny (vykonaný v rozpore so zákonom) výpočet rozdielu dane spôsobuje nezákonnosť rozhodnutí oboch daňových orgánov.

10. Už v priebehu daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní, ako aj v odvolacom konaním poukazoval na nezákonné konanie správcu dane s príslušnou právnou argumentáciou, ku ktorej prvostupňový orgán ani žalovaný nezaujali stanovisko, preto rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane bolo nezákonné, čím sú dané podmienky pre zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Košice.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a vysloviť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

12. K námietke ohľadne nesprávneho a nezákonného prerušenia daňovej kontroly rozhodnutím č. 9800403/3077/2012/Vaš z 24.02.2012 uviedol, že s námietkou žalobcu uvedenou v žalobe sa nestotožňuje. Finančné riaditeľstvo SR oznámením č. 1100303/1/196942/2015/14230 z 13.05.2015 žalobcovi oznámilo, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly nebolo vydané v rozpore so všeobecným záväzným právnym predpisom, prerušenie daňovej kontroly bolo vykonané v súlade so zákonom, bolo účelné a podmienky pre prerušenie daňovej kontroly (nevyhnutnosť preukázania takých skutočnosti, ktoré správcovi dane neboli známe a boli rozhodujúce pre správne určenie dane prostredníctvom získania informácií podľa osobitného predpisu) boli splnené. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo vydané v súlade s § 25a zákona č. 511/1992 Zb. a deň prerušenia daňovej kontroly vyplýva z § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ale v danom prípade správca dane rozhodol o prerušení daňovej kontroly podľa zákona č. 511/1992 Zb., nie podľa Daňového poriadku.

13. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane mohol konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. V tomto prípade konaním o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia bolo zaslanie žiadosti o MVI. Znenie § 25a zákona č. 511/1992 Zb. upravovalo prerušenie konania ako právo správcu dane, prerušenie konania nastalo na základe rozhodnutia správcu dane vydaného na základe podnetu účastníka, či z vlastného podnetu správcu dane alebo na základe zákona. Nutnosť prerušenia daňovej kontroly, ako aj dôvody jej prerušenia bol oprávnený posúdiť správca dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz bolo možné použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V tomto prípade bola jedným z prostriedkov pre zistenie a objasnenie skutočnosti týkajúcich sa preverovaných zdaniteľných obchodov medzinárodná výmena informácií. Správca dane v záujme objektívneho vyhodnotenia okolnosti zdaniteľných obchodov až do doručenia príslušných informácií nemohol pokračovať vo výkone kontroly, kontrolu z týchto dôvodov prerušil. Počas prerušenia kontroly lehoty neplynuli, správca dane v súlade s platnými zákonmi nepokračoval v daňovej kontrole. K porušeniu práv žalobcu prerušením daňovej kontroly nedošlo. Správca dane mal povinnosť preverovať dodanie tovarov tak, aby získal maximálne množstvo informácií ohľadom deklarovaných obchodov (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). Získanie odpovedi na žiadosti v rámci MVI, ktoré boli potrebné pre správne určenie dane z pridanej hodnoty bolo konaním o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia správcu dane. Preto sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že žiadosť o MVI nebola dôvodom na prerušenie daňovej kontroly.

