Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-347-2017.pdf
PDF · 117.94 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/347/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne: N. L., nar. XX.X.XXXX, K. Z. E., E. XXXX/ X, prechodne bytom v C., C.G. B. XX, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 13C/26/2016-59 zo dňa 12.5.2017
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Priznáva žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví žalovanému uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 742,18 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že poplatok 243,67 € za služby spočívajúce v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 144 €.
2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 22.8.2013 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500029615 na základe ktorej jej bol schválený úver 1.260 € so splatnosťou v 24 splátkach po 87,11 € Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť, predstavovala 2.090,64 €, RPMN predstavovala 69,67 %, ročná úroková sadzba 63,16 %. Zo stanoviska veriteľa k zmluve zo dňa 29.12.2015 súd zistil, že žalovaný poskytol žalobkyni dňa 12.8.2015 sumu 1.016,33 € a dňa 5.11.2014 automatický revolving v sume 680,57 €. Žalobkyňa uhradila žalovanému 28 splátok vo výške 87,11 €, spolu sumu 2.439,08 €. Právne vec posúdil podľa ust. § 3 ods. 1, § 39 §§ 52 až 54, § 107 ods. 1 a 2, 451 ods. 1 a 2, § 456, § 457, § 458 ods. 1, Občianskeho zákonníka, §§ 1 ods. 1, 9 ods. 2 a 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Súd posudzoval výšku úrokovej sadzby i výšku RPMN uplatňovanej žalovaným v zmluve a dospel k záveru, že takto požadovaný úrok a požadovaná sadzba RPMN nie je v zákonom dovolenej výške a preto i s poukazom na § 39 Obč. zák. je takýto právny úkon uzavretia zmluvy o úvere neplatný. V zmluve bola totiž dojednaná úroková miera 70,01 %, pričom v čase uzavretia predmetnej zmluvy pri nových obchodoch - spotrebiteľských úveroch poskytovanými bankami domácnostiam predstavovala v priemer 15,08 % ročne. Dojednaný úrok vo výške 70,01 % ročne podstatnou mierou prekračoval
horný limit obvyklej úrokovej miery, žalovaný si uplatnil úroky vo viac ako 4,64 % ako poskytovali banky v rovnakom období, čiže podstatne prekročil obvyklé úroky poskytované bankami. Dohodnuté úroky sú odplatou za používanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úroku, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny za užívanie požičanej istiny), teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatváral zmluvu o pôžičke často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom. V danom prípade podľa názoru súdu došlo k neplatnej dohode o podstatnej náležitosti úverovej zmluvy a to dohode o výške úrokov, čo robí predmetnú zmluvu neplatnou v jej celku, nakoľko podľa vyššie citovaného odôvodnenia ani nemožno hovoriť, že daná úverová zmluva vôbec vznikla. Je však nepochybné, že žalobkyňa odčerpala finančné prostriedky v sume 1.696,90 € (1.016,33 € + 680,57 €), na ktorú sumu vykonala úhrady 2.439,08 €, čiže o 742,18 € viac. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 742,18 € (rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 1.696,90 € a sumou zaplatenou žalovanému vo výške 2.439,08 €) a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy žalobkyni.
3. Súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná aj pokiaľ ide o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v článku 8 bod 8.1 Zmluvy. V prvom rade súd posudzoval, či túto podmienku možno považovať za individuálne dohodnutú. Zmluva, ktorej súčasťou je článok 8 bola vopred pripravená žalovaným a je zjavné, že nebolo možné meniť jej obsah. Už len z tohto dôvodu nemôže ísť o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku. Obsahom uvedeného článku Zmluvy je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu, spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu na základe žiadosti (zmluvy) uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnuté služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 243,67 €. Takto formulovaná podmienka zhoršuje zmluvné postavenie spotrebiteľa, pričom podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V skutočnosti teda žalovaný poskytol úver nižší, ako je uvedený v zmluve, o sumu rovnajúcu sa sumu 243,67 €.
4. O súdnom poplatku za podanie žaloby rozhodol podľa ust. § 2 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. u/. § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení v spojení s pol. 1 písm. a/, b/ Sadzobníka súdnych poplatkov tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 144 €.
