Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-157-2017.pdf
PDF · 115.08 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/157/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobkyne: D. Q., V.. X.X.XXXX, B. P. Y. XX, XXX XX Y.Š. právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpená: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o vydanie bezdôvodného obohatenia 2.247,15 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2.247,15 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 15.8.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 1.6.2017, doručenou súdu 26.6.2017 domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.247,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 8.1.2009 zmluvu č. 31260171 - Žiadosť o vydanie splátkovej karty Quatro, pričom žalovaný jej na základe tejto zmluvy poskytol úverový rámec vo výške 869,24 eur (27.000 Sk) s mesačnou splátkou 29,87 eur (900 Sk). Z predmetnej zmluvy žalobkyňa ako spotrebiteľka vyčerpala 1.177,56 eur a poukázala platby vo výške 3.424,71 eur. Dôvodil, že v zmluve absentujú povinné údaje podľa § 4 ods. 2 písm. d), e), g), h), i), j) a k) zákona č. 258/2001 Z. z., preto je úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona. Žalobkyňa vyčerpala 1.177,56 eur a uhradila žalovanému 3.424,71 eur Eur, preto žalovala o vyplatenie rozdielu t. j. 2.247,15 Eur podľa § 451 Občianskeho zákonníka. O skutočnosti, že sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil sa žalobkyňa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 21.4.2017.
3. Žalovaný písomným podaním doručeným súdu 12.9.2017 so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Dôvodil, že zmluva o úvere je platným právnym úkonom a obsahuje všetky náležitosti, pričom sa skladala z viacerých dokumentov. Konštatoval, že úlohou klienta - žalobkyne je celú zmluvnú dokumentáciu si prečítať (naštudovať a v prípade záujmu ju podpísať a zaslať naspäť. Oboma stranami podpísaná zmluva o úvere je teda po právnej stránke tvorená samotnou žiadosťou, obchodnými podmienkami, cenníkom a potvrdzujúcim listom, ktoré sú právnou a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a tvoria ju ako jeden celok. Poukázal na rozsudok SD EÚ C-42/15 z 9.11.2016 a na potrebu
eurokonformného výkladu. V súvislosti s absenciou adresy, na ktorej možno uplatniť reklamáciu poukázal na článok VII Obchodných podmienok s názvom - Reklamácie. K absencii RPMN uviedol, že priamo v žiadosti sa nachádza jej tzv. indikatívny výpočet, čo pri revolvingu postačuje. Potrebu rozčleniť splátky na istinu, úroky a iné poplatky považoval za formalistický výklad. Dôvodil, že európsky zákonodarca vyžaduje jedine uvedenie celkových splátok úveru. Zároveň vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k plneniam žalobkyne za obdobie 2 rokov po dátume 26.6.2015, nakoľko žaloba bola podaná 26.6.2017.
4. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním doručeným súdu dňa 13.2.2018 vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že predmetná zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti. Obchodné podmienky, cenník ako i potvrdzujúci list nemožno za žiadnych okolností považovať za nedeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, keďže ich nepodpísala ani sa s nimi neoboznámila. Poukázala na § 40 ods. 3 OZ, § 46 ods.1 OZ a § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., teda že do úverovej zmluvy možno pojať len tie listiny, ktoré súd zmluvnými stranami podpísané, pričom uvedené zmluvné pojednania nepodpísala. Analyzovala aj rozsudok SD EÚ C-42/15 z 9.11.2016, pričom uviedla, že tento rozsudok nie je na tento spor aplikovateľný, nakoľko , pretože Súdny dvor EÚ podáva týmto rozsudkom výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. Poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21 Co 104/2016 z 30.3.2017. Čo sa týka subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, argumentovala, že je potrebné vychádzať zo skutočnej nie predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Dôvodila, že nevedela, že splátky od nej žalovaný prijíma nad výšku istiny protizákonne porušením spotrebiteľského práva. K objektívnej desaťročnej premlčacej dobe uviedla, že žalovaný dlhodobo a opakovane poskytuje spotrebiteľské úvery, čo vylučuje inú možnosť, ako tú, že žalovaný sa obohacuje na úkor spotrebiteľov úmyselne. Poukázala na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov na podporu svojich tvrdení.
