Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Cob-153-2016.pdf
PDF · 141.49 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/153/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: IZOLPARTNER, s.r.o., Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 45 340 242, zast. Advokátska kancelária Mandzák a spol. s r.o., Zámocká 5, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Renesco a.s., Panenská 13, 811 03, IČO: 36 718 491, zast. Mgr. Marian Fridrichovský, advokát, Tallerova 7, 811 02 Bratislava, o návrhu žalobcu na zaplatenie 17.174,70 eur a o odvolaní žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31Cb/139/2012-481 zo dňa 30.11.2015, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/139/2012-481 zo dňa 30.11.2015 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom č.k. 31Cb/139/2012-481 zo dňa 30.11.2015, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného, Okresný súd Bratislava I návrhu žalobcu vyhovel zaviazal žalovaného k zaplateniu žalovanej sumy 17.174,70 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 15.876,- eur od 13.11.2011 do zaplatenia, 9,50% ročne zo sumy 1.298,70 eur od 1.10.2011 a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania 4.866,44 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. Súd tiež zaviazal žalovaného k náhrade trov štátu vo výške 65,61 eur titulom vyplateného svedočného a tlmočného do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vynesený, rozhodol uznesením, že podľa § 101 ods. 2 O.s.p. bude pojednávať a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a uznesením, nepripustil žalovaným navrhovaný dôkaz vykonania znaleckého dokazovania v odbornom laboratóriu v Nemecku, dôvodiac tým, že je to neekonomické a nadbytočné.
2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.4.2012 domáhal zaplatenia istiny 17.174,70 eur s príslušenstvom, zákonným úrokom z omeškania a trovami konania. Nárok odôvodnil tým, že sporové strany uzatvorili zmluvu o dodaní tovaru špecifikovaného v dodacích listoch. Žalobca dodal žalovanému tovar riadne i včas a žalovaný si tovar prevzal. Kúpnu cenu tovaru vyúčtoval žalobca vo fa č. 110716 zo dňa 15.7.2011, splatná dňa 12.11.2011, vo výške 15.876,- eur, fa č. 110567 zo dňa 2.6.2011, splatná dňa 30.9.2011, vo výške 1.920,- eur. Žalovaný uhradil časť kúpnej ceny vo fa č. 110567 vo výške 621,30 eur vo zvyšku túto pohľadávku, ako i ďalšiu vyššie uvedenú neuhradil, ani čiastočne. Celková pohľadávka za dodanie tovaru spolu tvorí žalovanú sumu 17.174,70 eur. Úrok z omeškania datoval žalobca odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr a uplatnil si ho v zákonnej výške. K žalobe pripojil žalobca fa 110716 na sumu 15.876,- eur, ktorou sa účtuje tovar POL Mapeplan TU 22, dodací list k tejto faktúre, fa 110567 na sumu 1.920,- eur, ktorou sa účtuje tovar PST Podložka80/10 PVC a dodací list. Priložil tiež upomienky zo dňa 27/09/2011, z 12/10/2011, email z 02/12/2011, pokus o zmier z
05/12/2011, upomienku z 25/01/2012, všetky adresované žalovanému. Ďalej predložil odpoveď p. Y. (štatutár žalovaného), v ktorej informuje, že podmienkou pre uhradenie nárokovanej sumy je poskytnutie bankovej záruky v trvaní 61 mesiacov v sume 16.339,91 eur. Žalobca predložil písomnosť, ktorou požiadavku bankovej záruky odmieta, nakoľko nebola dojednaná, žalovaný si ju uplatňuje po dodaní a prevzatí tovaru, ktorý je už zabudovaný v diele, ako aj vyčíta žalovanému nedodanie vzoriek materiálu, ktorý má mať vady, na vykonanie kontrolnej skúšky (crosscheck) a navrhuje poskytnutie záruky na materiál 10 rokov prostredníctvom poisťovne.
3. Súd vydal dňa 30.5.2012 platobný rozkaz, č. k. 25Rob/79/2012, voči ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. Podľa § 420 Obchodného zákonníka (ďalej ako „ObZ“), bol žalobca povinný dodať tovar v množstve, akosti, vyhotovení, balení a prepraviť podľa dojednania, čo porušil, dodal tovar s vadami a za vadný tovar sa považuje aj dodanie iného tovaru, ako si objednávateľ objednal. Žalovaný uznal, že so žalobcom mal obchodný vzťah, objednal si u žalobcu tovar, ktorý je označený vo faktúrach. Tovar si objednal tovar v množstve 32.000 m2, v hodnote 128.000,- eur bez DPH. Vady objavil počas montáže. Tovar má síce správne typové označenie (v zmysle objednávky), t.j. Mapeplan TU 22, ale nezodpovedá parametrom v technickom liste, tzv. technical data sheet. Farba tovaru bola odlišná. Vada spočívala v tom, že minimálna hrúbka fólie bez signálnej vrstvy nedosahovala požadované a deklarované 2,0 mm a celková hrúbka sa pohybovala rozmedzí 2,06 až 2,10 mm a nie 2,20 mm, ako by mala. Tento nedostatok sa prejavoval v tom, že signálna vrstva fólie sa odlupovala. Tovar mal byť zváraný a pri skúškach zvary fólie tovaru neobstáli, boli chybné. Z dôvodu vád tovaru musel byť použitý náročnejší technologický zvárací postup, aby zvary boli pevné. Z technických parametrov ktoré žalobca uviedol a zaručil sa v technickom liste, mal byť tovar bezproblémovo zvarený, čo však nezodpovedalo skutočnosti, namontovaný tovar neprešiel deštrukčnou skúškou a pod. Vady vytkol žalobcovi doporučeným listom - správou o vade dňa 20.3.2011. Na odmietavé stanovisko k vytýkaným nedostatkom, nechal si žalovaný vypracovať znalecký posudok vzoriek tovaru u spoločnosti TUV SUD Industrie Service GmbH Munchen. Tento odborný ústav, disponuje potrebným, špecifickým vybavením, umožňujúcim kvalifikované preverenie vzoriek tovaru. V posudku sú vzorky tovaru označené, ako „červená“ (KDB rot) a „oranžová“ (KDB orange) a uvádza sa, že 9 meraní na