14. K námietke žalobcu, že jeho argumentácia v odôvodnení rozhodnutia, kde poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 28.02.2013 č. k. IV. ÚS 116/2013-11 je vytrhnutá z kontextu, pretože citácia z tohto uznesenia je, že : „v dôsledku riadneho prerušenia daňovej kontroly neplynú lehoty na jej vykonanie ani v prípade, ak bolo konanie prerušené pre medzinárodné dožiadania...“ je názorom krajského súdu a nie názorom ústavného súdu. V uvedenom uznesení Ústavného súdu SR sa uvádza, že tento názor krajského súdu ústavný súd nepovažuje za svojvoľný, odporujúci účelu a zmyslu aplikovateľných noriem a tento záver krajského súdu je aj ústavne konformným spôsobom odôvodnený. Z uvedeného vyplýva, že riadne prerušenie daňovej kontroly v dôsledku medzinárodného dožiadania nie je v rozpore s právnymi normami a to ani s Ústavou SR. K možnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu MVI Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžf/83/2015 z 28.09.2016 uviedol: „podľa názoru odvolacieho súdu medzinárodnú výmenu informácií možno považovať za dôvod na prerušenie daňovej kontroly, pretože výsledky z takto získaných údajov možno považovať za skutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia.“ Najvyšší súd SR v uvedenom rozsudku aj uviedol: „zákon v účinnom znení kogentne neurčoval akú skutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia možno považovať za zákonný dôvod pre prerušenie konania, a preto nemožno medzinárodnú výmenu informácií vyžadujúcu si značné časové obdobie vylúčiť z tejto definície, keďže slúžila záujmu získať podklady pre správne určenie dane, ktoré sú rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie. Dôkazné prostriedky získané správcom dane vyššie popísaným spôsobom preto podľa názoru súdu nemožno považovať za nezákonné.“ Z uvedeného zároveň vyplýva, že získanie informácií v rámci MVI predstavuje dôkazný prostriedok. Poukazuje na § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V danom prípade bola jedným z prostriedkov pre zistenie a objasnenie skutočností týkajúcich sa preverovaných zdaniteľných obchodov medzinárodná výmena informácií. Medzinárodná výmena informácia je konanie, ktorým sa získavajú informácie objasňujúce okolnosti preverovaných zdaniteľných obchodov. Samotná informácia z MVI, objasňujúca okolnosti uskutočnenia preverovaných obchodov je prostriedkom, ktorým možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. V tomto prípade bola medzinárodná výmena informácií prostriedkom pre zistenie a objasnenie skutočností týkajúcich sa preverovaných zdaniteľných obchodov.

15. Nesúhlasí s námietkou žalobcu, že protokol z daňovej kontroly nemožno považovať za zákonne získaný dôkaz, lebo nebol s daňovým subjektom prerokovaný v zákonom stanovenej lehote na vykonanie daňovej kontroly. Uvádza, že daňová kontrola bola ukončená v zákonom stanovenej lehote, pretože počas prerušenia kontroly lehoty neplynú. Správca dane nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné daňové správy konajú a vzhľadom na potrebu preverenia všetkých skutočností pre správne určenie dane čakal na tieto odpovede a nemohol pokračovať v daňovej kontrole pred ich doručením. Odpovede na otázky, ktoré boli predmetom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) boli rozhodujúce pre preverenie skutočností týkajúcich sa preverovaných obchodov, preto správca dane v záujme objektívneho vyhodnotenia okolností zdaniteľných obchodov až do doručenia príslušných informácií nemohol pokračovať vo výkone kontroly a kontrolu z týchto dôvodov prerušil v súlade so zákonom. Lehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná, práva žalobcu porušené neboli.

16. K námietke, že správca dane vypočítal rozdiel dane v rozpore s § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. uviedol, že je nad rámec námietok uvedených v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane, preto nie je predmetom žalobcu napadnutého rozhodnutia, nakoľko on konal v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku a odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane preskúmal v rozsahu požadovanom v odvolaní. Vo svojom rozhodnutí sa dôsledne vyrovnal so všetkými námietkami vznesenými v odvolacom konaní. K námietkam, ktoré v odvolaní neboli uvedené sa ani nemohol zaoberať a s nimi sa vysporiadať. Zároveň konštatuje, že podľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. základom dane je protihodnota, to znamená odplata za tovar alebo službu. Odplata za tovar alebo službu obsahuje aj sumu dane, a preto pri určení základu dane, z ktorého sa daň vypočítava, je potrebné odplatu znížiť o sumu dane. Žalobca v odvolaní výpočet dane nenamietal, mal možnosť v odvolacom konaní uplatniť všetky svoje námietky, teda mal právo namietať všetky skutočnosti, ktoré sú podľa jeho názoru sporné. Z toho vyplýva, že ostatné skutočnosti, okrem tých, ktoré žaloba uviedol v odvolaní, v čase podania odvolania akceptoval.

17. V závere vyjadrenia uviedol, že námietky žalobcu uvedené v žalobe sú neopodstatnené, z ktorého dôvodu navrhol žalobcu zamietnuť.

18. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že k žalobnej námietke ohľadne prerušenia daňovej kontroly poukázal na to, že predmetom podnetu na preskúmanie rozhodnutia ohľadne prerušenia daňovej kontroly bola nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly a nie nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu absencie dátumu, od ktorého je kontrola prerušená. Druhá žalobná námietka podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania spočívala v tom, že on podrobil analýze ustanovenie § 25a zákona č. 511/1992 Zb. a zastáva názor, že zaslaním žiadosti o MVI sa nezačína žiadne konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Tento svoj názor opiera o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/68/2012, ako aj o uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/2013, v ktorom ústavný súd zdôraznil: „samotná žiadosť o poskytnutie informácie je procesný úkon, ktorým sa majú získať informácie, ku ktorým sa následne môže dotknutá osoba vyjadriť a nie dôkazný prostriedok“ a v tomto duchu rozhodoval aj Najvyšší súd SR, keď v uvedenom rozsudku sp. zn. 5Sžf/68/2012 uviedol: „žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informáciu nie je konaním v zmysle ustanovení zákona o správe dane, ale iba výkonov dôkazného prostriedku.“ Poukazuje aj na rozsudok Najvyššího správního soudu Českej republiky sp. zn. 9 Aps 5/2010 zo 16.11.2010, v ktorom konštatuje: „predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že medzinárodná administratívna spolupráca v oblasti DPH nespadá do okruhu úkonov upravených v súvislosti s realizáciou vytýkacieho konania (súčasť daňového konania - pozn.) a jej právnu úpravu neobsahujú ani ostatné ustanovenia zákona o správe daní a poplatkov. Úkony realizované podľa nariadenia o administratívnej spolupráci v oblasti DPH..., nie sú úkonmi realizovanými podľa zákona o správe daní a poplatkov. Výmena informácií, či žiadosť o poskytnutí informácií je z hľadiska právnej úpravy samostatným od daňového konania

nezávislým procesom, ktorého primárnym cieľom je úzka spolupráca orgánov členských štátov EÚ príslušných na správu DPH v boji proti daňovým únikom v súvislosti s DPH.“ (ŠTRKOLEC, M.: prerušené daňové konanie - prípustnosť, dôsledky a možnosti procesnej obrany). V tomto rozsudku Najvyšší správní soud Českej republiky uvádza: „za týmto účelom stanovuje toto nariadenie (č. 1798/2003/ ES) pravidlá a postupy, ktoré umožňujú príslušným orgánom členských štátov spoluprácu a vzájomnú výmenu všetkých informácií, ktoré im môžu pomôcť správne vymerať DPH, ako aj pravidlá a postupy pre výmenu niektorých informácií elektronickými prostriedkami, najmä pokiaľ ide o DPH pri obchodných operáciách vnútri spoločenstva.“ Argumentácia žalovaného rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/83/2015 je v danom prípade irelevantná, pretože v danej veci sa najvyšší súd vyjadroval len k odvolacej námietke, ktorá bola všeobecná „v danom prípade nebol podľa jeho (žalobca) názoru dôvod na použitie § 25a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“).“ Najvyšší súd v danej veci sa nevyjadroval k tomu, či podaním žiadosti o MVI začína konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia.

