Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/104/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom 829 48 Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom 821 02 Bratislava, Bajkalská 13, v mene ktorej koná ako advokát konateľ spoločnosti JUDr. Marián Kurhajec, proti žalovaným 1/ G. B., nar. XX. XX. XXXX a 2/ G. B., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom XXX XX Z., E. 8, o zaplatenie sumy 4 167,28 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 10C/59/2014-76 zo dňa 13. 12. 2016, takto

rozhodol:

I. Krajský súd pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby o sumu 290,96 €, v tomto rozsahu rozsudok okresného súdu z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol, mení tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 215,29 € s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 589,36 € od 19. 03. 2013 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

III. Súd p o v o ľ u j e žalovaným 1/, 2/ na sumu 215,29 € s príslušenstvom splátky po 50 € mesačne, ktoré sú povinní platiť vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa stane toto rozhodnutie právoplatným s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatný celý zostatok dlhu.

IV. Súd výrok, ktorým okresný súd určil zmluvné ustanovenia zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v článku II bod 2 za neprijateľné zmluvné podmienky, z r u š u j e .

V. Rozsudok okresného súdu vo výroku o určení zmluvného ustanovenia zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v článku VII bod 6 za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve p o t v r d z u j e .

VI. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 86 % od žalovaných 1/, 2/.

VII. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že zmluvné ustanovenia Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere čl. II. bod 2 v znení „do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavenom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 799, 00 Sk“ a čl. VII. bod. 6. úvere v znení „odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky“ je neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Ďalším výrokom okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 286,96 €, úrok v sume 1 374,07 € a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 286,96 € od 19. 04. 2013 do zaplatenia, s tým že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Okresný súd zároveň povolil žalovaným 1/ a 2/ priznanú istinu, úroky a úroky z omeškania splácať v 150 € mesačných splátkach v lehotách a za podmienok uvedených v tomto výroku. Okresný súd zároveň rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu 40,20% trov konania od žalovaných 1/,2/.

2. Okresný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4 167,28 € s príslušenstvom na tom základe, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2787109 4 03 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej mal žalobca ako veriteľ poskytnúť žalovanému 1/ ako dlžníkovi sumu 3 983,27 € (120 000,- Sk) ako mimoriadny medziúver s úrokom 7,99% ročne. V zmysle čl. I. 1. zmluvy sa mal mimoriadny medziúver po pridelení cieľovej sumy zmeniť na stavebný úver v sume cca 2 323,57 € (72 000,- Sk). Do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaný 1/ v čl. II. bod II. zaviazal splácať úroky z poskytnutého úveru v sume 26,52 € (799 Sk) mesačne. Žalovaný 2/ sa v zmluve o úvere zaviazal ako ručiteľ žalovaného 1/. Podľa výpisu z účtu poskytol žalobca žalovanému 1/ dňa 13. 06. 2007 sumu 3 186,62 € a dňa 10. 07. 2007 sumu 663, 88 €, pričom žalovaný 1/ v období od 14. 07. 2007 do 15. 07. 2012 postupne uhradil žalobcovi celkom sumu 1 563,54 €. Žalobca od zmluvy listom zo dňa 12. 04. 2013 odstúpil v zmysle čl. VII. 2. i zmluvy pre porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného 1/, ktorý bol v omeškaní s úhradou splatných splátok. Toto odstúpenie podľa doručenky doručil žalovanému 1/ dňa 17. 04. 2013. Žalovanému 2/ oznámil žalobca odstúpenie od zmluvy dňa 18. 04. 2013. Podľa špecifikácie v žalobe žalobcom požadovaná suma pozostáva z istiny 4 078,61 € úroku z omeškania za obdobie od 19. 04. 2013 do 31. 10. 2013 kapitalizovaných spolu sumou 88,67 €, úroku 7,99 % ročne z istiny od 01. 11. 2013 do zaplatenia a úroku z omeškania 5% ročne z istiny od 01. 11. 2013 do zaplatenia.

