Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/162/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s. so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Mgr. Janou Sadloňovou, advokátkou so sídlom Hlavná 14, Prešov, proti žalovanej Bc. C. T., G. XX.X.XXXX, K. U. XXX/XX, V. C., o žalobe žalovanej na obnovu konania a o návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, takto

rozhodol:

I. Obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod č.k. 13Ro/170/2011 povoľuje.

II. Odkladá vykonateľnosť platobného rozkazu Okresného súdu Košice I sp.zn. 13Ro/170/2011-29 zo dňa 16.6.2011.

III. Navrhovateľke obnovy konania nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalovaná sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.6.2016 domáhala, aby súd povolil obnovu právoplatne skončeného konania vedeného na Okresnom súde Košice pod č.k. 13Ro/170/2011. Žalobu o obnovu konania odôvodnila tým, že konajúci súd nemal platobný rozkaz nikdy vydať z dôvodu, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a teda, ak súd platobný rozkaz vydal, porušil § 172 ods. 9 OSP. Neprijateľné zmluvné podmienky sú prinajmenšom zmluvné pokuty, ktoré si uplatnil navrhovateľ priamo v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Súd pri jeho vydávaní vôbec nezohľadnil európske spotrebiteľské právo, najmä Smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a Smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 pre aproximáciu právnych predpisov, nariadení a administratívnych ustanovení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru. Súd pri jeho vydávaní vôbec nezohľadnil judikatúru Európskeho súdneho dvora napr. Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci spojené prípady C- 240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero ( C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a spol., Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C 243/08 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi, Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-473/00- Cofidis SA and Jean- Louis Fredout). Okresný súd Košice I v uznesení 20Er/2827/2014-22 zo dňa 1.10.2015, v ktorom námietky povinnej proti exekúcií zamieta, na strane 3. uvádza, že bolo preukázané prevzatie platobného rozkazu do vlastných rúk a že nebol podaný v zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu, že povinná bola poučená o tejto možnosti. Súd však nikde v uznesení nepíše o tom, že sám porušil zákon a to konkrétne § 172 ods. 9 OSP. Súd aj napriek tomu, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, vydal platobný rozkaz. Takto sa súd snaží vyhnúť zodpovednosti a vinu zvaliť na spotrebiteľku - povinnú, ktorá má znášať následky nezodpovedného konania a prístupu úradníka na súde. Súd, ktorý je platený z peňazí daňových poplatníkov a má chrániť zo zákona spotrebiteľov, v tomto prípade konal protizákonne. Vzhľadom na to, že súd ma nezbavil účinkov neprijateľnej zmluvnej pokuty, ale pristúpil k jej modifikovaniu, postupoval v rozpore s právom Európskej únie.

Využíva preto zákonnú možnosť obnoviť proces. Nové rozhodnutie môže znamenať pre ňu priaznivejšie rozhodnutie, pretože bude úplne zbavená účinkov neprijateľnej zmluvnej pokuty, ktorá sa vymáha v exekučnom konaní. Neprijateľnosť zmluvnej pokuty bola judikovaná vo viacerých rozsudkoch, napríklad v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 20. Septembra 2011 č.k. 6 Co/113/2010 zverejnenom na stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a v rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 29.5.2013 sp.zn. 17Co/255/2012. Súčasne navrhuje, v zmysle § 233 OSP, odklad vykonateľnosti napadnutého platobného rozkazu. Navrhuje, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 13Ro/170/2011 a nariadil odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Košice I zo dňa 16.6.2011 č.k. 13Ro/170/2011.

2. Žalobkyňa v podaní zo dňa 23.10.2017 uviedla, že nesúhlasí s názorom, že platobný rozkaz Okresného súdu Košice I zo dňa 16.6.2011 sp.zn. 13Ro/170/2011 je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. Obnoviť konanie pre rozpor pôvodného rozhodnutia s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora by bolo celkom zjavne v rozpore s princípom právnej istoty. Ustálená judikatúra v záujme zachovania právnej istoty vyvodila, že medzi pôvodným konaním a rozhodnutím, ktoré je dôvodom na obnovu konania, musí existovať určitý vecný a personálny súvis. Žalobkyňou uvedené rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev sa netýkali sporovej veci strán sporu a vo svojom obsahu sa nezaoberali otázkou nárokov priznaných platobným rozkazom v konaní, ktorého obnova sa navrhuje. Jednou zo záruk právneho štátu je princíp právnej istoty spočívajúci v nezmeniteľnosti a záväznosti právoplatných rozhodnutí. Zásadou nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, t.j. zásadu res iudicata, je možné narušiť len mimoriadne a výnimočne. Pri obnove konania je nutné dodržať včasnosť podania návrhu a naplnenie zákonného predpokladu na povolenie obnovy. Má za to, že žalobkyňa dostatočne nepreukázala dodržanie subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania a ani naplnenie niektorého zo zákonných predpokladov na povolenie obnovy. Žalobkyňa odpor proti platobnému rozkazu nepodala a navrhuje obnovu konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia dohodnutej zmluvnej podmienky, nie z dôvodu nedostatkov v skutkovom zistení. Navrhuje preto, aby súd žalobu na obnovu konania zamietol a priznal spoločnosti Orange Slovensko, a.s. náhradu trov konania.

3. Podľa ust. § 397 písm. e) C.s.p. proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné.

4. Podľa ust. § 398 C.s.p. žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

5. Podľa ust. § 404 písm. c) C.s.p. za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

6. Podľa ust. § 412 ods. 1 C.s.p. súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Podľa ust. § 414 C.s.p. ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.

8. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Predmetom obnovy je zásadne právoplatný rozsudok (ktorým sa rozhodlo o celej veci, čiastočne alebo len o základe), právoplatné uznesenie schvaľujúce zmier, rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve, platobný rozkaz a zmenkový platobný rozkaz za podmienok uvedených v § 397 C.s.p..

9. Podľa 397 písm. e) C.s.p. právoplatný rozsudok môže strana napadnúť žalobou na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.

10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z.z. o úradnom vestníku Európskej únie o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná.

11. Z rozsudku Európskeho súdneho dvora - spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editoria lSA vyplýva, že cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

12. Z rozsudku Európskeho súdneho dvora C-473/00 vyplýva, že súd má možnosť skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou.

13. Podľa komentára k ustanoveniu § 228 ods. 1 písm. e) OSP v znení účinnom do 30.6.2016 publikovaného v systéme ASPI (autor JUDr. Ján Mazák): „ Z tohto dôvodu vzniká otázka, prečo je táto právna úprava - na rozdiel od dôvodu obnovy konania podľa písmena a) - taká veľkorysá, že neobmedzuje obdobie, v ktorom bol prijatý rozsudok Súdneho dvora, neobmedzuje ani objektívnu lehotu na jeho uplatnenie troma rokmi (subjektívna lehota zostáva zachovaná) a neurčuje ani žiadny súvis s konaním, ktorého obnova sa navrhuje.“

14. Pre úspešné uplatnenie dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. e) C.s.p. teda možno poukázať aj na „všeobecné“ rozhodnutie ESD, netýkajúce sa konkrétneho účastníka navrhujúceho obnovu konania, je však potrebné preukázať rozpor rozhodnutia napadnutého obnovou konania s rozhodnutím ESD. Navrhovateľka obnovy konania poukázala na rozsudky ESD C-240/98 až C-244/98a C-473/00. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že národný súd má ex offo skúmať nekalú povahu zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Navrhovateľka obnovy konania tvrdí, že súd konajúci o návrhu na vydanie platobného rozkazu túto povinnosť nesplnil.

15. Súd po oboznámení sa so spisom OS KE I sp.zn. 13Ro/170/2011 a to so žalobou zo dňa 8.3.2011, so zmluvou o pripojení zo dňa 26.7.2004, s dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 18.5.2009, s prílohou č. 1 k zmluve o pripojení, so zmluvou o pripojení zo dňa 16.11.2006 , s dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 18.5.2009, s prílohou č.1 k zmluve, s faktúrami z č.l. 17-23 predmetného spisu a s platobným rozkazom zo dňa 16.6.2011 zistil, že predmetom pôvodného konania bolo okrem zaplatenia ceny služieb poskytovaných žalobcom aj zaplatenie zmluvných pokút v celkovej výške 663,88 eura. Z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu (z rozsudku sp. zn. 37C 146/2012 zo dňa 20.9.2012, z rozsudku sp. zn. 37C 475/2011 zo dňa 14.12.2012, z rozsudku sp. zn. 37C 84/2012 zo dňa 25.10.2012 a pod.) má súd za to, že nárok na zmluvné pokuty žalobca v pôvodnom konaní nemal, keďže išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. dojednanie (dohoda) o zmluvnej pokute nebola individuálne medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá. Platobný rozkaz bol teda vydaný v rozpore ako s predošlým OSP tak v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora a smernicou Európskej súdnej rady EHS č. 93/13.