5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %
6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/,f/ a h/ CSP, navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že úverová zmluva sa riadi režimom Obchodný zákonník a v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Mal za to, že prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. a účinné od 1.4.2015. Zmluva o revolvingovom úvere však bola uzavretá dňa 12.8.2013, preto sa na zmluvu použijú len tie predpisy z Občianskeho zákonníka, ktoré v roku 2013 osobitne upravovali otázky neregulované Obchodným zákonníkom. Záver súdu o neplatnosti zmluvy v časti dohody o úroku považuje za rozporný s ust. § 502 ods. 1 Obch. zák.. V zmysle § 502 Obchodného zákonníka ak strany dojednajú úroky vyššie, než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške. Z uvedeného vyplýva, že záver súdu o neplatnosti ustanovenia o odplate ako celku je nedôvodný. Nie je preto možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate. Argumentoval ďalej tým, že v čase uzavretia zmluvy bola výška odplaty za úver regulovaná ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého odplata nesmela podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. V nadväznosti na vyššie uvedené preto nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Namietal, že súd sa nevysporiadal ani s uplatnenou námietkou premlčania. Odvolaním napadol výrok, ktorým určil, že poplatok za službu, spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vytýkal ďalej súdu, že sa nezaoberal dohodou o poskytnutí služby ako celkom a nevyhodnotil obsah čl. 8.6 dohody, v zmysle ktorého dohoda o poskytnutí služby nevzniká podpisom zmluvy o revolvingovom úvere, ale samostatným podpisom nachádzajúcim sa za čl. 8, ods. 6, teda v samostatnej podpisovej doložke. Táto podpisová doložka je rovnako ako celý text dohody, v osobitnej aj farebne odlíšenej časti listiny, a teda ide o oddelenú a samostatnú časť od textu zmluvy. Išlo o samostatnú dohodu, samostatne podpisovanú, ktorá je graficky oddelená od zvyšku obsahu zmluvy, je samostatne označená a má samostatnú podpisovú doložku. Súd neprihliadol ani na ustanovenie bodu 8.6., v zmysle ktorého uzavretie danej dohody nie je podmienkou pre uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere.
7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Mala za to, že zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Dohodnutý úrok z úveru bol 70,01 %, pričom úrokové miery podobného úveru v bankách v tom čase boli vo výške 13 %. Uviedla, že sa v decembri 2015 od právnej zástupkyne dozvedela o neprijateľných zmluvných podmienkach ako aj možnosti podania žalobného návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Lehoty preto boli dodržané. Taktiež sa stotožnila s vyslovením, že poplatok za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok je neprijateľnosťou zmluvnou podmienkou.
8. Žalovaný v replike zotrval na svojich doterajších vyjadreniach. Nesúhlasil s tým, že začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty je viazaný na moment, kedy právny zástupca spotrebiteľa ako odborne kvalifikovaná osoba ho informuje o tom, že sa na jeho úkor mal niekto bezdôvodne obohatiť. Považoval tento argument za bezpredmetný, nakoľko nemá logické opodstatnenie a navyše takýto záver by predstavoval porušenie princípu právnej istoty a tým zásadné porušenie čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR. Pokiaľ ide o dohodu poskytnutí služby mal za to, že táto bola individuálne dojednaná.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/,d/, f/ a h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.3. 2018 o 10.30 hod v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.
11. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/,d/, f/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
13. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP je daný vtedy, keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu.
14. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, čoho dôsledkom je to, že súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami prednesené, alebo neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
16. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, a preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani v odvolacom konaní nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
19. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovaného aj s odkazom na zistený skutkový stav a aplikované právne predpisy.