3. Predmetnú zmluvu o úvere okresný súd považoval za tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, avšak zároveň aj za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ods. 2, ktorého (účinného od 01. 04. 2015) sa na všetky právne vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ, použijú prednostne vždy ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Zároveň súd mal za to, že na túto vec sa nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzatvárania zmluvy o úvere, lebo podľa čl. I. 2. zmluvy je jej účelom nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti, resp. jej prestavba, alebo modernizácia a zmluvy s takýmto účelom sú podľa § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. z režimu uvedeného zákona vylúčené. Okresný súd má tiež za to, že v súdenej veci chýba akákoľvek zákonná úprava započítania splátok úveru na istinu, úroky, prípadne iné platby. Nie je vylúčené, aby si strany pri absencii zákonnej úpravy započítavanie splátok upravili zmluvne. V tejto veci tak urobili v čl. II bod 2 zmluvy o úvere, v ktorom je uvedené, že žalovaný bude splácať zo stavebného medziúveru len úroky. Toto dojednanie však súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa generálnej klauzuly § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, lebo značne znevýhodňuje spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou (tzv. lukratívny kontrakt), ktorou veriteľ poskytuje dlžníkovi peňažné prostriedky do určitej výšky. Úrok predstavuje odplatu za poskytnutie úveru, teda plnenie, ktoré dlžník platí veriteľovi a predstavuje príjem veriteľa. V rámci vrátenia poskytnutej sumy úveru v splátkach je v zmysle § 503 Obchodného zákonníka so splatnosťou každej splátky splatný aj úrok z tejto splátky. To znamená, že dlžník na jednej strane vracia veriteľovi poskytnutú dlžnú sumu, čím sa znižuje jeho samotný dlh na istine a zároveň platí veriteľovi odplatu („cenu“) za poskytnutie úveru v podobe úroku. Znižovanie dlžnej sumy je v záujme dlžníka, pretože sa znižuje jeho samotný dlh na úvere, pričom platenie úroku je v záujme veriteľa, lebo úrok predstavuje odplatu jemu patriacu. Rozpočítavanie splátok na úrok a istinu je v záujme oboch strán, lebo na jednej strane znižuje dlh dlžníka na istine a

na druhej dostáva veriteľ časť odplaty za poskytnutie úveru. Zmluvné ustanovenie, podľa ktorého dlžník (tu v postavení spotrebiteľa) platí splátkami výlučne úrok, pričom jeho dlh na istine napriek riadnemu plateniu splátok sa neznižuje, je nastavené výlučne v prospech veriteľa (dodávateľa). Zároveň je týmto spôsobom dlžník v konečnom dôsledku povinný zaplatiť na úroku viac, lebo keby sa jeho dlh na istine postupným splácaním znižoval, znižovala by sa pomerne aj výška úroku, ktorú je povinný zaplatiť. Preto ak je v zmluve stanovené, že celá splátka úveru sa započítava na istinu, je toto ustanovenie neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú v spotrebiteľských zmluvách v zmysle § 53 ods. 5 absolútne neplatné. Z dôvodu absencie zmluvnej dohody strán o spôsobe započítavania splátok a zákonnej úpravy okresný súd vo veci aplikoval analógiu legis, pričom za najpodobnejšie považoval ust. § 566 ods. 2 o započítavaní čiastočných úhrad. Podľa tohto ustanovenia sa čiastkové plnenia započítavajú prednostne na istinu, ak dlžník neurčí inak. Pretože zo spisu ani tvrdený stav nevyplýva, že by žalovaný 1/ určil niečo iné, okresný súd započítal všetky jeho platby titulom úveru na istinu. Preto z poskytnutej sumy 3 850,50 € po odrátaní uhradenej sumy 1 563,54 € predstavoval aktuálny dlh žalovaného 1/ na istine sumu 2 286,96 €, ktorú súd uložil žalovanému 1/ uhradiť a vo zvyšku istiny žalobu zamietol. Odstúpenie od zmluvy sa stalo účinným dňa 17. 04. 2013, a preto okresný súd o úrokoch rozhodol tak, že úrok patrí žalobcovi z istiny odo dňa poskytnutia peňažných prostriedkov do odstúpenia od zmluvy, lebo úrok patrí veriteľovi zo zmluvy o úvere len do splatnosti/predčasnej splatnosti úveru. V tomto smere okresný súd ustanovenie čl. VII. bod 6 zmluvy o úvere o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť dlžný úrok až do zaplatenia celej pohľadávky aj v prípade odstúpenia od zmluvy považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Úrok bol celkovo kvantifikovaný v sume 1 374,07 €. Podľa názoru okresného súdu úrok žiadaný žalobcom od 01. 11. 2013 do zaplatenia žalobcovi nepatrí, lebo ide o úrok žiadaný po účinnosti odstúpenia od zmluvy.

