Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_13C-175-2016.pdf
PDF · 132.29 KB
No categories available
13C/175/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcu: K.. F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX F., práv. zast.: JUDr. Michal Mudrák, advokát, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 28, zast. JUDr. Peter Škerlík, advokát, ul. J. Ťatliaka 2051/8, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50099655, v konaní o zaplatenie sumy 1.810,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím žalobným návrhom, doručeným na tunajší súd dňa 6.10.2016 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie škody vo výške 1 810,- € za zriadenie vecného bremena, ako aj trov konania a to na tom základe, že žalovaný zriadením vecného bremena na parcelách LV č. 1878, podľa záznamovej listiny č. Z-166/2016 Obecného úradu - katastrálneho úradu v Detve, vrátane ochranného pásma, preložkou diaľkového kábla Rýchlostná cesta R2 Pstruša - Kriváň, spôsobil vlastníkovi, t.j. žalobcovi pozemku škodu bez primeranej jednorazovej náhrady. Podľa znaleckého posudku č. 89/2016 (príloha č. 1) III. časti Záver vecného bremena (práv a závad) žalobca má nárok z uloženia optických káblov a ochranného pásma na pozemku LV č. 1878 na kompenzáciu škody v jednorazovej odmene podľa Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. vo výške 1810,- €. Na uplatnenie náhrady škody z predmetného vecného bremena sú splnené zákonné podmienky nasledovne:
- porušenie právnej povinnosti, žalovaný zriadil vecné bremeno na pozemku žalobcu pod LV č. 1878, bez odplaty,
- vznik škody ako majetkovej ujmy, zriadením vecného bremena, žalobcovi je spôsobená hospodárska škoda, ktorá bráni využívaniu pozemku pre hospodárske účely,
- príčinná súvislosť, je medzi zriadením vecného bremena bez odplaty, a škodou, brániacou využívanie pozemku pod LV č. 1878,
- zavinenie, spôsobil žalovaný vedome, ktorý vedel, že zriadením vecného bremena na predmetnom pozemku bez odplaty, spôsobí žalobcovi škodu, s čím bol uzrozumený.
2. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe žalobcu písomným podaním zo dňa 24.10.2017, ktorým žiadal žalobu, ako nedôvodnú zamietnuť a priznať im náhradu trov konania, pričom vo svojom písomnom vyjadrení uviedol: Diaľkový kábel bol pod povrchom pozemku parc. KN-C č. 1660/1, ktorý je zapísaný na LV č. 1878 vedenom Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom pre k. ú. Stožok /ďalej len ,,Pozemok“/ uložený v roku 2014 na základe stavebného povolenia vydaného Ministerstvom dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja č. 03371/2013/SCDPK-03475 zo dňa 21.01.2013 /ďalej len „Stavebné povolenie“/, stavebníkovi - Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. /ďalej len ,,NDS“/ na zhotovenie stavby „Rýchlostná cesta R2 Pstruša - Kriváň“. Nejednalo sa o zhotovenie novej stavby, ale o preložku diaľkového kábla, ako vynútenej investície NDS - stavebníka novej cestnej rýchlostnej komunikácie. Táto bola zabezpečovaná a vykonaná dodávateľmi NDS ešte v roku 2014 z dôvodu, že diaľkový kábel v pôvodne vedenej trase kolidoval s trasou vyprojektovanej novej Rýchlostnej cesty. Preložku diaľkového kábla teda nevyvolal žalovaný, ale bola vyvolaná potrebou zhotovenia novej cestnej rýchlostnej komunikácie, pričom preložka bola vykonaná legálne. Pri preložke nebola vykonaná žiadna modernizácia či zhodnotenie kábla a Pozemok po dokončení preložky bol uvedený do pôvodného stavu. Vecné bremeno k Pozemku, ktoré je zapísané na LV č. 1878 v prospech spoločností Slovak Telekom, a. s., ako oprávneného z vecného bremena, ktoré žalobca, ako povinný z vecného bremena je povinný strpieť, je zákonným vecným bremenom. Vzniklo podľa § 66 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách najneskôr ukončením preložky diaľkového kábla pod povrch Pozemku, teda ešte v roku 2014. Jeho záznam na LV má len deklaratórny charakter. Na vznik vecného bremena vplyv nemá, pretože vzniklo zo zákona. Zákonné