Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Cbi/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou, v právnej veci žalobcu KP recovery, k.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, sídlo kancelárie Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 404 503, správca konkurznej podstaty úpadcu GlobePharm s.r.o. „v konkurze", so sídlom Hodžova 16, 960 01 Zvolen, IČO: 45 709 530, proti žalovanej A.. V. Š., D.. XX.XX.XXXX, H. N. V.. C. XXXX/XX, XXX XX R., právne zastúpená JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom so sídlom Nám. SNP 17/29, 960 01 Zvolen, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a zaplatenie peňažnej náhrady vo výške 30.650,57 EUR do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 10. 05. 2017, domáhal určenia, že ústna Kúpna zmluva zo dňa 31. 12. 2012, uzatvorená medzi úpadcom GlobePharm, s.r.o., so sídlom Hodžova 16, 960 01 Zvolen, IČO: 45 729 530 ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k majetku úpadcu, je voči veriteľom úpadcu neúčinná. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 30.650,57 Eur. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1K/72/2015 zo dňa 04.05.2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 89/2016 zo dňa 10.05.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1K/72/2015 zo dňa 26.10.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 211/2016 zo dňa 03.11.2016 bol žalobca ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu. Úpadca v postavení predávajúceho uzavrel dňa 31. 12. 2012 so žalovanou ako kupujúcou ústnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k majetku úpadcu za dojednanú kúpnu cenu vo výške 30.650,57 Eur s DPH. Úpadca vystavil žalovanej faktúru č. 12120018 zo dňa 31. 12. 2015, splatnú dňa 31.03.2012, na kúpnu cenu 30.650,57 Eur s DPH, s dátumom dodania dňa 31. 12. 2012 a špecifikáciou fakturácie „predaj majetku“. Správca na základe lustrácie účtovníctva úpadcu zistil, že takto fakturovaná pohľadávka úpadcu z titulu predaja majetku nebola nikdy uhradená a v súčasnosti je z dôvodu premlčania nevymožiteľná. Úpadca uzavretím kúpnej zmluvy so žalovanou, ako aj svojim následným konaním tým, že pohľadávku nikdy od žalovanej nevymáhal, vedome zmenšil hodnotu svojho majetku, čím došlo k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov. Absencia reálneho plnenia dojednanej odplaty za prevod majetku úpadcu je naplnením znaku skutkovej podstaty ukracujúceho právneho úkonu v zmysle § 60 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). Žalovaná je zároveň osobou spriaznenou s úpadcom, nakoľko je spoločníkom úpadcu so splateným vkladom vo výške 1.500,- Eur na základnom imaní spoločnosti vo výške 6.000,- eur, čo v prepočte predstavuje 25% - tnú účasť na základnom imaní úpadcu.

2/ Žalovaná, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žiadala žalobu zamietnuť. V rámci svojej procesnej obrany uviedla, že ako kupujúca dňa 31. 12. 2012 neuzatvorila žiadnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bol prevod majetku úpadcu. Žalobcom predložený daňového doklad - faktúra č. 12120018 zo dňa 31.12.2012, s dátumom splatnosti dňa 31.03.2012, znejúca na sumu 30.650,57 Eur nie je podpísaná štatutárnym zástupcom úpadcu a nie je k nemu pripojený žiadny dodací list, preto nie je ani zrejmé, aký majetok úpadcu mal byť predmetom prevodu. Podľa jej vyjadrenia, žalobca v tomto incidenčnom konaní nepreukázal splnenie všeobecných a osobitných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, ktoré musia byť splnené súčasne, keď nepreukázal existenciu právneho úkonu, pričom zároveň aj správcom tvrdené ukrátenie veriteľov musí vychádzať z konkrétnych skutkových okolností, nielen z úvah a dedukcií a musí tu objektívne existovať ekonomický dôsledok vykonaného právnemu úkonu.

3/ Súd na základe skutočností všeobecne známych, resp. skutočností známych z činnosti súdu konštatoval, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1K/72/2015 zo dňa 09.10.2015, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 200/2015 dňa 19. 10. 2015, začal konkurzné konanie voči dlžníkovi GlobePharm s.r.o. „v konkurze“, so sídlom Hodžova 16, 960 01 Zvolen, IČO: 45 709 530. Následne uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1K/72/2015 zo dňa 04. 05. 2016, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 89/2016 dňa 10. 05. 2016 vyhlásil konkurzu na majetok dlžníka, teda s poukazom na § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR, účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 11.05.2016, t.j. nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1K/72/2015 zo dňa 26.10.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 211/2016 zo dňa 03.11.2016 bol do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený žalobca.

