Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_7Pc-3-2018.pdf
PDF · 70.93 KB
Case nature
Subarea
7Pc/3/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľky: Q. D., R.. XX.X.XXXX, D. D. L. X, F. O. K., zastúpenej JUDr. Dagmar Malachitzovou, advokátkou so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, proti odporcovi: N. D., R.. X.X.XXXX, D. I. Xa, XXX XX J., I. W. R., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 31.1.2018 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by súd rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté XX.X.XXX C. J. R. K..
2. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 3. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má "domicil"; b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú obaja manželia "domicil". 4. Podľa návrhu na rozvod manželstva má navrhovateľka adresu pobytu D. L. X, F. O. K., pričom k trvalému pobytu je prihlásená na adrese X. K. XXX/XX, J. R. K.. Odporcova adresa trvalého pobytu je I. Xa, J., I.. Z odôvodnenia návrhu na začatie konania vyplýva, že účastníci už v čase uzatvorenia manželstva bývali spolu v rodinnom dome s matkou odporcu, neskôr navrhovateľka od manžela odišla, pričom podľa vyjadrenia samotnej navrhovateľky je adresa jej prechodného pobytu D. L. X , F. O. K., N. C. K. J..
5. Súd na základe uvedených skutočností nemal za to, že by bola naplnená niektorá z podmienok uvedených v citovanom ustanovení § 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zakladajúca právomoc súdu v Slovenskej republiky prejednať a rozhodnúť danú vec. Uvedené ustanovenie nariadenia viaže založenie súdnej právomoci na konanie v manželských veciach buď na obvyklý pobyt manželov, alebo
na obvyklý pobyt jedného z manželov. Pojem obvyklý pobyt síce predmetné nariadenie nedefinuje, ale je nepochybné, že ho nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt. Z judikatúry súdneho dvora vyplýva, že obvyklý pobyt musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu. V danom prípade z odôvodnenia návrhu vyplýva, že obaja účastníci už v čase uzatvorenia manželstva žili a pracovali v Nemeckej spolkovej republike, pričom na území Slovenskej republiky nemali ani spoločný obvyklý pobyt, ani samostatne navrhovateľka tu nebývala najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, ani šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu, keď navrhovateľka je štátnym príslušníkom SR. Navrhovateľka dlhodobo (minimálne od roku 2008) žije v Nemeckej spolkovej republike, kde uzatvorila manželstvo, kde pracuje, teda nie je možné konštatovať, že by tento jej pobyt mal prechodný charakter.
6. Na základe uvedeného potom súd konštatuje, že slovenské súdy, a teda ani Okresný súd Žilina, nemajú právomoc vo veci konať, pričom právomoc je podmienkou konania, ktorú súd musí skúmať ex offo. S poukazom na uvedené súd v zmysle § 9 CSP konanie zastavil.
7. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).