20. Odvolací súd nezistil v konaní žiadne porušenie procesných práv ani inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
21. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné :
22. Pokiaľ ide o námietku nemožnosti aplikácie Občianskeho zákonníka, konkrétne § 52 ods. 2 poslednej vety,vzhľadom na skutočnosť, že toto ustanovenie nebolo účinné v čase uzavretia zmluvy (12.8.2013), a toto ustanovenia nadobudlo účinnosť až 1.4.2015, odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 sp. zn. 3 M Cdo 14/2014, v zmysle ktorého ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali inak použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
23. Vecne správny je záver súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o podstatnej náležitosti úverovej zmluvy - dohody o výške úrokov, čo robí predmetnú zmluvu neplatnou pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
24. Súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ dohodnutý úrok z úveru v prejednávanom spore porovnával s úrokovými sadzbami požadovanými v rozhodnom období bankami za poskytovanie obdobných úverov. Pokiaľ súd pri tomto porovnávaní z relevantných zdrojov (z internetovej stránky
Národnej banky Slovenska) zistil, že výška úrokovej sadzby určená pri spotrebiteľských úveroch pre domácnosti poskytovaných na dobu od 1-5 rokov v auguste 2013 (v čase uzavretia zmluvy) bola 16,49 % ročne a úroky dohodnuté v úverovej zmluve predstavujú 70,01 %, čo štvornásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu, je nepochybne takáto dohoda v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle ust. § 39 Obč. zák.
25. Už len táto samotná skutočnosť má za následok neplatnosť dotknutých častí zmluvy, preto je žalobkyňa povinná uhradiť iba istinu, ktorá jej bola reálne zaplatená vo výške 1.696,90 €, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.
26. Ak teda žalobkyňa plnila žalovanému 2.439,08 € a v nadväznosti na posúdenie neplatnosti dohodnutých úrokov, ako aj neplatnosti dohody o poplatku 243,67 €, mala plniť iba 1.696,90 €, plnila tak v rozsahu nad sumu 742,18 € žalovanému bez právneho dôvodu a na jeho strane tak vznikol majetkový prospech, ktorý je žalovaný povinný vydať žalobkyni v zmysle ust. § 451 ods. 1 Obč. zák.
27. Súd v odôvodnení rozsudku správne aplikoval zákonné ustanovenie o premlčaní (§ 107 ods. 1,2 OZ), preto námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná. Zo stanoviska veriteľa (žalovaného), obsiahnutého na č. l. 6 spisu je zrejmé, že žalobkyňa splácala úver v splátkach po 87,11 € od 12.9.2013 počnúc, posledná splátka dňa 13.12.2015. Žalobu podala žalobkyňa dňa 28.1.2016. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa plnila sumu 742,18 € žalovanému bez právneho dôvodu, tak na jeho strane vznikol majetkový prospech, ktorý je žalovaný povinný vydať žalobkyni v zmysle ust. § 451 ods. 1 Obč. zák. Keďže žalobkyňa plnila žalovanému v splátkach, pričom premlčanie každej splátky sa posudzuje jednotlivo, pri splátkach od 9.4.2015 do 13.12.2015 (t.j. 87,11 € x 9 splátok) nemohlo dôjsť k uplynutiu či už dvojročnej subjektívnej alebo trojročnej objektívnej premlčacej doby.
28. V ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ).
29. Uvedené zásady sa vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o zrážkach zo mzdy, dohoda o poskytnutí služby, rozhodcovské zmluvy a pod.).
30. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
31. Systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zavedená smernicou, pritom odôvodňujú, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, a taktiež má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS).
32. Je preto nesporné, že aj v posudzovanej veci prislúchalo súdu posúdiť, či dohodu o poskytnutí služby možno kvalifikovať ako neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi stranami sporu, a teda z uvedeného dôvodu ako neplatnú.
33. Vo vzťahu k druhému výroku rozsudku, ktorým súd určil, že poplatok za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru vo výške 243,67 € je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi, pre ktoré súd považoval túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú.
34. Dohoda o poskytnutí tejto služby za vyššie uvedenú odplatu bola nepochybne súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere a vzhľadom na to, že išlo o formulárovú, teda vopred žalovaným pripravenú zmluvu, žalobkyňa nemala možnosť obsah tejto dohody žiadnym spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na začlenenie tejto dohody do textu samotnej úverovej zmluvy mala možnosť zmluvu len ako celok prijať alebo ju odmietnuť. Podpisy na zmluve totiž nasledovali až za článkom 8, obsahujúcim dohodu o poskytnutí služby a nie je preto pravdivým tvrdenie žalovaného v odvolaní, že táto dohoda bola graficky oddelená od zvyšného obsahu zmluvy a mala samostatnú podpisovú doložku. Túto dohodu si teda žalobkyňa individuálne nedojednala, službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru spoplatnenú vo výške 243,67 € si nevymienila, ale bola jej nanútená žalovaným ako súčasť zmluvy o úvere a nepochybne takáto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, keďže táto už vopred poskytuje odplatu žalovanému ako dodávateľovi za službu, ktorú nevyužila a nie je ani isté, či v budúcnosti ju využije. Žalovaný tak získal prospech skôr, ako poskytol službu - plnenie, a preto dohoda o zaplatení poplatku vopred za neposkytnutú službu jednoznačne je dohodou v neprospech spotrebiteľa, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
35. Z hľadiska týchto kritérií potom nie je právne významné, aký poplatok (v akej výške) bol za túto službu dojednaný. Pokiaľ súd prvej inštancie hodnotil neprijateľnosť tejto podmienky aj s ohľadom na výšku dojednanej odplaty, nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného, že vyhodnocoval iba cenu tejto služby, teda výšku odplaty za túto službu.