rozličných bodoch preukázalo, že predložené vzorky tovaru červenej fólie (KDB rot) vykazujú celkovú hrúbku 2,04 až 2,19 mm, signálna vrstva má hrúbku 0,11 až 0,14. Vzorky tovaru oranžovej fólie (KDB orange) vykazujú celkovú hrúbku medzi 2,02 až 2,20 mm, signálna má hrúbku 0,13 až 0,17 mm. Tieto hodnoty nezodpovedajú parametrom udávaným výrobcom v technical data sheet, ktoré boli dôvodom voľby a objednania tohto tovaru. Po negatívnych stanoviskách žalobcu, neodstránení vady a trvaní na tom, že tovar je bez vady, dňa 21.6.2011 zaslal žalobcovi reklamáciu. Žalobca tak porušil zmluvu podstatným spôsobom. V odpore žalovaný uviedol, že v zmysle § 436 a 439 Obchodného zákonníka si uplatňuje nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny, 15% z hodnoty objednávky (bez DPH), teda 18.000,- eur, ako rozdiel medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, teda zodpovedajúcej hodnote zvýšených nákladov vynaložených v priamej súvislosti s vadou tovaru. K odporcu žalovaný priložil listinné dôkazy. Ide o list z 20/03/2011, v ktorom oznamuje žalobcovi odchýlky v dodanom tovare (hrúbka) a upozorňuje ho na potrebu dôkladnejšej výstupnej kontroly pri jeho výrobe. Ďalej priložil ftk. reklamácie z 21/06/2011, v ktorej oznamuje odchýlky v hrúbke fólie, technický list materiálu od výrobcu, v ktorom sa uvádza hrúbka materiálu 2,00 mm a hrúbka signálnej vrstvy 0,2 mm. Žalovaný predložil výsledok testov vystavený spol. TUV SUD Industrie Service GmbH Munchen.
4. K odporu sa žalobca vyjadril. Na reklamáciu zo dňa 21.6.2011 reagoval bezodkladne, listom zo dňa 25.6.2011. V odpovedi na reklamáciu žiadal žalobca predloženie protokolov zo skúšok predmetnej fólie, aby bolo možné túto reklamáciu odborne posúdiť, ako aj o zaslanie šarží materiálu (výrobných čísel), ktorých sa táto reklamácia týka, a zaslanie vzoriek materiálu, na ktorých boli skúšky vykonané, aby mohol žalobca vykonať overenie meraní. Žalobca nebol prítomný pri protokolárnom odoberaní vzoriek a nemal tak možnosť identifikácie fólie. Zaslanie vzoriek bolo požadované za účelom overenia odskúšania materiálu v nezávislej skúšobni, ako aj pre internú kontrolu v laboratóriu výrobcu. Požadoval presné vyšpecifikovanie množstva materiálu, ktorého sa reklamácia týkala a súčinnosť žalovaného pri riešení reklamácie. Na tieto požiadavky, ktoré zaslal žalobca bezodkladne po obdržaní reklamácie, žalovaný reagoval po 4 mesiacoch listom z 26/10/2011 a zároveň v tomto čase už bol materiál 3 mesiace po zabudovaní do diela. Žalovaný síce zaslal požadované protokoly zo skúšok fólie, ale uvádza sa v nich len číslo dodacích listov a nie výrobné šarže roliek fólie, preto bolo nemožné tovar, na ktorom boli skúšky v TUV SUD Mníchov skutočne vykonané, riadne identifikovať. Dňa 3.11.2011 žalobca požiadal výrobcu týchto fólií spoločnosť POLYGLASS S.p.A. Synthetie waterproofing division,
Taliansko, o vyjadrenie. Žalobca zaslal výrobcovi prepis reklamácie žalovaného a výsledky protokolov z TUV SUD Mníchov. Výrobca sa listom z 9.11.2011 vyjadril, že produkt MAPEPLAN TU 22 spĺňa všetky parametre deklarované v technickom produktovom liste, čo potvrdzuje priloženými protokolmi zo skúšok. Výrobca nechal vypracovať posudok, ktorý vykonal jednak nezávislý skúšobný ústav TECNO v PIEMONTE na vzorkách odobratých z dodávky materiálu - identifikácia výrobným číslom a skúšku materiálu vykonal výrobca aj vo svojom laboratóriu na kontrolu kvality. Výrobca sa vyjadril k skúškam na TUV SUD Mníchov, že skúšobná metóda (norma) na meranie hrúbky membrány TUV SUD Mníchov, je odlišná od normy, ktorú deklaruje výrobca POLYGLASS Spa v technickom liste. Výrobca vytkol, že mu nebola umožnená spätná kontrola reklamovaného tovaru, pretože neboli dodané konkrétne vzorky, na ktorých TUV SUD Mníchov mal zistiť odchýlky. Keďže žalovaný neposkytol súčinnosť a nepredložil požadované vzorky, nemohol výrobca začať oficiálne reklamačné konanie. Táto odpoveď na reklamáciu bola dňa 9.11.2011 zaslaná žalovanému. Žalobca si splnil povinnosť, reagoval včas na reklamáciu a výrobca sa vyjadril o bezchybnosti tovaru, ktorý deklarovaným technickým parametrom vyhovuje. Porovnanie skúšky materiálu a zistenie prečo sa vyskytli odlišnosti pri meraní v TUV SUD Mníchov, pre doriešenie reklamácie, neboli možné uskutočniť, pre nesúčinnosť žalovaného. Žalovaný dodnes nezaslal požadované vzorky, nepredložil výrobné čísla roliek (tzv. lot numbers) ani množstvo materiálu, ktorého sa reklamácia má týkať. Žalovaný síce reklamoval vady, avšak súčasne tento materiál, bol žalovaným zabudovaný do diela (stavby), ktoré bolo riadne a bez vád odovzdané vyššiemu dodávateľovi SKANSKA a.s., ktorý toto dielo riadne odovzdal vedúcemu združenia stavby OHL ŽS. Žalobca reklamáciu vád tovaru hodnotil za nedôvodnú s cieľom vyhýbania sa povinnosti zaplatiť kúpnu cenu tovaru. Na opakované upomienky reagoval žalovaný požadovaním záruky na sumu 16.339,91 eur v trvaní 61 mesiacov, čo bola neakceptovateľná požiadavka. Žalobca priložil vyjadrenie k reklamácii z 25/06/2011, odpoveď výrobcu na reklamáciu, v ktorej výrobca požaduje predloženie vzoriek vadného materiálu pre opakovanú kontrolu. Žalobca predložil ftk. listiny „testing report TECNO PIEMONTE“ z 13/05/2011, v ktorom sa uvádza, že prebehol test vzoriek materiálu a hrúbka fólie je 2,21 mm a 2,28 mm, čo je označené ako vyhovujúce technickým parametrom výrobcu. Žalobca predložil tiež listinný dokument vystavený dňa 20/04/2011 výrobcom, ktorý uvádza o kontrole vzoriek v laboratóriu výrobcu, hrúbku testovaných vzoriek 2,2 mm a 2,21 mm.