19. K námietke týkajúcej sa nesprávneho výpočtu rozdielu dane zisteného správcom dane kde žalovaný uvádza, že konal v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku uvádza, že tento zabúda na druhú vetu tohto ustanovenia, podľa ktorého ak vyjdú pre preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne. Odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. Toto ustanovenie doslova ukladá povinnosť odvolaciemu orgánu preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie z hľadiska jeho celkovej zákonnosti a vzhľadom na článok 59 ods. 2 Ústavy SR nemôže sa obmedziť len na preskúmanie odvolacích námietok kontrolovaného daňového subjektu, ale je povinný preskúmať rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy aj s ohľadom na skutkové, či právne skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, aj ich odvolávajúci sa v odvolaní výslovne neuvedie. Má za to, že žalovaný pri preskúmavaní rozhodnutia správcu dane postupoval v rozpore s § 74 ods. 2 Daňového poriadku, keď neprihliadal na právnu okolnosť výpočtu základu dane a výšky vyrubenej dane, na ktorú síce nebol výslovne ním upozornený, avšak táto právna okolnosť má podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, čím je daný dôvod na postup súdu podľa § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/69/2011 z 30.04.2012, v ktorom vyslovil názor, že súčasná rozhodovacia prax vychádza dôsledne z ustanovení piatej časti O.s.p. a článku 36 ods. 1 a ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých je zásadne prípustné uplatniť v správnej žalobe aj právne námietky, ktoré neboli vznesené v správnom odvolacom konaní, keď zo žiadneho ustanovenia O.s.p. nevyplýva obmedzenie žalobcu uviesť v žalobe len tie skutočnosti, ktoré uplatňoval v konaní pred správnym orgánom a rozhodujúce je iba to, či rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol žalobca ukrátený na svojich právach (§ 250 ods. 2 O.s.p.). Uvedené obmedzenie nevyplýva ani z ustanovenia § 250j O.s.p., ktoré pri úvahách, ako má súd o žalobe rozhodnúť, mu nedáva možnosť zobrať do úvahy skutočnosť, že žalobca v priebehu správneho konania prípadne neuviedol všetky skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne pripomína, že v správnom súdnictve vykonávanom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa neuplatňuje vo vzťahu k zákonu o správe daní koncentračná zásada, majúca za následok nemožnosť uplatnenia žalobných námietok prv neuvedených v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Koncentračná zásada predstavujúca výrazné obmedzenie procesných práv účastníka konania sa uplatní iba v prípade, ak to zákon výslovne pre daný prípad ustanovuje, za prísneho režimu poučenia účastníka, či už správnym orgánom alebo súdom. Preto vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou krajského súdu sa zaoberať aj námietkou žalobkyne týkajúcou sa dĺžky daňovej kontroly a dôvodnosti, resp. nedôvodnosti jej prerušenia (rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/68/2012).

20. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, replikou k vyjadreniu žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj správcu dane a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práva a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

22. Podľa § 165 ods. 4 Daňového poriadku daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.

23. Doterajším predpisom bol zákon č. 511/1992 Zb. (o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov).

24. Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane ukončí daňovú kontrolu do 6 mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže uvedenú lehotu v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o 6 mesiacov a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel dane podľa osobitného predpisu najviac o 12 mesiacov.

25. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie.

26. Podľa § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44). Doručenie protokolu sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane.

27. Podľa § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.

28. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane daňové konanie môže prerušiť najmä, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

29. Podľa § 25a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane môže lehotu prerušenia daňového konania primerane predĺžiť, najdlhšie na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

30. Podľa § 25a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v ods. 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkovi konania.

31. Podľa § 25a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

32. Podľa § 25a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. proti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné odvolanie.

33. Daňová kontrola u žalobcu začala dňom uvedeným v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly č. 698/320/85400/2011/Vaš zo 14.11.2011, v ktorom bol uvedený deň začatia daňovej kontroly 25.11.2011. Správca dane v priebehu daňovej kontroly zisťoval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a vzhľadom na skutočnosť, že odberateľmi tovaru, t. j. kryštálového cukru boli zahraničné spoločnosti, preto prostredníctvom FR SR, Sekcia odboru boja proti podvodom, požiadal v zmysle žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) č. 9801403/5/2364/2012/ Vaš z 09.02.2012, č. 9801403/5/2435/2012/Vaš z 10.02.2012, č. 9801403/5/2379/2012/Vaš z 09.02.2012, č. 9801403/5/2378/2012/Vaš z 10.02.2012, č. 9801403/5/2436/2012/Vaš z 10.02.2012, č. 9801403/5/2434/2012/Vaš z 10.02.2012, č. 9801403/5/2373/2012/Tot z 09.02.2012, č. 9801403/5/2946/2012/Vaš z 23.02.2012, č. 9801403/5/2945/2012/Vaš z 22.02.2012 o preverenie skutočností, ktoré sa týkali obchodov so zahraničnými obchodnými partnermi. Správca dane v súlade s

ustanovením § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutím č. 9800403/3077/2012/Vaš z 24.02.2012 daňovú kontrolu prerušil do dňa doručenia posledného výsledku z medzinárodnej výmeny informácií z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu v zmysle článku 5 Nariadenia Rady č. 1798/2003.