4. Napadnutým rozsudkom okresný súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v dohodnutej výške 5% (čl. VII. 1 zmluvy), ale len z priznanej sumy istiny 2 286,96 €, nie z dlžnej sumy istiny 4 078,61 €, a to od požadovaného dňa 19. 04. 2013 do zaplatenia. Uplatnenú kapitalizovanú sumu úroku z omeškania za obdobie od 19. 04. 2013 do 31. 10. 2013 vo výške 88,67 € súd nepriznal, pretože bola vypočítaná z nesprávneho základu („neznižovanej“ istiny).

5. Zaplatiť uvedené sumy istiny úroku a úroku z omeškania uložil súd i žalovanému 2/, ktorý v zmysle § 546 zabezpečoval pohľadávku žalovaného 1/ ako ručiteľ. Ručiteľ má podľa § 546 pohľadávku plniť ak ju nesplní dlžník. Povinnosť plniť pohľadávku prechádza v prípade nesplnenia povinnosti dlžníkom, z dlžníka na ručiteľa s tým že samotná povinnosť dlžníka nezaniká. V prípade žalovaných 1/,2/ však nejde o spoločný záväzok v zmysle § 511 OZ, lebo povinnosť plniť spoločne a nerozdielne nebola určená právnym predpisom, rozhodnutím súdu, ani dohodnutá stranami a nevyplýva z povahy plnenia. Preto súd uložil povinnosť plniť obom žalovaným súčasne, s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého.

6. Vzhľadom na súčasný priemerný mesačný príjem žalovaného 1/ 614,72 € a žalovaného 2/ 468,27 € ( v čase rozhodovania súdu prvej inštancie - poznámka odvolacieho súdu) okresný súd v zmysle § 232 ods. 3 a 4 povolil žalovaným dlžnú sumu splácať mesačnými splátkami po 150 €, s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatný celý zostatok dlhu.

7. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán v spore podľa ust. § 255 ods. 2 CSP.

8. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15. dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá odvolanie žalobca. Poukázal na to, že je stavebnou sporiteľňou, ktorá vykonáva stavebné sporenie vrátane poskytovania stavebných úverov a medziúverov podľa zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a na základe povolenia Národnej banky Slovenska.

9. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 310/1992 Zb. stavebným sporením sa rozumie prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov a poskytovanie úverov stavebným sporiteľom.

10. Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 310/1992 po splnení zmluvne dohodnutých podmienok má stavebný sporiteľ nárok na pridelenie stavebného úveru.