16. Podľa článku 2 bod 2.5 dodatkov k zmluve o pripojení zo dňa 18.5.2009 v prípade porušenia niektorej povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4. tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eura.

17. Podľa ustanovenia § 53a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. 18. Podľa ustanovenia § 879l Občianskeho zákonníka v platnom znení ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28. februára 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

19. Daný zmluvný vzťah medzi stranami vyplývajúci z predmetných zmlúv o pripojení v znení ich dodatkov je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

20. Režim spotrebiteľských zmlúv (zmlúv na ochranu spotrebiteľa) bol výslovne upravený v Občianskom zákonníku až novelou prevedenou zákonom č. 150/2004 Z.z., a to s účinnosťou od 1.4.2004. Jej cieľom bolo zaistiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom, resp. s acquis communautaire dosiahnutým v tejto oblasti.

21. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.

22. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská).

23. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách o pripojení v znení ich dodatkov týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 odst. 4 písm. k Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

24. Základnou charakteristickou črtou zmluvnej pokuty ako osobitného zabezpečovacieho prostriedku je bezpochyby to, že môže vzniknúť len na základe konsezuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia

na zmluvnej pokute dohodnúť. Bez takejto dohody nemožno hovoriť o zmluvnej pokute (Oľga Ovečková: Zmluvná pokuta, Iura Edition 2004).

25. V prejednávanej veci je nepochybné s ohľadom na typ zmluvy (išlo o formulárovú zmluvu), že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute (článok 2 bod 2.5 dodatkov k zmluvám o pripojení zo dňa 18.5.2009 predstavuje iba vôľu žalobcu ako dodávateľa, ktorej obsah nemohla žalovaná ako spotrebiteľ ovplyvniť, hoci tento dodatok podpísala) resp. toto zmluvné ustanovenie nebolo individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení).

26. Súd považuje dojednanie zmluvnej pokuty podľa článku 2 bod 2.5 dodatkov k zmluvám o pripojení zo dňa 18.5.2009 za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda za neplatné v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení.

27. Z tohto stavu je možné vyvodiť len to, že skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok súd rozhodujúci o vydaní platobného rozkazu nerealizoval, a teda konal v rozpore s vyššie uvedenými rozhodnutiami ESD. Vydanie platobného rozkazu pri uvedených pochybnostiach o povahe uplatnených nárokov je zároveň nedostatkom v zisťovaní skutkového stavu, ktorý možno odstrániť povolením obnovy konania. Žalovaná navrhla povolenie obnovy konania z relevantného dôvodu na základe existencie skutočností, ktoré nemohla uplatniť v čase pôvodného rozhodovania - existencia rozhodnutí ESD, na ktoré poukázala v návrhu a o ktorých sa dozvedela až po skončení konania v máji roku 2016. Subjektívna 3-mesačná lehota je teda zachovaná a v tomto smere nie je možné aplikovať fikciu koncipovanú v § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z. z. o úradnom vestníku Európskej únie, pretože domnienka o znalosti uverejnených záväzných aktov platí pre tých, ktorých sa týka. Rozhodnutia ESD o prejudiciálnych otázkach v konkrétnych veciach sa netýkajú všetkých spotrebiteľov, ale len tých, ktorí boli účastníkmi v tom - ktorom konaní. Z uvedených dôvodov súd obnovu konania povolil. Zároveň odložil vykonateľnosť platobného rozkazu Okresného súdu Košice I sp.zn. 13Ro/170/2011-29 zo dňa 16.6.2011.

28. Podľa ust. § 409 C.s.p. na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie.

29. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

32. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalovaná mala vo veci obnovy konania plný úspech, avšak žalovaná žiadne trovy nepožadovala, tak jej súd ich náhradu súd nepriznal.

35. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).