5. Súd vykonal dokazovanie prednesmi sporových strán, listinnými dôkazmi ktoré sporové strany predložili, vykonal dokazovanie výsluchom svedkov p. W., p. Y., p. V.. G. a V.. Š. a viedol vo veci viacero pojednávaní. Svedok p. W. k veci uviedol, že pracoval u žalobcu ako obchodno-technický manažér. Pri zabudovávaní materiálu, pri zváraní kusov fólií sa síce vyskytli odchýlky, ale boli na mieste vykonávané testy zvarov, pri ktorých bol prítomný, spolu so stavebným dozorom. Testy zvarov a namerané hodnoty vyhovovali napriek odchýlkam technickým parametrom, v prácach sa pokračovalo, materiál bol zvarený a zabudovaný do diela, ktoré bolo riadne a bez vád odovzdané. Stavebný dozor svojím podpisom potvrdil výsledky kontrolných zvarov, inak by dielo nebolo odovzdané. Svedok potvrdil, že zo strany žalovaného neprišlo k dodaniu čísiel šarží roliek, z ktorých žalovaný odobral vzorky na skúšky do Nemecka a teda sa u výrobcu nemohla vykonať kontrola a reklamačné konanie. Dielo však bolo riadne a bez vád odovzdané a je využívané. Z výsluchu p. Y., ktorý je štatutárom žalovaného, že zváranie dodaného materiálu vykazovalo problémy, a že sa vykonávali testy na mieste. Podľa svedka výsledky TUV Mníchov potvrdili, že materiál, s ktorým pracoval žalovaný, bol odlišný ako ten ktorý do diela spracovával iný dodávateľ. Testy v TUV Mníchov preukázali odlišnosť a celý tovar sa reklamoval. Čísla šarží nemohol žalovaný uviesť, nakoľko týmito disponuje iný dodávateľ a to SKANSKA a.s. a v čase reklamácie už bol tovar do diela zabudovaný. Svedok sa vyjadril k požadovanej zľave 15 % ceny tovaru. Zľava bola vyčíslená podľa hmotnosti, kedy tovar mal mať hrúbku 2,2 mm a pri 3,2 kg na m2 to malo byť pri celkovej hmotnosti 32 tisíc, 100 ton. Materiál bol dodaný v tenšej ako požadovanej hrúbke, bolo dodaných len 80-85 ton, teda zľava 15% bola takto vykalkulovaná.
6. Žalovaný predložil súdu preklad z protokolu o skúške vykonanej v TUV Mníchov, z ktorého vyplýva, že boli porovnané 2 pásy PVC dodané žalovaným skúšobnému ústavu (bez špecifikácie šaržou) a merala sa hrúbka, váha, pevnosť a dilatácia materiálov. Žalobca namietal, že protokol obsahuje len všeobecnú informáciu bez akýchkoľvek identifikátorov, že ide o konkrétny materiál žalobcu a nepreukazuje, že šlo o sporný materiál. Technické parametre výrobcu, ktoré deklaroval aj žalobca, sú vystavené podľa určitej normy merania, ktorá má byť aj použitá pri kontrole hodnôt. TUV Mníchov použil inú normu, čo potvrdil aj výrobca. TUV Mníchov nerieši zvary, ale len porovnáva hrúbku materiálu a ďalšie hodnoty, nevyjadruje sa k problematickosti, ktorú vytýka žalovaný a za ktorú požaduje zľavu. Žalobca naopak poskytol súdu dôkaz, ktorým preukázal, že materiál splnil technické parametre, za ktoré sa ako dodávateľ zaručil.
