Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-25-2018.pdf
PDF · 82.59 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/25/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Rastislava Kresla, vo veci uloženia ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou F. F., nar. XX. Z. XXXX v X., trvale bytom X., E. F. Q. XXXX/XX, o sťažnosti F. F. proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 18. januára 2018, č. k. 16Nt/30/2017-450, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. marca 2018 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť F. F. zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 299 ods. 1 Trestného poriadku s prihliadnutím na ustanovenie § 73 ods. 1 Trestného zákona rozhodol tak, že uložil F. F. ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou formou.
Okresný súd uznesenie odôvodnil tak, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že trestné stíhanie proti F. F. bolo právoplatne zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, teda z dôvodu, že nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Tým je splnená prvá zákonná podmienka pre uloženie ochranného liečenia ustanovená v § 73 ods. 1 Trestného zákona. Predmetné uznesenie má povahu meritórneho rozhodnutia a pokiaľ je právoplatné, je nutné v tomto prípade z neho vychádzať aj vtedy, ak v priebehu konania vyjdú najavo skutočnosti, ktoré záver o nepríčetnosti F. F. v čase činu spochybňujú. Paradoxom v tomto prípade podľa okresného súdu bolo, že posudok ústavu vyznievajúci v otázke (ne)príčetnosti jednoznačne v neprospech F. F. predložila súdu obhajoba. Zrušenie právoplatného rozhodnutia prokurátora vydaného v prípravnom konaní je možné len postupom podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, k čomu dosiaľ nedošlo.
Čo sa týka druhej zákonnej podmienky okresný súd uviedol, že pobyt F. F. na slobode je nebezpečný, ktorá podmienka musí byť splnená súčasne (kumulatívne), tak i táto v posudzovanom prípade splnená bola. Všetci znalci psychiatri uviedli, že pobyt F. F., pokiaľ by sa neliečil, je pre spoločnosť resp. pre poškodených potenciálne nebezpečný. Keďže potreba uloženia ochranného psychiatrického liečenia medzi znalcami nebola sporná, okresný súd F. F. ochranné liečenie psychiatrické uložil súc toho názoru, že by v neliečenom stave dochádzalo z jeho strany k opakovaniu protiprávneho konania.
K návrhu obhajoby, aby bolo upustené od uloženia ochranného psychiatrického liečenia F. F., lebo sa už rok dobrovoľne lieči a jeho liečba je bezproblémová, okresný súd uviedol, že nemožno ponechať na vôli F. F., či sa psychiatricky liečiť bude alebo nebude, ale je nutné ho k liečbe prinútiť uložením ochranného psychiatrického liečenia so všetkými dôsledkami z toho plynúcimi. Ochranné liečenie pritom trvá dovtedy, pokiaľ si to vyžaduje jeho účel. Nemusí ísť o stav trvalý, lebo uložené ochranné liečenie je možné ukončiť, prípadne osobu z ochranného liečenia prepustiť za podmienok upravených v ust. § 448 Trestného poriadku.
Čo sa týka samotnej formy uloženého ochranného liečenia, z doplneného dokazovania výsluchom znalkyne MUDr. Daniely Martišovej podľa názoru okresného súdu vyplynul jednoznačný záver, že v súčasnej dobe, po zmene postoja F. F. k liečbe, mu navrhuje znalkyňa uložiť ambulantnú formu liečenia. Rovnakú formu liečenia navrhovala uložiť aj znalkyňa MUDr. Izáková. Aj samotná prokuratúra po doplnení dokazovania ustúpila od pôvodného návrhu a žiadala uložiť ochranné liečenie v jeho ambulantnej forme. O vhodnosti a účelnosti práve ambulantnej formy liečenia tak nemal okresný súd žiadne pochybnosti. Plne sa stotožnil s argumentáciou a závermi znalkyne MUDr. Daniely Martišovej.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť F. F., ktorú odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne. V odôvodnení sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie je nezákonné a žiada, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Od počiatku trestného konania namietal pribrať do konania znalca a tiež zákonnosť vyšetrenia jeho duševného stavu, najmä dobu vyšetrenia a závery znaleckého posudku. On sa vyšetreniam nebránil, len sa dožadoval, aby ho riadne na vyšetrenie predvolali. Poukázal na výsluch MUDr. Martišovej, ktorej stačila len mailová a telefonická komunikácia s jeho ošetrujúcou lekárkou, aby zmenila svoj postoj na uloženie formy psychiatrickej liečby a sama súdu navrhla, že nie je potrebné MUDr. V. predvolávať. Má za to, že okresný súd nepostupoval v súlade s uznesením krajského súdu a v rozpore s ním nevypočul jeho ošetrujúcu lekárku MUDr. E. V.. Zo strany okresného súdu nebolo podľa neho vhodné poveriť komunikáciou s jeho ošetrujúcou lekárkou práve MUDr. Martišovú, ku ktorej má pocit zaujatosti. MUDr. Izáková mu povedala, že liečba bude mať charakter konzultácie a v prípade potreby lieky až neskôr. Malo