vecné bremeno spočívajúce v oprávnení zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzích nehnuteľnostiach, ako sme už uviedli, priznáva Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách /ďalej len ,,ZEK“/ v § 66 podniku, ktorý je definovaný v § 5 ZEK. Takýmto podnikom, po splnení oznamovacej povinnosti (§ 13, § 15 ZEK), je aj spoločnosť“ Slovak Telekom, a. s. /ďalej len „Slovak Telekom“/. Potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti bolo vydané bývalým Telekomunikačným úradom SR (od 01.01.2015 Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb) 17.07.2013 ďalej len „Potvrdenie“/. Z Potvrdenia je zrejmé, že Slovak Telekom (ako podnik) prevzal na seba aj všetky práva a povinnosti, ktoré ukladá ZEK v oblasti zriaďovania a prevádzkovania verejnej elektronickej komunikačnej siete a jej vedení na cudzích nehnuteľnostiach. V potvrdení je uvedené o. i. aj to, že ST ako podnik, ktorý poskytne verejnú sieť je vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu oprávnený využívať cudzie nehnuteľnosti za dodržania podmienok podľa § 66 zákona o elektronických komunikáciách. Podľa § 66 ods. 10 ZEK Preložkou vedenia je premiestnenie niektorých prvkov alebo zmena jeho trasy. Preložkou vedenia sa rozumie aj vybudovanie nového vedenia, ktoré funkčne nahradí pôvodné vedenie. Preložku vedenia, ktorú nevyvolal vlastník alebo prevádzkovateľ dotknutého vedenia, možno vykonať len po dohode a za podmienok dohodnutých s podnikom. Náklady takejto preložky uhrádza osoba, ktorá potrebu preložky vyvolala, ak sa nedohodlo inak. Ak zároveň dôjde k modernizácii vedenia, náklady na modernizáciu uhrádza podnik, ak sa nedohodlo inak. Zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá podľa názoru žalobcu mala vzniknúť preložkou diaľkového kábla, ako súčasti vedenia elektronickej komunikačnej siete neexistuje. Primárne preto, že žalobcovi z tohto titulu žiadna škoda nevznikla. A hoci žalobca je povinný strpieť diaľkový kábel pod povrchom časti svojho Pozemku z titulu zákonného vecného bremena, v podstate tento Pozemok môže naďalej využívať spôsobom ako ho využíval do vykonania preložky. Naviac, ani žalovaný, no ani NDS vykonaním prekládky neporušili žiadnu právnu ani inú povinnosť. To, že NDS, za súhlasu Slovak Telekomu, vykonala preložku diaľkového kábla rozhodne nie je porušením povinnosti, ale výkonom práva, vyplývajúcim z právneho poriadku SR. Preto o neexistencii príčinnej súvislosti ani zavinenia nemožno ani len uvažovať a teda sa k ním vyjadrovať považujeme za zbytočné. Vychádzajúc z uvedeného sme toho názoru, že žalovanému nenáleží ani žiadna iná náhrada za to, že pod povrchom Pozemku bol umiestnený diaľkový kábel. To najmä preto, že po vykonaní preložky bol Pozemok uvedený do stavu zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu. Pozemok teda môže byť a pokiaľ vieme aj je užívaný dovtedajším spôsobom a žalovaný nie je obmedzený v obvyklom jeho užívaní. Pokiaľ ide o predložený znalecký posudok č. 89/2016, vypracovaný p. Ing. Máriou Kubišovou, tento považujeme za účelový a nesprávny. To nielen preto, že kým na titulnej strane je uvedené, že vecné bremeno na priznanie práva hodnotí v prospech spoločnosti Slovak Telekom a v ďalšom obsahu už spomína len spoločnosť Orange, a. s. (napr. str. 12, str. 9), ale najmä preto, že ak je použitá správna metodika výpočtu (tú nevieme posúdiť), potom sú do príslušných vzorcov dosadené hodnoty nezodpovedajúce skutočnosti. Vychádzame pritom z dlhoročných skúseností s náhradami za vecné bremená, ktoré poskytuje vlastníkom nehnuteľností žalovaný v prípade ak im na náhradu vznikne nárok. Nateraz revízny znalecký posudok nepredkladáme, najmä z dôvodu časovej tiesne. Sme však pripravení ho nechať vypracovať, ak nás na to súd vyzve (stačí telefonicky na tel. č. nášho právneho zástupcu, príp. prostredníctvom jeho elektronickej schránky), event. ak nebude žaloba zamietnutá ako zjavne nedôvodná a bude stanovený termín pojednávania, potom ho predložíme na pojednávaní.
