Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5C-58-2016.pdf
PDF · 95.1 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/58/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci žalobkyne: M. Z., S.. X.X.XXXX, M. V. S. W., R. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Ivetou Fabianovou, advokátkou, advokátska kancelária, pracovisko Zimná č. 58, Spišská Nová Ves proti žalovanému: E. U., S.. XX.XX.XXXX, N. M. M. - Q., H. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 4.500,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 4.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 5.3.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.10.2016 a upraveným podaním zo dňa 13.12.2016 domáhala voči žalovanému zaplatenia istiny 4.500 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 5.3.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 4.3.2015 na základe ústnej dohody o pôžičke požičala žalovanému sumu 4.500 Eur, ktorú mu v daný deň aj odovzdala, čo žalovaný potvrdil svojim podpisom. Dohodli sa, že požičanú sumu jej vráti do roka v splátkach. Žalovaný však nezaplatil ani jednu splátku a povedal jej, že peniaze nemá a že ich od neho nijako nevymôže. Toto jej uvádzal opakovane vždy keď ho o vrátenie peňazí žiadala. Spolu so žalobou predložila listinný dôkaz na č.l. 3 spisu, na ktorom žalovaný svojim podpisom potvrdil, že dňa 4.3.2015 prevzal ako pôžičku sumu 4.500 Eur.
2. V zmysle návrhu žalobkyne súd vo veci vydal dňa 14.12.2016 platobný rozkaz, ktorý bol žalovanému doručený 9.1.2017, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením. Z uvedeného dôvodu súd uznesením zo dňa 8.3.2017 platobný rozkaz podľa § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku zrušil.
3. Žalovaný v odpore, ktorý je svojim obsahom aj vyjadrením k žalobe uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že jej požičanú sumu 4.500 Eur nevrátil. Celú túto sumu žalovanej vrátil v auguste 2016. Ďalej uviedol, že išlo o ústnu zmluvu, avšak termín vrátenia peňazí nebol dohodnutý, ani žiadne úroky. Nakoľko išlo o ústnu zmluvu, nepožadoval pri vrátení žiadne potvrdenie a celú záležitosť považoval za vybavenú. Žalobný návrh ho preto prekvapil.
4. Žalobkyňa sa k odporu žalovaného vyjadrila písomne podaním zo dňa 2.5.2017. Uviedla, že je sklamaná z toho, čo si žalovaný dovolil v odpore uviesť. Tvrdenie žalovaného je bez dôkazu a je nedôveryhodné. K vráteniu pôžičky nikdy nedošlo, preto trvá na splnení záväzku žalovaným.
5. Na vyjadrenie žalobkyne žalovaný reagoval písomným podaním doručeným súdu 26.6.2017, v ktorom zotrval na tvrdení, že pôžičku vo výške 4.500 Eur žalobkyni vrátil. Ďalej uviedol, že pôžičku vrátil napriek tomu, že medzi ním ako dlžníkom a žalobkyňou ako veriteľom bol pri uzatváraní ústnej zmluvy dohodnutý termín vrátenia pôžičky až v roku 2023, kedy bude splatená jeho iná pôžička. Žalobkyňa však napriek tomu nástojčivo trvala na vrátení pôžičky, preto bol žalovaný nútený si finančné prostriedky požičať od p. A. M., S.. XX.X.XXXX, M. Š. XXA, X.. Tento mu finančné prostriedky v sume 4.500 Eur požičal, osobne s ním išiel pôžičku žalobkyni vrátiť a počkal ho, kým pôžičku vyplatí. Uplatnený nárok teda neexistuje. Na preukázanie tvrdených skutočností navrhol výsluch svedka A. M..
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu a žalovanému uložil zabezpečiť účasť ním navrhnutého svedka. Pojednávanie nariadené na 9.1.2018 súd vykonal v neprítomnosti žalovaného, ktorého dôvod na odročenie pojednávania (práceneschopnosť svedka) neakceptoval ako dôležitý dôvod, o čom ho vopred telefonicky vyrozumel. Na tomto pojednávaní bol vykonaný výsluch žalobkyne a oboznámené žalobkyňou predložené čestné prehlásenia jej vnučiek a zároveň dcér žalovaného, maloletej S. a maloletej W. U.. Ďalšie pojednávanie dňa 22.3.2018 bolo vykonané za účasti oboch sporových strán, vykonaný bol výsluch žalovaného, výsluch ním navrhnutého svedka a boli oboznámené žalobkyňou predložené písomné výpovede dcér žalovaného.
7. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že dňa 4.3.2015 žalovanému požičala sumu 4.500 Eur, o čom predložila súdu potvrdenie. Žalovaný je jej zať, s jej dcérou sú už rozvedení. V čase keď mu peniaze požičiavala, už s jej dcérou spolu nežili. Dcéra aj vnučky S. L. W. (deti žalovaného) vtedy bývali s ňou. Žalovaný prišiel k nej navštíviť dcéry a hovoril, že má dlh v sume asi 3.500 Eur, myslí že voči T-Mobilu. Žiadal ju, aby mu požičala sumu 4.500 Eur, že tento dlh vyrovná. Nepýtala na ho na čo chce zvyšných 1.000 Eur. Hneď na druhý deň kúpil sebe aj dcéram vetrovku. Potvrdenie, ktoré súdu predložila spísala vnučka S., pretože ona vtedy mala zlomenú pravú ruku. Žalovaný to podpísal, poďakoval. Peniaze mu požičala bezúročne. Dohodli sa vtedy tak, že 4.500 Eur jej vráti do roka, aj keď nie naraz, podľa toho ako bude mať. Žalovaný však nevrátil z tejto sumy nič. Ako plynul čas, kontaktovala ho telefonicky, že kedy jej chce peniaze vrátiť. Žalovaný sa jej vyhýbal, telefón nedvíhal, nekomunikoval s ňou. Pýtala sa ho na to cez vnučky, ktoré medzičasom aj s matkou odišli bývať do Stupavy, kde býva aj žalovaný. Im žalovaný povedal, že jej peniaze vráti potom keď si vyrovná iné dlhy, ktoré má. V čase keď mu peniaze požičiavala o iných jeho dlhoch nevedela. Peniaze mala doma v hotovosti, tieto predtým zdedila. Vnučky vedia o spore, preto ich žiadala o čestné prehlásenie. Vnučky jej v lete 2017 samé v telefóne potvrdili, že otec im povedal to, čo uviedli aj v čestnom prehlásení. Nie je preto pravda, že by jej žalovaný čokoľvek z pôžičky vrátil. Osobu, ktorú žalovaný uvádza ako svedka ona nepozná a v živote ho nevidela. Preto aj sama navrhla jeho výsluch.
8. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že je pravda, že si peniaze od žalovanej požičal. Bola pri tom aj jeho dcéra S.. Dohodli sa, že pôžičku vráti vtedy, keď si splatí všetky ostatné pôžičky. V auguste 2016 si však peniaze požičal od kamaráta a žalobkyni ich vrátil. Peniaze mu požičal Henrich Both, ktorý je jeho kamarát, vedel na čo ich potrebuje. Má s ním iba ústnu dohodu. Peniaze mu dal v hotovosti 4.500 Eur, a to v 500 eurových bankovkách v obálke. Odovzdal mu ich v Bratislave na ulici na Zlatých pieskoch. Požiadal ho o to telefonicky a požičal mu ich hneď na druhý deň od jeho žiadosti. Aj s ním sa dohodol tak, že mu ich vráti vtedy, keď bude mať peniaze. Tento kamarát išiel s ním peniaze žalobkyni vrátiť, avšak nebol pri tom prítomný, pretože sedel v aute. Preto to nevidel a nikdy nevidel ani žalobkyňu. Nikto iný okrem neho tam vtedy nebol prítomný. Zo sumy 4.500 Eur kamarátovi už vrátil 2.000 Eur. Vracia mu ich mesačne, v rôznych sumách, väčšinou okolo 200 Eur. Bolo však asi 4-5 mesiacov keď mu nevrátil nič.
9. Svedok A. M. vo svoje výpovedi na súde uviedol, že žalobkyňu nepozná. Žalovanému, ktorý je jeho kamarát požičal 4.500 Eur. Bolo to tak, že mu zavolal, povedal, že sa potrebuje stretnúť, že potrebuje riešiť nejakú vec. Stretli na káve, kde mu žalovaný povedal, že potrebuje bývalej svokre vrátiť 4.500 Eur, aby sa toho zbavil. On povedal, že peniaze má a môže mu požičať. Žalovaný ho o peniaze pýtal koncom augusta 2016. Dal mu ich asi dva týždne (najskôr týždeň) po tom, čo ho o ne požiadal. Dal mu ich priamo do ruky, konkrétne mu dal deväť 500 eurových bankoviek. Miesto, kde mu peniaze odovzdal, si nepamätá. Nepamätá si ani to, či to bolo vonku alebo niekde vo vnútri. Peniaze mal v hotovosti a časť asi vyberal z banky. So žalovaným sa dohodli, že mu bude peniaze vracať v splátkach tak, že každý mesiac mu splatí najmenej 50 až 100 Eur. Žalovaný mu už vrátil 2.000 Eur a dodržiava to, že každý mesiac mu vracia najmenej 50 Eur. Niekedy mu vráti aj viac, maximálne však 100 Eur. Spolu
so žalobcom išli na adresu žalobkyne, videl ako žalovaný išiel k bytovému domu, zazvonil a vošiel do brány. Viac nevidel, pretože bol v aute. Pri vrátení tejto sumy teda osobne prítomný nebol. Ohľadne bytového domu žalobkyne uviedol, že si na ňom nič zvláštne nevšimol, bol oranžovo-hnedý, k bráne sa išlo dole kopcom a mal asi 5 vchodov. 9.1. Žalovaný sa k výpovedi svedka nevyjadril. Žalobkyňa poukázala na značné rozpory v porovnaní s výpoveďou žalovaného a uviedla, že na bytovom dome, v ktorom býva bolo v danom roku lešenie, pretože sa zatepľoval.