34. Daňová kontrola ako už bolo uvedené, bola začatá dňom 25.11.2011 a zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách a sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov bol účinný od 01.01.1993 a zrušený od 01.01.2012 a keďže v zmysle citovaného ustanovenia § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Daňového poriadku daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov, preto aj prerušenie daňovej kontroly bolo podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.. Proti rozhodnutiu o prerušení daňovej kontroly odvolanie nebolo prípustné podľa § 25a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.. Žalobca podal podnet na preskúmanie rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 9800403/3007/2012/Vaš z 24.02.2012 mimo odvolacieho konania a Finančné riaditeľstvo SR mimo odvolacieho konania zaslalo žalobcovi oznámenie č. 1100303/1/196942/2015/14230 z 13.05.2015, v ktorom konštatovalo, že rozhodnutie nebolo vydané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, teda že prerušenie daňovej kontroly bolo vydané v súlade so zákonom a bolo účelné, ak podmienky pre prerušenie daňovej kontroly boli splnené.

35. Citované ustanovenie § 25a zákona č. 511/1992 Zb. upravuje prerušenie konania tak, že správca dane môže konanie prerušiť najmä, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Dôvody na prerušenie konania sú uvedené príkladmo, a preto nie je vylúčené, že konanie je možné prerušiť aj z iných dôvodov, ktoré môžu mať vplyv na výsledok daňovej kontroly, prípadne na vydanie rozhodnutie v daňovom konaní. Preto správca dane mohol konanie prerušiť aj z iných zákonom nepredpokladaných dôvodov, nakoľko zákon len naznačuje vhodnosť prerušenia konania z dôvodov, ktoré výslovne uviedol v § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.. Prerušenie konania nastáva na základe rozhodnutia správcu dane vydaného na základe podnetu účastníka, či z vlastného podnetu správcu dane alebo na základe zákona, v danom prípade k prerušeniu daňového konania došlo zo zákona, lebo správcu dane, ktorý prostredníctvom FR SR požiadal v zmysle žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií z dôvodu, že preveroval obchody žalobcu so zahraničnými obchodnými partnermi.

36. V súvislosti s námietkou žalobcu napadajúcou prerušenie výkonu daňovej kontroly správcom dane v nadväznosti na prekročenie zákonnej lehoty, na jej vykonanie je potrebné uviesť, že z obsahu administratívnych spisov tak, ako už bolo uvedené vyplýva, že správca dane rozhodnutím č. 9800403/3077/2012/Vaš z 24.02.2012 daňovú kontrolu prerušil podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 Daňového poriadku do dňa doručenia posledného výsledku o medzinárodnej výmeny informácií. Je pravdou, že v tomto rozhodnutí nie je uvedený dátum prerušenia daňovej kontroly, ale ani z ustanovenia § 25a zákona č. 511/1992 Zb. nevyplýva, že by v rozhodnutí mal byť uvedený dátum odkedy sa daňová kontrola prerušuje. Je potrebné mať za to, že v takomto prípade daňová kontrola bola prerušená dňom rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly, t.j. 28.02.2012, z ktorého dôvodu námietka žalobcu, že v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly nie je uvedený dátum prerušenia daňovej kontroly, je neopodstatnená.

37. Súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že realizáciou medzinárodnej výmeny informácií správca dane nie je v súlade so zákonom prerušil daňovú kontrolu a že správca dane mohol pokračovať vo výkone daňovej kontroly následne až potom, keď dostal poslednú informáciu z medzinárodnej výmeny informácií. Totiž prerušením daňovej kontroly sa všetky lehoty prerušujú, teda lehoty neplynú a prerušením daňovej kontroly správca dane nevstupoval do súkromnej autonómie žalobcu. Neuplatňuje voči nemu svoje práva, ani nepožiadal od neho plnenie povinnosti vyplývajúce mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Z dôvodu podozrenia o fiktívnosti deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EÚ podľa § 43 zákona o DPH správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy dane, t. j. využitím medzinárodnej výmeny informácií, overoval podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Išlo o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa mu do dispozície dostali informácie o odberateľoch žalobcu a prepravcovi tovarov. Išlo o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 08. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti daní z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo 07. októbra 2010 prepracované znenie). Medzinárodná výmena daňových informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych obchodov bola realizovaná medzi daňovými orgánmi

