Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-6T/60/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. 3. 2018 v Košiciach, takto

rozhodol:

Obžalovaný

D. V., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom Z. č. X, okres A. - H.;

j e v i n n ý, ž e

v Košiciach a inde si neplnil vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi L. V., nar. X.XX.XXXX, hoci táto mu vyplýva zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 43C/537/2005 zo dňa 22.8.2007 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu vo výške 1.500,- Sk (49,79 Eur), rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 27P/311/2014 zo dňa 12.11.2015 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu vo výške 100,- Eur mesačne, (od právoplatnosti rozsudku - 18.12.2015) a tak dlhuje za obdobie od 1.11.2014 do 31.8.2017 do rúk L. V. výživné vo výške najmenej 2.247,- Eur, t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania;

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu súd obžalovanému podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť v skúšobnej dobe zaplatiť dlžné výživné.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal na D. V. obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Vo veci súd rozhodol dňa 21.7.2017 trestným rozkazom, proti ktorému podal prokurátor odpor, čím došlo k zrušeniu trestného rozkazu. Vo veci bolo nariadené hlavné pojednávanie. Na hlavné pojednávanie sa obžalovaný nedostavil a požiadal o vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 252 ods. 3 Trestného poriadku, súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Obžalovaný v prípravnom konaní nevypovedal. Vyhlásil však, že zo spáchania trestného činu sa cíti byť vinným. Z výpovede svedka L. V. - syna obžalovaného - súd zistil, že obžalovaný D. V. si od novembra 2014 vyživovaciu povinnosť neplnil, hoci o existencii tejto povinnosti vedel. Niekoľkokrát sa na túto tému rozprávali a oznámil mu aj číslo svojho účtu. V priebehu vyšetrovania mu otec sľúbil, že si svoju vyživovaciu povinnosť bude plniť, k tomu však nedošlo. Z dlhu na výživnom mu obžalovaný uhradil (v januári až februári 2018) spolu 350,- €. Do 31.8.2017 mu na výživnom dlhuje najmenej 2.247,- Eur. Ďalej svedok uviedol, že z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti zo strany svojho otca núdzou netrpel. Bývanie aj stravu mal zabezpečenú u mamy a nevlastného otca. Osemnásty rok dovŕšil 1.11.2014. V júni 2017 ukončil štúdium na Súkromnom gymnáziu Katkin Park 2 v Košiciach maturitnou skúškou. Od 31.8.2017 bol nezamestnaný. Dňa 6.11.2017 sa zamestnal ako predavač v športovom obchode Sportissimo, od decembra 2017 pracuje ako vodič-zásobovač v spoločnosti T. s.r.o. so sídlom na ul. G. XX, v A. - B.. Jeho mesačný príjem je 568,- Eur. V školskom roku 2018/2019 by chcel pokračovať v štúdiu na vysokej škole, čo doložil potvrdením o prijatí na vysokoškolské štúdium vydaného Univerzitou v Leidene, (Holandsko). Z rodného listu L. V. je zrejmé, že jeho otcom je obžalovaný D. V.. Z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P 311/2014 zo dňa 22.8.2007 a z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 43C 537/2005 je zrejmé, kedy a v akej výške bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu svojho syna. L. V. bol v rozhodujúcom období študentom strednej školy. Svedčia o tom potvrdenia o návšteve školy a o ukončení štúdia. Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice je zrejmé, že L. V. sa považoval za študenta strednej školy do 31.8.2017. Zo správ o majetkových pomeroch obžalovaného vyplýva, že obžalovaný je nemajetný, nezamestnaný a býva u v obci Z. u svojich rodičov. Sociálne dávky nepoberá. Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona po stránke objektívnej tým, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (dlhší čas). Jeho zavinenie je preukázané vo forme nepriameho úmyslu v zmysle ustanovenia § 15 písm. b) Trestného zákona. Obžalovaný vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Vzhľadom na to, že obžalovaný z dlhu na výživnom zaplatil 350,- Eur a že vyživovacia povinnosť obžalovaného trvala do 31.8.2017, súd upravil skutkovú vetu rozsudku, aby zodpovedala výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný na svoju obhajobu nič podstatné neuviedol. Hoci nevypovedal, po vznesení obvinenia vyhlásil, že sa cíti vinným zo spáchania trestného činu. Podľa názoru súdu neexistujú okolnosti, ktoré by obžalovanému bránili platiť výživné v stanovenej výške tak, ako bol v rozhodnutiach súdu zaviazaný. Za spáchanie trestného činu podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona je možné jeho páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, ktorých kontrolu vykonáva probačný a mediačný úradník; spravidla mu uloží, aby podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.

V zmysle zásad uvedených v § 34 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri hodnotení osoby obžalovaného súd vychádzal z jeho odpisu z registra trestov a z vyžiadaných správ. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol na zákonné ustanovenie uvedené v § 34 Trestného zákona a pomer poľahčujúcich i priťažujúcich okolností. U obžalovaného je možné všeobecne prihliadnuť na poľahčujúcu okolnosť na to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život - podľa 36 písm. j) Trestného zákona. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Podľa názoru súdu trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov u obžalovaného je spôsobilý zabezpečiť prevýchovný účel trestu. Vzhľadom na jeho osobu, najmä s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije a na okolnosti prípadu, má súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nepodmienečný trest odňatia slobody nie je nevyhnutný. Na posilnenie prevýchovného účinku trestu súd podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej zaplatil dlžné výživné.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.