4/ Žalobca v konaní uviedol, že ako správca nedisponuje originálmi účtovných dokladov úpadcu, nakoľko mu tieto neboli úpadcom poskytnuté. Mal k dispozícii len účtovné doklady z účtovného programu, zabezpečené prostredníctvom osoby poskytujúcej úpadcovi účtovné služby, pričom z tohto účtovného programu boli vygenerované faktúry vystavené úpadcom za predaj majetku, vrátene faktúry č. 12120018 zo dňa 31.12.2012, znejúcej na sumu 30.650,57 Eur splatnej dňa 31.03.2012. V konaní predložená faktúra nie je podpísaná štatutárom úpadcu a žalobca nedisponuje žiadnym dodacím listom. Z dostupných účtovných dokladov, z hlavnej knihy analytickej evidencie úpadcu, vypracovanej za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 vyplýva, že na analytickom účte 541 001 bol v majetku spoločnosti úpadcu zaevidovaný kotol, ktorého účtovná hodnota predstavovala sumu 25.542,17 Eur a teda ide o zhodnú sumu, ako je uvedená suma na vystavenej faktúre č. 12120018 bez DPH. Analytický účet 541 sa používa na evidenciu predaných dlhodobých hmotných investícií. Na analytickom účte 641 001 je v hlavnej knihe evidovaný predaj majetku práve v hodnote 25.542,17 Eur, pričom analytický účet 641 sa používa na účtovanie tržieb z predaja dlhodobého hmotného majetku. Žalobca tiež uviedol, že z dostupných účtovných dokladov úpadcu vyplýva, že v súčasnosti sa žiadny kotol v majetku úpadcu nenachádza, na základe čoho možno vydedukovať, že predmetom ústnej kúpnej zmluvy mohol byť práve tento kotol. V peňažnom denníku úpadcu za účtovné obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 je na str. 63 pod zápisom č. 3880 zaradená rekonštrukcia v hodnote 25.542,17 Eur, ktorá zodpovedá sume zakúpeného kotla. Úpadca následne tento kotol fakticky vyradil zo svojho majetku, čím došlo k zmenšeniu jeho majetku úpadcu, a to v relatívne krátkom čase po tom, ako tento majetok nadobudol. Vystavená faktúra č. 12120018, znejúca na sumu 30.650,57 Eur s DPH, je zaevidovaná ako neuhradená v účtovných dokladoch úpadcu, teda aj v zozname vydaných faktúr spoločnosti úpadcu za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012. Prevod majetku úpadcu potom podľa žalobcu predstavuje ukracujúci právny úkon v zmysle § 60 ZKR, nakoľko k úhrade dojednanej kúpnej ceny ako ekvivalentnému protiplneniu nikdy nedošlo a aj samotný úpadca podľa účtovných zápisov evidoval uvedenú pohľadávku ku dňu 31.12.2015 ako neuhradenú. Tým podľa správcu došlo k zmenšeniu majetku úpadcu na úkor veriteľov, keď v čase uskutočnenia právneho úkonu, t.j. v mesiaci december 2012, mali splatné pohľadávky viacerí veritelia úpadcu, ktorých pohľadávky boli v konkurznom konaní riadne prihlásené a správcom uznané, konkrétne spoločnosť TRANSMEDIC SLOVAKIA, s.r.o. v sume 16.506,51 Eur, spoločnosť PROTETIKA, a.s. v sume 512,60 Eur, spoločnosť PIERRE FABRE DERMO-COSMETIQUE TCHEQUIE, s.r.o. v sume 3.834,57 Eur (táto pohľadávka bola správcom popretá čo do výšky aj vymáhateľnosti z dôvodu premlčania), veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku v sume 37.608,57 Eur a spoločnosť MED - ART, spol. s r.o. v celkovej výške 59.995,70 Eur. Teda celková suma v konkurznom konaní prihlásených a uznaných pohľadávok veriteľov úpadcu, existujúcich v čase vykonania právneho úkonu, predstavovala

sumu 114.623,38 Eur. Žalobca ďalej tvrdil, že v spoločnosti úpadcu dochádzalo k umelému navyšovaniu hodnoty majetku cez položku zásoby tovaru, preto účtovný stav majetku úpadcu nezodpovedal jeho reálnej hodnote.

