Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_37C-106-2013.pdf
PDF · 196.26 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/106/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobkyne Y. U., A. XX.XX.XXXX, W. E. XX, F., zastúpenej advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanej P.. Y. W. - Q., P. F.: U. XX, O., G.: XX XXX XXX, zastúpenej JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom so sídlom Floriánska 19, Košice, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Konanie, v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 vo výške 464,19 eura a úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 252,90 eura od 2.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 252,90 eura od 2.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 252,90 eura od 2.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 252,90 eura od 2.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 252,90 eura od 2.6.2012 do zaplatenia, zo sumy 252,90 eura od 2.7.2012 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 252,90 eura od 2.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 252,90 eura od 2.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 252,90 eura od 2.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 252,90 eura od 2.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 252,90 eura od 2.12.2012 do zaplatenia a zo sumy 252,90 eura od 2.1.2013 do zaplatenia, v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 vo výške 574,19 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 3.034,19 eura od 1.1.2014 do 28.4.2016, v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad 5% ročne zo sumy 574,19 eura od 29.4.2016 do zaplatenia, v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 vo výške 684,19 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.034,19 eura od 1.1.2015 do 18.4.2017, v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad 5% ročne zo sumy 684,19 eura od 19.4.2017 do zaplatenia, v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 vo výške 724,19 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.034,19 eura od 1.1.2016 do 18.4.2017, v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad 5% ročne zo sumy 724,19 eura od 19.4.2017 do zaplatenia, zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 9.690,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.570,-eur od 6.6.2013 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.460,- eur od 30.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 2.350,- eur od 20.4.2017 do zaplatenia a zo sumy 2.310,- eur od 20.4.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalobkyni priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,68%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 5.4.2013 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.034,19 eura s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej Katastrálnym úradom Košice, Správa katastra Košice- okolie, katastrálne územie: F., E.: O.- E., obec: Ploské na liste vlastníctva Č.. XXXX o celkovej výmere XXXXmX, ktorej špecifikácia je pozemok evidovaný v katastri nehnuteľnosti ako parcela registra „.“. O.. Č.. XXX/XX o výmere 3204m2, zastavané plochy a nádvoria. Podľa údajov z listu vlastníctva žalobkyňa vlastní vyššie uvedenú nehnuteľnosť v pomere 1 a 1 (spolu teda 1/1) a to z dôvodu rôzneho titulu nadobudnutia vlastníctva k nej. Na časti pozemku parcely registra „. O. Č.. XXX/XX je umiestnená nasledovná stavba vo vlastníctve žalovanej, ošipáreň na liste vlastníctva Č.. XXXX, parcela Č.. XXX/ XX, X.F. Č..:XX, evidovaná Katastrálnym úradom Košice, Správa katastra Košice- okolie, katastrálne územie: F., E.: O.- E., E.: F.. Ošipáreň v súčasnosti žalovaná využíva ako priestory pre ubytovacie služby. Na predmetnom pozemku si žalovaná vybudovala ranč, ktorý si oplotila a prevádzkuje tam podnikateľskú činnosť v rámci agroturistiky bez akéhokoľvek obmedzenia. Cudzie pozemky využíva žalovaná bez právneho dôvodu a hlavne bez platenia nájmu už od roku 1997. Rozloha ranča pokrýva celkovú rozlohu pozemku parcely reg. „. O. Č.. XXX/XX. Nakoľko celý areál ranča je oplotený, žalobkyňa má obmedzený až takmer znemožnený prístup k predmetu svojho vlastníctva. Dokonca žalovaná bez súhlasu žalobkyne realizovala k ošipárni prístavbu. V areály ranča žalovaná odplatne poskytuje okrem iného nasledovné služby: pohostinské služby (poskytovanie stravy a nápojov, firemné akcie, rodinné oslavy), ubytovacie služby (ubytovanie v penzióne s kapacitou 19 osôb), jazdecká škola (jazdenie na koňoch vo vonkajšej a krytej jazdiarni), organizovanie prímestských týždenných jazdeckých táborov pre deti od 7-15 rokov, organizovanie a poskytnutie priestorov pre športy ako airsoft a paintball. Napriek ústnej dohode medzi žalobkyňou a žalovanou, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančnej odplaty (nájomného) za užívanie pozemkov, žalovaná od začiatku vzniku ranča (1997) až k dnešnému dňu žalobkyni neposkytla za užívanie pozemkov žiadnu finančnú odplatu. Žalovaná už 16 rokov napriek rôznym prísľubom odmieta žalobkyni platiť dohodnuté nájomné. Odmieta akúkoľvek dohodu ohľadne výšky nájomného, resp. výšky kúpnej ceny. Žalobkyňa mala v záujme sa so žalovanou viackrát dohodnúť na vyriešení veci zmierom, ale bezúspešne. Zo strany žalovanej ide len o nekorektné a zavádzajúce správanie. Nakoľko žalovaná od roku 1997 odmieta žalobkyni platiť nájomné, resp. bezdôvodne užíva pozemky vo vlastníctve žalobkyne, žalobkyňa si týmto uplatňuje nájomné za rok 2012, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúce v užívaní pozemkov patriacich žalobkyni žalovanou bez právneho titulu za rok 2012. Nájomné, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných pozemkov za predošlé roky je predmetom konania vedenom Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 38C/171/2008. Pri výpočte výšky nájomného za rok 2012 vychádzame zo znaleckého posudku Ing. Dušana Šoltýsa č. 33/2011, ktorý určil obvyklé nájomné v lokalite Ploské vo výške 0,947 EUR/m2/rok. Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 38C/171/2008, v ktorom zhodne vystupuje žalovaná ako žalovaná strana a žalobkyňa Y. U. sa domáha zaplatenia peňažnej sumy za užívanie pozemkov v katastrálnom území F.. Aj keď so závermi znaleckého posudku č. 33/2011 nesúhlasíme a neuznávame znalcom stanovenú výšku nájmu, ale vzhľadom na pružnosť konania a zabezpečenie aspoň čiastočnej finančnej náhrady pre žalobkyňu budeme z neho vychádzať pri určení výšky nájomného. Žalobkyňa Y. U. je vlastníčkou pozemku, parcely registra „. O. Č.. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXXmX v katastrálnom území F.. A teda výška finančnej odplaty za rok 2012, ktorá naň podľa záveru znaleckého posudku č. 33/2011 pripadá je 3.034,19 eura, (tj.3.204m2 x 0,947 EUR/m2/rok = 3.034,19 eura).
2. Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 20.11.2014 uviedla, že základom nároku žalobkyne je vydanie majetkového prospechu, ktorý získala žalovaná a o ktorý sa na úkor žalobkyne obohatila, čo by malo zodpovedať nájomnému vynaloženému obvykle v danom mieste a čase za porovnateľné nehnuteľnosti (z hľadiska právnej kvalifikácie ide o bezdôvodné obohatenie) resp. žalobkyňa má nárok na náhradu za stratu toho, čo by pri pravidelnom priebehu udalostí prenajatím skutočne získala, keby žalovaná predmetné pozemky protiprávne neužívala (náhrada škody- ušlý zisk). V danom prípade, nie je smerodajné dokazovanie, či ide o užívanie pozemkov na poľnohospodárske účely, či mal pozemky ohodnocovať znalec z odboru poľnohospodárstva, čo je na liste vlastníctva zapísané, nevyhnutné je vyčísliť, to čo voľnou dispozíciou s predmetom vlastníctva mohla žalobkyňa získať prenajatím pozemkov v prípade riadneho priebehu udalostí. Účel vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku je priamo definovaný v prílohe č. 3 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, kde sa uvádza: Všeobecná hodnota (VŠH) - je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, ...a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Nechávame na právne posúdenie súdu, či plnenie, ktoré ma žalovaná vydať je z titulu bezdôvodného obohatenia alebo z titulu náhrady škody- ušlý zisk. Podmienky pre uplatnenie oboch
titulov sú splnené. Na podporu tvrdení uvádza Rozsudok NS ČR z 12. mája 2005, sp.zn. 25 Cdo 2434/2004 cit: „ Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala niektorou zo skutkových podstát, uvedených v § 451 a § 454 Obchodného zákonníka, a preto sa výška plnenia za užívanie cudzej veci odvodzuje od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je povinný vydať to, čo neoprávneným užívaním cudzej veci získal a o ktorý sa na úkor vlastníka obohatil. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je teda peňažná suma, ktorá zodpovedá nájomnému vynaloženému obvykle v danom mieste a čase za porovnateľné nehnuteľnosti. Ako ušlý zisk v rámci náhrady škody sa však nahrádza strata toho, čo by poškodený pri pravidelnom priebehu udalostí prenajatím veci skutočne získal, keby nebolo protiprávneho konania škodcu, ktoré mu zabránilo v získaní tohto prospechu. Výška nájomného obvyklého v určitom mieste a čase teda nie je určujúcou veličinou pre určenie výšky ušlého zisku v rámci náhrady škody, ktorá bola spôsobená protiprávnym konaním. Navrhuje súdu, ktorý zaviazal žalovanú na vydanie majetkového prospechu, z titulu bezdôvodného obohatenia, vyčíslenie nároku oprelo o odhad vykonaný znalcami z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľnosti. Znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľnosti nie je oprávnený na určenie všeobecnej hodnoty pozemku, list vlastníctva je determinovaný pre určenie druhu pozemku, predmetné pozemky sú vynaložené pre poľnohospodárske účely, a to chov a ustajnenie koní a iných zvierat a drobného vtáctva, pozemok sa má posudzovať podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a nie podľa č. 492/2004 Z.z., areál predmetného ranča je hospodárskym dvorom pre chov hospodárskych zvierat podľa zákona č. 194/1998 Z.z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat, predloženie dôkazov, ktoré „ majú“ vypovedať o vykonávaní poľnohospodárskej činností na pozemku, na ktorých je uvedený ako oprávnená osoba JUDr. Mikuláš Bado, ktorý nie je ani účastníkom konania, je to bývalý manžel žalovanej, podnikanie v inej činnosti nie v oblasti poľnohospodárstva je len príležitostného charakteru, nejde o bezdôvodné obohatenie, práve naopak žalovaná zhodnotila svojou prácou s vlastnými finančnými prostriedkami majetok žalobkyne. Žalobkyňa v tomto konaní je výlučnou vlastníčkou parcely registra „I. Č.. XXX/XX druh pozemku zastavané plochy a nádvoria zapísané na liste vlastníctva Č.. XXXX katastrálne územie F.. Je evidentné, že na liste vlastníctva je druh pozemku zastavaná plocha, iný znalec ani nemôže posudzovať a ohodnotiť daný pozemok. Postup súdov bol a je správny, keď doteraz nepripustili, zamietli dokazovanie znalcov z odboru poľnohospodárstvo. Postup súdu pri zadávaní znaleckého dokazovania ohľadom určenia hodnoty pozemku ako aj závery znalca Ing. Šoltýsa z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností v konaní 38C /171/2008, ustanovený aj v konaní 25C/161/2008, ako aj závery iných znalcov Ing. Daňko (ustanovený súdom v konaní sp.zn. 40C/67/2008) a Ing. Szöllössy (ustanovený súdom v sp.zn. 19C/253/2012), ktorí boli ustanovení v skutkovo a právne totožných vedených taktiež voči žalovanej, sú správne. Znalci postupovali v súlade s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, príloha č. 3 Vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku definuje: Všeobecná hodnota (VŠH) - je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľnosti a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, .....a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Z uvedeného vyplýva záver, že predmetný pozemok je klasifikovaný ako zastavané plochy a nádvoria nie orná pôda. Aj z týchto dôvodov nie je možná aplikácia zákona č. 503/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Argument žalovanej aj v tejto časti sa ukázal ako nesprávny, samotný Kataster eviduje dotknutý pozemok nie ako ornú pôdu. Skutočný účel, na ktorý žalovaná využívala predmetné pozemky bol ustálený na základe vykonaných dôkazov a to obhliadkou súdu, ako aj obhliadkou znalcov Ing. Szöllössyho, Ing. Šoltýs (ustanovený súdom v právoplatne skončenom konaní sp.zn. 38C/171/2008 a Ing. Daňko (ustanovený 40C/67/2008), ako aj výsluchmi účastníkov, aj samotnou výpoveďou žalovanej. H. E. predstavuje ohraničený areál, v ktorom sa nachádzajú stavby na liste vlastníctva zapísané ako ošipáreň. Po rekonštrukcii ide o penzión, v ktorom žalobkyňa poskytuje služby ubytovanie a podávanie jedál a nápojov, školiace priestory (a ostatné živnosti ako je to uvedené v jej živnostenskom liste). Ďalšia stavba na pozemku zapísaná ako sklad, dnes slúži ako krytá jazdiareň. Uvedené vyplýva aj zo zápisnice o obhliadky zo dňa 12.9.2013 sp.zn. 19C/253/2012, ktorú vykonal súd a konštatoval, že „stavba- zapísaná v katastri ako ovčín, sa reálne využíva ako klubovňa- s miestami na sedenie jednak vo vnútri a čiastočne vonku- využitie pre jazdcov a pre návštevníkov.“ (str. 1 zápisnice).Skutočné využitie stavieb sa preukázalo aj výpoveďou účastníkov, samotnej žalovanej, obhliadkou znalcov. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou daných stavieb, ktoré sú umiestnené na pozemkoch žalobkyne parcely reg. „. O. Č.. XXX/XX a Č.. XXX/XX(t.j. na parcela H.. „. O. Č.. XXX/X): sklad na liste vlastníctva č. 1074, súpisné číslo: 79, druh stavby: poľnohospodárska budova, evidovaný Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, okres: Košice- okolie, katastrálne územie: F., E.: F., ošipáreň na liste vlastníctva Č.. XXXX, súpisné Č.X.: XX,
druh stavby: poľnohospodárska budova evidovaný Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, okres: Košice- okolie, katastrálne územie: F., E.: F.. Pozemok žalobkyne, ktoré bezdôvodne užíva žalovaná, nemožno oceňovať s ohľadom na ich poľnohospodárske využitie v minulosti, so zohľadnením, že na týchto pozemkoch sa nachádzajú pôvodné poľnohospodárske budovy- sklad a ošipáreň. Je nevyhnutné skúmať skutočné využitie týchto budov, čo bolo v konaní preukázané. Zmenu v užívaní stavby možno uskutočniť v zmysle § 85 zákona č. 50/1976, Stavebný zákon. Na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84 tohto zákona, podľa ktorých účastníkom tohto konania o zmene v užívaní stavby je vlastník stavby, a teda tento môže uskutočniť aj zmenu v jej užívaní. Ak vlastník túto zmenu v užívaní stavby neuskutoční, aj naďalej je na liste vlastníctva zapísaný pôvodný druh stavby, hoci tomuto účelu už stavba dávno neslúži. H. E. sa musí posudzovať ako celok, s danými stavbami vo vlastníctve žalovanej, ako aj s pozemkov vo vlastníctve žalobkyne. Žalovaná uvádza cit.: „Na daných pozemkoch vykonávala výlučne poľnohospodárstvo čo je chov koní a agroturistika a inú podnikateľskú činnosť, mimo oblasti poľnohospodárstva vykonávala len sporadicky, resp. v období roku 2011, kedy odišla z H., vôbec.“ Žalobkyňa nikdy nepopierala, že žalovaná vykonáva podnikateľské činnosti súvisiace s chovom koní a agroturistiku. Ale nejde o podnikanie v oblasti poľnohospodárstva, ale o podnikanie mimo oblasti poľnohospodárstva, na základe živnosti, ktoré má žalovaná zapísané. To, že sa v areáli H. E. nachádzajú kone, vtáctvo, neznamená automaticky, že ide o podnikanie v oblasti poľnohospodárstva. Kone sa využívali na rekreačné jazdenie, škola jazdenia, doplnkové služby pre deti v tábore, čo je živnosťou, riadne zapísanou v žrsr. Žalovaná uvádza, cit.: „ pod pojmom agroturistika treba rozumieť komplexné rekreačné a turistické služby poskytované roľníkmi, rodinnými farmármi, agropodnikateľmi a poľnohospodárskymi družstvami. Agroturistika je súčasťou poľnohospodárskeho podniku resp. rodinnej farmy“.Agroturistika nepatrí medzi poľnohospodárske činnosti. Je evidentné na základe skutkového stavu aký bol zistený, že žalobkyňa konaním žalovanej mala znemožnené právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a akokoľvek s ním nakladať. V dôsledku protiprávneho konania žalovanej nedošlo u žalobkyni k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to mohlo očakávať pri normálnom priebehu vecí, pri reálnej dispozícii s vlastníctvom pozemku. Nemožno súhlasiť s právnym názorom žalovanej, ktorý je čisto hypotetický a najmä je v rozpore so zákonnou úpravou ochrany vlastníckeho práva. Žalovaná vykonávala podnikateľskú činnosť od 10.3.2000 činnosti ako má uvedené na živnostenskom liste a to napr. rekreačná jazda na koni, usporadúvala detské tábory, firemné akcie, poskytovanie služieb, ubytovanie, vykonáva pohostinskú činnosť, .. a to všetko v uzavretom súkromnom areály H. E.B., ktorý má otváracie hodiny, je riadnou zapísanou prevádzkou. Toto všetko bolo v konaní preukázané, preukazujú to aj výpisy zo žrsr.sk žalovanej, tvrdenia žalobkyne, reklama z internetu na H. E., H. E. na facebook.com, ako aj výpovede účastníkov, samotnej žalovanej, stanoviská znalcov a závery súdov. Žalovaná vykonávala predmetné činnosti odplatne, od roku 2000 na cudzom pozemku bez akejkoľvek náhrady vlastníkovi pozemku. Nemôže uspieť súdna ochrana nezákonného postupu podnikania žalovanej za celé dané obdobie na úkor porušovania práv vlastníka/ žalobkyne. Žalovaná prezentuje názor, že je nepochybné z obhliadky, ktorú vykonali znalci, súd, ako aj z iných dôkazov, že na pozemkoch sa nepretržite chovajú kone, hydina, drobné vtáctvo a na pozemkoch je registrovaná farma. Ide o sústavnú činnosť žalovanej, ktorú už ale nevykonáva a vykonáva ju jej bývalý manžel JUDr. Bado. Uvádza, že vykonávanie inej činnosti bolo len príležitostného charakteru, a preto takúto činnosť nemožno považovať za činnosť a nie je možné považovať ani za podnikanie v zmysle zákona č. 513/1991 Obchodný zákonník, nakoľko zvýrazňuje, že podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene za účelom dosiahnutia zisku. Podľa žalovanej v zmysle tejto definície nie je možné tvrdiť, že podnikala v oblasti rekreácie.
3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 12.1.2015 uviedla, že pozemky a parcely, o nájme ktorých sa vedú dotknuté súdne konania sa nachádzajú v objekte hospodárskeho dvora, ktorý žalovaná toho času využívala na poľnohospodársku činnosť. Podotýka, že hospodársky dvor je katastrálnou mapou riadne lokalizovaný tak, že ide o nezastavané územie obce F.. Poloha E. F.- Č. E. je nesporná a táto je vzdialená viac ako 25 kilometrov od mesta Košice. Pre sumárne zhodnotenie prejednávanej veci je nevyhnutné uviesť, že nájomný vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou, z ktorého by plynula pre žalovanú povinnosť platiť nájomné nikdy uzavretý nebol. Hospodársky dvor ako celok bol vybudovaný pred rokom 1991 a slúžil výkonu činnosti v minulosti existujúceho Jednotného roľníckeho družstva. Tento poľnohospodársky dvor je riadne zakreslený v mapách a historicky existuje v katastri obce. Po neskôr prebehnutom konkurznom konaní ho následne začala využívať žalovaná, a to aj na základe osvedčenia obce F. ako samostatne hospodáriaci roľník. Žalovaná na ňom toho času vykonávala poľnohospodársku činnosť, mala riadne zaregistrovanú farmu, čo dokladuje v prílohe tohto vyjadrenia. Konkrétne sa venovala chovu koní a dokonca dostávala účelovo viazané dotácie na chov koní, čo iba
podčiarkuje výkon takejto poľnohospodárskej činnosti. Žalobkyňa získala vlastnícke právo k predmetnej parcele na základe usporiadania majetkových vzťahov pozemkov a parciel Jednotného roľníckeho družstva, od momentu ktorého žiada vydanie nájomného za m2. Všetky tieto skutočnosti potvrdila žalovaná aj svojou výpoveďou v konaní. Časť celého hospodárskeho dvora sa aktuálne nachádza na parcelách jednak vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu, od ktorého si žalovaná tieto riadne prenajíma a za nájom riadne platí, a jednak na pozemkoch a parcelách už dnes vlastníkov, ktorí sa vo viacerých súvisiacich konaniach domáhajú jednak (i) určenia ceny nájomného za m2 , ako aj následného (ii) vyplatenia nájomného, a v niektorých konaniach dokonca (iii) vydania bezdôvodného obohatenia čo považuje za právne neprípustné už len z titulu terminologického a teologického výkladu pojmu „ bezdôvodné obohatenie“ ako aj splnenie podmienok na jeho priznanie súdom. Je viac ako jasné, že ani žalobkyňa nemá jasno v tom, z akého právneho titulu žiada svoje nároky, pričom posúdenie tejto otázky necháva na súd. Do pozornosti súdu dáva, že účelom nájmu pozemkov a parciel tvoriacich hospodársky dvor patriacich Slovenskému pozemkovému fondu v zmluve so Slovenským pozemkových fondom je „ poľnohospodárske využitie na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti, chov koní.“ To len podčiarkuje tú skutočnosť, že tento hospodársky dvor v predmetnom čase žalovaná využívala práve za účelom výkonu poľnohospodárskej činnosti ako celok. Dokladajú to aj ďalšie dôkazy, napr. Kontrola vykonaná Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Košice- okolie. Žalobkyňa takmer vo všetkých súvisiacich konaniach používa cestou právneho zástupcu dôvodenie o tom, že skutočnosť, že ide o ornú pôdu na ktorej boli v minulosti - samotným Jednotným roľníckym družstvom - vybudované stavby, ktoré následne využívala žalovaná ako súčasti celého hospodárskeho dvora nie je právne relevantná. Žalobkyňa cestou dôvodenia žiadnym spôsobom nerozlišuje medzi podnikateľskými aktivitami, a vykonávaním služieb v rámci agroturistiky tak, ako ju definuje príslušný štátny orgán. Existencia ZoNPP ako aj postup vyšpecifikovaný v odpovedí MPaRVSR pri určení výšky nájomného za m2 ani v jednom znaleckom posudku zohľadnený nebol. To môže viesť k porušeniu ústavne garantovaného práva na právo na súdu ochranu, pričom môže dochádzať k popretiu účelu a významu právnej normy, vo vzťahu ku ktorej sa už viackrát vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky. Za účelom určenia ceny nájomného boli vypracované viaceré znalecké posudky. Navyše, je nutné poznamenať, že všetci znalci boli ustanovení súdom z odboru 370000-stavebníctvo, prípadne 370100 pozemné stavby, prípadne 370901 odhad hodnoty nehnuteľností. Za vážne pochybenia znaleckých posudkov pokladá nezohľadnenie existencie ZoNPP ako aj postupu, ktorý vyšpecifikovalo v samotnom vyjadrení MPaRVSR. Účelom občianskeho súdneho konania je podľa § 2 z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v z.n.p „prejednávať a rozhodovať spory“ pričom súdy „ dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívala na úkor týchto osôb“. V § 3 OSP ustanovuje, že občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať a na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené“. V § 6 ustanovuje OSP povinnosť súdu a účastníkov konania postupovať vo vzájomnej súčinnosti. Jednou z vlastností občianskeho súdneho konania je aj odstraňovanie rozporov účastníkov konania, pričom dôkazné bremeno leží na žalobkyni a tento je povinný ho uniesť, inak musí súd návrh žalobkyne zamietnuť ako nedôvodný.
4. Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 9.6.2017 uviedla, že žalovaná vo vyjadrení Doplnenie znaleckého dokazovania - otázky na znalca zo dňa 18.10.2016 namietala ustanovenie znalca z odboru stavebníctvo a navrhuje vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru poľnohospodárstva, pričom svoj návrh odôvodnila poukazovaním na zákon č.220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a vyhlášku Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, či zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene a niektorých zákonov v znení zákona č.571/2007 Z.z., účelom nájmu „poľnohospodárske využitie na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti, chov koní, či listom od Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR alebo Znaleckým posudkom č. 10/2014 znalca Ing. Oskára Kevického. Podľa názoru žalovanej, pozemky, o ktorých ocenenie v tomto konaní ide, sú poľnohospodárskou pôdou a majú byť oceňované podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a vyhlášky č. 38/2005 Z.z., odkazujúc najmä na ustanovenie § 1 ods. 2 predmetného zákona č. 504/2003 Z.z.: „Pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté." S týmito tvrdeniami žalovanej nesúhlasí, k čomu sa podrobne vyjadrili podaním zo dňa 21.04.2015, a to z dôvodov, že predmetné pozemky, o ktorých ocenenie v tomto konaní ide, nemajú stanovenú bonitovanú
pôdnoekologickú jednotku (BPEJ) a vzhľadom na to, že sú zastavané, BPEJ nemožno ani určiť, ustálená judikatúra o oceňovaní nehnuteľností v obdobných prípadoch hovorí, že pri vyčíslení nároku žalobkyne sa musí vychádzať zo sumy určenej znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby či odhad hodnoty nehnuteľností, za použitia vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, cena nájmu, resp. od neho sa odvodzujúce bezdôvodné obohatenie, sa má určiť prihliadnutím na účel nájmu (podnikateľský účel) a danú lokalitu (15 minút autom z Košíc), v blízkosti pozemkov žalobkyne (cca 50m) na nachádzajú pozemky určené na realizáciu projektu „Zelené údolie" zameraného na výstavbu rodinných domov, pozemky v obvode ranča majú aj inžinierske siete (plynová prípojka a vodovod), a pod.. Skutočný účel pozemku bol ustálený na základe vykonaných dôkazov a obhliadky znalcov Szöllössyho, Ing. Šoltýsa (konanie 38C/171/2008) či Ing. Daňkom. Na preukázanie tvrdení cituje zo zápisnice z obhliadky zo dňa 12.9.2013, sp.zn.19C/253/2012, ktorú vykonal titulovaný súd: „stavba zapísaná v katastri ako ovčín, sa reálne využíva ako klubovňa - s miestami na sedenie jednak vo vnútri a čiastočne vonku - využitie pre jazdcov a pre návštevníkov" -tj, skutočné využitie sa preukázalo výpoveďou účastníkov, obhliadkou znalcom aj súdom. V danom prípade nie je možné oddeliť funkcionalitu budov a samotných pozemkov, k budovám je potrebné fyzicky sa dostať. V predmetnom prípade sa jedná o pozemok nachádzajúci sa v okrese Košice - okolie, obec Ploské, katastrálne územie Ploské, ktorý je aj v katastri nehnuteľností evidovaný na liste vlastníctva Č.. XXXX ako parcela registra „., F. Č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere X.XXX P.X. Z uvedeného je evidentné, že na liste vlastníctva je druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, a preto iný znalec ako znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, nie je oprávnený posúdiť a ohodnotiť daný pozemok. Aj z tohto dôvodu nie je možná aplikácia zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že v skutkovo a právne obdobných veciach bolo už rozhodnutie prvého stupňa potvrdené Krajským súdom v Košiciach (2Co/198/2015,1Co/323/2015), pričom odvolací súd sa v týchto prípadoch zaoberal aj otázkou, či sa jedná alebo nejedná o poľnohospodárske pozemky, ako aj spôsobom ich oceňovania. Odvolací súd dospel k názoru, že sa nejedná o poľnohospodárske pozemky ako aj potvrdil správnosť oceňovania týchto sporných pozemkov znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, ako aj aplikáciu vyhlášky č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty pozemku. Na základe uvedeného preto apeluje na princíp právnej istoty zakotvený v čl. 2 Civilného sporového poriadku: „Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo." Súdom ustanovený znalec Ing. Stanislav Szöllössy znaleckým posudkom č. 43/2017 určil výšku obvyklého nájomného za 1/m2 za užívanie nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXXX, nachádzajúcej sa v okrese Košice - okolie, obec Ploské, katastrálne územie Ploské, a to pozemku evidovanom, ako parcela H. „., F. Č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 3.204 m2, v období od 1.1.2012 do 31.12.2015, a to za rok 2012 vo výške 2.570,- eur, za rok 2013 vo výške 2.460,-eur, za rok 2014 vo výške 2.350,-eur, za rok 2015 vo výške 2.310,-eur. Žalobkyňa súhlasí so závermi znalca Ing. Stanislava Szöllössyho a znaleckým posudkom č.43/2017 a navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle predmetného znaleckého posudku. Žalobkyňa si uplatnila aj úrok omeškania v rôznej výške a od rôzneho dátumu, preto upravuje aj žalobný návrh v tejto časti. Podľa 563 OZ: „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiada." Návrh na začatie konania, prípadne uznesenie o pripustení rozšírenia žalobného návrhu, možno považovať za výzvu na plnenie. V takomto prípade sa dlh stane splatným deň po doručení návrhu dlžníkovi, resp. deň po oznámení zmeny dlžníkovi. V zmysle zákonného ustanovenia si tak uplatňuje, nasledujúci úrok z omeškania: 5,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.570,-eur od dňa nasledujúceho po doručení žalobného návrhu žalovanej až do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.460,- eur od dňa nasledujúceho po doručení, uznesenia zo dňa 13.01.2016, sp.zn. 37C/106/2013 - 299 žalovanej až do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.350,-eur od dňa nasledujúceho po doručení uznesenia zo dňa 07.04.2017, sp. zn. 37C/106/2013 - 332 žalovanej až do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.310,-eur od dňa nasledujúceho po doručení uznesenia zo dňa 07.04.2017, sp. zn. 37C/106/2013 - 332 žalovanej až do zaplatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobkyňa navrhuje, aby titulovaný súd jej priznal: istinu vo výške 9.690,-eur, 5,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.570,- eur € od dňa nasledujúceho po doručení žalobného návrhu žalovanej až do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.460,-eur od dňa nasledujúceho po doručení uznesenia zo dňa 13.01.2016, sp.zn. 37C/106/2013 - 299 žalovanej až do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.350,-eur od dňa nasledujúceho po doručení uznesenia zo dňa 07.04.2017, sp.zn. 37C/106/2013 - 332 žalovanej až do zaplatenia, 5
% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.310,-eur od dňa nasledujúceho po doručení uznesenia zo dňa 07.04.2017, sp.zn. 37C/106/2013 - 332 žalovanej až do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 100%, a v prevyšujúcej časti istiny ako aj úrokov z omeškania berie svoj žalobný návrh, vrátane jeho doterajších dispozícii, späť. V zmysle záverov Znaleckého posudku č. 43/2017 ako aj vyššie uvedeného preto navrhuje, aby titulovaný súd prijal rozsudok, ktorým zaviaže žalovanú zaplatiť žalobkyni peňažnú sumu vo výške 9.690,-eur 5,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.570,-eur od dňa nasledujúceho po doručení žalobného návrhu žalovanej až do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.460,-euro dňa nasledujúceho po doručení uznesenia zo dňa 13.01.2016, sp.zn. 37C/106/2013-299 žalovanej až do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.350,-euro dňa nasledujúceho po doručení uznesenia zo dňa 07.04.2017, sp.zn. 37C/106/2013 - 332 žalovanej až do zaplatenia, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 2.310,-eur odo dňa nasledujúceho po doručení uznesenia zo dňa 7.4.2017, sp.zn.37C/106/2013-332 žalovanej až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žiada konanie zastaviť.
5. Žalovaná vo svojom podaní zo dňa 16.6.2017 uviedla, že žalovaná koherentne a takmer identicky, počas celého konania prezentovala argumentáciu, že nepovažuje za vecne správne, ak bude odhad obvyklého nájomného za 1m2 v tejto veci vykonávať znalec z odboru stavebníctvo a rovnako, ak sa posudzovanie predmetnej otázky bude vykonávať na základe absencie hore uvedeného zákonného predpisu (z.č.504/2003 Z.z.), ktorý svojou vecnou pôsobnosťou priamo ovplyvňuje vstupné parametre (vlastnosti) posudzovaných nehnuteľností, nakoľko tento zákon na základe svojej vecnej pôsobnosti vytvára zákonnú výluku vzájomného vzťahu medzi kultúrou nehnuteľnosti a územným plánom, ktorý sa prejavuje zápisom nehnuteľnosti v Katastri nehnuteľností Slovenskej republiky. Žalovaná viackrát v konaní dôvodila, že považuje za vecne správne, ak tieto činnosti v rámci znaleckej činnosti vykonáva znalec z odvetvia poľnohospodárstvo je verejne dostupné na webových sídlach znalcov z tohto odvetvia. Túto argumentáciu konajúci súd nezohľadnil, pričom ustanovil pre spomínané účely znalca z odboru stavebníctvo, navyše nezaviazal znalca zohľadniť vecnú pôsobnosť citovaného zákona 504/2003 Z.z.. Poľnohospodársku pôdu charakterizuje predpis č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „ZoOPP") pričom v ustanovení § 2 písm. b) uvádza, že poľnohospodárskou pôdou je produkčné potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávnaté porasty. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. o Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č.571/2007 Z.z. sa na účely úpravy nájmu, vrátane úpravy výšky nájomného, považuje pozemok v areáli poľnohospodárskeho dvora za poľnohospodársky pozemok za podmienky, že bol zastavaný pred 24. júnom 1991 bez ohľadu na to, v akom druhu pozemku je zapísaný v katastri nehnuteľností. Pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ak aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté." Aplikáciou z.č. 504/2003 Z.z. na predmetné nehnuteľnosti, ktoré tvoria skutkový základ žalobcom tvrdeného nároku sa mení charakter nehnuteľností, od ktorých si dnes žalobkyňa odvodzuje svoje na súde uplatňované nároky (kultúra: zastavané plochy a nádvoria v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností neplatí, ale platí poľnohospodárska pôda v zmysle vecnej pôsobnosti citovaného zákona, alebo inak povedané, z.č.504/2003 Z.z. fikciou mení zastavanú plochu a nádvorie na poľnohospodársku pôdu). Deje sa tak argumentáciou, že pozemky, ktoré sú dnes na základe stavu katastra nehnuteľností zapísané hoc ako „zastavané plochy a nádvoria" je nutné aj napriek tomuto stavu považovať za poľnohospodárske v zmysle právneho predpisu lex specialis, ktorý je v tomto prípade z.č.504/2003Z.z.. V hore uvedenom civilnom sporovom konaní je medzi stranami nesporné, že stavby, ktoré na predmetnom poľnohospodárskom dvore existujú, boli postavené pred rokom 1991, čím je splnený predpoklad z.č. 504/2003 Z.z. čím sa aktivizuje jeho vecná pôsobnosť. V súlade s našou argumentáciou v predošlých štádiách konania, je nepodstatné, ako sú v Katastri nehnuteľností SR podľa jeho aktuálneho stavu zapísané predmetné a v konaní podstatné nehnuteľnosti dnes, ale aplikáciou uvádzaného ustanovenia ZoNPP - to na základe právneho výkladu „lex specialis derogat legi generali" - pri stanovení všeobecnej hodnoty (znalecký odhad trhovej ceny) poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obce druhu orná pôda alebo trvalý trávnatý porast - majú mať charakter poľnohospodárskej pôdy.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán a oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami žalobkyne, s vyjadreniami žalovanej a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že žalovaná stále tvrdí, že ide o ornú pôdu. Keď sa chcela niekedy stretnúť, nikdy nebola prítomná na tom H.. Potom zvolila takú cestu, že to dala na súd. Na jej parcele má prerobený byt na účely nocľahárne, nemôže to byť orná pôda, keď je to využívané na inakšie účely. Sú tam deti, táborí sa tam, často sa tam menili zamestnanci. Pani odporkyňa zavádza. Slovenský pozemkový fond má vo vlastníctve jedine cestu, je to malá parcela.
8. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že začala podnikať v roku 1998, uzavrela zmluvu s bývalými poľnohospodárskymi družstvami, jedno bolo družstvo O., jedno družstvo Q., kde mala nájomnú zmluvu na pozemky aj na budovy. Ako náhle sa družstvá dostali do konkurzu, uzavrela zmluvu so správcom konkurznej podstaty a podnikala na základe oprávnenia, ktoré vydával obecný úrad ako samostatne hospodáriaci roľník s prideleným G.. Od správcu konkurznej podstaty sa jej časom podarilo odkúpiť nehnuteľnosti, jednu v roku 2007, ostatné v roku 2004. Na ostatné pozemky, ktoré boli nevysporiadané uzavrela nájomnú zmluvu s Pozemkovým fondom, v t.č. neboli známi vlastníci predmetných pozemkov. Takže platila riadne nájomné, ktoré jej stanovil pozemkový fond. Postupne, keď prebehli dedičské konania, keď si p. navrhovateľka vysporiadala svoje pozemky, prebehli nejaké jednania ohľadne kúpy a tam sa nedohodli na výške kúpnej ceny, následne sa nechala navrhovateľka zastúpiť právnou zástupkyňou a potom už nebola žiadna dohoda možná. Bola ešte raz sa s p. navrhovateľkou dohodnúť ohľadne nájmu resp. o odkúpení bolo to asi v roku 2010. Pani navrhovateľka povedala, že porozmýšľa, ale sa musí poradiť, následne sa poradila so svojou právnou zástupkyňou a následne už dohoda opätovne nebola možná. Momentálny stav je taký, že od roku 2011 v priestoroch nie je, pretože sa rozviedla, ani vlastne nie je v danom priestore. Celý čas, keď podnikala, podnikala ako samostatne hospodáriaci roľník, mala riadne zaregistrovanú farmu, dokonca dostávala dotácie na chov kobýl, kde dostávala aj dotácie, ktoré sú riadne zaregistrované v plemennej knihe a robila agroturistiku.
9. Z listu vlastníctva Č.. XXXX pre kat. územie Ploské súd zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely registra „. F. Č.. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX P. ako aj parcely registra „. F. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere XXX P.X.
10. Z listu vlastníctva Č.. XXXX F. O.. Ú. F., súd zistil, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou ošipárne X.. Č.. XX postavenej na F.. Č.. XXX/XX ako aj ovčina X.. Č.. XX postaveného na F.. Č.. XXX/XX.
11. Zo znaleckého posudku č. 33/2011 znalca Ing. Dušana Šoltýsa súd zistil, že úlohou znalca bolo po oboznámení sa aj s námietkami účastníkov konania v obdobnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 25C/161/2008, v ktorej bol taktiež ustanovený za súdneho znalca, aby určil obvyklé nájomné F.. Č.. XXX/XX-N. F. a nádvoria o výmere 3.204 m2 nachádzajúcich sa v kat. území Ploské zapísané na D. Č.. XXXX evidovanej Katastrálnym úradom Košice, X.Á. O. O.-E. a to podľa jednotlivých rokov od roku 2006 do roku 2011. Za rok 2006 vypočítal nájom vo výške 2.947,68 eur/rok, za rok 2007 vypočítal nájom vo výške 3.091,86 eur/rok, za rok 2008 vypočítal nájom vo výške 2.966,90 eur/rok, za rok 2009 vypočítal nájom vo výške 2.056,97 eur/rok, za rok 2010 vypočítal nájom vo výške 2.941,27 eur/ rok, za rok 2011 vypočítal nájom na sumu 3.034,19 eur/rok. Znalec sa v znaleckom posudku zároveň vyporiadal aj s námietkami vznesenými účastníkmi konania vo veci sp.zn. 25C/161/2008. Tieto zohľadnil vo svojom posudku.
12. Zo znaleckého posudku č. 8/2014 znalca Ing. Ervína Halásza súd zistil, že predmetom tohto znaleckého posudku bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov parc. reg. „B. Č.. XXX/X, XXX/XX Y. F.. H.. „. Č.. XXX/XX v kat. území Ploské - areál ranč E. v obci F., časť E., podľa vyčíslenia dielov stavu I. - O. skutkový stav a to vo vzťahu k rôznym spoluvlastníkom pre roky 2006 až 2010, zo záverov ktorého vyplýva, že vo vzťahu k identickým parcelám (F.. H.. „. Č.. XXX/X Y. Č.. XXX/ XX) pre rok 2006 bola stanovená VŠH m2 pozemku polohovou diferenciáciou vo výške 3,710 Eur pri diskontnej sadzbe 4,27 %, obdobie predpokladanej návratnosti investície 30, dani z príjmu 19 %, koeficientu zohľadňujúceho daňové zaťaženie 1,19 a počte MJ pozemku 1707,63,pre rok 2007 bola stanovená VŠH m2 pozemku polohovou diferenciáciou vo výške 3,710 Eur pri diskontnej sadzbe 4,39 %, obdobie predpokladanej návratnosti investície 30, dani z príjmu 19 %, koeficientu zohľadňujúceho daňové zaťaženie 1,19 a počte MJ pozemku 1707,63, pre rok 2008 bola stanovená VŠH m2 pozemku polohovou diferenciáciou vo výške 3,710 Eur pri diskontnej sadzbe 4,05 %, obdobie predpokladanej návratnosti investície 30, dani z príjmu 19 %, koeficientu zohľadňujúceho daňové zaťaženie 1,19 a počte MJ pozemku 1707,63, pre rok 2009 bola stanovená VŠH m2 pozemku polohovou diferenciáciou vo
výške 3,710 Eur pri diskontnej sadzbe 1,28 %, obdobie predpokladanej návratnosti investície 30, dani z príjmu 19 %, koeficientu zohľadňujúceho daňové zaťaženie 1,19 a počte MJ pozemku 1707,63 a pre rok 2010 bola stanovená VŠH m2 pozemku polohovou diferenciáciou vo výške 3,710 Eur pri diskontnej sadzbe 1,00 %, obdobie predpokladanej návratnosti investície 30, dani z príjmu 19 %, koeficientu zohľadňujúceho daňové zaťaženie 1,19 a počte MJ pozemku 1707,63; spolu za obdobie 1.4.2006 do 31.12.2010 cena nájmu pozemku patriacich žalobkyni predstavuje sumu spolu vo výške 2443,70 eur. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že znalec pri stanovení východiskovej hodnoty vychádzal z hodnoty 3,32 Eur, ktorá je stanovená pre obec Ploské (klasifikácia obce - názov alebo údaj podľa počtu obyvateľov - ostatné obce do 5000 obyvateľov v zmysle bodu E.3.1.1G metódy polohovej diferenciácie vyhlášky č. 492/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov, poznámka súdu).