byť podľa jeho návrhu vyhovené novému kontrolnému vyšetreniu. Poukázal na znalecký posudok znalcov MUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD. a PhDr. Róberta Mathého, PhD. Okresnému súdu predložil i potvrdenia o pravidelných mesačných návštevách v ambulancii MUDr. V. až do dňa 18. januára 2018. MUDr. V. mu nikdy nenavrhla farmakoterapiu a preto nemohol aj túto odmietnuť. Tiež nie je pravdou, že MUDr. V. neprevzala jeho liečbu. Ona ju prevzala dávno a bez nariadenia súdu. Keby bola lekárka vypočutá tak by uvádzala okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že nie je u neho nutné ukladať psychiatrickú liečbu. Predložil tiež krajskému súdu vyjadrenie jeho ošetrujúcej lekárky zo dňa 23. januára 2018 o tom, že kontrolu má vzhľadom na jeho zdravotný stav až za dva mesiace alebo až v prípade potreby. Poukázal na to, že od skutku neprišlo medzi ním a poškodenými k žiadnemu kontaktu. Zdôraznil, že pri ukladaní ochranného liečenia je nutné, aby stav nepríčetnosti existoval v čase spáchania činu, avšak nebezpečnosť pobytu osoby na slobode treba posudzovať podľa stavu existujúceho v čase rozhodovania súdu o ochrannom liečení. Jeho zdravotný stav je v poriadku a preto bolo na mieste rozhodnúť podľa § 73 ods. 3 Trestného zákona.
Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť F. F. nie je dôvodná.
Krajský súd už v tejto veci rozhodoval, keď na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. októbra 2017 uznesením č. k. 6Tos/197/2017-406 rozhodol postupom podľa § 194 odsek 1 písm. b) Trestného poriadku tak, že napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil, aby o nej znova konal a rozhodol. Krajský súd v rozhodnutí uviedol, že je zrejmé, že trestné stíhanie proti obvinenému F. F. bolo zastavené, pretože obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, pričom tento záver vyplynul zo znaleckého posudku MUDr. Daniely Martišovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria. Preto bude potrebné menovanú znalkyňu opätovne vypočuť s tým, aby táto jednoznačne uviedla, či uloženie ochranného liečenia psychiatrického ambulantnou formou u F. F. je postačujúce. Tiež bude potrebné, aby okresný súd vypočul ošetrujúcu lekárku MUDr. E. V. PhD. k aktuálnemu zdravotnému stavu F. F., pretože nie je možné sa uspokojiť s konštatovaním, že menovaná ošetrujúca lekárka by iste príznaky, ktoré by viedli k nutnosti hospitalizácie F. F. vo svojich správach uviedla. Až po dôsledne vykonanom dokazovaní (v prípade potreby aj nad rámec uvedeného) bude možné opätovne rozhodnúť.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že právoplatným uznesením Okresnej prokuratúry Piešťany sp. zn. Pv 936/16/2204-48 zo dňa 17. marca 2017 bolo podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku trestné stíhanie pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, pokračovací prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pokračovací prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona proti F. F. zastavené, pretože F. F. nebol v čase
činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, ktorý záver vyplynul zo znaleckého posudku MUDr. Daniely Martišovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria. Z jej posudku taktiež vyplynul záver, že zo psychiatrického hľadiska je jeho pobyt na slobode potenciálne nebezpečný pre spoločnosť, resp. pre poškodených, preto znalkyňa odporúča uložiť mu ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Na verejných zasadnutiach okresný súd vykonal dokazovanie výsluchmi znalcov MUDr. Daniely Martišovej, MUDr. Ľubomíry Izákovej a PhDr. Róberta Mathého, taktiež oboznámil listinné dôkazy predložené obhajobou, ako aj listinné dôkazy založené v spise, najmä uznesenie o vznesení obvinenia, splnomocnenie pre obhajkyňu, zápisnicu o výsluchu obvineného a svedkov poškodených, príkaz na vyšetrenie duševného stavu, uznesenie o pribratí znalkyne MUDr. Martišovej, relácie na F. F., uznesenie o zastavení trestného stíhania, sťažnosť F. F. proti tomuto uzneseniu a uznesenie Krajskej prokuratúry v Trnave o sťažnosti. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. januára 2018, ktoré bolo vykonané so súhlasom F. F. v jeho neprítomnosti, okresný súd doplnil dokazovanie výsluchom znalkyne MUDr. Daniely Martišovej a oboznámil čítaním ďalšie listinné dôkazy.
Sťažnostný súd preskúmavajúc napadnuté uznesenie, ako i príslušný na vec vzťahujúci sa spisový materiál dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, aj napriek tomu, že MUDr. V. nevypočul. V tomto smere ako to vyplýva zo spisového materiálu mala MUDr. Martišová dostatočné informácie, aby okresný súd vedel rozhodnúť či v predmetnej veci je potrebné F. F. uložiť ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, alebo postačí forma ambulantná (sporné pritom vôbec nebolo, či sťažovateľovi treba uložiť ochranné liečenie).