11. Podľa § 9 ods. 1 uvedeného zákona stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží dohodnuté podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného úveru. Okrem stavebného sporenia a poskytovania stavebných úverov stavebným sporiteľom, ktorým vznikol nárok na stavebný úver, môže žalobca v zmysle § 12 ods. 2 poskytovať stavebné úvery za komerčných podmienok na stavebné účely stavebným sporiteľom, ktorí splnili podmienky sporenia svojich vkladov, ale ďalšie zmluvne dohodnuté podmienky na pridelenie stavebného úveru ešte nespĺňajú, alebo stavebným sporiteľom, ktorí ešte len sporia. V takomto prípade stavebná sporiteľňa - žalobca poskytuje staveným sporiteľom medziúver na preklenutie doby, kým naplnia podmienky na získanie stavebného úveru. Žalobca tak poskytuje stavebným sporiteľom stavebný úver alebo medziúver. Medziúver je špecifický produkt, pri ktorom žalobca poskytne stavebnému sporiteľovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky skôr, ako splnil zmluvné a zákonné podmienky na poskytnutie stavebného úveru. Pri medziúvere má stavebný sporiteľ zriadené dva účty, a to účet sporenia, na ktorý počas fázy medziúveru stavebný sporiteľ poukazuje vklady, ktoré sa mu úročia a ku ktorým je pripisovaná aj štátna prémia, a prislúchajúci účet medziúveru. Stavebný sporiteľ sa zaväzuje, že počas určitej doby (počas fázy medziúveru) - do splnenia podmienok na stavebný úver bude splácať len úroky z medziúveru, pričom si bude naďalej sporiť na prislúchajúci účet sporenia. Po splnení podmienok na pridelenie cieľovej sumy, kedy sa medziúver transformuje na stavebný úver, sa peňažné prostriedky z účtu sporenia, t. j. vklady, ktoré poukazoval stavebný sporiteľ počas fázy medziúveru na účet sporenia, úroky z vkladov a štátna prémia zúčtujú so sumou na účte medziúveru. Tým zároveň dôjde k zníženiu celkovej sumy úveru a zníženiu istiny úveru. Poukazovaním vkladov stavebného sporiteľa na účet stavebného sporenia počas fázy medziúveru si tak stavebný sporiteľ v podstate aj vo fáze medziúveru znižuje istinu úveru, pričom k samotnému zníženiu istiny dôjde pri pridelení cieľovej sumy, teda pri prechode z fázy medziúveru do fázy stavebného úveru. Následne vo fáze stavebného úveru už klient mesačnými splátkami stavebného úveru pravidelne mesačne znižuje istinu stavebného úveru. Žalobca uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom a so žalovaným 2/ ako ručiteľom zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 06. 06. 2007, na základe ktorej žalovanému 1/ poskytol medziúver vo výške 3 983,28 €, teda vo výške cieľovej sumy (120 000,- Sk = 3 983,28 €). Uvedenú sumu žalobca žalovanému poskytol formou medziúveru, nakoľko ešte neboli naplnené podmienky na získanie stavebného úveru. Výška poskytnutého medziúveru tak zodpovedala výške cieľovej sumy. Žalovaný 1/ sa v článku 2 bod 1 zmluvy o úvere zaviazal, že do nasporenia 40% cieľovej sumy bude vkladať na účet sporenia sumu vo výške 600,- Sk t. j. 19,92 € a v zmysle čl. II bod 2, že do pridelenia cieľovej sumy bude splácať len úrok za medziúver mesačnými splátkami vo výške 799,- Sk t. j. 26.52 €. Zároveň sa zaviazal platiť aj poistenie typu a) pravidelnými mesačnými platbami vo výške 48,- Sk t. j. 1,59 €. Žalovaný 1/ porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestať splácať riadne a včas, a preto žalobca listom zo dňa 12. 04. 2013 odstúpil od zmluvy o úvere a vyzval žalovaného 1/ na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov. V prípade, ak by žalovaný 1/ tieto podmienky neporušil, nasporil by sumu vo výške 40% cieľovej sumy a spĺňal by ďalšie zmluvné a zákonom stanovené podmienky na poskytnutie stavebného úveru. Nasporená suma by sa zúčtovala so sumou poskytnutého medziúveru a tento rozdiel by predstavoval už výšku poskytnutého stavebného úveru, kde by sa jednotlivé splátky započítavali pomerne na istinu úroky, prípadne iné plnenia. Podľa názoru žalobcu v súdenej veci hlavným predmetom plnenia zmluvy o úvere, ktorá spočíva v poskytnutí medziúveru, ako dočasného riešenia finančnej situácie stavebného sporiteľa, ktorý zatiaľ nenaplnil podmienky na poskytnutie stavebného úveru, je poskytnutie medziúveru za podmienok presne stanovených v zmluve o úvere s tým, že sa dočasne spláca len zmluvne dohodnutý úrok za medziúver zo zmluvy poskytnutého medziúveru a stavebný sporiteľ zároveň naďalej sporí, až kým nenasporí stanovenú sumu na poskytnutie stavebného úveru. Hlavný predmet plnenia je v zmluve o úvere vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne. Právny názor okresného súdu spočívajúci v označení zmluvnej podmienky - čl. II. bod 2 zmluvy o úvere - za neprijateľnú, je podľa názoru žalobcu v rozpore s platnými právnymi predpismi, ktoré poskytovanie úverov, pri ktorých nedochádza k okamžitej amortizácii istiny nezakazujú, ale práve naopak umožňujú, a to dokonca v prípadoch, v ktorých je dlžníkom spotrebiteľ. Uvedené rozhodnutie okresného súdu značným spôsobom neprimerane poškodzuje rokmi zaužívanú činnosť žalobcu ako stavebnej sporiteľne, ktorá vykonáva svoju činnosť v zmysle zákona č. 310/1992 Zb.

12. Podľa názoru žalobcu z ust. § 503 Obchodného zákonníka žiadnym spôsobom nevyplýva, že pri splátkach musí byť časť splátky započítaná na istinu a časť splátky na úrok za úver. Dokonca aj okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že chýba akákoľvek zákonná úprava započítania splátok na istinu, úrok prípadne iné platby a nie je vylúčené, aby si strany uvedené upravili zmluvne. Namietal aj právne posúdenie veci okresným súdom podľa § 566 ods. 2 OZ, ktoré ustanovenie súd aplikoval

analogicky s tým, že všetky vklady majú byť započítané na istinu. Namietal tiež, že okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal a neodôvodnil nepriznanie poplatkov za vedenie účtu, upomienky, a pod., poplatkov za poistenie, ktoré žalobca účtoval a žalovaní boli povinní v zmysle zmluvy o úvere a platných sadzobníkov poplatky zaplatiť. Ďalej namietal retroaktívne aplikovanie ust. § 52 ods. 2 vo veci, keďže všeobecne platí pravidlo zákazu retroaktivity a právne normy pôsobia do budúcnosti. Preto na právnu úpravu zmluvy o úvere, ktorá bola uzatvorená pred 01. 04. 2014, sa majú prednostne aplikovať výlučne ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania aj vo zvyšnej časti 59,80 % a nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý spočíva v zaplatenom súdnom poplatku za podané odvolanie. Rozsudok okresného súdu teda žiadal vo výroku I. týkajúceho sa neprijateľnosti zmluvných podmienok zrušiť a v napadnutej časti vo výroku III., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, zmeniť tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 472,12 € spolu z 7,99% p. a. úrokom za úver zo sumy 4 078,61 € od 01. 11. 2013 do zaplatenia a 5% p.a. úrok z omeškania zo sumy 1 831,41 € od 19. 04. 2013 do zaplatenia ako aj trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikla v rozsahu plnenia povinnosť žalovaného 2/.

13. Písomné vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 362 ods. 1 veta prvá odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. a contrário viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch podľa ust. § 388 zmenil z nasledovných dôvodov:

15. Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie vytýčené na deň 22. 03. 2018, na ktorom právny zástupca žalobcu, okrem iného, uviedol, že pokiaľ okresný súd rozhodol v prvom výroku aj o tom, že čl. VII bod 6 zmluvy o úvere v znení „odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky“ je neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve, výrok rozsudku okresného súdu v tomto rozsahu nenapadá. V ďalšom sa pridržiaval svojho odvolania, pričom zdôraznil, že žalovanému 1/ sa viedli dva účty, a to stavebný účet a účet z medziúveru. Na stavebný účet mal sporiť po 600,- Sk mesačne a platiť úroky na medziúvere vo výške 799,- Sk mesačne. Po transformácii medziúveru na stavebný úver by však platil len 1 055,- Sk, to znamená, že by došlo k zníženiu jeho splátok od poskytnutia stavebného úveru. Dojednanie úroku v zmluve považoval za dojednanie, ktoré sa týka hlavného plnenia zo zmluvy. Ďalej právny zástupca žalobcu tvrdil, že dlh žalovaného 1/ k odstúpeniu od zmluvy predstavoval sumu 4 113,96 €, súd priznal žalobcovi istinu vo výške 2 286,96 € a úroky z úveru 1 374,04 €. Žalobu v časti istiny vo výške 290,96 € vzal žalobca späť a ďalej sa domáhal len zaplatenia sumy 215,29 € spolu s 5% úrokom p.a. z omeškania zo sumy 1 589,36 € od 19. 04. 2013 do zaplatenia. Žalovaný 1/ na pojednávaní súhlasil so zaplatením uvedenej sumy aj s úrokmi z omeškania v splátkach po 50 €.

16. Pokiaľ došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby o sumu 290,96 € odvolací súd v tomto rozsahu pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok okresného súdu zrušil a konanie zastavil podľa ust. § 370 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých ustanovení, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudne právoplatnosť odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Žalovaní čiastočné späťvzatie žaloby nenamietali.