Výrobca a TECNI PIEMONTE vzorky kontrolovali priamo s technickými parametrami, ktoré mal tovar spĺňať a v testoch obstáli. Žalobca sa odvolal tiež na protokoly hydroizolácie, ktoré boli vyhotovované na jednotlivých úsekoch tunela, kam sa aplikoval materiál a z každého tohto bloku, bol vyhotovený záznam, na rôznych úsekoch prác, okrem iných aj ohľadne hydroizolácie, ktorú mal sporný materiál plniť. Tieto protokoly má k dispozícii SKANSKA a.s., ako vyšší dodávateľ diela pre objednávateľa. Protokoly podpisoval stavebný dozor, zhotoviteľ (SKANSKA a.s.), podzhotoviteľ (žalovaný), aj investor. Bez podpísania týchto protokolov, by sa v stavbe nedalo pokračovať a dielo by sa nemohlo riadne odovzdať. Stavebný dozor sa podpisom zaručil za to, že je dielo zhotovené bez vád. Keďže na mieste stavby, žalovaný namietal problémy pri zváraní, boli vykonané aj opakované skúšky zvarov a materiál obstál ako vyhovujúci. Technický list materiálu síce nedeklaruje pevnosť zvaru, ale podľa normy DDS je to na PVC hodnota 6 N/mm. Z dôvodu namietanej problematickosti zvarov, boli prizvaní odborníci od výrobcu, ktorý pevnosť zvaru na mieste skúšali a zistilo sa, že sa zvar porušil pri oveľa väčšej hodnote (8N/mm), čo potvrdil aj Technický ústav stavebný, n.o., ktorého posudok nechal žalobca vypracovať a ktorý súdu predložil. Žalobca navrhol vykonanie dôkazu dopytom na SKANSKA a.s., na protokoly hydroizolácie. Žalobca súdu predložil protokol o skúške zvarov vypracovaný dňa 6.5.2011 Technický ústav stavebný, n.o., č. 90-11-0126, ktorý sa o zvaroch vyjadruje ako o vyhovujúcich v teste pevnosti. Súd vypočul V.. G., ktorý na stavbe pôsobil ako kontrolór kvality materiálu. K veci uviedol, že sa na materiáli objavili odlišnosti, ktoré sa prejavovali jednak iným farebným odtieňom a materiál sa inak správal pri zváraní, ktoré bolo problematické. Vykonali dva testy zvaru, jednak tlakom vzduchu a tzv. peel test (či sa vrstva odlupuje) a keďže test materiálu potvrdil zhodu s technickými parametrami, v zabudovávaní sa pokračovalo. Spájanie kusov fólie trvalo dlhšie a problematickejšie. Ako kontrolór kontroloval každý materiál dodávaný na stavbu. Keďže odlišnosť sa nedala posúdiť vizuálne, kontroloval porovnaním s technickým listom tovaru, následne každé posúdenie použitého tovaru bolo zaznamenané do stavebného denníka, kam sa ako kontrolór kvality materiálu podpísal. Výhrady ktoré mal voči materiálu boli zaznamenané v stavebnom denníku, ale zároveň nakoľko materiál obstál v teste hydroizolácie, tento materiál ako kontrolór schválil, o čom je záznam v denníku. Zároveň svedok uviedol, že na miesto vykonania diela boli prizvaní zvárači od výrobcu, ktorí nastavili zváranie tak, že následne už problémy nevykazovalo. Svedok sa tiež vyjadril, že v prípade nevhodnosti materiálu, by nebolo možné pásy fólie zvariť. Svedok sa odvolal na skúšky testov zvarov, ktoré vykonal Technický ústav stavebný, n.o. a kde materiál v teste zvaru obstál, ako aj v testoch ktoré vykonal výrobca u TECNO PIEMONTE.
7. Žalovaný k protokolom hydroizolácie uviedol, že tieto riešia síce správne a vyhovujúce zabudovanie materiálu do diela, ale neriešia kvalitu materiálu ako takého. Žalovaný navrhol výsluch svedka p. S. Š., ktorý bol stavebný dozor. Zároveň žiadal vykonať výsluch svedka Š. W. zo spoločnosti SIKA, Švajčiarsko, k otázke kvality materiálu, nakoľko tento subjekt je odborníkom a dodávateľom stavebnej chémie a PVC s dlhoročnou praxou. Žalovaný žiadal predložiť listinné dôkazy od SKANSKA a.s. - stavebné denníky. Svedok V.. Š. k veci uviedol, že pracoval ako kontrolór kvality stavebných prác. Pri zváraní materiálu sa objavili problémy, materiál sa zváral problematickejšie, ale testy odolnosti zvarov potvrdili že sú vyhovujúce a preto sa v prácach pokračovalo. Nakoniec bolo potrebne nastaviť zváranie na iné hodnoty a zváranie išlo, i keď materiál vykazoval odlišnosti od pôvodného. V prípade že nastali vady pri zváraní, tieto sa opravili, aby zvary boli bez chyby a aby bolo možné zaručiť sa za ich pevnosť, v opačnom prípade by stavebný dozor nepovolil pokračovať v prácach.
8. Žalobca svoje stanovisko k veci zhrnul v písomnom vyjadrení, označenom ako záverečná reč. Na reklamáciu reagoval riadne a včas, ale bez súčinnosti žalovaného ju nebolo možné vyriešiť a do dnešného dňa žalovaný nepredložil požadované údaje čím zmaril riadny priebeh reklamácie. Poukázal na uznesenie NS SR č. 5Cdo 242/2010 v ktorom sa uvádza: „Splatnosť ceny diela nastáva až po skončení diela, teda súčasne s odovzdaním a prevzatím diela, ak nie je medzi zmluvnými stranami dohodnuté inak (napr. dojednanie, že objednávateľ časť ceny diela uhradí až po odstránení vád) Ak sa teda predmet diela‚ nachádza u zhotoviteľa, vzniká objednávateľovi povinnosť zaplatiť cenu diela v čase, kedy mu je zhotovené dielo odovzdané. Na splatnosť ceny riadne prevzatého diela potom nemá vplyv skutočnosť, že dielo v čase plnenia (prevzatia veci objednávateľom) vykazuje vady. V takomto prípade vzniká objednávateľovi právo zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady diela. Zhotoviteľ má teda právo na zaplatenie ceny diela nielen v prípade, že dielo bolo vykonané v zmysle zmluvy riadne (bez vád) a v dohodnutom čase (§ 633 ods. 1 OZ), ale aj v prípade, ak objednávateľ prevzal dielo, ktoré v čase plnenia vykazovalo vady.“ Dokazovaním neboli vady dodaného materiálu preukázané. Žalovaný síce uplatnil reklamáciu vád tovaru, avšak súčasne ako zhotoviteľ zabudoval tento materiál do diela, ktoré bolo riadne a bez vád odovzdané vyššiemu dodávateľovi Skanska SK a.s., čo bolo preukázané
protokolmi hydroizolácie, protokolmi o skúškach zvarov hydroizolácie a ďalšími protokolmi týkajúcimi sa časti diela „Železničný tunel Turecký vrch“, ktoré predložil vyšší dodávateľ Skanska SK a.s., pričom žiaden z protokolov neobsahuje záznam o údajných vadách materiálu tvrdených žalovaným. Argumenty žalovaného nepotvrdili ani výpovede svedkov.
9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, vyniesol na pojednávaní dňa 30.11.2015 rozsudok, ktorým nároku žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Dokazovaním mal súd preukázané, že sporové strany uzatvorili kúpnu zmluvu, o čom v konaní nebol spor, vzhľadom na povahu účastníkov podľa ust. § 409 ods. 1 ObZ a nasl. a súvisiacich ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré upravujú kúpnu zmluvu. Taktiež nebolo sporné, že žalobca dodal tovar, ktorý žalovaný prevzal a tento následne zabudoval do tunela, pričom dielo bolo odovzdané vyššiemu dodávateľovi diela, SKANSKA Sk a.s. Žalovaný v konaní nerozporoval, že dielo odovzdal riadne a včas a bolo prevzaté ako bez vád. Súd vykonal rozsiahle dokazovanie k vadám materiálu, výsluchmi svedkov, listinnými dôkazmi, okrem iných aj protokolmi hydroizolácie od spoločnosti SKANSKA SK a.s. Jedná sa o protokoly číslo bloku 77 - 177, ktoré boli riadne podpísané bez akýchkoľvek výhrad všetkými zúčastnenými stranami spolu s protokolmi o skúške a ide o kladné hodnotenie. Podľa názoru súdu, listinné dôkazy, jednak žalobcom predložené výsledky kontrol u výrobcu a u testovacej spol. TECNO PIEMONTE, žalovaným predložený výsledok skúšky z TUV Mníchov, ďalej výsledok skúšky vyhotovenej v Technickom a skúšobnom ústave stavebnom n.o., ako aj protokoly hydroizolácie, nepreukázali žalovaným namietané vady materiálu. Pokiaľ mal materiál vady, žalovaný mal zabudovanie tohto chybného materiálu pozastaviť, avšak jeho konanie, kedy materiál zabudoval a dielo odovzdal bez vád, nesvedčí jeho tvrdeniam. Súd poukázal na výpoveď konateľa odporcu p. Y., ktorý sa k plateniu vyjadril tak, že v prípade ak spoločnosť SKANSKA vyplatí žalovanému peniaze z bankovej záruky po uplynutí záručnej lehoty, ihneď vyplatí žalobcu teda konkrétne uviedol: „Ak by táto garančná lehota ubehla bez závad, tak by sme navrhovateľovi uhradili celú sumu, nakoľko ja dostanem peniaze od SKANSKA a ja ju uhradím navrhovateľovi.“ Toto vyjadrenie svedčí argumentácii žalobcu, že sa žalovaný účelovo vyhýba plateniu kúpnej ceny.
10. Súd prvej inštancie riešil aj reklamáciu a mal za to, že žalovaný nepostupoval v súlade s ust. § 436 ObZ a neoznámil žalobcovi voľbu svojho nároku. V reklamácií zo dňa 21.6.2011 žalovaný žalobcovi len oznámil, že na základe správy TUV v Mníchove, bolo zistené že izolačná fólia nedosahuje požadovanú hrúbku, bez toho, žeby si uplatnil voľbu svojho nároku. Až v podanom odpore si žalovaný uplatnil zľavu 15% celkovej ceny tovaru. Súd mal za preukázané, že materiál spĺňal parametre deklarované výrobcom v technickom liste. Protokoly vykonané v skúšobnom ústave v Mníchove (TUV SUD) nekonštatovali nesúlad s technickými parametrami. Naopak žalobca predložil stanovisko výrobcu, ktorý všetky parametre deklaroval v technickom liste a súlad týchto parametrov so skúmanými vzorkami, bol preukázaný skúškami, TECNO PIEMONTE, pričom tieto vzorky boli na rozdiel od materiálu skúmaného v TUV Mníchov, identifikované výrobným číslom, teda je možné tento materiál jednoznačne identifikovať. Súd konštatoval, že podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Okrem istiny priznal súd tiež zákonný úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 vetá prvá a druhá ObZ. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP a podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p., zaviazal žalovaného tiež k náhrade trov štátu. Súd zamietol návrh na dokazovanie testom v odbornom laboratóriu v Nemecku, ako neekonomické a nadbytočné. Súd dňa 30.11.2015, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý sa síce z tohto termínu ospravedlnil a žiadal termín odročiť, z dôvodu ochorenia, oznámené dňa 26.11.2015, s lekárskou správou, ale súd toto ospravedlnenie neakceptoval pre nesúlad s § 119 O.s.p.
11. Voči rozsudku a uzneseniam podal žalovaný 2.2.2016 odvolanie. Namietal, že súd neúplne zistil skutkový stav pretože nevykonal navrhované dôkazy, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevysporiadal sa s viacerými argumentmi žalovaného, rozsudok je nepreskúmateľný a vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasil s posúdením protokolov hydroizolácie č. 77-177, pretože neriešia kvalitu materiálu, ale kvalitu zvaru, teda hodnotia stavebné práce, hoci sú podpísané všetkými zúčastnenými subjektmi. Protokoly končia dňom 21.4.2011 a pokračujú 21.5.2011 a nepokrývajú kritickú dobu, s materiálom sa problémy vyskytli okolo 6.5.2011, posledný protokol č. 177 je zo dňa 26.1.2011, kedy ešte vady neboli. V čase kedy TUV Mníchov zaslal výsledky testov materiálu, bol materiál už v stavbe zabudovaný a žalovaný nemohol stavebné práce zastaviť. Súd nesprávne konštatoval, že zabudovanie materiálu a odovzdanie diela, preukazuje, že je tovar bez chýb. Žalovaný nemohol bez výsledkov chemického posúdenia vyhodnotiť miery vád, túto vedomosť získal až od TUV
Mníchov. Žalovaný nechal vyhotoviť komplexné testy v laboratóriách SIKA AG, navrhol výsluch osoby z tohto laboratória, ktorý súd nepripustil. Súd nepripustil dôkaz, testy SKZ TESTING GmbH, Nemecko, ktoré hodnotia všetky kritériá odlišnosti. Žalovaný sa až následne potom ako si nechal vypracovať posudok v SIKA AG, v júni 2012, dozvedel sa o rozsahu vád materiálu, odlišná hrúbka, chem. zloženie, išlo o iný materiál, až následne vedel určiť voľbu nárokov. Žalovaný nespôsobil prieťahy pri reklamácii. Tovar bol dodaný bez výrobných šarží, neboli ani na faktúrach, ani na dodacích listoch. Neuvedenie šarží ako dôvod pre pokračovanie reklamačného konania u výrobcu je cielená obštrukcia. Tieto čísla má mať zo zákona v archivácii aj výrobca. Žalobca poskytol určité vzorky výrobcovi a TECNO PIEMONTE na testy, teda mal ich k dispozícii. Ak skutočne žalobca číslami šarží nedisponoval, výsledky TECNO PIEMONTE, na materiáli č. šarží 113 a 1059, sú irelevantné, nakoľko sa nedá preukázať, že šlo o sporný materiál. Odovzdanie diela investorovi riadne a včas bolo pri tomto type diela len formálnou záležitosťou, pričom k všetkým právnym účinkom príde, až po uplynutí záručnej doby diela. Súd sa nezaoberal výsledkom TUV Mníchov, ktorý potvrdil, že materiál obsahuje cca o 15-20% menej PVC a teda hmotnosť dodaného materiálu bola rozdielna o niekoľko ton, oproti objednávke. Súd sa nezaoberal výsledkami svedeckých výsluchov a stavebných denníkov SKANSKA SK a.s., ktoré potvrdzujú že materiál vykazoval zníženú kvalitu. Nedodaním tovaru v dojednanom množstve (váhový rozdiel 15-20%), akosti a vyhotovení (odlišná farba a povrch a farba signálnej vrstvy), porušil žalobca povinnosť dodať dielo bez vád podľa § 420 ods. 1 ObZ. Žalovaný žiadal rozsudok zmeniť a návrh žalobcu zamietnuť, alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Súd viedol konanie za neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd nezdôvodnil, v čom nemala byť žiadosť o odročenie a lekárska správa súladná s § 119 O.s.p. Žiadosť o odročenie podal včas dňa 26.11.2015 emailom do podateľne Okresného súdu Bratislava I, následne tento podnet dodal listinne 27.11.2015. Súd nepripustil ako dôkaz znalecký posudok SKZ TESTING GmbH, Nemecko ktorý navrhol žalovaný dňa 24.9.2015 a súd súhlasil. Tento posudok zabezpečil a nechal preložiť, preklad agentúra dodala krátko pred pojednávaním. Vzhľadom na práceneschopnosť ho nemal možnosť súdu právny zástupca žalovaného doručiť. Obe uznesenia žiadal žalovaný zrušiť.
12. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril. Protokoly o hydroizolácii žalovaný nesprávne interpretoval. Ich číselné uvedenie označuje čísla blokov tunela. Blok 76 v texte uvádza že pokládka hydroizolácie bola 21.7.2011, prevzaté totožným dňom a čísla dodacích listov zabudovanej fólie. Protokol tunela č. 177, začatie pokládky hydroizolácie dňa 9.5.2011, prevzaté dňa 11.5.2011 a uvádza tiež čísla dodacích listov materiálu. Tieto údaje nie sú spochybniteľné a nie je potom pravdivé tvrdenie žalovaného, že sa jednalo o termíny, kedy ešte nenastali s materiálom problémy. Protokoly boli spol. SKANSKA SK a.s. predložené na súd dňa 29.5.2014 a žalovaný až do odvolania ich relevantnosť nenamietal. Svedkovia zhodne uviedli, že bez súhlasu stavebného dozoru, bez podpísania protokolov hydroizolácie a protokolov o skúškach zvarov, by nebolo možné pokračovať v prácach, teda vadnosť nebola preukázaná. TUV Mníchov len uvádza, že zadávateľ skúšania uviedol, že ide o výrobcu „Mapei/Polyglass podľa údajov žalovaného“, bez identifikácie testovaných vzoriek. Výsledky navyše neobsahujú hodnotiace závery vzhľadom k požadovaných technickým parametrom. Ide len o meranie vlastností dvoch pásov PVC, technický list podaný skúšobni na porovnanie nebol. Reklamované vady popiera aj fakt, že materiál, zabudoval do diela aj napriek tomu, že správu z TUV Mníchov, na ktorú sa odvoláva, už mal žalovaný v čase, kedy sa materiál do diela zapracuvával. Následné odovzdanie diela ako bez vád vyššiemu subdodávateľovi, popiera tvrdenie o chybách materiálu. Žalobca poukázal na obsah listu z 29.3.2011, v ktorom žalovaný píše, že „námatkovou kontrolou boli zistené odchýlky nameraných hodnôt hrúbky materiálu a žalovaný požadoval sprísnenie výstupnej výrobnej kontroly“. Z obsahu tejto zásielky tak žiadna reklamácia, nároky nevyplynuli. Reklamácia bola až dňa 21.6.2011, na ktorú obratom žalobca reagoval a neúspešne požadoval súčinnosť. Žalovaný od júna 2012 mal k dispozícii testy spol. SIKA AG, ktoré doposiaľ nepredložil, hoci sa na ich závery odvolával. Čísla výrobných šarží, ktoré tvrdí žalovaný že vinou žalobcu nemá, sa nachádzajú na štítku, priamo na rolke materiálu. Zhotoviteľ diela je povinný tento štítok a identifikáciu materiálu uschovať. Bolo vinou žalovaného, že nevedel tieto identifikátory poskytnúť v rámci reklamácie. Zo TUV Mníchov vyplýva, že zákazka na testy bola zadaná dňa 3.5.2011, protokol je zo dňa 24.6.2011 a z protokolov hydroizolácie vyplýva, že v bloku 76 začala pokládka 21.7.2011. Žalovaný teda v čase pokládky disponoval správou TUV Mníchov, o ktorej tvrdí že preukázala vady. Ak by tomu tak bolo, mal si splniť povinnosť a práce na diele zastaviť. Pokiaľ ide o zamietnutý návrh na dokazovanie, dôkaz žalovaný navrhol dňa 24.9.2011 a súd odročil pojednávanie na dňa 30.11.2011, čo predstavuje dostatok času na zabezpečenie tohto dôkazu a jeho preklad. Žalovaný mal objektívnu časovú možnosť tento dôkaz zabezpečiť. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok a uznesenia potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania.
13. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. O odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 22.3.2018, za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 1.7.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.
14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré boli správne právne posúdené. Nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP.
15. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. K odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva.
16. Súd prvej inštancie správne posúdil, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená obchodná kúpna zmluva, podľa § 409 a nasl. ObZ. Nebolo sporné, že žalobca dodal tovar, ktorý si podľa technických parametrov objednal žalovaný. Spor sa týkal toho, že žalovaný tvrdil nesúlad technických parametrov, ktoré deklaroval výrobca a žalobca ako dodávateľ, so skutočným stavom. Hrúbka pvc fólie mala byť tenšia, odlišná bola farba a vlastnosti, čo malo spôsobiť problémy pri jeho zváraní a taktiež bola hmotnostná odchýlka 15-20%, čo je pri množstve objednávky niekoľko ton. Žalovaný mal za to, že vady tovaru riadne reklamoval listom z 21.6.2011 a uplatňoval si nároky podľa § 420 a nasl. ObZ, ktoré hodnotil ako nároky z dôvodu podstatného porušenia zmluvy. Podľa § 436 ods. 1 Obz, nároky z vád tovaru, ktoré sú podstatným porušením zmluvy, spočívajú v možnosti alternatívne: požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo odstúpiť od zmluvy. Podľa ods. 3 totožného ustanovenia, „Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.“ Lehota včasného oznámenia nárokov z vád je obsahom prvej vety ust. § 436 ods. 2 ObZ a je definovaná nasledovne: „Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení“. Obsahom listu žalovaného z 21.3.2011, o ktorom tvrdil, že šlo o prvý pokus o včasnú reklamáciu, nie je voľba nárokov, ale len konštatovanie odchýliek v hrúbke materiálu, predmetom žiadosti je len sprísnenie výstupnej kontroly výrobcu. Za riadnu reklamáciu je možné považovať až list z 21.6.2011. Vzhľadom k tomu, že tento list zaslal žalovaný žalobcovi potom ako obdržal výsledky testov v TUV Mníchov, na ktoré sa odvoláva, mal možnosť už v tomto čase, definovať vady tovaru, kvantifikovať prípadnú odchýlku v hmotnosti a uplatniť si zľavu, dodanie iného tovaru, alebo keďže sa podľa jeho tvrdenia jednalo o odchýlku 15-20%, od zmluvy odstúpiť a to s poukazom na § 421 ObZ, ktorý za povolenú množstevnú odchýlku považuje 5% oproti objednávke. Žalovaný preukázateľne uplatnil nároky z vád až v podanom odpore, čo bolo dňa 21.6.2012. Od reklamácie do podania odporu uplynul jeden rok, čo jednoznačne nemožno považovať za včasné uplatnenie nárokov z vád. Súd do tohto obdobia nezapočítava obdobie odkedy si žalovaný tovar prevzal, mal povinnosť ho prezrieť a následné vady oznámiť, teda obdobie od zistenia vád, do uplatnenia nárokov, je potenciálne ešte dlhšie. Do úvahy tak prichádza s poukazom na § 436 ods. 3 ObZ, uplatnenie nárokov ako pri nie podstatnom porušení zmluvy. Nároky z vád pri nepodstatnom porušení zmluvy, podľa § 437 ods. 1 ObZ sú : „.... dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľava z kúpnej ceny.“ Podľa § 439 ods. 1 ObZ „Nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie“. Nárok na zľavu kvantifikoval žalovaný v odpore ako 15% z celkovej kúpnej
ceny 128.000,- eur, teda 18.000,- eur. Nedefinoval ako prišiel k tomuto číslu. Odvolací súd má za to, že zľava z kúpnej ceny podľa § 439 ods. 1, musí byť preukázaná určitým spôsobom, prečo práve takúto zľavu kupujúci požaduje. Následne v konaní na námietku žalobcu, žalovaný uvádzal, že rozdiel spočíval v nadbytočných časových nákladoch a obtiažnosti pri zváraní tovaru. Z výpovede p. Y. potom vyplynulo, že tento rozdiel má predstavovať hmotnostnú odchýlku 15-20% od objednávky. Odvolací súd má za to, že tieto dve tvrdenia si odporujú. Ak požadoval žalovaný zľavu z dôvodu nadbytočných nákladov pri práci, mal tieto náklady, alebo nadbytočný čas, preukázať, čo nevykonal. Zľavu z dôvodu menšieho množstva tovaru, tiež bol povinný preukázať, k čomu neprišlo. Kvantifikáciu hmotnosti argumentoval posudkom TUV Mníchov, ktorý však len nameral veličiny určitých neidentifikovaných vzoriek, ale neprijal k hmotnosti celkovej dodávky žiaden záver, ktorý by preukázateľne potvrdil, že šlo o niekoľko ton. Žalovaný v konaní dôvodil, že nereklamoval kvalitu zvarov, alebo kvalitu stavebných prác a preto dielo aj odovzdal vyššiemu dodávateľovi, ale namietal kvalitu materiálu. Účelom sporného tovaru, boli jeho izolačné vlastnosti - hydroizolácia tunela. V prípade že by bol býval materiál neschopný plniť túto funkciu, jednalo by sa o vadu. Protokoly o hydroizolácii od SKANSKA SK a.s. svedčia o tom, že zvary všetky prešli kontrolou a boli posúdené kladne. V konaní bolo predložených aj množstvo odborných posúdení, z ktorých vyplynulo, že testy na pevnosť zvarov a funkciu hydroizolácie