Maďarskej daňovej správy a daňovými orgánmi Slovenskej daňovej správy spolupracujúcimi na základe uvedeného Nariadenia Rady, ktoré je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Toto svojim obsahom napĺňa účel stanoviť pravidlá, postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho systému DPH v kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci spoločenstva a v boji proti podvodom súvisiacim s DPH (článok 1 Nariadenia Rady (ES)). Z obsahu pripojeného administratívneho spisu možno dospieť k záveru, že jednotlivé procesné úkony zo strany správcu dane v rámci vykonávaného dokazovania prebiehali v časovom slede bez zbytočných prieťahov, taktiež po ukončení prerušenia výkonu daňovej kontroly. Je potrebné prihliadať na nevyhnutnosť preverenia skutočného dodania tovaru registrovanému platiteľovi na DPH v inom členskom štáte EÚ, v danom prípade v Maďarsku.

38. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia ohľadne prerušenia daňovej kontroly správne poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 28.02.2013 č. k. IV. ÚS 116/2013-11, z ktorého vyplýva záver, že v dôsledku riadneho prerušenia daňovej kontroly neplynú lehoty na jej vykonanie ani v prípade, ak bolo konanie prerušené pre medzinárodné dožiadanie na vybavenie ktorých dožiadanie orgány príslušných členských štátov nedodržali lehoty stanovené v Nariadení Rady (ES) zo 07.10.2003 č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty, pričom Ústavný súd SR zdôraznil, že výklad ustanovení zákona o správe daní a poplatkov týkajúcich sa plynutia lehôt na daňovú kontrolu, ako aj na celé daňové konanie nemôže ohroziť účinnú aplikáciu nariadenia. Toto nariadenie bolo s účinnosťou od 01.01.2012 zrušené Nariadením Rady (EÚ) zo dňa 07.10.2010 č. 904/2010 s účinnosťou od 01.01.2012, pričom úprava lehôt na poskytnutie informácie, resp. postup pri ich nedodržaní sú upravené v článku 10 až 12 tohto nového nariadenia a sú prakticky totožné s úpravou platnou do 31.12.2011.

39. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.07.2016 sp. zn. 3Sžf/46/2015 a na jeho záver „I. ak v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie žalobcom priznanej dane bolo ním uvedené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu dodaním tovaru dodávateľovi registrovanému na daň z pridanej hodnoty v Maďarskej republike, bolo v rámci preukazovania oprávnenosti jeho nároku podstatnou skutočnosťou preveriť základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia od dane, ktorým je jednoznačné uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného členského štátu (§ 43 ods. 1, ods. 5 písm. a), ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z.) o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Túto skutočnosť je podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu a to bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných partnerov a to čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru.

II. Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z toho dôvodu neplynutie, teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Naopak v prípade dôvodného podozrenia z fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy dane, t. j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostávajú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Navyše ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa 07. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo dňa 07. októbra 2010 prepracované znenie).“ Takýto názor vyslovil NS SR aj v rozsudku č.k. 3Sžf/ 83/2015 z 28.09.2016, najmä čo sa týka prerušenia daňovej kontroly z dôvodu požiadania o MVI.

40. Na základe judikatúry Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR súd námietku žalobcu o dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly za účelom získania informácie prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií nepovažuje za dôvodnú, v danom prípade je len zrejmé, že získanie odpovedi v rámci

medzinárodnej výmeny informácií bolo takým postupom o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia správcu dane, a preto správca dane postupoval v súlade s § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 4 Daňového poriadku a konal tak, aby skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Napokon aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že dôvod prerušenia konania pre dožiadanie ohľadne medzinárodnej výmeny informácií je ústavne konformný spôsob odôvodnenia prerušenia daňového konania v takýchto prípadoch a nejde o svojvoľný, odporujúci účelu a zmyslu aplikovateľných noriem.