10. Z čestného prehlásenia vnučiek žalobkyne a súčasne dcér žalovaného W.O. U., S.. X.XX.XXXX a S.O. U., S.. XX.X.XXXX zo dňa 14.9.2017 vyplynulo, že W. otec povedal, že babke peniaze nevrátil a je si toho vedomý. S. otec rovnako povedal, že babke peniaze nevrátil a babke povedal, že jej ich vráti, keď si poplatí dlhy, že si je vedomý toho, že peniaze nevrátil.
11. Z písomnej výpovede S. U., S.. XX.X.XXXX zo dňa 5.7.2017 vyplynulo, že v letných mesiacoch, v júli alebo auguste sa boli s otcom prejsť a vtedy sa otca opýtala, prečo babke stále nevrátil peniaze. Otec povedal, že najprv musí poplatiť iné dlhy. Otec si je vedomý toho, že peniaze babke nevrátil. Povedala mu, že babka má malý dôchodok, z ktorého si musí platiť byt, lieky a iné veci. Tváril sa ako keby mu to bolo jedno. Doklad o pôžičke spísala ona, pretože babka toho nebola schopná pre zlomenú ruku.
12. Z písomnej výpovede W. U., S.. XX.X.XXXX zo dňa 5.7.2017 vyplynulo, že v letných mesiacoch, v júli alebo auguste boli s otcom na prechádzke. Vtedy mu povedala, že babka je smutná, že si od nej požičal peniaze, ktoré jej dodnes nevrátil. Otec povedal, že si je toho vedomý, ale nemá z čoho. Najprv si musí poplatiť iné dlhy a potom vráti aj babke. Takéto výhovorky počúvajú od otca veľmi často, vždy keď niečo potrebujú, povie, že nemá peniaze. Už si ani nepamätá kedy od neho dostala darček na meniny alebo narodeniny.
13. Strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobkyňa v záverečnej reči navrhla žalobe vyhovieť a priznať jej náhradu trov konania. Uviedla, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, kde je potrebné preukázať, že došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky, v tomto prípade peňazí. Túto skutočnosť žalobkyňa preukázala a dokonca ani žalovaný nepoprel, že medzi nimi išlo skutočne o pôžičku a že tieto peniaze mu požičané boli. Dôkazné bremeno vo vzťahu k vráteniu požičanej sumy bolo prenesené na žalovaného, ktorý toto bremeno neuniesol. Žalovaný mal pokus preukázať vrátenie peňazí, avšak vzhľadom na množstvo rozporov v jeho výpovedi a vo výpovedi jeho svedka má za to, že to nepreukázal. Svedok a žalovaný boli dohodnutí ohľadne toho čo im logika dovolila si dohodnúť, avšak nad rámec toho už vypovedali rozdielne. Žalovaný teda nepreukázal, že by požičané peniaze žalobkyni vrátil. Údajne svedok v tom čase mal sedieť v aute. Žalovaný nepredložil žiaden listinný dôkaz, ktorý by vrátenie peňazí potvrdil. Takisto nebolo preukázané, že by svedok týmito peniazmi disponoval a ani to, že ich skutočne žalovanému odovzdal. Žalovaný v záverečnej reči opäť označil písomné výpovede jeho dcér za klamstvo a uviedol, že o peniazoch sa s nimi nerozpráva. Zotrval na tom, že peniaze žalobkyni vrátil.
14. Predmetom konania je zaplatenie sumy 4.500 Eur titulom pôžičky dohodnutej stranami sporu ústne dňa 4.3.2015. V konaní nebolo sporné, že žalovaná v rovnaký deň, teda 4.3.2015 žalovanému túto sumu skutočne požičala. Spornou medzi stranami ostala skutočnosť, či žalovaný požičané peniaze žalobkyni vrátil alebo nie. Predmetný spor súd posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení.
15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
17. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami došlo dňa 4.3.2015 k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke peňazí v sume 4.500 Eur, ktoré boli žalovanému v daný deň aj reálne odovzdané, a ktoré sa tento zaviazal vrátiť. Zmluva bola uzatvorená ústne, čo zákon nevylučuje. Žalovaný tvrdil, že požičanú sumu 4.500 Eur žalobkyni vrátil v auguste 2016 z prostriedkov, ktoré mu požičal kamarát A. M.. Uvedené tvrdenie žalovaného súd vyhodnotil ako nepravdivé a účelové v snahe dosiahnuť procesný úspech vo
veci. K uvedenému záveru súd dospel po vyhodnotení všetkých v konaní vykonaných dôkazov. Súd poukazuje už na rozpor v odpore žalovaného a v jeho ďalšom písomnom vyjadrení, keď žalovaný pôvodne tvrdil, že so žalovanou nemali dohodnutý termín vrátenia pôžičky a neskôr už uviedol, že tento termín mali dohodnutý na rok 2023. Súd prihliadal aj na to, že žalovaný v odpore iba tvrdil, že peniaze vrátil a neoznačil na preukázanie tohto tvrdenia žiadne dôkazy. Až po tom, čo žalobkyňa vo vyjadrení k odporu uviedla, že žalovaný svoje tvrdenie o vrátení pôžičky nepreukázal žiadnym dôkazom, prišiel žalovaný s tvrdením o tom, že peniaze na vrátenie mu požičal A. M., ktorý s ním aj bol tieto peniaze žalovanej vrátiť a navrhol ho vypočuť ako svedka. Jediným dôkazom, ktorým žalovaný svoje tvrdenie o vrátení pôžičky preukazoval, tak bol výsluch tohto svedka. Žalovaný a svedok zhodne vypovedali, že svedok mu požičal sumu 4.500 Eur na tento účel, a to v 500 eurových bankovkách, pričom písomnú zmluvu o tom nemajú. Zhodne tiež uviedli, že žalovaný už svedkovi z požičanej sumy vrátil 2.000 Eur. V ostatných veciach už svedok a žalovaný vypovedali rozdielne. Žalovaný konkrétne uviedol, že svedok mu peniaze požičal ihneď na druhý deň po tom, čo ho o to požiadal, že mu ich odovzdal v obálke na ulici a že dohodu o vrátení pôžičky mali takú, že peniaze mu vráti, keď bude mať. Vracia mu ich mesačne v rôznych sumách, väčšinou okolo 200 Eur, ale boli asi štyri až päť mesiacov, keď mu nevrátil žiadnu sumu. Naproti tomu svedok uviedol, že žalovanému peniaze požičal najskôr týždeň po tom, čo ho o to požiadal, že mu ich odovzdal len tak priamo do ruky (nie v obálke) a miesto kde to bolo, si už nepamätal. So žalovaným mali dohodu o splácaní pôžičky, konkrétne, že žalovaný mu bude peniaze vracať v mesačných splátkach v sume najmenej 50 až 100 Eur. Žalovaný to dodržiava a splátky platí pravidelne každý mesiac v sume najmenej 50 Eur, avšak najviac vrátil za mesiac sumu 100 Eur. Svedok uviedol, že osobne nebol prítomný pri vrátení peňazí žalovaným žalobkyni, pretože ostal v aute. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval svedeckú výpoveď za dôveryhodnú.
18. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že pôžičku žalobkyni vrátil. Naopak v prospech tvrdenia žalobkyni o nevrátení pôžičky svedčia aj čestné prehlásenia a písomné vyjadrenia S.H. L. W. U., ktoré zhodne uviedli, že žalovaný si je vedomý toho, že peniaze žalobkyni nevrátil a peniaze nemá.
19. Z dôvodu, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť vrátiť požičané peniaze, uložil mu súd povinnosť tak urobiť v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd považoval za pravdivé tvrdenie žalobkyne o dohodnutom termíne vrátenia pôžičky, ktorým bol jeden rok od jej poskytnutia, a to aj z dôvodu, že žalovaný o tejto skutočnosti uvádzal rôzne tvrdenia (raz tvrdil, že termín splatnosti nemali dohodnutý, potom uviedol, že ho mali dohodnutý na rok 2023 a napokon, že bol dohodnutý až po tom, čo si splatí ostatné pôžičky). Súd je toho názoru, že ak by termín splatnosti nebol dohodnutý tak, ako to tvrdila žalobkyňa, nebol by žalovaný ani tvrdil, že pôžičku vrátil. Žalovaný v konaní tiež potvrdil, že žalobkyňa ho na vrátenie pôžičky vyzývala. Ak by aj termín vrátenia pôžičky nebol vôbec dohodnutý, bol by žalovaný povinný plniť deň nasledujúci po tom, čo ho o to žalobkyňa požiadala.
20. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Z dôvodu omeškania žalovaného ako dlžníka, priznal súd žalovanej aj úroky z omeškania, a to v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase omeškania žalovaného.
23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní a úspešnej žalobkyni (žalobe bolo vyhovené) priznal proti neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.