17. Žalobcovia sa v súdenej veci domáhali zaplatenia od žalovaných 1/, 2/ sumy 4 167,28 € s príslušenstvom, okresný súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 286,96 € a titulom úrokov sumu 1 374, 07 €, ako aj úroky z omeškania špecifikované v rozsudku okresného súdu. Pokiaľ teda okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol, žalobu zamietol ohľadom nároku žalobcu voči žalovaným o zaplatenie rozdielu medzi sumou 4 167,28 € s príslušenstvom a sumou 3 661,03 €. Z uvedeného dôvodu, keďže však ku dňu odstúpenia od zmluvy bola dlžná suma 4 113,96 € a na pojednávaní pred odvolacím súdom bolo preukázané, že došlo k čiastočnému vyrovnaniu zo strany žalovaných v sume 237,64 €, zostala spornou medzi stranami sporu suma 215,29 €, ktorej zaplatenia sa žalobca voči žalovaným domáhal. Okresný súd síce predmetnú zmluvu o medziúvere správne považoval za spotrebiteľskú zmluvu a správne rozhodol, že na túto vec sa nevzťahuje zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, lebo podľa čl. I.2. zmluvy je jej účelom nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti, resp. jej prestavba alebo modernizácia a zmluvy

s takýmto účelom sú podľa § 12 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. z režimu uvedeného zákona vylúčené, napriek tomu okresný súd žalobcovi priznal len sumu rovnajúcu z rozdielu medzi úverom poskytnutým žalobcom, teda sumou 3 850,50 € a sumou 1 563,54 €, ktorú sumu žalovaný 1/ uhradil. Nebol daný dôvod pre nepriznanie žalobcovi aj poplatku o zavedenie účtu, upomienky a poplatkov za poistenie, ktoré žalobca žalovanému 1/ účtoval, a ktoré bol žalovaný povinný v zmysle zmluvy o úvere a platných sadzobníkov poplatkov zaplatiť. Z uvedeného dôvodu krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol, zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 215,29 € s 5% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1 589,36 € od 19. 04. 2013, teda odo dňa nasledujúceho po odstúpení od zmluvy do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Okresný súd správne záväzok žalovaných 1/, 2/ nepovažoval za spoločný záväzok v zmysle § 511 OZ, lebo povinnosť plniť spoločne a nerozdielne nebola určená právnym predpisom rozhodnutím súdu ani dohodnutá stranami a nevyplýva ani z povahy plnenia. S týmto záverom sa odvolací súd stotožnil a preto uložil rovnako ako okresný súd žalovaným 1/, 2/ povinnosť plniť súčasne s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

18. Odvolací súd povolil žalovaným 1/, 2/ sumu 215,29 € s prísl. zaplatiť v splátkach po 50 € mesačne vzhľadom na ich sociálnu situáciu a s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom v tomto rozsahu žalobca nenamietal. O povinnosti zastaviť sumu 215,29 € s príslušenstvom v splátkach odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 232 ods. 3 a 4 CSP, podľa ktorých ustanovení lehota na plnenie je 3 dní a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje v poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

19. Ďalším výrokom okresný súd určil, že zmluvné ustanovenia Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere čl. II bod 2 v znení: „do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 799,- Sk“ a čl. VII. bod 6 úveru v znení „odstúpením od tejto zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky“ je neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve.

20. Okresný súd vyššie uvedený výrok rozsudku síce právne neodôvodnil, táto skutočnosť však nebol a žalobcom v odvolaní namietaná, žalobca len namietal, že uvedené časti zmluvy v čl. II. bod 2 a v čl. VII. bod 6 nie sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Pokiaľ ide o časť výroku týkajúceho sa neprijateľnosti podmienky v čl. VII. bod 6 zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere, žalobca v odvolaní síce uviedol, že odvolanie do tohto výroku nepodáva, v skutočnosti ale v písomnom vyhotovení odvolania sa takáto námietka nachádza, a teda odvolanie v tomto smere podané bolo, a nedošlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v tomto smere zo strany žalobcu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu o určení, že zmluvné ustanovenia zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v čl. VII. bod 6 úveru je neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve, potvrdil z dôvodov uvedených v rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 1, 2 .

21. Odvolací súd sa však nestotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, pokiaľ okresný súd určil, že aj zmluvná podmienka uvedená v čl. II. bod 2 predmetnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Okresný súd rozsudok v uvedenom výroku odôvodnil tým, že zmluvné ustanovenie, podľa ktorého dlžník (tu v postavení spotrebiteľa) platí splátkami výlučne úrok, teda len odplatu veriteľovi (dodávateľovi), pričom sa jeho dlh na istine napriek riadnemu plateniu splátok neznižuje, je nastavené výlučne v prospech veriteľa (dodávateľa) a týmto spôsobom je dlžník v konečnom dôsledku povinný zaplatiť na úroku viac, lebo keby sa jeho dlh na istine postupným splácaním znižoval, znižovala by sa pomerne aj výška úroku, ktorú je povinný zaplatiť. Tento názor okresného súdu je síce právne správny, avšak nevzťahuje sa na uvedený prípad.

22. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ je založený na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere zo dňa 06. 06. 2007, ktorú uzavrel žalobca ako stavebná sporiteľňa, ktorá vykonáva stavebné sporenie vrátane poskytovania stavebných úverov a medzi úverov podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom

sporení (ďalej len zákon č. 310/1992 Zb.). V zmysle § 8 ods. 3 uvedeného zákona stavebný sporiteľ má nárok na pridelenie stavebného úveru po splnení zmluvne dohodnutých podmienok.

23. Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží dohodnuté podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného úveru. Okrem stavebného sporenia a poskytovania stavebných úverov stavebným sporiteľom, ktorým vznikol nárok na stavebný úver, môže žalobca v zmysle § 12 ods. 2 uvedeného zákona poskytovať stavebné úvery za komerčných podmienok na stavebné účely stavebným sporiteľom, ktorí splnili podmienky sporenia svojich vkladov, ale ďalšie zmluvne dohodnuté podmienky na pridelenie stavebného úveru ešte nespĺňajú, alebo stavebným sporiteľom, ktorí ešte len sporia. V takomto prípade stavebná sporiteľňa - žalobca poskytuje stavebným sporiteľom medziúver na preklenutie doby, kým naplnia podmienky na získanie stavebného úveru. Žalobca teda poskytuje stavebným sporiteľom na ich žiadosť peňažné prostriedky v takýchto prípadoch skôr, ako splnili zmluvné a zákonné podmienky na poskytnutie stavebného úveru. Pri medziúvere má stavebný sporiteľ zriadené dva účty, a to účet sporenia , na ktorý počas fázy medziúveru stavebný sporiteľ poukazuje vklady, ktoré sa mu úročia a ku ktorým je pripisovaná aj štátna prémia, a prislúchajúci účet z medziúveru. Stavebný sporiteľ sa zaväzuje, že počas fázy medziúveru do splnenia podmienok na stavebný úver bude splácať len úroky z medziúveru, pričom si bude naďalej sporiť na prislúchajúci účet sporenia. Po splnení podmienok na pridelenie cieľovej sumy sa medziúver transformuje na stavebný úver a peňažné prostriedky z účtu sporenia t. j. vklady, ktorý stavebný sporiteľ poukazoval počas fázy medziúveru na účet sporenia, úroky z vkladov a štátna prémia sa zúčtujú so sumou na účte medziúveru a tým zároveň dôjde k zníženiu celkovej sumy úveru a zníženiu istiny úveru. K tomuto zníženiu síce nedochádza pravidelne každý mesiac, v konečnom dôsledku však dôjde k zníženiu výšky stavebného úveru aj o sumy, ktoré nadobudol stavebný sporiteľ titulom úrokov zo stavebného sporenia, teda úroky z vkladov a zo štátnej prémie. Stavebný sporiteľ tak v podstate aj vo fáze medziúveru znižuje istinu úveru, pričom k samotnému zníženiu istiny dôjde pri pridelení cieľovej sumy, teda pri prechode z fázy medziúveru do fázy stavebného úveru. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s námietkami žalobcu a rozsudok okresného súdu v tejto časti, teda vo výroku, ktorým okresný súd určil, že zmluvné ustanovenie zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere v čl. II. bod 2 je neprijateľná zmluvná podmienka, zrušil.

24. Vzhľadom na zmenu rozsudku okresného súdu bolo potrebné zrušiť rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania vzhľadom na zmenu pomeru úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaných 1/, 2/. Podľa § 255 ods. 1 okresný súd síce správne rozhodol o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci, v dôsledku zmeny rozhodnutia okresného súdu však došlo k zmene tohto pomeru tak, že pomer úspechu žalobcu predstavuje v konaní 86%. Preto odvolací súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 86% od žalovaných 1/ a 2/. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Žalobca aj žalovaní 1/, 2/ boli v odvolacom konaní čiastočne úspešní, preto o nároku na náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 s prihliadnutím na ust. § 262 ods. 1 tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 , intervient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP.