Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-7Csp/253/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému W. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX, XXX XX S. G., okres Revúca, v konaní o zaplatenie 1.000,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 930,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 930,- eur od 11.05.2015 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške 30,- eur splatných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 12,28 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.12.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 1.000,- eur, dlžné úroky z istiny vo výške 656,55 eur, zmluvný úrok vo výške 19,10% ročne zo sumy 1.000,- eur od 01.11.2017 do zaplatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.000,- eur od 01.11.2017 do zaplatenia, a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli okrem iného Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Žalovaný svojim podpisom potvrdil, že s týmito dokumentmi sa oboznámil a súhlasil s ich obsahom. Žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 1.000,- eur za dojednanú úrokovú sadzbu, poplatky a iné peňažné plnenia. Žalovaný nesplnil úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru žalobca vyhlásil dňa 27.04.2015 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný časť dlžnej sumy zaplatil. Poslednú úhradu vykonal dňa 10.11.2016.

3. Na výzvu súdu žalobca v písomnosti doručenej súdu dňa 15.03.2018 uviedol, že dňa XX.XX.XXXX žalovaný uzavrel so žalobcom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.000,- eur, pričom sa ho zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- eur vždy k 10. dňu v mesiaci, počnúc dňom 10.12.2014. Žalovaný celkovo uhradil

sumu vo výške 70,- eur, z ktorej suma vo výške 39,61 eur bola započítaná na poplatky, suma vo výške 30,39 eur na vyčíslené zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma vo výške 0,- eur na istinu. Žalovaná istina bola vypočítaná ako rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 1.000,- eur a započítanými úhradami na istinu vo výške 0,- eur, teda vo výške 1.000,- eur. Ďalej uviedol, že vyčíslený zmluvný úrok z istiny predstavuje čiastku 558,356 eur a úrok z omeškania čiastku 128,61 eur, spolu 686,96 eur. Z úhrady žalovaného bola suma 30,39 eur započítaná na úroky, z toho neuhradené úroky predstavujú sumu 656,57 eur.

4. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe písomne nevyjadril ani nevyužil prostriedky procesnej obrany.

5. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní prostredníctvom splnomocneného zástupcu riadne a včas ospravedlnil. Súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a splnomocneného zástupcu žalobcu.

6. Žalovaný vo svojom prednese na pojednávaní nerozporoval tvrdenia žalobcu o tom, že mu právny predchodca žalobcu poskytol peňažné prostriedky vo výške 1.000,- eur, ktoré potreboval pre narodené dieťa, najmä na kočík a oblečenie pre dieťa. Úver prestal platiť po tom, čo sa zhoršili jeho vzťahy s matkou. Má pravidelný príjem z invalidného dôchodku vo výške 370,- eur, z ktorého mesačne platí elektrinu v sume 70,- eur, vodu 20,- eur, výživné vo výške 50,- eur. Dlh je ochotný splácať v splátkach po 10,- eur mesačne.

7. Postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd okrem dokazovania navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o úvere dostupná pôžička, Obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, všeobecnými obchodnými podmienkami, upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru, výzvou na úhradu dlžnej sumy, Sadzobníkom poplatkov, zoznamom splátok úveru a aktuálnym stavom úveru, rozpisom jednotlivých položiek dlžného zostatku úveru, pripojenými podacím hárkom a doručenkami, návratkou - uznanie dlhu, vykonal v predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, a to výsluchom žalovaného, oboznámením sa s lustráciami v Registri obyvateľov SR, Sociálnej poisťovne a lustráciou v Obchodnom vestníku, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav: 8. Právny predchodca žalobcu, ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva o úvere"), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v pravidelných 48 mesačných splátkach po 30,- eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 19,10 %, ročná percentuálna miera nákladov bola určená 20,87% a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 36,30 %. Dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 10.12.2014, termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na deň 10.11.2018. Zmluvné strany si nedohodli poistenie úveru.

9. Žalobca výzvou zo dňa 27.04.2015 vyzval žalovaného k predčasnému splateniu celkovej istiny vo výške 1.119,18 eur, v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy, keďže žalovaný nesplácala úver riadne a včas, v dôsledku čoho sa dostala do omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu. Výzva bola žalovanému doručená dňa 30.04.2015, čo preukázal žalobca dokladom o doručení. Úver bol žalobcom vyhlásený za predčasne splatný s účinnosťou k 10.05.2015. Podľa listinných dôkazov predložených žalobcom, mal súd preukázané, že vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru žalobcom, predchádzalo upomínanie žalovaného na zaplatenie zmluvného záväzku po lehote splatnosti, upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 08.04.2015. 10. Podľa prehľadu splátok a úhrad o aktuálnom stave úveru vyhotovenom ku dňu 31.10.2017 žalovaný žalobcovi uhradil celkom sumu 70,- eur.

11. Žalovaný pri svojom výsluchu zotrval na svojich vyjadreniach prednesených na začiatku pojednávania. Požiadal o možnosť ďalej splácať svoj záväzok voči žalobcovi vo vyšších mesačných splátkach po 30,- eur.

12. Lustrácia v Obchodnom vestníku a v Sociálnej poisťovni na žalovaného bola negatívna. Z lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky vyplynulo, že žalovaný má jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu vo veku 3 rokov.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 17. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len Obchodného zákonníka“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 25f ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona sa od 1. apríla 2015 spravujú aj právne vzťahy upravené týmto zákonom, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2015; vznik týchto vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 2015 sa však posudzujú podľa predpisov účinných pred 1. aprílom 2015, ak v odsekoch 2 až 6 nie je ustanovené inak.

21. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015 (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti:

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, b) ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

24. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

25. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 930,- eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, keďže jej dôvodnosť preukázanú nemal. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere medzi jeho ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Uzatvorená zmluva má tiež charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaným, ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzavieraní a plnení nekonal v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť v 48 pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur s termínom konečnej splatnosti úveru dňa 10.11.2018. Zmluva o úvere obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným vykazuje znaky typizovanej a formulárovej zmluvy štandardne používanej žalobcom pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ku ktorej môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je preto zvýšenie právnej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je nepochybne spotrebiteľ, a to za účelom vyrovnania takejto faktickej nerovnosti v postavení zmluvných strán. Z uvedeného dôvodu zákonodarca kladie zvýšené nároky na dodávateľa cez normy spotrebiteľského práva a precizuje obsahové náležitosti zmluvy uzatváranej medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje dočasne poskytnúť spotrebiteľovi peňažné prostriedky vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Každá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom musí obsahovať všetky obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, uvedené § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Predmetná zmluva tieto obligatórne náležitosti neobsahovala, konkrétne neobsahovala údaj o celkovej výške úveru, ktorý musí spotrebiteľ zaplatiť, ktorý údaj by bol vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, rovnako neobsahuje údaj o celkovej čiastke (nákladoch), ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, lebo pri výške mesačnej splátky 30,- eur a počte dohodnutých mesačných splátok 48, bez povinnosti hradiť akékoľvek poplatky spojené s poskytnutým úverom, predstavujú náklady spotrebiteľa na úver čiastku 440,- eur (30,- x 48 - 1.000) a celková výška úveru sumu 1.440,- eur. V neposlednom rade je v zmluve nesprávne, a to v nižšej výške, uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Súd preto nemal preukázané platné dojednanie už uvedených obligatórnych ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, uvedených v ustanovení § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Z uvedeného dôvodu je spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému, potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol. Žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku na základe zmluvy o úvere, keď žalovanému poskytol peňažné prostriedky vo výške 1.000,- eur, ktorú skutočnosť žalovaný žiadnym spôsobom ani nerozporoval. Žalovanému preto vznikla povinnosť

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi zaplatil sumu v celkovej výške 70,- eur, preto mu vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi zvyšok dosiaľ nevrátených peňažných prostriedkov vo výške 930,- eur.

29. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, t. j. v uplatnenej výške 5,05 % ročne, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, t. j. od 11.05.2015 do zaplatenia, keďže žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru s účinnosťou ku dňu 10.05.2015, t.j. uplynutím 10 dňovej lehoty určenej právnym predchodcom žalobcu vo výzve adresovanej žalovanému na predčasné splatenie úveru, ktorá výzva bola doručená žalovanému dňa 30.04.2015, preto k omeškaniu s plnením dlhu došlo dňom nasledujúcim, t. j. od 11.05.2015.

30. Podľa § 232 ods. 3 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

31. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

32. V súlade s citovaným zákonnými ustanoveniami súd vyhovel žiadosti žalovaného a povolil mu zaplatiť dlžnú sumu v splátkach po 30,- eur mesačne splatnými vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd prihliadol na výšku peňažného plnenia, ako aj finančnú situáciu žalovaného, ktorá mu nedovoľuje zaplatiť dlžnú sumu jednorázovo v zákonnej paričnej lehote 3 dní, lebo ako invalidný dôchodca nemá možnosť sa riadne zamestnať a je odkázaný na dôchodkovú dávku, ktorá skutočnosť bola žalobcovi známa už v čase uzavretia zmluvy. Nemožno prehliadnuť skutočnosť, že žalovaný má ďalšie záväzky, ktoré sa snaží plniť a zároveň má jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, súd preto dospel k záveru, že povolením splátok v rovnakej ako pôvodne dohodnutej výške po 30,- eur mesačne nebude žalobca vo svojich majetkových pomeroch dotknutý, keďže ide o banku a rovnako nedôjde k ohrozeniu základných existenčných potrieb žalovaného a jeho rodiny. V prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, žalovaný stratí výhodu splátok a vznikne mu povinnosť uhradiť celý dlh jednorázovo.

33. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci úspech v sume 930,- eur, čo je 56,14 %. Neúspech žalobcu predstavuje suma 726,55 eur, v ktorej bola žaloba zamietnutá, čo je 43,86 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 56,14 % - 43,86 %, čo predstavuje čistý úspech žalobcu vo výške 12,28 %, preto mu ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12,28 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.