13. Zo znaleckého posudku č. 10/2014 znalca Ing. Oskara Kevického súd zistil, že znalecký posudok bol vypracovaný vo veci určenia výšky nájomného za pôdu podľa aktuálnych listov vlastníctva Č.. XXXX Y. XXXX, F. H. „.“ vlastníkom v znaleckom posudku bližšie vyšpecifikovaným za obdobie od 01.04.2006 do 31.12.2012 so záverom, že znalec za jednotkovú východiskovú hodnotu pozemku stanovil hodnotu 0,3591 Eur/m2 za použitia metódy polohovej diferenciácie.
14. Zo znaleckého posudku č. 6/2011 znalca Ing. Ladislava Tichého súd zistil, že do F.. č. reg. O.- I. XXX/XX zapísanej na D. Č.. XXXX evidovanej Okresným úradom Košice, Katastrálnym odborom nachádzajúcej sa v O.. Ú.. F., ktorej vlastníkom je žalobkyňa, zasahuje H. E. patriaci žalovanej. H. E. užíva celý pozemok o výmere XXXX P.. Ďalej súdny znalec uviedol, že do F.. Č.. H.. O.-B. XXX/X zapísaného v D. Č.. XXXX evidovanej Katastrálnym úradom Košice , Správa katastra Košice - okolie nachádzajúcej sa v kat. Ú.. F., ktorej vlastníčkou je navrhovateľka, nezasahuje H. E. patriaci odporkyni. Zároveň uviedol, že F.. Č.. XXX/X je prístupná pre navrhovateľku z celej východnej strany pozemku parc. Č.. O.-I. XXX/XX. F. Č.. XXX/X je združená v pozemku F.. Č.. O.-I. XXX - ostatné plochy ako terénny útvar „údolie“-vhĺbený tvar, ktorý zhromažďuje všetku vodu z okolitých pozemkov. Prirodzené je, že nemá veľkú využiteľnosť, ale hlavnú úlohu si plní. Nie je udržiavaná, je zarastená krovím, samorastmi, umelý zásah do pozemku nebol vykonaný.
15. Zo znaleckého posudku č. 182/2016 znalca Ing. Pavla Daňka vyplýva, že znalecký posudok bol podaný v konaní 40C/67/2014 na tunajšom súde vo veci určenia výšky nájomného za užívanie pozemkov zapísaných na D. Č.. XXXX, kat. územie F., Q. H. „., F.. Č.. XXX/X E. Q. XXXXX P.X a parc. Č.. XXX/XX E. Q. XXXX P.X Q. F. XX/XXX v období za rok 2013 so záverom, že výška nájomného za užívanie predmetných pozemkov v podiele 22/176 za rok 2013 je 1.230,- eur; znalec pri stanovení hodnoty výšky nájmu všeobecnú hodnotu stanovil analýzou polohy nehnuteľnosti, analýzou využitia nehnuteľnosti a analýzou prípadných rizík spojených s využívaním nehnuteľnosti za použitia metódy polohovej diferenciácie s odôvodnením, že hodnotu nehnuteľnosti porovnávacou metódou nie je možné objektívne použiť, nakoľko nie je dostatok verifikovaných podkladov z katastra nehnuteľností porovnateľných nehnuteľností v danom mieste a čase, taktiež nie je možné všeobecnú hodnotu pozemkov vykonať výnosovou metódou, nakoľko nie sú na predmetné parcely ani na okolité parcely rovnakého využívania pozemkov v danej lokalite uzatvorené nájomné zmluvy. Z posudku ďalej vyplýva, že právna dokumentácia D. Č.. XXXX, kópia z katastrálnej mapy a geodetické údaje znázornené v grafickom znázornení č. plánu 70/2010 - skutkový stav, vytvárajú podklad pre ohodnotenie predmetných parciel. Parcely XXX/X Y. XXX/XX sú evidované v registri „E“ ako orná pôda, ale skutkový stav je v grafickom znázornení užívania pozemkov - Č.. F.A. XX/XXXX I.-O. ako zastavané plochy a parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape (F.. Č.. XXX/X) ako zastavaná plochy a nádvoria, v obvode užívania, ktorý je určujúci pre ohodnotenie v znaleckom posudku.
16. Zo znaleckého posudku č. 43/2017 znalca Ing. Stanislava Szöllössyho vyplýva, že znalec určil znaleckým posudkom výšku obvyklého nájomného za 1/m2 za užívanie nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. 1297, nachádzajúcej sa v okrese O. - E., E. F., O. Ú. F., a to pozemku evidovanom ako parcela H. „., parcelné číslo XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere X.XXX P.X, v období od 1.1.2012 do 31.12.2015, a to za rok 2012 vo výške 2.570,- eur, za rok 2013 vo výške 2.460,- eur, za rok 2014 vo výške 2.350,-eur a za rok 2015 vo výške 2.310,-eur. Predmetný pozemok slúži na agroturistiku a bol súčasťou ranča E.. Časť tohto pozemku je zastavaná jednopodlažnou stavbou na ubytovanie a občerstvenie návštevníkov ranča a chov zvierat.
17. Podľa ustanovenia § 454 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
18. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
19. Podľa ustanovenia § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
20. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
21. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
22. Pokiaľ ide o predmet konania, žalobkyňa niekoľkokrát upravila žalobný návrh. Pôvodnou žalobou zo dňa 5.4.2013 doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.4.2013 sa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 3.034,19 eura s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia za rok 2012.
23. Žalobkyňa podaním zo dňa 9.11.2015 doručeným súdu dňa 13.11.2015 (na č.l. 297) rozšírila žalobný návrh tak, že žiada, aby žalovaná bola povinná uhradiť žalobkyni aj bezdôvodné obohatenie za obdobie roka 2013 vo výške 3.034,19 eura s príslušenstvom, t.j. celkovo požaduje sumu 6.068,38 eura s príslušenstvom.
24. Uznesením zo dňa 9.11.2016 sp. zn. 37C/106/2013 tunajší súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania nasledovne: Žalovaná je povinná zaplatiť sumu vo výške 6.068,38 eura titulom vydania bezdôvodného užívania pozemkov žalobkyni za roky užívania 2012 a 2013 spolu s úrokmi z omeškania.
25. Žalobkyňa podaním zo dňa 15.12.2016 doručeným súdu dňa 15.12.2016 (na č.l. 327) rozšírila žalobný návrh tak, že žiada, aby žalovaná bola povinná uhradiť žalobkyni aj bezdôvodné obohatenie za obdobie rokov 2014 a 2015 vo výške 6.068,38 eura s príslušenstvom, t.j. celkovo požaduje sumu 12.136,76 eura s príslušenstvom.
26. Uznesením zo dňa 7.4.2017 sp. zn. 37C/106/2013 tunajší súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania nasledovne: Žalovaná je povinná zaplatiť sumu vo výške 12.136,76 eura titulom vydania bezdôvodného užívania pozemkov žalobkyni za roky užívania 2012 až 2015 spolu s úrokmi z omeškania.
27. Písomným podaním zo dňa 9.6.2017 žalobkyňa navrhla, aby jej súd priznal istinu vo výške 9.690,- eur, 5,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.570,- eur odo dňa nasledujúceho po doručení žalobného návrhu žalovanej až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.460,- eur odo dňa nasledujúceho po doručení uznesenia sp. zn. 37C/106/2013-299 zo dňa 13.1.2016 žalovanej až do zaplatenia, zo sumy 2.350,- eur odo dňa nasledujúceho po doručenia uznesenia sp.zn. 37C/106/2013-332 zo dňa 7.4.2017 žalovanej až do zaplatenia a zo sumy 2.310,- eur odo dňa nasledujúceho po doručení uznesenia sp.zn. 37C/106/2013-332 zo dňa 7.4.2017 žalovanej až do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 100 % a v prevyšujúcej časti istiny ako aj úrokov z omeškania vzala svoj návrh späť. Žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila.
28. Uznesením zo dňa 30.10.2017 sp. zn. 37C/106/2013 tunajší súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania nasledovne: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 9.690,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.570,- eur odo dňa nasledujúceho po doručení žalobného návrhu žalovanej až do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.460,- eur odo dňa nasledujúceho po doručení uznesenia sp. zn. 37C/106/2013-299 zo dňa 13.1.2016 žalovanej až do zaplatenia, zo sumy 2.350,- eur odo dňa nasledujúceho po doručenia uznesenia sp.zn. 37C/106/2013-332 zo dňa 7.4.2017 žalovanej až do zaplatenia a zo sumy 2.310,- eur odo
dňa nasledujúceho po doručení uznesenia sp.zn. 37C/106/2013-332 zo dňa 7.4.2017 žalovanej až do zaplatenia.
29. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
30. Podľa ust. § 145 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
31. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
32. Podľa ust. § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
33. Súd preto konanie v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 vo výške 464,19 eura a úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 252,90 eura od 2.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 252,90 eura od 2.3.2012 do zaplatenia, zo sumy 252,90 eura od 2.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 252,90 eura od 2.5.2012 do zaplatenia, zo sumy 252,90 eura od 2.6.2012 do zaplatenia, zo sumy 252,90 eura od 2.7.2012 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 252,90 eura od 2.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 252,90 eura od 2.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 252,90 eura od 2.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 252,90 eura od 2.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 252,90 eura od 2.12.2012 do zaplatenia a zo sumy 252,90 eura od 2.1.2013 do zaplatenia, v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 vo výške 574,19 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 3.034,19 eura od 1.1.2014 do 28.4.2016, v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad 5% ročne zo sumy 574,19 eura od 29.4.2016 do zaplatenia, v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 vo výške 684,19 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.034,19 eura od 1.1.2015 do 18.4.2017, v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad 5% ročne zo sumy 684,19 eura od 19.4.2017 do zaplatenia, v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 vo výške 724,19 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.034,19 eura od 1.1.2016 do 18.4.2017, v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad 5% ročne zo sumy 724,19 eura od 19.4.2017 do zaplatenia, zastavil.
34. Predmetom tohto konania po pripustení zmeny žaloby a čiastočnom zastavení konania je vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2015 vo výške 9.690,- eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.570,- eur odo dňa nasledujúceho po doručení žalobného návrhu žalovanej, t.j. 5.6.2013 až do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.460,- eur odo dňa nasledujúceho po doručení uznesenia sp. zn. 37C/106/2013-299 zo dňa 13.1.2016 žalovanej, t.j. 29.4.2016 až do zaplatenia, zo sumy 2.350,- eur odo dňa nasledujúceho po doručenia uznesenia sp.zn. 37C/106/2013-332 zo dňa 7.4.2017 žalovanej, t.j. 19.4.2017 až do zaplatenia a zo sumy 2.310,- eur odo dňa nasledujúceho po doručení uznesenia sp.zn. 37C/106/2013-332 zo dňa 7.4.2017 žalovanej, t.j. 19.4.2017 až do zaplatenia, ktoré spočíva na tom skutkovom základe, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva Č.. XXXX, nachádzajúcej sa v okrese Košice - okolie, v obci Ploské, v katastrálnom území Ploské, a to pozemku evidovanom ako parcela registra „., F. Č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.204 m2, ktorý užíva žalovaná za účelom vykonávania agroturistiky (pozemok je využívaný aj na chov zvierat) a ktorý (pozemok) je súčasťou ranča E. (ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 6/2011 znalca Ing. Ladislava Tichého), pričom časť tohto pozemku je zastavaná jednopodlažnou stavbou na ubytovanie a občerstvenie návštevníkov ranča E., ktorá (stavba) je vedená na liste vlastníctva Č.. XXXX pre katastrálne územie Ploské ako ošipáreň súpisné Č.. XX, ktorej výlučnou vlastníčkou je žalovaná (ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 33/2011 znalca G.. T. Š. a zo znaleckého posudku Č.. XX/ XXXX N. G.. X. X.). V konaní nie je sporným, že žalovaná ako vlastníčka predmetnej stavby resp. ranča E. nemá so žalobkyňou ako vlastníčkou predmetného pozemku uzatvorenú písomnú nájomnú zmluvu, a že predmetom konania je nárok žalobkyne voči žalovanej uplatňovaný titulom bezdôvodného obohatenia
za obdobie kalendárnych rokov 2012 až 2015 predstavujúci obvyklé nájomné za užívanie predmetnej nehnuteľnosti patriacej žalobkyni.
35. Z teórie práva vyplýva, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vydať obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti, a to získaním bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na vznik záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa preto nevyžaduje existencia zavinenia ani existencia protiprávneho úkonu. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného. Vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o majetkové hodnoty; môže spočívať i v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti. V prejednávanom prípade ide o bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ako jedného z možných spôsobov získania majetkového prospechu ako bezdôvodného obohatenia, pretože ide o užívanie pozemku bez nájomnej alebo inej zmluvy, alebo bez iného titulu oprávňujúceho tieto pozemky užívať. V tomto prípade sa predmet bezdôvodného obohatenia nevracia (nevydáva), ale nahrádza sa v peňažnej forme.
36. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie objektívneho charakteru, ktorého predpokladom je iba to, že stav obohatenia vznikol, t.j. objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 124/2002, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008). Plnením bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorého dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu nadobudnuté (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 11. 2010, sp. zn. 5 M Cdo 17/2009).V prípade užívania cudzej nehnuteľnosti bez nájomnej či inej zmluvy spočíva bezdôvodné obohatenie v užívaní cudzej veci bez platenia úhrady za jej užívanie. Užívateľ (v danej veci žalovaná) prirodzene nie je schopná spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu vrátiť, je preto povinná vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme. Určenie výšky bezdôvodného obohatenia musí vychádzať z ocenenia prospechu, ktorý obohatenému (žalovanej) užívaním veci (pozemkov žalobkyne) vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobnej veci spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca(žalovaná) za obvyklých okolností bola povinná platiť podľa nájomnej zmluvy.
37. K obohateniu vlastníka stavby dochádza už z titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu užívať. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, postihuje vlastníka stavby, bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo realizuje, alebo na skutočnosť, či užívanie stavby prináša zisk (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33 Odo 1405/2005, zo dňa 25.10.2006, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 28 Cdo/1056/2012 zo dňa 15.8.2012).
38. V prvom rade v predmetnom konaní bola spornou otázka, či žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni nárok uplatňovaný titulom bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k celému pozemku vo vlastníctve žalobkyne alebo iba v časti, v akej žalovaná je výlučnou vlastníčkou stavby nachádzajúcej sa na predmetnom pozemku, resp. v časti, ktorú žalovaná užíva, a to z dôvodu, že žalovaná rozporovala skutkové tvrdenie žalobkyne o užívaní celého pozemku tvoriaceho tzv. areál ranča E.. Žalovaná v tejto súvislosti dôvodila, že od roku 2011 v priestoroch nie je, pretože sa rozviedla. Celý čas, keď podnikala, podnikala ako samostatne hospodáriaci roľník, mala riadne zaregistrovanú farmu, dokonca dostávala dotácie na chov kobýl, ktoré sú riadne zaregistrované v plemennej knihe a robila agroturistiku. Napriek uvedenému, súd musel posúdiť otázku užívania predmetného pozemku komplexne, na základe čoho na zhodnotenie užívacieho stavu pre posúdenie tohto nároku súd nemohol vychádzať výlučne zo zistenia, že žalovaná v rozhodnom období povezme na ranči už nebývala a tiež tam už nevykonávala podnikateľskú činnosť, ale súd musel vychádzať tiež z ďalšej skutočnosti, že žalovaná v rozhodnom období bola výlučnou vlastníčkou stavieb na predmetnom a ďalších pozemkoch vo vlastníctve resp. spoluvlastníctve žalobkyne, pričom nepochybne výkon svojich vlastníckych práv k týmto stavbám realizovala prostredníctvom užívania predmetného pozemku, minimálne čo do jeho použitia na prechod. Je pritom bez právnej relevancie, či žalovaná svoje výlučné vlastníctvo vôbec užívala, resp. akým spôsobom a v akom rozsahu. Na základe uvedeného súd na predmetnú obranu žalovanej neprihliadol.
39. Žalovaná sa ďalej v konaní bránila tým, že žalobkyňa si nárok uplatňuje neoprávnene, pretože pozemky treba považovať za poľnohospodársku pôdu, argumentovala, že budovy nachádzajúce sa na predmetných pozemkoch slúžili výkonu poľnohospodárskej činnosti, že všetky služby žalovaná poskytovala v súvislosti s využívaním poľnohospodárskeho dvora v rámci tzv. agroturistiky, ktorá je jednoznačne poľnohospodárskou činnosťou. V kontexte uvedeného sama predložila do konania znalecké posudky, na závery ktorých žiadala pri stanovení výšky ceny uplatnenej náhrady prihliadať.
40. Žalobkyňa sa pri stanovení konkrétnej výšky požadovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia pôvodne oprela o znalecký posudok č. 33/2011 znalca Ing. Dušana Šoltýsa, ktorý bol vypracovaný na účely iného súdneho konania.