41. K námietke žalobcu, že protokol z daňovej kontroly nie je možné považovať za zákonne získaný dôkaz, pretože nebol s daňovým subjektom prerokovaný v zákonom stanovenej lehote súd uvádza tak, ako už bolo uvedené, daňová kontrola u žalobcu bola začatá dňa 25.11.2011 na základe upovedomenia o vykonaní daňovej kontroly č. 698/320/85400/2011/Vaš zo 14.11.2011. Správca dane rozhodnutím č. 9800403/3077/2012/Vaš z 24.02.2012 daňovú kontrolu prerušil podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 4 Daňového poriadku do dňa doručenia posledného výsledku z medzinárodnej výmeny informácií z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu v zmysle článku 5 Nariadenia Rady č. 1798/2003, ktoré oznámenie bolo žalobcovi doručené. Posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií bola správcovi dane doručená 06.04.2016 a správca dane žalobcovi oznámil oznámením č. 449958/2016 z 08.04.2016, že pokračuje vo výkone daňovej kontroly. Daňová kontrola bola prerušená dňom doručenia zrušenia rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly žalobcovi, t.j. 28.02.2012 a uplynula 06.04.2016, kedy správcovi dane bola doručená posledná odpoveď MVI. Listom č. 627891/2016 z 03.05.2016 správca dane upovedomil žalobcu o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly o 6 mesiacov. Správca dane výsledky daňovej kontroly uviedol v protokole z daňovej kontroly č. 104353/260/2016 z 23.11.2016. Splnomocnený zástupca žalobcu k protokolu z daňovej kontroly sa písomne vyjadril a správca dane vyhotovil dodatok k protokolu z daňovej kontroly č. 1 zo dňa 20.12.2016. Protokol z daňovej kontroly spolu aj s dodatkom mal byť prerokovaný dňa 21.12.2016, ale na ich prerokovanie sa nedostavil žalobca, ani jeho splnomocnený zástupca, o čom bol spísaný úradný záznam č. 104529425/2016 z 21.12.2016. Preto v súlade s § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. deň určený vo výzve na prerokovanie protokolu 21.12.2016 sa považuje za deň prerokovania a doručenia protokolu. Dňa 22.12.2016 správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 104530600/2016. Z uvedeného teda vyplýva, že nie je pravdou, že protokol z daňovej kontroly nebol prerokovaný so žalobcom v zákonom stanovenej lehote, pretože počas prerušenia daňovej kontroly žiadne lehoty neplynú a správca dane ani nemohol počas prerušenia daňovej kontroly vykonávať žiadne právne úkony v súvislosti s daňovou kontrolou a v daňovej kontrole mohol pokračovať až potom, čo mu bola doručená posledná odpoveď na jeho žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Správca dane požiadal nadriadený orgán aj o predĺženie daňovej lehoty na vykonanie daňovej kontroly o 6 mesiacov. Daňová kontrola v danom prípade bola vykonaná v súlade so zákonom a bola aj dodržaná lehota na jej vykonanie s tým, že bolo potrebné prihliadnuť na to, že počas prerušenia daňovej kontroly lehoty neplynuli a že lehota na výkon daňovej kontroly bola predĺžená o 6 mesiacov. Samotná skutočnosť, že žalobca, ani jeho splnomocnený zástupca sa v určený deň, t. j. 21.12.2016 nedostavil na prerokovanie pripomienok k protokolu č. 104353260/2016 z 23.11.2016 a k vyhotovenému dodatku č. 1 sa nedostavil ešte neznamená, že protokol z daňovej kontroly so žalobcom, ani jeho splnomocneným zástupcom nebol prerokovaný, pretože podľa § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. To, že žalobca ani jeho splnomocnený zástupca nevyužili možnosť zúčastniť sa v určený deň prerokovania protokolu ešte samo o sebe neznamená, že daňová kontrola dňa 21.12.2016 kedy mal byť prerokovaný protokol nebola.

42. Námietke žalobcu, že žalovaný aj keď v odvolaní nenamietal výpočet sumy rozdielu dane z pridanej hodnoty, ale bolo povinnosťou žalovaného postupovať v súlade s ustanovením § 74 Daňového poriadku a odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru prerokovať v celom rozsahu, nielen v rozsahu námietok, ktoré boli uvedené v odvolaní a teda aj preverovať správnosti výpočtu sumy rozdielu dane z pridanej hodnoty nie je celkom opodstatnená.

43. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolností účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť

odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

44. V danom prípade, ako to vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a z obsahu podaného odvolania žalobcom proti dodatočnému platobnému výmeru žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré v odvolaní uviedol. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne a nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Zrejme v danom prípade žalovaný ako odvolací orgán pri preskúmavaní rozhodnutia správcu dane nezistil také skutkové či právne okolnosti, ktoré zo strany žalobcu v odvolaní uplatnené neboli a ktoré by mali podstatný vplyv na samotný výrok rozhodnutia správcu dane, a preto sa zrejme ani nemohol vysporiadať s námietkou žalobcu, ktorú uviedol až v žalobe, t.j. správca dane určil základ dane v sume 2.102.169,00 Eur, ale mal z nej odpočítať 20 % daň vo výške 350.361,50 Eur a správny základ dane mal byť v sume 1.751.807,50 Eur.

45. Základ dane pri dodaní tovaru a služby je upravený v § 22 ods. 1 zákona o DPH tak, že základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávať prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby zníženú o daň. Žalobca podal dňa 09.11.2011 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011, v ktorom vykázal nadmerný odpočet na riadku 30 vo výške 404.702,63 Eur a vyznačil splnenie podmienok podľa § 79 ods. 2 a 3 zákona o DPH. Žalobca nepodal dodatočné daňové priznanie. Podľa predloženého súhrnu výkazu, ktorý korešponduje s predloženými odberateľskými faktúrami a evidenciou DPH, žalobca deklaroval v mesiaci október 2011 dodanie tovaru pre odberateľov z iných členských štátov (8x Maďarsko, 1x Rumunsko) spolu v sume 2.141.049,00 Eur. Dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 žalobca uviedol v celkovej sume 2.141.049,00 Eur, na riadku 15 a 16 sú uvedené v 2 tabuľkách, v závere rozdelené podľa údajov uvedených odberateľom na CMR na nepotvrdené v hodnote 1.088.048,08 Eur a s pečiatkou odberateľa v hodnote 1.053.000,00 Eur. Žalobca využil ustanovenie § 43 ods. 3 zákona o DPH neoprávnene. Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru v tuzemsku do iného členského štátu je možné za podmienky tovar bol dodaný z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Správca dane akceptoval za preukázané dodanie z faktúr č. XXXX/XXX-X preprava potvrdená v sume 19.440,00 Eur a č. XXXX/XXX v sume 19.440,00 Eur, spolu 38.888,00 Eur. Žalobca v daňovom priznaní deklaroval predloženými odberateľskými faktúrami dodanie tovarov a služieb pre odberateľov z iného členského štátu celkom v sume 2.141.049,00 Eur po odpočítaní z akceptovaných faktúr vo výške 38.888,00 Eur je sume dodania tovaru a služby 2.102.169,00 Eur, ktoré neboli preukázané, že došlo k dodaniu tovaru odberateľom v inom členskom štáte, z ktorého dôvodu nevzniklo žalobcovi ako platiteľovi dane oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, teda žaloba zrealizoval dodanie tovaru s miestom dodania v tuzemsku v nadväznosti na § 13 ods. 1 písm. a), c) zákona o DPH, pričom neboli splnené podmienky pre uplatnenie oslobodenia dane podľa § 43 zákona o DPH. Pri dodaní tovaru vznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH z dodania tovaru a platiteľ dane, teda žalobca bol v zmysle § 69 ods. 1 uvedeného zákona povinný platiť daň zo základu dane v sume 2.102,169,00 Eur v sadzbe 20 %, t. j. 420.433,80 Eur. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za október 2011 v sume 404.702,63 Eur správca dane znížil o 0,00 Eur a výsledkom daňovej kontroly je preto vlastná daňová povinnosť v sume 15.731,17 Eur.

46. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcovi bola správne vyrubená daň z pridanej hodnoty v sume 15.731,17 Eur.

47. Súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nepriznal právo na ich náhradu.

49. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.