5/ Žalobca vyššie uvedené skutkové tvrdenia preukazoval listinnými dôkazmi, pričom v konaní predložil faktúru č. 12120018 vystavenú úpadcom dňa 31.12.2012 ako dodávateľom pre žalovanú ako odberateľku na sumu 30.650,57 Eur s DPH, s dátumom splatnosti dňa 31.03.2012 (č.l. 18 spisu), zoznam vydaných faktúr úpadcu, z ktorého súd zistil, že predmetná faktúra bola ku dňu 31.12.2015 evidovaná ako neuhradená (č.l. 88 spisu). Zoznam prijatých faktúr, výpis z peňažného denníka úpadcu, kde na str. 63 pod zápisom č. 3880 je evidovaná rekonštrukcia budovy v hodnote 25.542,17 Eur k dátumu 01.07.2012 (č.l. 132a spisu), výpis z hlavnej knihy analytickej evidencie, súvahu majetku úpadcu za mesiac november 2012, súvahu majetku úpadcu za mesiac december 2012, fotokópie prihlášok pohľadávok jednotlivých konkurzných veriteľov.

6/ Žalobca v konaní ako listinný dôkaz taktiež predložil súvahu vypracovanú ku dňu 31.12.2012 za obdobie roka 2012 (č.l. 54 spisu), z ktorej súd zistil, že hodnota majetku úpadcu v uvedenom účtovnom období predstavovala 326.227,- Eur netto.

7/ Žalobca navrhol vykonať výsluch svedka O.. O. Š., H..Č.. A.. O. Š., ktorý bol konateľom spoločnosti úpadcu v čase vykonanie odporovaného právneho úkonu. Výsluchom tohto svedka sa nepodarilo zistiť a preukázať žiadne relevantné informácie, nakoľko svedok si pre značný časový odstup nepamätal okolnosti týkajúce sa prevodu majetku úpadcu a nevedel potvrdiť ani vylúčiť, či sa v roku 2012 v majetku úpadcu nachádzal kotol. Uviedol, že spoločnosť úpadcu prevádzkovala lekáreň, kde dochádzalo k viacerým rôznym prevodom, ako aj k nákupu tovaru. Účtovníctvo viedla externá firma TRANSMEDICA SLOVAKIA, s.r.o. a vykonávalo sa prostredníctvom L.. A. U..

8/ Z výsluchu žalobcom navrhnutého svedka L.. A. U. súd zistil, že menovaný spracovával pre úpadcu účtovníctvo v rokoch 2010 až 2012. V čase prevzatia účtovníctva od predchádzajúceho účtovníka, účtovníctvo nezobrazovalo reálny stav majetku úpadcu. Svedok potvrdil, že úpadca umelo navyšoval hodnoty zásob tovaru, pričom vykazoval, že mali hodnoty zásob väčšie, než v skutočnosti. Keď v roku 2010 preberal účtovníctvo hodnota zásob tovaru nezodpovedala hodnote účtovnej. Skreslený bol len stav zásob tovaru, ostatné účtovné položky boli vykazované korektne. On následne tieto hodnoty neupravoval, nemal od úpadcu na to pokyn a nevedel uviesť, či v nasledujúcich obdobiach reálne hodnoty zásob tovaru zodpovedali účtovnému stavu, teda či úpadca vykonával inventúry tovaru tak, ako ich vykazoval. On osobne inventúry nerobil. K faktúre, ktorá bola predložená spolu so žalobou uviedol, že táto bola len vytlačená z účtovného programu, pretože originál ostal u majiteľov firmy. On predmetnú faktúru nevystavoval, on ju len zaúčtoval. Originál vystavil úpadca. Nepamätal sa, či faktúra bola uhradená. Nevedel sa vyjadriť, či k predaju nejakého majetku reálne došlo. Jeho úlohou bolo len zaúčtovanie faktúr, ktoré mu úpadca predložil. Svedok po nahliadnutí do hlavnej knihy analytickej evidencie (č. l. 179 - 180 spisu) uviedol, že úpadca vynaložil prostriedky v hodnote 25.542,17 Eur bez DPH na rekonštrukciu predajne a následne majetok v rovnakej hodnote niekomu predal, pričom z hlavnej knihy analytickej evidencie vyplýva, že táto suma pravdepodobne nebola zaplatená, avšak jednoznačne to potvrdiť nemohol. Nevedel sa tiež jednoznačne vyjadriť, či predmetom predaja majetku bol práve kotol zaúčtovaný v analytickej knihe evidencie na účte č. 541 001, hoci jeho hodnota zodpovedá hodnote vynaloženej na rekonštrukciu a následne predaného majetku. Po nahliadnutí do zoznamu vydaných faktúr (č.l. 88 spisu) svedok uviedol, že sporná faktúra uhradená nebola.