3. Žalobca sa vyjadril k písomnému vyjadreniu žalovaného písomným podaním zo dňa 20.11.2017 a vo svojom písomnom podaní uviedol: Vlastnícke právo požíva ochranu, Dôkaz: ods. 1, čl.20/Ústavy SR. Ústava SR v hierarchii zákonov v SR, subsumuje zákony podľa sily jednotlivých zákonov v poradí zhruba takto: Ústavný zákon, Trestný zákon, Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, a ostatné zákony - najmä rezortné v oblasti hospodárstva SR. V prípade vecného bremena, Občiansky zákon (ďalej OZ) subsumuje aj zákon č. 351/2011 Z.z. Preto procesná obrana žalovaného v § 66, zákona č. 351/2011 Z.z., je neúčinná sile OZ! V zmysle OZ, nárok na náhradu Škody alebo primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, žalobca môže uplatniť nárok u držiteľa povolenia, ktorý túto škodu spôsobil! Zriadením vecného bremena na cudzej nehnuteľnosti, nie je dotknuté právo žalobcu na náhradu škody. Dôkaz: ustanovenie § 1510/OZ ! Zo zákona, vecné bremeno na cudzej nehnuteľnosti je považované za spôsobenú škodu, bez ohľadu na to, či po uložení káblovej preložky môže žalobca užívať nehnuteľnosť alebo nie. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie nároku na náhradu škody je existencia zásahu do vlastníckych práv žalobou, zriadením vecného bremena na jeho nehnuteľnosti, čo sa aj stalo! Dôkaz - príloha č. 1, oznámenie o zápise vecného bremena v katastri Detva. Preto aj príčinná súvislosť, je medzi existenciou zásahom do vlastníckych práv, zriadením vecného bremena na nehnuteľnosti žalobcu, a vzniklou škodou z oprávnenia žalovaného. Dôkaz: ustanovenie § 1510 / Občianskeho zákonníka. Ku znaleckému posudku č. 89/2016 žalobca nemá výhrady, nakoľko nemá kvalifikáciu pre znaleckú činnosť, rovnako ako žalovaný, v posudzovaní ceny pozemkov! Avšak výsledná cena znaleckého posudku č. 89/2016 objektivizuje hodnotu majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny v danom mieste a čase hodnoteného majetku, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu vonej súťaže pri poctivom predaji, bez neprimeranej pohnútky! Dôkaz: vyhláška MS SR č. 492/04 Z. z. Nespokojnosť žalovaného so znaleckým postupom č. 89/2016 nemá opodstatnenie, pretože tzv. „všeobecný záujem“ je o niečom inom, len nie regulátorom cien pozemkov na trhu volnej súťaži! Preto záujem kupujúceho nemôže mať vplyv na cenu pozemku z verejného záujmu! Na cenu pozemkov všeobecne vždy pôsobí dopyt, ktorá je vždy vyššia, pod stavbu, ako cena ostatných pozemkov, nespadajúcich pod stavbu! Pokiaľ vlastníctvo pozemku je Ústavou SR, cena pozemku pod chránenú stavbu je určená na základe odhadu ceny určenej súdnym znalcom a vylučuje manipuláciu s cenou záujmami kupujúcich v úrovni bazárových cien! Objektívnosť ceny pozemkov v čase a mieste na trhu volnej súťaže, korešponduje s vyhl. MS SR č. 492 /2004 Z.z. V danom prípade súd môže vyhovieť žalovanému tak, že písomne osloví dotyčnú súdnu znalkyňu znaleckého posudku č. 89/2016 pre odpoveď, či trvá na opodstatnenosti predmetného znaleckého posudku, pre rozptýlenie pochybnosti žalovaného! „Záujem vyjadrenia“ žalovaného vo svojom závere je podozrením z ovplyvňovania súdu v rozhodovaní na zamietnutie nároku žalobcu! Ide o neopodstatnený záujem žalovaného, pretože súd vo svojom rozhodovaní je povinný riadiť sa princípmi, ktoré vyžadujú od súdneho procesu, nezávislosť a nestrannosť k účastníkom sporu vo veci č. k. l3C 175/2016.
4. Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu a to písomným podaním zo dňa 8.12.2017, v ktorom uviedol: Ako sme uviedli už vo vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 24.10.2017, ktoré bolo súdu doručené 25.10.2017 /ďalej len ,,Vyjadrenie k žalobe“/, diaľkový kábel bol pod povrch pozemku parc. KN-C č. 1660/ 1, ktorý je zapísaný na LV č. 1878 vedenom Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom pre k. ú. Stožok a ktorého spoluvlastníkom v 1/2 spoluvlastníckeho podielu je žalobca /ďalej len ,,Pozemok“/ uložený v roku 2014 na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného MDVaRR SR Národnej diaľničnej spoločnosti, ako stavebníkovi, na zhotovenie stavby ,,Rýchlostná cesta R2 Pstruša - Kriváň“, pričom sa jedná o preložku, ako vynútenú investíciu vo verejnom záujme. Táto bola vykonaná legálne a Pozemok bol po dokončení uvedený do pôvodného stavu. Jeho využívaniu na účel na aký bol využívaný do vykonania preložky nič nebráni. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení žalobcu uvádza, že vlastnícke právo, podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, požíva ochranu, toto nepopierane. Faktom je ale aj to, že Ústava SR v čl. 20 ods. 4 stanovuje, že vlastnícke práva môže byt' obmedzené v nevyhnutnom rozsahu vo verejnom záujme na základe zákona. Ako vyplýva z vyjadrenia k žalobe, riadne povoleným vykonaním preložky diaľkového kábla v roku 2014 vzniklo k Pozemku zákonné vecné bremeno podľa § 66 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách /ďalej tiež „ZEK“/. Skutočnosť, že predmetné zákonné vecné bremeno do katastra, či na LV č. 1878 bolo zapísané až v roku 2016 nemá žiadny vplyv na jeho vznik a existenciu, pretože jeho záznam na LV nemá konštitutívny, ale má len deklaratórny charakter. Pokiaľ vo Vyjadrení žalobou je uvedené, že „V prípade vecného bremena, Občiansky zákon (ďalej OZ) subsumuje aj zákon č. 351/2011 Z.z.. Preto procesná obrana žalovaného v § 66 zákona č. 351/2011 Z.z., je neúčinná sile OZ./“, aj keď nad rámec potreby, predsa len uvádzame, že ZEK je vo vzťahu k OZ lex specialis. Všetky časti vyjadrenia žalobou, ktoré sú odvodené od uvedeného jeho nesprávneho názoru možno považovať len za účelové a z právneho hľadiska nepoužiteľné. Žalobca sa aj vyjadrením žalobcu snaží zdôvodniť, že žalobou uplatnených 1 810.- eur je požadovanou náhradou škody, ktorá mu mala vzniknúť preložkou kábla v dĺžke cca 9 metrov pod povrch Pozemku, ktorého je spoluvlastníkom v 1 z celku. Stále však nepreukázal to podstatné, čo tvrdí - že vznikla škoda. Ako sme uviedli už vo vyjadrení k žalobe, výkon práva nie je možné považovať za škodu a jeho tvrdenie, že „Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie nároku na náhradu škody, je existencia zásahu do vlastníckych práv žalobou, zriadením vecného bremena na jeho nehnuteľnosti, čo sa aj stalo !“ je z právneho pohľadu nezmyselné. Celkovo musíme konštatovať, že vyjadrenie žalobcu je účelové, tvrdenia, ktoré sú v ňom uvedené nie sú pre posúdenie žaloby o náhradu škody vôbec relevantné. Niektoré (uviedli sme príklady vyššie) sú celkom nezmyselné, niektoré síce, ak ich ,,vytrhneme z kontextu“ (napr., že zriadením vecného bremena nie je dotknuté právo na náhradu škody), sú síce pravdivé, no v kontexte s ostatnými uvádzanými tvrdeniami, a najmä nepreukázaním vzniku akejkoľvek škody, použiteľné nie sú, pričom stručne sa na ne reagovať nedá. Sú však natoľko nepodstatné, že reagovať na ne podrobnejšie považujeme za rozporné so zásadou hospodárnosti konania. Za podstatné považujeme, že:
- žalobca nepreukázal žiadny protiprávny úkon žalovaného,
- žalobca nepreukázal vznik akejkoľvek škody a preto je nemožné sa zaoberať príčinnou súvislosťou, ktorej existenciu síce tvrdí, no je to len účelové tvrdenie,
- vzhľadom na to, že žalobou sa uplatňuje peňažné plnenie, uvádzame tiež, že z hľadiska práva na jednorazovú náhradu podľa § 66 ods. ods. 5/ ZEK už právo žalobcu na náhradu za obmedzenie obvyklého užívania nehnuteľnosti prekludovalo. Poukazujeme na ust. § 78 ods. 2/ ZEK podľa ktorého ,,Ak k obmedzeniu užívania nehnuteľnosti v dôsledku výkonu oprávnení podniku podľa § 66 ods. 1 došlo pred 1. februárom 2017, na uplatnenie nároku na jednorazovú úhradu sa vzťahujú ustanovenia § 66 ods. 4 a 5 v znení účinnom do 31. januára 2017.“ Podľa § 66 ods. 5 ZEK v znení účinnom do 31.01.2017 (zmena ZEK zákonom č. 353/2016 Z. z.),,...Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak toto právo zaniká. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.“ Opakovane uvádzame, že zákonné vecné bremeno vzniklo v roku 2014, žalobca podal na súde žalobu o náhradu škody 06.10.2016 bez toho, aby si pred jej podaním uplatnil u žalovaného právo na jednorazovú náhradu podľa § 66 ods. 5 ZEK. Aj v prípade, ak by z akýchkoľvek, nám neznámych dôvodov, súd považoval podanie žaloby za uplatnenie práva na jednorazovú náhradu, treba povedať, že bolo uplatnené neskoro. Aj preto žalobcovi nie je možné priznať ani náhradu za obmedzenie užívania Pozemku. To ani v prípade, že by k obmedzeniu bolo došlo. K žiadnemu obmedzeniu však nedošlo. Pozemok je užívaný dovtedajším spôsobom a žalovaný teda v jeho obvyklom užívaní vykonaním preložky nijako nebol a nie je. Na základe vyššie uvedeného žiadal teda žalobu zamietnuť.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalovaného, znaleckým posudkom č. 89/2016, Verejnou vyhláškou, rozhodnutím Ministerstva dopravy výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 03371/2013/SCDPK-03475 zo dňa 21.1.2013, dohodou o preložke telekomunikačného vedenia zo dňa 31.8.2012, znaleckým posudkom č. 105/2017, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
6. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcu na prvom pojednávaní, konanom dňa 5.2.2018 zistil, že prednáša žalobu v zhode s písomne podaným žalobným návrhom, ako aj vyjadrením žalobcu, ktorým reagoval na vyjadrenie žalovaného, avšak k veci uviedol, že tento nárok, ktorý bol uplatnený touto žalobou vyplýva z § 66 Zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách. Na základe vyššie
uvedeného teda žiadali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1 810,- €, pričom to považujú za jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti.
7. Súd z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní, konanom dňa 5.2.2018 zistil, že sa v celom rozsahu pridržiavajú ich písomných vyjadrení, ktoré zaslali súdu jednak k žalobe, ako aj k samotnému vyjadreniu žalobcu. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalobcu jednoznačne uviedol, že si uplatňujú že si uplatňujú nárok v zmysle § 66 ods. 5 Zákona č. 351/2011 Z.z. On poukázal na zákonné ustanovenie § 66 ods. 10 Zákona č. 351/2011 Z.z. a tvrdil, že žalovaný nemá pasívnu legitimáciu, aby vystupoval v tomto konaní, nakoľko v tomto prípade by mal vystupovať na ich mieste iný subjekt a jedná sa o Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. Zároveň predložil do spisu krátkou cestou Dohodu o preložke telekomunikačného vedenia, uzatvorenú medzi Slovak Telekom, a.s. a Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. zo dňa 31.8.2012. Aj z tejto dohody vyplýva, že všetky tieto náklady by mala znášať Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Túto dohodu doručil právny zástupca žalovaného krátkou cestou do rúk právnemu zástupcovi žalobcu. Ďalej k veci uviedol, že podľa neho neboli dodržané ani prekluzívne lehoty v zmysle § 66 ods. 5.
8. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcu na druhom pojednávaní, konanom dňa 22.3.2018 zistil, že tento k veci uviedol: „nesúhlasíme s obranou žalovaného a to za 1) čo sa týka § 66 ods. 10, nakoľko v tomto prípade toto ustanovenie upravuje len vnútorný vzťah medzi podnikom a stavebníkom a v danom prípade podľa ich názoru má žalovaný pasívnu vecnú legitimáciu, aby vystupoval v tomto konaní. Poukázal na obdobný vzťah, napr. medzi vlastníkom nehnuteľnosti, prenajímateľom a nájomcom a tak isto majú za to, že nikde v Zákone č. 351/2011 Z.z. nie je uvedené, že by sa nejakým spôsobom menil spôsob uplatnenia tejto primeranej náhrady. Čo sa týka samotnej dohody, uzavretej medzi žalovaným a Národnou diaľničnou spoločnosťou, k tomu uviedol, že žalobca túto dohodu neuzatváral. Ďalej poukázal na zákonné ustanovenie § 66 ods. 3 Zákona č. 351/2011 Z.z., a poukázal, že toto zákonné ustanovenie nebolo zo strany žalovaného splnené a keďže on si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, nemôže sa odvolávať na tie veci, ako sa odvoláva. Majú za to, že tu patrí všeobecné pravidlo, ako pri Občianskom zákonníku, to znamená, že ten, kto zmaril splnenie podmienky, nemôže sa dovolať jej prospechu a keďže žalobca nevedel o tom, že sa vykonávajú takéto zmeny, nemal možnosť na to reagovať. Pri pripustení opačnej argumentácii, by nejakému podniku stačilo len tak si niečo postaviť, potom istý čas by bol ticho a bolo by to v poriadku a takýto výklad podľa ich názoru je v rozpore s ústavou a s ochranou vlastníckeho práva a tým pádom považujú nárok žalobcu za včas uplatnený a žiadajú žalobe vyhovieť. Čo sa týka konkurencie znaleckých posudkov, ktorú predložil jednak tak žalobca, ako aj žalovaný, tak je na súde, ako toto vyhodnotí a majú za to, že znalecký posudok, predložený žalovaným hodnotí len využívanie predmetných pozemkov z poľnohospodárskych dôvodov, a preto žiadali, aby súd aplikoval ich znalecký posudok, ktorý predložili a v tomto posudku sa uvádza, že predmetné pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania sú stavebné pozemky, resp. priemyselné pozemky. Pokiaľ sú tam zriadené siete žalovaného, ktokoľvek tam niečo bude chcieť postaviť, bude potrebovať súhlas od žalovaného a táto obštrukcia výrazne znižuje hodnotu a použiteľnosť predmetných pozemkov, nakoľko si myslia, že na tom mieste, kde je ten kábel položený, žalovaný nepovolí nijakú ďalšiu stavebnú činnosť.
9. Súd z prednesu právneho zástupcu žalovaného, na pojednávaní konanom dňa 22.3.2018 zistil, že zotrvávajú na svojej argumentácii, že žalovaný nemá pasívnu vecnú legitimáciu čo sa týka ohľadne splnenia podmienok a včasnosti uplatnenia nárokov z vecného bremena, tak majú za to, že v danom prípade vykonaním stavby došlo k zriadeniu predmetného vecného bremena, pričom táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby a regionálneho rozvoja, pričom táto stavba je líniová stavba, a preto bolo rozhodnutie doručované verejnou vyhláškou. Teda platí, že všetci účastníci konania, aj ktorí neboli priamo oslovení, o stavbe vedeli. Naviac majú za to, že aj žalobca si je vedomý, že Národná diaľničná spoločnosť je povinná hradiť všetky náklady, tak ako to vyplýva priamo z § 66 ods. 10 Zákona č. 351/2011 a vyplýva to aj z toho, že žalobca žaloval okrem žalovaného aj Národnú diaľničnú spoločnosť aj spoločnosť Orange, ktorých vedenia vedú v rovnakej ryhe, ako vedenie diaľkového kábla spoločnosti žalovaného. Ďalej k veci uviedol, že bola žalovaná náhrada škody, ale podľa nich žalobca nepreukázal žiadnu škodu a nebol poukázaný žiadny protiprávny úkon. Ďalej poukázal na zákonné ustanovenie § 78 d) ods. 2 Zákona č. 351/2011, ako aj na zákonné ustanovenie § 66 ods. 5 toho istého zákona, pričom majú za to, že stavba bola zhotovená v roku 2014 a predmetné právo teda zaniklo v roku 2015 a žaloba bola podaná v roku 2016 a teda aj právo na jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti zaniklo. Ďalej k veci uviedol, že žalobca doteraz žiadnym spôsobom
nepreukázal, že predmetný pozemok je stavebný pozemok, alebo pozemok priemyselnej zóny a táto skutočnosť nevyplýva ani z predmetného znaleckého posudku a nie je žiadnym spôsobom preukázaná.
10. Súd zo znaleckého posudku č. 89/2016, ktorý predložil žalobcu zistil, že tento znalecký posudok vypracovala znalkyňa v odbore Stavebníctvo - Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, Ing. Mária Kubišová. Znalecký posudok bol podaný vo veci Odhad hodnoty nehnuteľnosti, stanovenie všeobecnej hodnoty pre účel náhrady majetkovej ujmy za zriadenie vecného bremena. Vecné bremeno na priznanie práva uloženia inžinierskych sietí vrátane ochranného pásma preložky diaľkového kábla, Rýchlostná cesta R2 Pstruša - Kriváň v prospech: Slovak Telekom a.s., na pozemok parcela C-KN č. 1660/1, katastrálne územie Stožok, obec Stožok, okres Detva. Zo záveru tohto znaleckého posudku súd zistil, že vecné bremeno na priznanie práva, uloženia a údržby inžinierskych sietí vrátane ochranného pásma preložky optických káblov SO 611/00, Rýchlostná cesta R2 Pstruša - Kriváň v prospech: Orange, a.s., zaokrúhlene 1 810,- €.
11. Súd z čiastočného výpisu z LV č. 1878, ktorý sa nachádza v znaleckom posudku č. 89/2016 zistil, že vlastníkom nehnuteľností, parc. č. 1660/1 vo výmere 1138 m2 - orná pôda je žalobca v 1. Jedná sa o čiastočný výpis z LV pre okres Detva, obec Stožok, katastrálne územie Stožok. V časti C: „Ťarchy“ tohto čiastočného výpisu z LV je okrem iného uvedené: Vecné bremeno na priznanie práva uloženia a údržby inžinierskych sietí vrátane ochranného pásma SO 654-00 a SO 664-00 preložka diaľkového kábla a preložky MTS v km 2, 200-3, 240, Rýchlostná cesta R2 Pstruša - Kriváň na pozemok par. C-KN č. 1660/1 vo vyznačenom rozsahu podľa geometrického plánu č. 20/2015 v prospech Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 - Z 166/2016 zo dňa 26.1.2016 - 65/2016.
12. Súd z rozhodnutia vo forme Verejnej vyhlášky Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 21.1.2013, č. konania 03371/2013/SCDPK-03475 zistil, že týmto rozhodnutím bolo povolená podľa § 66 Zákona č. 50/1976 Zb. stavebníkovi Národná diaľničná spoločnosť a.s., Mlynské Nivy 45, 821 05 Bratislava stavba Rýchlostná cesta R2 Pstruša - Kriváň, kde okrem iného bola pod č. 654-00 povolená Preložka diaľkových káblov v km 2,200-3,240 a pod č. 664-00 bola povolená Preložka MTS v km 2,440-3,240.