41. Vo veci súd nariadil znalecké dokazovanie, pričom zo znaleckého posudku č. 43/2017 znalca Ing. Stanislava Szöllössyho má súd za preukázané, že znalec určil výšku obvyklého nájomného za 1/m2 za užívanie nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva Č.. XXXX, nachádzajúcej sa v okrese Košice
- okolie, obec Ploské, katastrálne územie Ploské, a to pozemku evidovanom ako parcela registra „., F. Č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 3.204 m2, v období od 1.1.2012 do 31.12.2015, a to za rok 2012 vo výške 2.570,- eur, za rok 2013 vo výške 2.460,- eur, za rok 2014 vo výške 2.350,- eur a za rok 2015 vo výške 2.310,- eur.
42. Súd iba pripomína, že odborné znalecké závery všeobecne v znaleckých posudkoch v zmysle ich správnosti nepodliehajú hodnoteniu súdu, pretože súd môže hodnotiť iba presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu ku zadaniu, jeho logické odôvodnenie a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.
43. Z tohto pohľadu súd posudzoval aj predmetný posudok č. 43/2017 znalca Ing. Stanislava Szöllössyho so záverom, že je presvedčivý, logický a súladný s ostatnými vykonanými dôkazmi a jeho záver je použiteľný pre dané konanie.
44. Pokiaľ do konania žalovaná predložila iné znalecké posudky, na tieto súd neprihliadol s odôvodnením, že predmetom znaleckého posudku č. 8/2014 znalca Ing. E. Halásza nebolo rozhodné obdobie a predmetom znaleckého posudku č. 10/2014 znalca Ing. O. Kevického bolo určenie výšky nájomného za pôdu. Navyše súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu a najmä Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu v obdobných konaniach identickej žalovanej (žalobkyňami sú rôzne spoluvlastníčky predmetných pozemkov a nároky sa týkajú rôznych rozhodných období), z ktorých súd vyberá napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/323/2015, z ktorého vyplýva o.i. správny záver súdu prvého stupňa (40C/67/2008) pri posúdení nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi Slovenským pozemkovým fondom a žalovanou ako neplatnej zmluvy a správny záver výšky uplatneného bezdôvodného obohatenia, pokiaľ ide o znalecký posudok znalca Ing. Daňka, ktorý určil výšku nájmu podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z., pretože predmetom konania nie je určenie výšky nájmu v zmysle zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých predpisov, ale bezdôvodného obohatenia, pri určení výšky ktorého sa vychádza z výšky obvyklého nájmu. Pozemok, ktorého užívanie je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia je pozemok evidovaný ako parcela registra ". - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.204 m2. Predmetný pozemok, ktorého užívanie je dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia žalovanej, teda nie je poľnohospodárskym pozemkom, s určenou BPEJ. Zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých predpisov, ktorého aplikácie sa domáha žalovaná, v § 1 ods. 2 ustanovuje, že pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku s tým, že tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, a vo vzťahu k poľnohospodárskej pôde odkazuje na zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý poľnohospodárskou pôdou rozumie produkčne potenciálnu pôdu evidovanú v katastri nehnuteľností (ďalej len "kataster")
ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty (§ 2 písm. b/ cit. zák.). Podľa § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, sú údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak (ods. 1 cit. ust.), a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E" (odsek 2 cit. ust.).
45. Z uvedeného je zrejmé, že je potom potrebné prisvedčiť žalobkyni v tom, že predmetný pozemok nemožno považovať za poľnohospodársku pôdu a podľa toho posudzovať cenu pôdy v situácii, ak je evidovaný ako zastavané plochy a nádvoria a to v rámci parcely „C“, pri ktorej je druh pozemku záväzným údajom katastra.
46. Z výpisu zo živnostenského registra nepochybne plynie, že žalovaná v rozhodnom období prevádzkovala (od 10.3.2000) ranč - zariadenie slúžiace na regeneráciu a rekondíciu, vyučovanie rekreačnej jazdy na koni, predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, vína a destilátov, predaj na priamu konzumáciu zmrzliny, ak sa na jej prípravu použijú priemyselne vyrábané koncentráty a mrazené krémy, predaj na priamu konzumáciu tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a obvyklých príloh, ako aj bezmäsitých jedál, ak k ich priamej konzumácii nie je k dispozícii viac ako 8 miest, predaj na priamu konzumáciu jedál, nápojov a polotovarov ubytovaným hosťom v ubytovacích zariadeniach s kapacitou do 10 lôžok, ubytovacie služby v kategórii po triedu *** a maloobchod a veľkoobchod v rozsahu voľných živností.
47. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku G.. X. X., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu predmetného pozemku aplikujúc oceňovaciu vyhlášku MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku evidovaného ako parcela registra „., F. Č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.204 m2 zapísanému na liste vlastníctva Č.. XXXX, F. O..Ú.. F. patriacemu žalobkyni za obdobie kalendárnych rokov 2012 až 2015 sumu vo výške 9.690,- eur.
48. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
49. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
50. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobkyni priznať iba od toho času, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobkyňa požadovala úroky z omeškania zo sumy požadovaného bezdôvodného obohatenia vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.570,- eur odo dňa nasledujúceho po doručení žalobného návrhu žalovanej, t.j. 5.6.2013 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.460,- eur odo dňa nasledujúceho po doručení uznesenia sp. zn. 37C/106/2013-299 zo dňa 13.1.2016 žalovanej, t.j. 29.4.2016 až do zaplatenia, zo sumy 2.350,- eur odo dňa nasledujúceho po doručenia uznesenia sp.zn. 37C/106/2013-332 zo dňa 7.4.2017 žalovanej, t.j. 19.4.2017 až do zaplatenia a zo sumy 2.310,- eur odo dňa nasledujúceho po doručení uznesenia sp.zn. 37C/106/2013-332 zo dňa 7.4.2017 žalovanej, t.j. 19.4.2017 až do zaplatenia.
51. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaná je povinná zaplatiť dlžnú sumu prvý deň po tom, čo ju žalobkyňa ako veriteľ požiadala o splnenie. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2012, za kvalifikované požiadanie treba považovať doručenie žaloby, ktorú prevzala žalovaná dňa 4.6.2013, pričom dňom splatnosti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.570,- eur bude deň po doručení žaloby žalovanej, t.j. 5.6.2013. Prvým dňom omeškania preto bude nasledujúci deň po dni splatnosti, t.j. 6.6.2013.
52. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2013, za kvalifikované požiadanie treba považovať doručenie zmeny žaloby, ktoré prevzala žalovaná dňa 28.4.2016, pričom dňom splatnosti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.460,- eur bude deň po doručení žaloby žalovanej, t.j. 29.4.2016. Prvým dňom omeškania preto bude nasledujúci deň po dni splatnosti, t.j. 30.4.2016.
53. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2014, za kvalifikované požiadanie treba považovať doručenie zmeny žaloby, ktoré prevzala žalovaná dňa 18.4.2017, pričom dňom splatnosti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.350,- eur bude deň po doručení žaloby žalovanej, t.j. 19.4.2017. Prvým dňom omeškania preto bude nasledujúci deň po dni splatnosti, t.j. 20.4.2017.
54. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2015, za kvalifikované požiadanie treba považovať doručenie zmeny žaloby, ktoré prevzala žalovaná dňa 18.4.2017, pričom dňom splatnosti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.310,- eur bude deň po doručení žaloby žalovanej, t.j. 19.4.2017. Prvým dňom omeškania preto bude nasledujúci deň po dni splatnosti, t.j. 20.4.2017.
55. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola k 6.6.2013 0,5% a k 30.4.2016 a 20.4.2017 0%. Vzhľadom na to súd priznal žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.570,- eur od 6.6.2013 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.460,- eur od 30.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 2.350,- eur od 20.4.2017 do zaplatenia a zo sumy 2.310,- eur od 20.4.2017 do zaplatenia a vo zvyšnej časti ohľadne požadovaného príslušenstva pohľadávky a to úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.570,- eur za deň 5.6.2013 a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.460,- eur za deň 29.4.2016, zo sumy 2.350,- eur za deň 19.4.2017 a zo sumy 2.310,- eur za deň 19.4.2017, žalobu ako nedôvodnú zamietol.
56. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
57. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
58. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
59. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
60. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
61. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 a 2 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobkyňa mala vo veci úspech v pomere 79,84% k 20,16% úspechu žalovanej (keďže žalobkyňa spolu požadovala zaplatenie istiny vo výške 12.136,76 eura, bola úspešná v časti istiny vo výške 9.690,- eur a vo zvyšnej časti tým, že vzala späť žalobu, procesne zavinila zastavenie
konania v tejto časti, teda je v tejto časti povinná nahradiť trovy konania žalovanej) a priznal jej preto proti žalovanej nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 59,68%.
62. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).