Okresný súd postupoval v súlade so zákonom a správne, keď na podklade dôkazov vykonaných na verejných zasadnutiach rozhodol tak, že F. F. uložil ochranné liečenie psychiatrické ambulantnou formou. Toto rozhodnutie po formálnej i materiálnej stránke vecne správne odôvodnil a dôvodne skonštatoval, že sú splnené všetky podmienky uvedené v ustanovení § 73 ods. 1 Trestného zákona.
Závery okresného súdu si sťažnostný súd v rámci postupu svojho konania osvojuje a v plnom rozsahu na ne ako na správne poukazuje, a to bez potreby opakovania takýchto dôvodov.
Správne okresný súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku MUDr. Martišovej a z jej výpovede, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že sa osobne skontaktovala v decembri 2017 s MUDr. V., odkomunikovala s ňou zdravotný stav F. F. a nahliadla do správ, ktoré MUDr. V. vystavovala F. F. pri každej návšteve. Z rozhovoru s MUDr. V. znalkyňa zistila, že Martin F. chodieva na kontroly asi v mesačných intervaloch, že MUDr. V. u neho zaznamenala len poruchu osobnosti introvertného typu, ale bez známok akútnej psychózy v čase vyšetrenia. K MUDr. V. ako k ošetrujúcej lekárke sa dostal neštandardnou cestou, lebo obvodnú psychiatričku má v Piešťanoch, ale MUDr. V., ktorá je z Bratislavy, ho zobrala na základe intervencie svojho spolužiaka ortopéda, ktorého o to požiadal otec F. F.. Svoju povinnosť kontrol si F. F. plní aj napriek tomu, že MUDr. V. nebola poverená vykonávaním jeho ochrannej liečby a ani by to v budúcnosti nemohla vykonávať, bolo by potrebné vyhľadať iného psychiatra, nakoľko je pracovne vyťažená. Nakoľko v súčasnosti, resp. v čase ambulantných kontrol u MUDr. V. nevykazoval F. F. známky akútnej psychózy, je riadne zamestnaný, považuje znalkyňa za dostatočné ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. K odlišným záverom vo vzťahu k navrhovanej forme liečenia oproti písomne podanému posudku znalkyňa uviedla, že v čase, keď F. F. vyšetrovala, bol zjavne psychotický a konal pod vplyvom psychickej, psychotickej poruchy. Presná diferencia na diagnostike nebola možná, pretože odmietol následné psychodiagnostické vyšetrenie u psychológa. Všetky kontakty s ním zlyhali, pretože nereagoval na jej telefonické výzvy, aby sa vyšetrenie ukončilo. V dôsledku toho znalkyňa nadobudla presvedčenie, že ambulantná liečba s ním nebude možná, nakoľko nespolupracoval. V tom istom čase ale obhajoba resp. otec F. F. vybavili znalecké psychiatrické vyšetrenie v ústave pre znaleckú činnosť, kde sa podrobil psychiatrickému a psychologickému vyšetreniu. V tom čase znalecký ústav konštatoval v zhode s nálezom znalkyne, že F. F. mal stratu ovládacích schopností, ale v rozpore s jej nálezom (znalkyňa uvádzala stratu rozpoznávacích schopností) uviedli, že mal len znížené rozpoznávacie schopnosti. Na základe toho, že javil záujem o ambulantnú liečbu mu odporučili ochrannú liečbu ambulantnou formou. Znalkyňa je presvedčená, že ambulantná liečba je dôležitá, stav F. F. treba dispenzarizovať, aby neprišlo k relapsu jeho psychickej poruchy v tom istom diagnostikom zmysle ako uviedla ona, ale aj ústav pre znaleckú činnosť. Znalkyňa uviedla, že ambulantnú formu liečbu by odporučila už v písomnom posudku, ak by v čase jeho vypracovávania F. F. javil ochotu spolupracovať. Na záver znalkyňa uviedla, že dnes trvá na ambulantnej forme liečenia a dodala, že ju treba brať vážne,
čo adresovala predovšetkým otcovi F. F., ktorý bol prítomný na verejnom zasadnutí, lebo on ako prvý zaregistruje, keby došlo k recidíve alebo relapsu psychickej poruchy. Znalkyňa poukázala na to, že porucha nemá kontinuálny charakter, vyvíja sa skôr ako sínusoida, spolupráca príbuzných s psychiatrom je preto nevyhnutná.
Keďže krajský súd dospel k záveru, že postup okresného súdu v danom prípade je primeraný a zodpovedajúci zákonu, pričom pri rozhodovaní o nariadení ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou okresný súd zhodnotil všetky relevantné skutočnosti významné pre takéto rozhodnutie, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná