Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/18/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Thorpe recovery, družstvo, Stráž 8419, Zvolen, IČO: 46 662 324, zast. JUDr. Petrom Psotkom, advokátom Stráž 223, Zvolen, proti žalovanému V.. V. V., I.. XX.XX.XXXX, bytom N., G. XX/XXX, o zaplatenie 103,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 36C/279/2010-104 z 20.12.2016 v znení opravného uznesenia 36C/279/2010-147 z 8.12.2017 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom 36C/279/2010-104 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 103,90 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 18.6.2008 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo žaloby podanej právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou SKP, k.s.), ktorou sa tento domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 103,90 € s 18,25 % ročným úrokom z omeškania od 18.6.2008 do zaplatenia tvrdiac, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., uzatvoril zmluvu o pripojení a riadne a včas neuhradil poplatky za poskytnuté služby elektronickej komunikácie. Vzal do úvahy sled postúpení pohľadávok, ktorú smerujúcu voči žalovanému nakoniec nadobudol žalobca, ako aj obranu žalovaného, ktorý žalobu označil za predčasnú, neopodstatnenú a bezdôvodnú. Mal za preukázané, že pôvodný právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvorila so žalovaným dňa 7.4.2006 zmluvu o pripojení a žalovaný sa v nej zaviazal dodržiavať zmluvné podmienky, najmä riadne a včas platiť odplatu za poskytnuté služby. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vystavila pod č. 5888061565 faktúru znejúcu na sumu 103,90 €. Spornou medzi stranami sporu zostala skutočnosť tvrdená žalovaným, že on hovory v uvedenom období nevykonal. Citoval § 42 ods. 1 písm. a/ a § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., ako aj články 8, 15 a 17 a tiež § 150 ods. 1,2, § 151 ods. 1, 2, § 154 a § 185 a vo všeobecnosti charakterizoval pojmy dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena. V prejednávanej veci uzavretie zmluvy o pripojení potvrdil aj žalovaný a žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o poskytnutí plnenia predložil ako dôkaz faktúru, v ktorej jednotlivé plnenia boli špecifikované jednak podľa fakturačného obdobia, ako aj podľa druhu, jednotkovej ceny, času a množstva. Na druhej strane žalovaný tvrdil, že plnenia podľa zmluvy o pripojení mu nemohli byť poskytnuté, lebo koncové zariadenie v žalovanom období ním využívané

nebolo, avšak na preukázanie tohto svojho tvrdenia neoznačil žiadne relevantné dôkazy a nesplnil tak svoju procesnú povinnosť. Vzal do úvahy, že právny predchodca žalobcu sa zaoberal reklamáciou žalovaného a vybavil ju ako neuznanú, pričom šetrením zistil, že telefónna prípojka žalovaného bola bez závad a volania boli účtované v správnej výške v súlade s platnou tarifou. Prešetrovaním nebolo zistené ani žiadne cudzie zavinenie, alebo napojenie na linku inou osobou. Tvrdenia žalovaného, že v čase uskutočňovania hovorov z dôvodu absolvovania služobnej cesty ani nebol v mieste bydliska sa v konaní nepotvrdili, keďže z vyžiadaného dôkazu od zamestnávateľa žalovaného vyplynulo, že v mesiaci máji 2008 tento nevykonal žiadnu služobnú cestu, ktorá by trvala dlhšie ako 8 hodín. Návrh žalovaného na stotožnenie osoby, ktorá vykonávala hovory a osôb, ktorým bolo volané z jeho telefónnej linky 055/6719754 nepovažoval za potrebný a účelný, keďže zo strany žalovaného nebol podporený žiadnym dôkazom. Aj vzhľadom na hospodárnosť konania zamietol návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom svedkýň W. K., R.. Y. Z. a administratívnej pracovníčky pôvodného právneho predchodcu žalobcu. Vychádzajúc z toho, že žalovaný žalobcovi doposiaľ nezaplatil poplatky za poskytnuté služby žalobe vyhovel a zaviazal ho na zaplatenie sumy 103,90 € s úrokmi z omeškania vyplývajúcimi z platnej právnej úpravy. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním v jeho vyhovujúcej časti žalovaný a to s poukazom na odvolacie dôvody upravené v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Poukázal na svoju reklamáciu zo dňa 16.6.2008 podanú ku spornému vyúčtovaniu hovorov, keď podľa neho žalobca mal predložiť výpis odchádzajúcich hovorov z jeho prístroja, ktorý výpis on aj mal na pojednávaní 7.2.2012 k dispozícii, avšak od tej doby ho postráda. Vzhľadom na uvedené navrhoval od žalobcu zabezpečiť relevantné dôkazy a to výpisy konkrétnych všetkých jednotlivých odchádzajúcich hovorov za mesiac máj 2008, a to aj za účelom stotožnenia účastníkov volaných telefónnych staníc a to za účelom ich predvolania a vypočutia k jednotlivým hovorom. Trval na tom, že zmluva o pripojení č. 9900651708 s ním nebola uzatvorená zákonným spôsobom a zákonným postupom, a to s prihliadnutím na právne predpisy, ktoré citoval vo svojich skorších podaniach. Práve k týmto skutočnostiam mali byť vypočuté svedkyne W. K., R.. Y. Z. a bližšie nekonkretizovaná administratívna pracovníčka poskytovateľa. Uviedol tiež, že dňa 3.4.2012 namietal zaujatosť voči konajúcej sudkyni. Zdôraznil, že zástupca žalobcu sa ani raz na súdom vytýčené pojednávanie nedostavil a sám bezdôvodne a umelo vyvolaný súdny spor predlžoval. Upozornil ďalej, že nový žalobca nemá právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným, ale ide o družstvo.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz, že uskutočnené hovory nemohli byť vykonané z jeho telefónnej linky a tak neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Ani žiadaný rozpis jednotlivých odchádzajúcich hovorov z telefónnej linky žalovaného by nijakým spôsobom nepreukazoval tú skutočnosť, že z telefónneho čísla žalovaného neboli uskutočnené hovory tak, ako ich vyúčtoval jeho právny predchodca. Aj z výsledkov šetrenia reklamácie podanej žalovaným bolo preukázané, že účtované poplatky a služby boli zo strany jeho právneho predchodcu účtované dôvodne a v správnej výške.

5. Žalovaný vo vyjadrení ku stanovisku žalobcu z dňa 21.4.2017 zotrval na svojich námietkach a navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Krajský súd v Košiciach, ktorému vec bola predložená na rozhodnutie o odvolaní žalovaného uznesením 2Co/218/2017-143 z 30.11.2017 vrátil vec súdu prvej inštancie za účelom opravy označenia žalobcu.

7. Súd prvej inštancie opravným uznesením 36C/279/2010-147 z 8.12.2017 opravil právnu formu žalobcu v záhlaví svojho rozsudku zo dňa 20.12.2016 tak, že tá správne znie „družstvo“.

8. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok v napadnutej časti vrátane výroku o

trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny .

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 .

10. Žalovaný podal odvolanie okrem iného z dôvodov podľa ust. 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP, pretože konanie má podľa neho inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tiež súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa § 365 ods. 1 písm. d/ sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia ,s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ .

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm e) je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom . Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

13. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods. 1,2 alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

15. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ a rovnako ani odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/,b/c/ CSP( na ktoré odvolací súd vždy prihliada aj keď neboli v odvolaní uplatnené) nie sú dané , pretože odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok uvedené v týchto ustanoveniach ( t.j. ani procesné vady , v dôsledku ktorých by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ani iné vady konania , ani iné vady ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci).

16. Odvolací dôvod podľa ustanovenia 365 ods. 1 písm. e/ podľa názoru odvolacieho súdu nebol naplnený ,pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých účastníkom navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť . Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý účastníkom nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Aj keď súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhované dôkazy, je nutné konštatovať, že súd vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné, teda nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné.

17. Rovnako nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

18. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/

19. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj námietok žalovaného, na ktoré žalovaný opakovane poukazoval aj v odvolaní).

20. Podľa ust. § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a na zdôraznenie správnosti dopĺňa nasledovné:

22. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca ako právny nástupca spoločnosti poskytujúcej žalovanému služby na podklade zmluvy o pripojení faktúrami (a ďalšími dôkazmi) preukázal vykonávanie hovorov zo strany žalovaného v inkriminovanom období, za ktoré neboli uhradené príslušné poplatky. Právny predchodca žalobcu sa preukázateľne zaoberal v minulosti reklamáciou žalovaného, pričom nebola spochybnená funkčnosť telefónneho prístroja žalovaného ani zistené napojenie inej osoby na jeho linku.

23. Súd prvej inštancie dostatočne zdôvodnil, prečo nevypočul navrhnuté svedkyne W. K.Ú., R.. Y. Z. a administratívnu pracovníčku pôvodného právneho predchodcu žalobcu, ktoré sa mali podieľať na uzavretí zmluvy o pripojení so žalovaným, keďže ich vyjadrenia k priebehu procesu uzatvárania zmluvy o pripojení by nič nemohli zmeniť na správnosti preskúmavaného rozsudku, majúceho základ v neuhradených poplatkoch za poskytované služby. V priebehu konania navyše žalovaný navrhol stotožniť všetky osoby, ktorým malo byť volané z jeho telefónnej linky, avšak okrem svojej samotnej žiadosti ďalšiu súčinnosť napomáhajúcu vykonaniu prípadného dokazovania už neposkytol a súdu odmietol predložiť listinný dôkaz - výpis hovorov.

24. Žalovaný okrem iného namietal, že napadnutý rozsudok predstavuje odmietnutie spravodlivosti a že tento porušil jeho zákonné právo na spravodlivý proces.

25. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych

nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (§ 365 ods. 1 písm. b/ .

26. Odvolací súd na základe preskúmania napadnutého rozsudku a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu nezistil, aby žalovanému bolo upreté právo na spravodlivý súdny proces.

27. V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou účastníkov konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Každá zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom smerovalo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon tu vymedzuje tzv. dôkazné bremeno, ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, keďže je určované výsledkom vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, keď aktívni účastníci bezozbytku splnili svoju povinnosť tvrdenia, aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, v spore podstatná, nebola (v zmysle, že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok hodnotenia dôkazov neumožňuje súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musí súd rozhodnúť v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

28. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné pre rozhodnutie vo veci. Účastníci konania majú okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť, preto sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd posudzuje a je oprávnený rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná, príp. či sa javí nevyhnutné pre zistenie skutkového stavu a rozhodnutie vo veci dokazovanie doplniť a výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci. Rozhoduje vo veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, pričom starostlivo prihliada na tvrdenia účastníkov a na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Z ústavnej požiadavky riadneho a spravodlivého procesu automaticky nevyplýva povinnosť súdu vykonať všetky dôkazy, ktoré účastník navrhol, avšak súd vždy musí o uplatnených návrhoch (včítane návrhov dôkazných) rozhodnúť, ale tiež (ak týmto návrhom nevyhovie), musí vo svojom rozhodnutí uviesť, z akých dôvodov - spravidla vo vzťahu k hmotnoprávnym predpisom, ktoré aplikoval a právnym záverom, ku ktorým dospel na základe zisteného skutkového stavu veci, navrhnuté dôkazy nevykonal a nepovažoval ich za potrebné pre zistenie skutkového stavu. Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom, príp. aj iných potrebných dôkazov, ktoré sú spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť, môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, a súčasne môže znamenať porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

29. Jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zásada „rovnosti zbraní“, ktorá zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali jeho účastníci rovnaké postavenie. Tento princíp spočívajúci v rovnakom postavení účastníkov súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom postavení účastníkov konania, v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so

súdnym uplatňovaním práva. Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného dokazovania sa týka aj oprávnenia účastníkov konania navrhovať dôkazy. Možnosť navrhovania dôkazov je spojená s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť v súdnom spore sa viaže na schopnosť účastníka predložiť adekvátne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy. Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie tejto voľnej úvahy súdu požiadavkou, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo vykonanie iných dôkazov nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s jeho odporcom v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge c. Holandsko z r. 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie, to teda znamená, že účastník konania nesme byť týmto rozhodnutím znevýhodnený oproti druhému účastníkovi. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky nevykonanie účastníkom navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na spravodlivé súdne konanie dokonca aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26.1.2010 vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

30. V prejednávanej veci súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vykonal dokazovanie v potrebnom (nevyhnutnom) rozsahu a v procese dokazovania neporušil zásadu „rovnosti zbraní“ a rešpektoval právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Sám z vlastnej iniciatívy nemohol zisťovať okruh účastníkov telefónnych hovorov, ktorým malo byť volané z telefónu žalovaného, keď aj z hľadiska elementárnych zásad spravodlivosti by išlo o ťažko uskutočniteľné dokazovanie, ktorého výsledky by boli vo vzťahu k predmetu sporu otázne a možno mať pochybnosti aj o hospodárnosti takto vedeného konania. Nebolo zo strany žalovaného preukázané ani to, aby zmluva o pripojení uzatvorená s právnym predchodcom žalobcu nezodpovedala príslušným zákonným ustanoveniam.

31. Z obsahu spisu nevyplývajú ani iné okolnosti, z ktorých by bolo zrejmé porušenie práv žalovaného až v tej miere, aby došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Námietky smerujúce voči konajúcej samosudkyni sa týkali vedenia konania, keď navyše uznesením 5NcC/15/2012-60 z 30.4.2012 už bolo rozhodnuté, že sudkyňa JUDr. Alena Mazúrová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v danej veci.

32. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia preto odvolací súd považuje za vecne správny majúc za to, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie žalobného návrhu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správne právne závery o povinnosti žalovaného uhradiť poplatky za poskytnuté služby. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania.

33. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .