Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10P-23-2022.pdf
PDF · 70.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-10P/23/2022
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. a S., bytom u matky, deti rodičov: D. a R., bytom neznáme miesto v V., všetci občania A.y, o návrhu matky o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Konanie sa zastavuje.
odôvodnenie:
1. Dňa 22.03.2022 podala matka maloletých detí I. návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, ktorým žiadala aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške po 150,- eur na každé dieťa.
2. Súčasťou podania bol aj II. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti, pričom by otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť na každé maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima.
3. Návrh odôvodnila tým, že z dôvodu vojnového konfliktu na A. bola nútená s deťmi prekročiť dňa 06.03.2022 štátnu hranicu. S otcom maloletých detí je vydatá, pričom s ním nežije v spoločnej domácnosti viac ako 2 a pol roka. Otec maloletých detí sa zdržiava v V.. Komunikujú iba po telefóne. Starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne sama.
4. Z potvrdení Úradu hraničnej a cudzineckej polície (č. l. 2, 4 a 6) vyplynulo, že navrhovateľke a maloletým deťom bol udelený tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky. Všetci sú občania A..
5. Súd po preskúmaní návrhu a po oboznámení sa s predloženými listinami nachádzajúcimi sa v spise dospel k záveru, že nemá právomoc vec prejednať a rozhodnúť.
6. Nakoľko sú rodičia ako aj maloleté deti občanmi Ukrajiny súd v prvom rade skúmal či má právomoc v danej veci konať a rozhodnúť. Tu je potrebné poukázať, že súd nemôže rozhodovať o rodičovských právach a povinnostiach cudzích štátnych príslušníkov, bez toho aby ho na to oprávňovali právne predpisy.
7. Otázka právomoci súdu vo vzťahu k cudzím štátnym príslušníkom je vo všeobecnosti riešená zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom. Ten v ust. § 2 uvádza, že jeho ustanovenia sa použijú iba v prípade ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná neustanovuje niečo iné.
8. Takouto zmluvou je zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch
v občianskych, rodinných a trestných veciach uverejnená v Zbierke zákonov SR pod č. 95/1983 Zb. (ďalej len „medzinárodná zmluva“).
9. V zmysle čl. 30 ods. 1 a 3 medzinárodnej zmluvy na rozhodovanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi je daná právomoc súdov zmluvnej strany, na území ktorej dieťa trvale žije. Vzhľadom na uvedené na to aby súd mohol konštatovať, že má právomoc rozhodnúť v tejto veci musí vyriešiť otázku či maloleté deti trvalo žijú na území Slovenskej republiky. Súd dospel k názoru, že tomu tak nie je.
10. Súd zastáva názor, že pokiaľ ide o výklad pojmu „trvale žije“ ten nie je totožný s pojmom trvalý pobyt alebo pobyt. Pri posudzovaní otázky či dieťa v danej krajine trvale žije je potrebné prihliadnuť napr. na doterajšiu dĺžku pobytu dieťaťa v krajine, podmienky a dôvody pobytu, dôvody presťahovania, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danej krajine, ale aj na to či má dieťa možnosť dlhodobo v danej krajine žiť.
11. Podľa názoru súdu v súčasnosti nie sú splnené podmienky pre to aby bolo možné konštatovať, že maloleté deti na území Slovenskej republiky trvale žijú. V prvom rade maloleté deti sú na území Slovenska relatívne krátko, a to od 06.03.2022. Primárnym dôvodom bol pritom vojnový konflikt na A.. Bez toho by deti zrejme premiestnené z domovského štátu neboli. Nakoniec maloletým deťom bolo udelené povolenie o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky na obmedzený čas, čo vyjadruje dočasnosť ich pobytu.
12. S ohľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že v zmysle vyššie uvedenej medzinárodnej zmluvy nemá právomoc vec prejednať a rozhodnúť.
13. Táto situácia však nie je nemenná. Právomoc súdu môže vzniknúť napr. za stavu kedy deti budú plne začlenené do vzdelávacieho systému na Slovensku, prípadne keď získajú povolenie na neobmedzený pobyt, prípadne sa tu budú zdržiavať dlhodobejšie a tolerovaný pobyt im bude predlžovaný.
14. Súd ďalej skúmal či nie je daná právomoc aj prostredníctvom inej medzinárodnej zmluvy. Konkrétne podľa Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (ďalej ako „Haagsky dohovor“). V zmysle čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 5 ods. 1 Haagskeho dohovoru je daná právomoc rozhodovať o utečeneckých deťoch a deťoch, ktoré sa dostali do cudziny v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte.
15. Na základe uvedeného sa zdá, že by súd mohol založiť svoju právomoc v zmysle tohto ustanovenia, keďže maloleté deti sa nachádzajú na území Slovenska z dôvodu vojnového konfliktu v ich domovine. Založeniu právomoci však bráni čl. 52 Haagskeho dohovoru, v zmysle ktorého v prípade otázok, ktoré sú už upravené medzi štátmi inou zmluvou, použije sa táto zmluva. V tomto prípade je takou zmluvou vyššie uvedená medzinárodná zmluva uzatvorená medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík. Slovensko a Ukrajina ako nástupnícke štáty sú pritom viazané touto zmluvou. Táto zmluva zároveň upravuje aj otázky právomoci v prípade rozhodovania o rodičovských právach a povinnostiach. Preto súd nemôže založiť právomoc ani podľa Haagskeho dohovoru.
16. Nakoniec je nutné poukázať, že podľa čl. 4 písm. e) Haagskeho dohovoru sa tento dohovor nepoužije na konania, ktoré sa týkajú výživného. Teda ak by aj súd založil svoju právomoc podľa tohto dohovoru mohol by najviac rozhodovať o tom komu je dieťa zverené do starostlivosti.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že nemá právomoc aby mohol prejednať a rozhodnúť návrh navrhovateľky, vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto podľa § 9 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku konanie ako celok zastavuje.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od doručenia uznesenia cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne, a to v takom počte vyhotovení aby jedno zostalo súdu a ďalšie mohli byť doručené ostatným účastníkom.
V podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka konania, do ktorého je podanie urobené (všeobecné náležitosti podania).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).
Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).