13. Súd z listinného dôkazu, označeného ako „správa stavebného dozoru o priebehu výstavby“ zistil, že vedúci týmu stavebných dozorov na stavbe R2 Pstruša - Kriváň oznámil, že objekt bol pripravený k preberaciemu konaniu, ktoré začalo 5.12.2014.
14. Súd z Dohody o Preložke telekomunikačného vedenia, uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov v spojení s § 18 ods. 13 Zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a podľa ust. § 66 ods. 10 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zistil, že táto dohoda bola uzatvorená medzi žalovaným, ako podnikom a Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, ako stavebníkom. Táto dohoda bola uzatvorená v písomnej forme dňa 31.8.2012. V článku I. tejto dohody je uvedené: Podnik je vlastníkom a prevádzkovateľom telekomunikačných zariadení a vedení káblov v rámci stavby „Rýchlostná cesta R2 Pstruša - Kriváň“ bližšie špecifikovaných číslom a názvom objektu: SO 650-00 Preložka diaľkových káblov v km 0,000 - 0,700 SO 104-00, k, ú Vígľaš (Kábel TCEPKPFLE 35XNO,8 ; dĺžka preložky DK je 810 m), SO 651 -00 Preložka optických káblov v km 0,670 - 0,790 SO 104-00, k. ú. Vígľaš (Dĺžka ochrany HDPE rúr je 5,6 m + 8 m, dĺžka preložky HDPE rúr je 2 × 55 m), SO 652-00 Ochrana optických káblov v km 1,750, k. ú. Stožok (Dĺžka HDPE rúr je 70 m), SO 654-00 Preložka diaľkových káblov v km 2,200 - 3,240, k. ú. Pstruša, Stožok (Kábel TCEPKPFLE 35XNO,8 ; dĺžka preložky DK je 1 335 m), SO 656-00 Preložka diaľkových káblov v okružnej križovatke Detva, k. ú. Detva (Kábel TCEPKPFLE 35XNO,8 ; dĺžka preložky DK je 400 m), SO 657-00 Preložka optických káblov v km 6,520, k. ú. Detva (Ochrana HDPE rúr v mieste križovania rýchlostnej cesty R2, dĺžka ochrany HDPE rúr je 56,4 m) SO 660-00 Preložka diaľkových káblov v km 6,820 - 7,980, k. ú. Detva, Kriváň (Kábel TCEPKPFLE 35XNO,8 ; dĺžka preložky DK je 1 400 m), SO 661-00 Preložka optického kábla pri ceste ll/526, k. ú. Kriváň (Dĺžka preložky HDPE rúr pre OOK je 2 X 1 060 m, dĺžka preložky OOK je 2 030),
SO 662-00 Preložka diaľkových káblov pri ceste 111526, k. ú. Kriváň (Nové káble D DCKQYPY 7XV1,3 + DCKQYPY 7XV1,3 + 12DMO,9 a DCKQYPY 5DMO,9 ; dĺžka preložky DK je 110 m) SO 664-00 Preložka MTS v km 2,440 - 3,240, k. ú. Stožok (Káble TCEPKPFLE rovnakých profilov ako sú káble jestvujúce; dĺžka preložky MTS je 1 040 m), S0 665-00 Preložka MTS v km 6,470, k. ú. Detva (Kábel TOEPKPFLE 2OOXN0,6 ; dĺžka preložky MTS je 160 m), SO 667-00 Preložka MTS pri ceste 11/526, k. ú. Kriváň (Káble TCEPKPFLE rovnakých profilov ako sú káble jestvujúce ; dĺžka preložky MTS je 1 020 m) (ďalej len ,,Vedenie“). V článku II. bod 3 tejto dohody bolo uvedené: Všetky náklady na preložku Vedenia bude v zmysle ustanovenia § 66 ods. 10 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách znášať Stavebník, a to vrátane prípadných nárokov vlastníkov alebo užívateľov dotknutých nehnuteľností podľa § 66 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Stavebník je povinný uhradiť iba náklady vyvolaných úprav priamo dotknutého úseku v zmysle § 18 ods. 13 zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov v súlade s právoplatným stavebným povolením.
15. Súd zo znaleckého posudku č. 105/2017, ktorý predložil žalovaný zistil, že tento znalecký posudok vypracoval znalec Ing. arch. Július Facuna, s tým, že tento znalecký posudok bol urobený vo veci Stanovenia všeobecnej hodnoty jednorazového odplatného vecného bremena vyplývajúceho z obmedzenia vlastníckeho práva - právo strpieť stavbu diaľkový optický kábel Telekomu na pozemku par. č. 1660/1 v k.ú. Stožok v obci Stožok. Súd zo záveru tohto znaleckého posudku zistil, že „všeobecná hodnota práv a závad“ - vecné bremeno : 2,40, zaokrúhlene: 2,00 € - jednorazová odplata vecného bremena.