5. K tomuto vyjadreniu žalobkyne sa písomným podaním zo dňa 5.3.2018 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že zákon nevyžaduje podpis strán zmluvy na každom jednom komponente/súčasti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Opätovne zdôraznil, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti. Ustanovenie právneho predpisu týkajúce sa rozpisu splátok je nutné vykladať eurokonformne. V ostatnom zotrval na svojom predchádzajúcom písomnom podaní. Dôvodil, že plynutie subjektívnej premlčacej doby sa neviaže na posúdenie zmluvy o úvere združením na ochranu spotrebiteľov. Tvrdenia žalobkyne ohľadom údajného úmyslu na strane žalovaného týkajúceho sa bezdôvodného obohatenia považoval za ničím nepodložené a zasahujúce dobrú povesť žalovaného.
6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 4 a nasl. je Žiadosť o vydanie splátkovej karty Quatro, na č. l. 5 a nasl. je výpis zo splátkovej karty Quatro z predmetného úverového vzťahu, na č. l. 14 je Prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo vzťahu k žalobkyni, na č. l. 24 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 12.9.2017 spolu s prílohami, na č. l. 66 a nasl. je vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného spolu s prílohami, na č. l. 87 sa nachádza vyjadrenie žalovaného k ostatnému vyjadreniu žalobkyne zo dňa 2.2.2018 spolu s prílohami, napokon na č. l. 116 a nasl. je ospravedlnenie žalovaného z neúčasti na dnešnom pojednávaní, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
7. Zo žiadosti o vydanie Splátkovej karty Quatro vyplýva, že žalobkyňa dňa 8.1.2009 požiadala žalovaného o vydanie Splátkovej karty Quatro s úverovým rámcom vo výške 869,24 eur (27.000 Sk), s mesačnou splátkou 29,87 eur (900 Sk) a štandardnou úrokovou sadzbou 22,68 % p. a..
8. V úvode žiadosti o vydanie Splátkovej karty Quatro je uvedené, že za VÚB rieši vybavovanie reklamácií spoločnosť Cosumer Finance Holding, a.s. na adrese Bernolákova 4681/17, Poprad.
9. V bode VI. Zmluvy - Vyhlásenie klienta sa nachádza indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.
10. Z predložených výpisov zo Splátkovej karty Quatro vyplýva, že žalobkyňa z kreditnej karty doposiaľ reálne vyčerpala sumu 1.177,56 eur a celkovo žalovanému uhradila sumu 3.424,71 eur, čo nebolo žalovanou stranou spochybnené.
11. Písomným podaním z 21.3.2018 ešte žalovaný okrem ospravedlnenia účasti na pojednávaní uviedol, že žalobu žalobcu považuje aj naďalej za nedôvodnú a opätovne poukázal na premlčanie nároku. Uviedol, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Poukázal vo vzťahu k tomu aj na právnu úpravu v zákone č. 129/2010 Z. z.. Navrhol žalobu zamietnuť a žiadal priznať náhradu trov konania.
12. Na pojednávaní konanom 22.3.2018 bez účasti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil, právny zástupca žalobkyne uviedol, že zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti ako to predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch a teda je nutné tento úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nárok na bezdôvodného obohatenie vo výške 2.247,15 Eur požaduje žalobkyňa ako rozdiel medzi platbou, ktorá jej bola poskytnutá a platbou, ktorú uhradila. Vo vzťahu k subjektívnej premlčacej dobe konštatoval, že žalobkyňa sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení 21.4.2017 zo Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, čo potvrdilo aj združenie svojím prehlásením. Konštatoval, že Krajský súd v Prešove konzistentne aplikuje aj objektívnu 10-ročnú premlčaciu lehotu. Náležitosti, ktoré predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch majú byť súčasťou zmluvy, nie všeobecne obchodných podmienok cenníka alebo iných dokumentov, ktoré nespĺňajú charakter písomnej formy listiny, pričom písomná forma listiny je v zmysle OZ platná len jej podpísaním. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania a konštatoval, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.
13. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie takto právne posúdil:
14. Predmetnú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom k 8.1.2009), preto súd vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav právne uzatvára:
15. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
16. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
18. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
19. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
20. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
21. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
22. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa § 40 ods. 3 prvá veta OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.
25. Podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
26. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
27. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
28. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi je uvedená pod písm. h) ročná úroková sadzba, pod písm. i) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pod písm. j) ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a pod písm. k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
31. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
32. V predmetnej spotrebiteľskej zmluve bezpochyby absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, pričom uvedenú náležitosť možno považovať za esenciálnu časť akejkoľvek úverovej zmluvy. Ide pritom o zákonom jasne predpokladanú obligatórnu náležitosť zmluvy. Neobstojí pritom tvrdenie žalovaného, že zmluvu o úvere netvorila len samotná žiadosť, ale všetky komponenty zmluvy o úvere - konkrétne žiadosť, obchodné podmienky, potvrdzujúci list a cenník, v ktorých je uvedený aj indikatívny výpočet RPMN a celkových nákladov, ročná úroková sadzba, poplatky uplatňované v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, priemerná hodnota RPMN, ako aj informácia o výške a termínoch/splatnosti splátok úveru, nakoľko tieto zmluvné náležitosti podľa predpokladu určeného v zákone majú byť uvedené priamo v zmluve.
33. Súd zdôrazňuje, že údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) a celkových nákladov spotrebiteľa je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu teda spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (nie komponentov zmluvy), ktoré v zákone č. 258/2001 Z. z. sú vyjadrené aj týmto údajom, ktorého absencia spôsobuje, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.
34. Už len z toho dôvodu bolo opodstatnené žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovieť.
35. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
36. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
37. Len na margo k nekalosti správania sa žalovaného v žiadosti vydanie Splátkovej karty Quatro, ktorú podpísala žalobkyňa dňa 8.1.2009 je časť týkajúca sa indikatívneho výpočtu RPPMN a neuvedenej priemernej RPMN vypísaná drobným nenápadným písmom od textu výrazne označeného (podobne ako je tomu pri uvedení adresy na vybavovanie reklamácií v úvode žiadosti). Iba na ukážku súd prvej inštancie prirovnáva text v žiadosti (č. l. 4 spisu vzadu) k štandardnej veľkosti písma v nadpisoch tejto žiadosti:
38. „Osobné údaje o klientovi, Úverový rámec a Štandardná mesačná splátka, Žiadosť o vyplatenie dlhu na starej karte GE Money, Vyhlásenie klienta“
39. „Indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.“
40. Myšlienka, že by predtlačenú šablónovitú zmluvu a obchodné podmienky obchodníka chcel spotrebiteľ pripomienkovať a modifikovať možno v bežnej praxi považovať za čistú utópiu. Práve malá nečitateľná veľkosť písma predstavuje veľké ťažkosti pre spotrebiteľov a teda ju môžeme považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a rovnako za klamlivú obchodnú praktiku, ktoré nabádajú spotrebiteľa k podpisu spotrebiteľskej zmluvy napriek tomu, že z dôvodu príliš malej veľkosti písma nemal možnosť sa so zmluvou riadne oboznámiť. Pritom takýmto miniatúrnym písmom bola u vedená aj už spomenutá esenciálna náležitosť spotrebiteľskej zmluvy, ktorou je či už úroková sadzba alebo RPMN.
41. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).
42. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SR I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).
43. Je nesporné, že žalobkyňa všeobecné podmienky žalovaného nepodpísala a dôkazné bremeno o tom, že sa s nimi oboznámila je na dodávateľovi - žalovanom, čo tento v konaní nepreukázal.
44. Možno dať žalovanému za pravdu, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere predstavuje tzv. maximálnu harmonizáciu, ktorá znamená, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice (čl. 22 ods. 1). Súd však nezistil, že by závery o chýbajúcich náležitostiach zmluvy vyslovené a ustálené v tomto rozsudku bol v rozpore s danou smernicou. Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. a výklad súdu k týmto ustanoveniam nie sú v rozpore s vyššie citovanou smernicou.
45. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
46. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
47. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
48. Žalobca teda mal žalovanému zaplatiť len sumu 1.177,56 Eur, ktorú reálne ako úver vyčerpal a keďže mu zaplatil až 3.424,71 Eur, bolo dôvodné zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy 2.247,15 Eur predstavujúcu jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
49. Čo sa týka námietky žalovaného týkajúcej sa potrebu rozčleniť splátky na istinu, úroky a iné poplatky a rovnako tak absencie konečnej splatnosti úveru súd uvádza, že tieto neboli súdom prvej inštancie reflektované pri ustálení úveru za bezúročný a bez poplatkov.
50. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
51. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
52. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti skôr (rozsudok Najvyššieho súdu 2CZ 35/77 zo dňa 17.12.1978).
53. Pri bezdôvodnom obohatení musí súd prihliadať v zmysle citovaného § 107 ods. 1 a 2 OZ tak na uplynutie subjektívnej lehoty (dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil) ako aj objektívnej lehoty (tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo). Vo vzťahu k subjektívnej lehote žalobca v žalobe uviedol, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel v apríli 2017, pričom v konaní nebolo preukázané, že by toto tvrdenie nebolo pravdivé. Pre absenciu akéhokoľvek dôkazu opaku tak súd nemohol považovať námietku premlčania z hľadiska subjektívnej premlčacej lehoty za dôvodnú. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu tak súd má za to, že žalovaný ako nebankový subjekt dlhodobo poskytujúci úvery (vrátane úverov spotrebiteľských) vo veľkom rozsahu má povinnosť poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch uzatváraných žalovaným (vrátane predmetnej zmluvy o úvere) sú formulované žalovaným ako dodávateľom, a preto žalovaný zodpovedá za ich obsah a za to, aby boli v súlade s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov. Súd tak námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú.
54. Žalobca sa dozvedel o tom, že plnil viac ako podľa zákona mal, čo preukázal prehlásením Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (č. l. 14 spisu), až v apríli 2017, a teda dvojročná subjektívna premlčacia lehota mu uplynie až v apríli 2019. Objektívna premlčacia lehota plynie od vzniku bezdôvodného obohatenia t. j. v danom prípade od úhrad žalobcu žalovanému. Súd však zastáva názor, že v danom prípade je potrebné vychádzať z desaťročnej premlčacej lehoty. Žalovaný má totiž v predmete činnosti poskytovanie úverov a preto sa vyžaduje, aby dodržiaval príslušné právne normy vzťahujúce sa na ich poskytovanie. Žalovaný preto minimálne musel byť uzrozumený s tým, že pokiaľ v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú citované v tomto rozsudku napriek tomu, že musel si byť vedomý toho, že ide o spotrebiteľa a nebude môcť od žalobcu žiadať úroky a iné poplatky a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený. Minimálne teda na jeho strane išlo o nepriamy úmysel získať majetkový prospech. Keďže posledné úhrady boli vykonané v roku 2014 (potvrdenie na č. l. 13 spisu), desaťročná premlčacia lehota uplynie až v r. 2024. Právny názor o desaťročnej premlčacej lehote bol vyslovený už vo viacerých súdnych rozhodnutiach v typovo obdobných sporoch napr. rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 84/2011 zo dňa 12.12.2011, sp. zn. 3Co 41/2012 zo dňa 6.3.2013, sp. zn. 2Co 9/2012 zo dňa 21.1.2013, sp. zn. 5Co 134/2012 zo dňa 26.11.2013, sp. zn. 3Co 89/2012 zo dňa 8.2.2012, alebo Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co 648/2013 zo dňa 20.2.2014 alebo Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 301/2011 zo dňa 4.7.2012, napokon aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17 Co 122/2017 zo dňa 12.12.2017.
55. Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.
56. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
57. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
58. V danom prípade žalobca od žalovaného požadoval úroky z omeškania až od dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t. j. od 15.8.2017. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 5 % p. a., preto súd priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
59. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne ustanovenia súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
60. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto má voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.