36. Podstatnou je tá skutočnosť, že touto dohodou bola žalobkyňa ako spotrebiteľka zaviazaná platiť za niečo, čo jej nebolo dodané a nebolo ani isté, či v budúcnosti túto službu využije, teda táto dohoda sa z hľadiska posudzovania, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, posudzovala komplexne a nielen z hľadiska výšky dojednaného poplatku.
37. Rovnako aj spôsob, akým bola inkasovaná odplata za túto službu, a to jej odrátanie z poskytnutého úveru, možno považovať za nekalú obchodnú praktiku. O túto sumu je totiž znížený poskytnutý úver bez toho, aby spotrebiteľ získal protiplnenie, pričom je povinný zaplatiť v splátkach úveru aj cenu tejto ešte neposkytnutej a možno v budúcnosti vôbec nevyužitej služby.
38. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie zníženie poskytnutého úveru o sumu 243,67 € pri poskytnutej výške úveru 1.016,33 € správne považoval za neprimerané, najmä vzhľadom k tomu, že reálne k zníženiu úveru o uvedenú sumu došlo v čase, keď ešte nebolo vôbec isté, či dlžník túto službu do budúcna využije, čo spôsobuje značnú nerovnováhu medzi stranami sporu v neprospech spotrebiteľa.
39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je záver súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorou sa určuje poplatok za služby spočívajúce v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru vo výške 243,67 €, vecne správny.
40. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalovaného, v zmysle ktorej dohoda o poskytnutí služby predstavuje samostatný právny úkon a nie je súčasťou úverovej zmluvy, či jej nevyhnutným predpokladom.
41. Z predloženej úverovej zmluvy nepochybne vyplýva, že dohoda o poskytnutí služby je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere a podpisy úverovej zmluvy sa nachádzajú až za touto dohodou. Text dohody o poskytnutí služby nie je od zmluvy nijako odlíšený, resp. oddelený a táto dohoda nie je samostatne podpisovaná, nie je graficky oddelená od zvyšného obsahu zmluvy a je súčasťou formulárovej úverovej zmluvy. Za tejto situácie súdna kontrola uvedenej dohody z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky nie je vylúčená. Hlavným predmetom plnenia je stále poskytnutie úveru, a preto aj posudzovanie ceny dohodnutej služby odkladu splátok nemožno považovať za dohodu týkajúcu sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. Odlišný výklad by bol v rozpore s ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. a so sledovaným účelom citovanej právnej úpravy, pretože by takto
veriteľ mohol rozčleniť úverovú zmluvu na viaceré samostatné „individuálne dohodnuté“ časti, čo by znemožňovalo posúdenie jej neprijateľnosti a takýto výklad je neprípustný, vychádzajúc z účelu právnej úpravy vzťahujúcej sa na ochranu spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a zásady neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany.
42. Z vyššie uvedeného teda možno uzavrieť, že pokiaľ žalobkyňa ako spotrebiteľka bola povinná zaplatiť poplatok za službu už v čase, keď ju nevyužila a nebolo ani isté, či vôbec túto službu využije, a to vo výške predstavujúcej takmer 25% poskytnutého úveru, vznikla značná nerovnováha medzi účastníkmi zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, v dôsledku čoho je takto dojednaná dohoda neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
43. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o zaplatení súdneho poplatku a o náhrade trov konania z dôvodov, ako sú tieto náležite uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd odkazuje a s tými sa stotožňuje.
44. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd teda rozhodol len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, zohľadňujúc ust. § 251 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).