16. Podľa § 78 d) ods. 2 Zákona č. 351/2011 Z.z., ak k obmedzeniu užívania nehnuteľnosti v dôsledku výkonu oprávnení podniku podľa § 66 ods. 1 došlo pred 1. februárom 2017, na uplatnenie nároku na jednorazovú úhradu sa vzťahujú ustanovenia § 66 ods. 4 a 5 v znení účinnom do 31. januára 2017.
17. Podľa § 66 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z., účinného ku dňu 30.6.2016, podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.
18. Podľa § 66 ods. 2 Zákona č. 351/2011 Z.z., povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami 49) viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik. 50) Ak dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva siete alebo jej časti, vo vzťahu ku ktorej vznikli oprávnenia podľa odseku 1, oprávnenia podľa odseku 1 prechádzajú na nového vlastníka, ak je podnikom.
19. Podľa § 66 ods. 3 Zákona č. 351/2011 Z.z., podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri výkone práv podľa odseku 1 počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je povinný upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred. Z dôvodu havárie, výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo poruchy na vedení môže podnik vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka alebo užívateľa bezodkladne.
20. Podľa § 66 ods. 5 Zákona č. 351/2011 Z.z., ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo. Ak sa podnik
a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.
21. Podľa § 66 ods. 10 Zákona č. 351/2011 Z.z., Preložkou vedenia je premiestnenie niektorých jeho prvkov alebo zmena jeho trasy. Preložkou vedenia sa rozumie aj vybudovanie nového vedenia, ktoré funkčne nahradí pôvodné vedenie. Preložku vedenia, ktorú nevyvolal vlastník alebo prevádzkovateľ dotknutého vedenia, možno vykonať len po dohode a za podmienok dohodnutých s podnikom. Náklady takejto preložky uhrádza osoba, ktorá potrebu preložky vyvolala, ak sa nedohodlo inak. Ak zároveň dôjde k modernizácii vedenia, náklady na modernizáciu uhrádza podnik, ak sa nedohodlo inak.
22. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, nakoľko podľa názoru súdu žalovaný nemá pasívnu vecnú legitimáciu, aby vystupoval v tomto konaní. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou, alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie oprávnenie, alebo povinnosť účastníkov, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia) o ktorých sa v konaní rozhoduje. Ak teda žalobca zažaloval žalovaného, ktorý nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, teda nevznikla tomuto konkrétnemu žalovanému povinnosť žalobcovi platiť, súd takýto návrh zamietne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. V predmetnom prípade v zmysle zákonného ustanovenia § 66 ods. 10 Zákona č. 351/2011 Z.z. vyplýva, že Preložkou vedenia je premiestnenie niektorých jeho prvkov alebo zmena jeho trasy. Preložkou vedenia sa rozumie aj vybudovanie nového vedenia, ktoré funkčne nahradí pôvodné vedenie. Preložku vedenia, ktorú nevyvolal vlastník alebo prevádzkovateľ dotknutého vedenia možno vykonať len po dohode a za podmienok dohodnutých s podnikom. Náklady takejto preložky uhrádza osoba, ktorá potrebu preložky vyvolala, ak sa nedohodlo inak. Ak zároveň dôjde k modernizácii vedenia, náklady na modernizáciu uhrádza podnik, ak sa nedohodlo inak. V predmetnom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nemá pasívnu legitimáciu, aby vystupoval v tomto konaní, nakoľko v tomto prípade by na mieste žalovaného mal vystupovať iný subjekt, čo jednoznačne vyplýva zo zákonného ustanovenia § 66 ods. 10 Zákona č. 351/2011 Z.z., ako aj z predloženej dohody o preložke telekomunikačného vedenia, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným, ako podnikom a stavebníkom, Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., Mlynský Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001, kde v bode II. bod 3 je jednoznačne uvedené, že všetky náklady na preložku vedenia bude v zmysle ust. § 66 ods. 10 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách znášať stavebník, a to vrátane prípadných nárokov vlastníkov, alebo užívateľov dotknutých nehnuteľností podľa § 66 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Predmetom tohto konania bola jednorazová primeraná náhrada za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti v zmysle § 66 ods. 5 Zákona č. 351/2011 Z.z. a keďže vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný vzhľadom na zákonné ustanovenie § 66 ods. 10 ako aj na samotnú dohodu o preložke telekomunikačného vedenia nemá povinnosť platiť túto jednorazovú primeranú náhradu, súdu neostávalo nič iné, len žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietnuť v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že žalovaný podľa názoru súdu nemá pasívnu vecnú legitimáciu, súd sa ďalšími okolnosťami v tomto konaní nezaoberal a na ne neprihliadal.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd, rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, príp. vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko bol v celom rozsahu žalovaný úspešný.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Zvolen.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.