9/ Z výpisov z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica týkajúcich sa spoločnosti úpadcu je zrejmé, že žalovaná je spoločníkom úpadcu, s výškou splateného vkladu 1.500,- Eur, čo predstavuje 25% - ný podiel na základnom imaní spoločnosti, ktoré činí 6.000,- Eur.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b) ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má právnickej osoby kvalifikovanú účasť.

Podľa § 9 ods. 3 ZKR, kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel

držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.

Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol úrobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 60 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

10/ Podanou žalobou sa žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu domáhal odporovateľnosti právneho úkonu, a to ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy, na základe ktorej mal úpadca ako predávajúci previesť vlastnícke právo k časti svojho majetku v hodnote 30.650,57 Eur s DPH na žalovanú ako kupujúcu, pričom žalobca sa odporovateľnosti právneho úkonu domáhal z titulu skutkovej podstaty ukracujúceho právneho úkonu v zmysle § 60 ZKR.

11/ Možnosť odporovať právnym úkonom nie je len právom, ale aj povinnosťou správcu. Správca konkurznej podstaty je povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť (§ 86 ods. 2 , resp. využiť iné právne prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu.

12/ Na základe stranami predložených a označených dôkazov a vykonaného dokazovania súd konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali dňa 11. 05. 2016, keďže konkurz na majetok úpadca bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1K/72/2015 zo dňa 04. 05. 2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 89/2016 dňa 10. 05. 2016. Žaloba zo strany žalobcu bola podaná v zákonnej lehote podľa § 57 ods. 2 ZKR, teda do 1 roka od vyhlásenia konkurzu, keď podľa prezenčnej pečiatky súdu nachádzajúcej sa na č. l. 1 spisu, žalobca podal žalobu osobne do podateľne súdu dňa 11.05.2017. Zároveň súd konštatoval, že s poukazom na § 57 ods. 1 v konaní nebola sporná ani aktívna vecná legitimácia žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu.

13/ Základným zákonným predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka v konkurze je, aby išlo o právny úkon týkajúci sa majetku úpadcu. V danom prípade súd konštatoval, že predmetom odporovacej žaloby bola ústna kúpna zmluva, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k majetku úpadcu, teda išlo nesporne o právny úkon týkajúci sa majetku úpadcu. Taktiež súd vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že právny úkon mal byť urobený medzi spriaznenými osobami, keď z výpisu z Obchodného registra úpadcu je zrejmé, že žalovaná je spoločníkom úpadcu, s výškou splateného vkladu 1.500,- Eur, čo predstavuje viac ako 5% - ný podiel na základnom imaní spoločnosti úpadcu.. V danom prípade sa preto jedná o fyzickú osobu v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) ZKR, ktorá má v spoločnosti úpadca kvalifikovanú účasť a právny úkon mal byť zároveň urobený počas 5 rokov pred začatím konkurzného konania, keď nesporná bola skutočnosť, že

konkurzné konanie začalo na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1K/72/2015 zo dňa 09.10.2015, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 200/2015 dňa 19. 10. 2015, teda s poukazom na § 60 ods. 3 súd vyhodnotil, že takémuto právnemu úkonu možno odporovať.

14/ V konaní však bolo sporné, či k uzavretiu odporovanej kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovanom skutočne došlo, keďže žalovaný uzavretie kúpnej zmluvy popieral a žalobca svoje tvrdenia o existencii tohto právneho úkonu opieral o účtovné doklady nachádzajúce sa len v účtovnom programe, pričom nemal k dispozícii ich originály. V danom prípade žalobca v rámci svojich skutkových tvrdení vychádzal len z dedukcie, keď po preskúmaní dostupných účtovných dokladov zistil, že v roku 2012 bol v účtovníctve úpadcu zaevidovaný dlhodobý hmotný investičný majetok v hodnote 25.542,17 Eur, pravdepodobne sa jednalo o kotol, a následne bol v účtovnom programe zaevidovaný predaj majetku v rovnakej hodnote, ako aj neuhradená faktúra č. 12120018 zo dňa 31.12.2012, znejúca na sumu 30.650,57 Eur, ktorá pozostávala z čiastky 25.542,17 Eur a DPH. Súd v tomto kontexte konštatoval, že predložená faktúra je dokladom, určeným len na daňové a účtovné účely, sama o sebe nie je dôkazným prostriedkom spôsobilým preukázať existenciu právneho vzťahu medzi úpadcom a žalovanou. Výpoveďou svedka A.. O. Š., ktorý bol konateľom úpadcu v čase, keď mal byť odporovaný právny úkon uzavretý, súd nemal preukázané, či takýto právne úkon medzi úpadcom a žalovanou skutočne aj uzavretý bol. Rovnako ani svedok L.. A. U. nevedel jednoznačne potvrdiť, či k predaju majetku úpadcu reálne došlo a či predmetom fakturácie bol práve kotol v hodnote 25.542,17 Eur. Žalobca v konaní navrhoval vypočuť ako svedka súčasného konateľa úpadcu L.. O. Š. a zároveň žiadal, aby súd menovanému uložil povinnosť predložiť originály účtovných dokladov. Súd navrhovaný dôkaz nevykonal, nakoľko ak by aj bolo výsluchom tohto svedka potvrdené, že k predaju majetku v hodnote 25.542,17 Eur, ako aj k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovanou došlo, podľa názoru súdu táto skutočnosť by sama o sebe nepostačovala na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby.