u sporného materiálu, všetky vyšli kladne, čo potvrdili aj svedecké výpovede. K materiálu vypovedali p. G. a p. Š., ktorí na stavbe boli zodpovední za kvalitu materiálu a kvalitu stavebných prác. Obaja síce uznali, že materiál vykázal odlišnosti, ale po následnom nastavení techniky zvárania, fólie boli spojené pevnosťou, ktorá prešla testami a v prácach by sa bez kladného výsledku týchto testov pokračovať nedalo. V konaní sa vykonalo rozsiahle dokazovanie na technické vlastností materiálu, ktoré nie sú právnou, ale odbornou otázkou a preto sa súd mohol rozhodnúť, len na základe výsledkov týchto skúmaní. Výsledky TUV Mníchov neobsahujú špecifikáciu testovanej vzorky, nie je teda preukázané, aký materiál bol preskúšaný, ako ani nebol výsledkom týchto testov porovnávací proces s požadovanými technickými parametrami. Odvolací sú má za to, že žalovaný bol zodpovedný za uschovanie identifikátorov materiálu, bolo na jeho zodpovednosti, aby materiál ktorý označil za vadný starostlivo identifikoval. Jednalo sa o dôkaz v prospech tvrdenia žalovaného a teda mal zabezpečiť štítky, na ktorých sa nachádzalo číslo šarže. Z bežnej obchodnej praxe je známe že šarža výrobku sa obvykle nachádza na obalovom materiáli. Žalovaný tovar prevzal a tieto čísla mal k dispozícii. Pokiaľ tieto čísla mal SKANSKA SK a.s., mal možnosť dopytovať žalovaný túto spoločnosť a štítky si vyžiadať. Odvolací súd konštatuje, že výsledky TUV Mníchov sú nepreukazné voči tvrdeniam žalovaného aj z dôvodu že nepracovali s technickým listom, ktorý deklaruje určité hodnoty a tie mali byť zisťované v testoch. Žalobca nechal vypracovať skúmanie technických vlastností materiálu v rôznych testovacích inštitúciách porovnávacou metódou s deklarovanými vlastnosťami výrobku, ako aj preukázal snahu riešiť reklamáciu u výrobcu. V konaní vyplynulo, že k obštrukcii pri reklamácii u výrobcu prišlo tým, že nebolo možné vykonať kontrolné skúšanie tovaru, nakoľko žalovaný nedodal ani konkrétne vzorky, ani čísla šarží vzoriek, u ktorých bola podľa jeho tvrdenia vada nameraná v TUV Mníchov. V tomto smere neuniesol žalovaný dôkazné bremeno svojich tvrdení. Odvolací súd pri potvrdzujúcom rozsudku prihliadol aj na podstatnú skutočnosť, že i keď žalovaný namieta vady materiálu, deklaroval odovzdanie diela vyššiemu subdodávateľovi ako riadne a bez vád, čo odporuje jeho tvrdeniam o tom, že bol materiál nevyhovujúci. Zápisy v stavebných denníkoch, protokoloch o hydroizolácii a výsledky testovaní zvarov na mieste, ktoré opísali svedkovia, svedčia o tom, že materiál bol zvarený na kvalitatívnu úroveň ktorá vyhovovala odsúhlaseniu ďalších čiastkových prác, s výsledkom odovzdania diela. Žalovaný namietal, že nereklamoval kvalitu prác, ale materiál ako taký. Zhoda materiálu bola preukázaná v laboratóriách výrobcu a TECNO PIEMONTE, pričom výsledky týchto testov, neboli účinne žalovaným vyvrátené. Zároveň odvolací súd má za to, že bolo preukázané, že bol dodaný materiál, ktorý si žalovaný objednal, pretože zodpovedal deklarovaným vlastnostiam. Ak sa vyskytli problémy a nadbytočné náklady pri práci s týmto materiálom, z dôvodu že mal určité iné chemické alebo iné vlastnosti (farba, zloženie, hrúbka), o čom sa svedkovia vyjadrili, žalovaný mal exaktne kvantifikovať tieto nadbytočné náklady a na základe toho si zľavu uplatniť. Do dnešného dňa podľa názoru odvolacieho súdu nebolo žalovaným preukázané, v čom spočíva kalkulácia uplatňovanej zľavy, ako ani nebol preukázaný nesúlad dodaného materiálu s jeho technickými parametrami, ktoré deklaroval výrobca a za ktoré sa žalobca ako predávajúci zaručil. Nárok žalobcu je teda oprávnený.
17. Súd vykonal rozsiahle odborné skúmanie z rôznych zdrojov pokiaľ ide o kvalitu materiálu. Zhodne s argumentáciou žalobcu, odvolací súd konštatuje, že od navrhnutia dôkazu 24.9.2015, do najbližšieho pojednávania dňa 30.11.2015, žalovaný mal dostatok času, navrhovaný posudok nemeckej skúšobne zabezpečiť a zaslať ho súdu aj s prekladom. Nebola tak odňatá jeho možnosť konať pred súdom. K odňatiu možnosti konať pred súdom neprišlo ani pojednávaním a rozhodnutím v
neprítomnosti žalovaného. Podľa § 119 ods. 3 O.s.p., ktoré bolo platné a účinné v čase kedy sa žalovaný domáhal odročenia pojednávania pre ochorenie, „Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania“. Lekárska správa, ktorou dôvodil žalovaný, neobsahuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára o možnom ohrození zdravotného stavu, alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu, preto tento doklad súd správne hodnotil ako nesúladný s možnosťou pojednávanie odročiť a rozhodol v neprítomnosti žalovaného v súlade s § 119 ods. O.s.p.
18. Rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. 31Cb/139/2012-481 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na 100% a preto mu súd priznal nárok vo výške 100%, pričom o výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).