Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Co-47-2017.pdf
PDF · 96.77 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/47/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne: Z. Z.Č., H.. XX.XX.XXXX, C. S., S. D. XX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66 proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 v konaní o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17Csp/41/2016-37 zo dňa 19.04.2017, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok.
II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 300,- eur od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Spor právne posúdil podľa ust. § 3 ods. 3 a 5, § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 101 Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení uviedol, že nárok žalobkyne považuje za dôvodný pokiaľ sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zák. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, lebo z vykonaného dokazovania, a to rozsudku 29C 440/2012 OS Prešov v spojení s rozsudkom KS Prešov 8Co 130/2013 zo dňa 29.05.2014 vyplýva, že žalobkyňa v konaní, ktoré inicioval žalovaný si úspešne uplatnila na súde porušenie svojho spotrebiteľského práva, keď poukázala na neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 20.04.2007, na základe čoho súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že dohoda o zmene úverového rámca bola uzatvorená v písomnej forme, a preto uvedený dodatok týkajúci sa zmeny úverového rámca súd považoval za neplatný a ďalej preto, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nebola informovaná o náležitostiach podľa § 3 ods. 6 zák. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to o úverovom limite, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, ako aj o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy a súd konštatoval, že zmluva neobsahuje žiadne údaje o výške uplatneného úroku zo spotrebiteľskej zmluvy vrátane tzv. pravidelných a nepravidelných poplatkov, ktoré má spotrebiteľ veriteľovi na základe úverových podmienok platiť a preto, že neobsahuje úverová zmluva podstatné náležitosti, žalovanému vzniklo právo iba na zaplatenie finančných prostriedkov, ktoré poskytol žalovanej formou výberu hotovosti z bankomatov a nákupov tovarov úverovou kartou bez ďalších poplatkov a úrokov, čo zodpovedá sume 860,92 Eur. V prevyšujúcej časti, čo predstavovalo sumu 1.181,97 Eur žalobu zamietol. Z tohto rozsudku vyplýva, že žalobkyňa
úspešne preukázala porušenie spotrebiteľských práv , na základe čoho žalovanému nebol priznaný nárok vo výške 1.181,97 Eur. V otázke výšky primeraného finančného zadosťučinenia sa súd prvej inštancie stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že v tých prípadoch, keď výšku ujmy pri takýchto neurčitých zmluvách nie je možné zistiť, zodpovedá výške z toho, o čo sa snažil dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatiť a k takémuto právnemu názoru pristúpila aj súdna prax. Preto pokiaľ žalobkyňa žiada finančné zadosťučinenie v sume 300,- Eur, súd ho považoval za primerané už aj s prihliadnutím na to, že finančné zadosťučinenie má plniť odradzujúcu funkciu a žiadaná suma vo výške 300,- Eur zodpovedá tomuto účelu. Námietku premlčania vznesenú žalovaným posúdil súd prvej inštancie ako nedôvodnú, lebo je preukázateľné, že žalobkyňa uplatnila tento nárok v trojročnej premlčacej lehote, ktorá plynie v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz a týmto dňom je deň právoplatnosti rozhodnutia KS v Prešove v konaní 8Co130/2013 zo dňa 29.05.2014, ktorým bol potvrdený rozsudok OS Prešov 29C 440/2012, teda nárok uplatnila v 3-ročnej premlčacej lehote. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Uviedol, že predpokladom toho, aby súd mohol priznať primerané finančné zadosťučinenie je, že spotrebiteľove práva a povinnosti sú porušené a sám vyvíja iniciatívu, ako túto situáciu odvrátiť a zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu. Spotrebiteľove práva a povinnosti však úverovou zmluvou uzatvorenou so žalovaným neboli žiadnym spôsobom poškodené, spotrebiteľ žiadne poškodenie práv neprezentoval a rovnako ani neuplatnil svoje právo na ochranu žalobou na súde. Z uvedeného je zrejmé, že konanie vedené pod sp. zn. 29C/440/2012 v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako úspešné uplatnenie práv spotrebiteľom, ktoré je nevyhnutné na splnenie podmienky priznania primeraného finančného zadosťučinenia. Ďalšou podmienkou, ktorú je potrebné v zmysle zákonného ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa splniť je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom. Zákon č. 250/2007 Z. z. v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (rok 2007) nebol ešte prijatý, a žalovaný preto nemohol podmienku porušenia neexistujúceho zákona naplniť. Okrem toho nestačí len samotné porušenie zákona č. 250/2007 Z. z., ale súčasne aj porušenie práv alebo povinností ustanovených inými predpismi. Žalobkyňa vo svojej žalobe v tomto a ani v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp. zn. 29C/440/2012 neuviedla, akým spôsobom mal žalovaný práva alebo povinnosti žalobkyne ako spotrebiteľky poškodiť. Obmedzila sa len na konštatovanie, že úverová zmluva nemá náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo však nemožno považovať za porušenie práva a povinnosti, ktoré by mali za následok poškodenie spotrebiteľa, nakoľko pre spotrebiteľa z toho vyplynula výhoda, že poskytnutý úver bol preňho bezúročný a bez poplatkov a ďalej už z úverovej zmluvy uhrádzať nič nemusel. Preto žiadna škoda spotrebiteľke nevznikla, naopak získala výhodu bezúročného a bezpoplatkového úveru. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
8. Odvolateľ má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
9. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona slovenskej národnej rady č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
10. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.
11. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").
12. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.
13. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.
14. Vo veci 29C/440/2012 Okresného súdu Prešov sa žalovaný domáhal voči žalobkyni zaplatenia sumy 2.042,89 Eur s prísl. na základe plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu 20. 04. 2007. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 12. 04. 2013, sp. zn. 29C/440/2012 bol žalovaný úspešný len v časti, t. j. žalovanému vzniklo právo iba na zaplatenie finančných prostriedkov, ktoré poskytol žalovanej formou výberu hotovosti z bankomatov a nákupov tovarov úverovou kartou bez ďalších poplatkov a úrokov, čo zodpovedá sume 860,92 Eur a v prevyšujúcej časti, čo predstavovalo sumu 1.181,97 Eur súd žalobu zamietol. V citovanom rozsudku bolo konštatované, že zmluva zo dňa 20. 04. 2007 uzatvorená medzi stranami sporu je bez akýchkoľvek pochybností zmluvou spotrebiteľskou, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z. z., a to najmä údaje o výške úroku a iných poplatkov.
15. V čase začatia konania vo veci 29C/440/2012 Okresného súdu Prešov už existoval právoplatný rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13. 03. 2012, č. k. 4C/252/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/135/2012, v ktorom odvolací súd skonštatoval: „V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje údaj o úrokoch, ale len údaj o výške mesačnej splátky. Ani úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a. s., na ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere poukazuje ako na svoju neoddeliteľnú súčasť, neobsahujú žiadnu úrokovú sadzbu. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie je v súlade s čl. 8 Smernice, ktorá umožňuje členským štátom prijať právnu úpravu nad rámec Smernice a takéto ustanovenie pôsobí dostatočne sankčne a odradzujúco. Úroky popri údaji o celkových nákladoch (RPMN) majú svoje opodstatnenie, pretože úroky vyjadrujú cenu hlavného predmetu plnenia. Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Navrhovateľ ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Odporkyňa však túto možnosť nemala, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/245/2010)“.
16. V prejednávanej veci bol to samotný žalovaný, ktorý napriek vedomosti, že úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a. s. neobsahujú, o. i. aj úrokovú sadzbu, v ďalších početných prípadoch uplatňoval žaloby na súde (ako tomu bolo aj vo veci 29C/440/2012 Okresného súdu Prešov), hoci mal zákonnú povinnosť zdržať sa takéhoto konania nielen so žalobkyňou, ale aj so všetkými spotrebiteľmi. Takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť žalobkyni ujmu.
17. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy, ktorá hrozila žalobkyni v súvislosti so žalovaným uplatňovaným nárokom na zaplatenie sumy 1.181,97 Eur s prísl. Priznaná suma 300,- Eur zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Pri učení výšky primeraného finančného zadosťučinenia na základe úvahy odvolacieho súdu, tento prihliadol na všetky skutkové okolnosti daného prípadu, vrátane odvolacích námietok žalovaného. Odvolací súd má za to, že žalobkyňa úspešne uplatnila svoju obranu proti dodávateľovi v konaní 29C/440/2012 Okresného súdu Prešov. Je bez právneho významu pri uplatňovaní primeraného finančného zadosťučinenia, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy, nemožno sa pri určení výšky finančného zadosťučinenia striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila. Vzhľadom na porušenia práva spotrebiteľa dodávateľom Home Credit Slovakia a. s., je priznaná výška finančného zadosťučinenia, určená súdom prvej inštancie vo vzťahu k porušenému právu a skutkovým okolnostiam prípadu, primeraná.
18. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je závislý od okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už len hrozba vzniku ujmy. Pre priznanie daného nároku pritom nie je relevantné, či k vzniku ujmy aj reálne došlo alebo nie. Na to, aby všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie teda úplne postačuje len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas účinnosti zákona č. 250/2007 Z. z.
19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na závažné a viacnásobné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na všeobecnom súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a požadovaná výška priznaného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne a súčasne zodpovedá svojmu účelu, ktorým je poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.
20. K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uvádza právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho
rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekomfortné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 08. 06. 2016, sp. zn. I. ÚS 188/06).
21. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.
22. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.
24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).