15/ Ďalším základným zákonným predpokladom pre úspešné odporovanie právneho úkonu v konkurze s poukazom na § 57 ods. 4 ZKR, bez ohľadu na konkrétnu skutkovú podstatu, je totiž preukázanie skutočnosti, že v dôsledku odporovaného právneho úkonu došlo k ukráteniu uspokojenia, v konkurznom konaní riadne prihlásenej a zistenej, pohľadávky niektorého z veriteľov, a to pohľadávky existujúcej v čase účinnosti právneho úkonu, teda preukázanie, že v dôsledku odporovaného právneho úkonu došlo k takému zmenšeniu hodnoty majetku úpadcu, že po nadobudnutí účinnosti tohto právneho úkonu sa znížila miera uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov, resp. ukrátilo uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov. Na druhej strane zároveň platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi. V danom prípade žalobca uviedol, že úpadca mal v čase vykonanie právneho úkonu viacerých veriteľov, kde celková hodnota pohľadávok týchto veriteľov, ktoré boli v konkurznom konaní prihlásené a zistené, predstavovala v roku 2012 sumu 114.623,48 Eur. Z predloženej súvahy za rok 2012 mal súd preukázané, že hodnota majetku úpadcu na konci roku 2012 predstavovala sumu 326.227,- Eur netto. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že majetok úpadcu aj po uzavretí kúpnej zmluvy ešte postačoval na uspokojenie týchto veriteľov. Pokiaľ žalobca tvrdil, že v spoločnosti úpadcu dochádzalo k fiktívnemu navyšovaniu hodnoty zásob tovaru, táto skutočnosť zostala len v rovine jeho tvrdení, pretože svedok L.. U. v rámci svojej výpovede uviedol, že reálny stav zásob tovaru nezodpovedal ich účtovnej hodnote v roku 2010, teda v čase, keď účtovníctvo preberal. Nevedel sa však vyjadriť k tomu, či účtovne vykazované hodnoty zásob tovaru rovnako nezodpovedali ich reálnym hodnotám aj v rozhodujúcom období roku 2012. Tieto skutočnosti výpoveďou svedka jednoznačne nepotvrdené neboli.

16/ Súd zároveň konštatoval, že i v prípade, ak by majetok úpadcu nepostačoval na uspokojenie všetkých jeho veriteľov, nie každému právnemu úkonu možno automaticky odporovať. Podľa názoru súdu samotný prevod majetku nemožno považovať za zmenšenie hodnoty majetku úpadcu, obzvlášť ak nadobudnutý majetok, na ktorý úpadca vynaložil finančné prostriedky, vzápätí predal za rovnakú cenu. Predajom majetku za cenu zodpovedajúcu jeho nadobúdacej cene (nešlo teda o predaj majetku bez primeraného protiplnenia) dochádza len k zmene štruktúry majetku, keď uzavretím kúpnej zmluvy sa hmotný majetok úpadcu zmenil na pohľadávku, teda iné peniazmi oceniteľné právo na plnenie, spočívajúce v práve na zaplatenie kúpnej ceny. Ak je podľa tvrdenia žalobcu vystavená faktúra evidovaná v účtovníctve úpadcu ako neuhradená pohľadávka, nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu, nakoľko tu nedošlo k zmene výšky aktív. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že

úpadca pohľadávku nevymáhal a táto je v súčasnosti premlčaná. Vzhľadom na to, že odporovať možno len právnemu úkonu, ktorého následkom je zmenšenie majetku na úkor ostatných veriteľov, súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa znížilo, resp. ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17/ Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a za použitia zásady úspechu žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.